Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-1-2019.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloleté deti N.: (toho času už plnoletý) Q., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené (Q. do jeho plnoletosti) kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., N. XXX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6; otec D. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. - S., Q. XXX/XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, so sídlom H., W. B. XX, o zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/241/2017-350 zo dňa 4. júna 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že · návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého D., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a . · s účinnosťou od 17.10.2017 z v y š u j e výživné otca na toho času už plnoletého Q., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 150 eur mesačne, ktorú je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám toho času už plnoletého Q.. Otcovi n e d o p l a t o k na zvýšenom výživnom za obdobie od 17.10.2017 do 31.1.2019 n e v z n i k o l . Vo zvyšku (nad sumu 150 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného na toho času už plnoletého Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/277/2014-213 zo dňa 18.2.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/24/2015 zo dňa 21.5.2015 v časti o výživnom na (v tom čase) maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil s účinnosťou od 17.10.2017 výživné otca na maloletého (toho času už plnoletého) Q. mesačne zo sumy 125 eur na sumu 200 eur a na maloletého D. mesačne zo sumy 110 eur na sumu 150 eur. Vychádzal z toho, že došlo k zmene pomerov; osobitne v súvislosti s prirodzeným vývojom detí. Pri predošlej úprave výživného maloletý Q. navštevoval 9. ročník a maloletý D. 2. ročníka základnej školy; v súčasnosti (v čase rozhodovania okresného súdu) je Q. študentom 2. ročníka strednej školy a D. žiakom 5. ročníka základnej školy. Okresný súd konštatoval, že každý z rodičov uzavrel ďalšie manželstvo a každému z nich pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. V tejto spojitosti však dával do pozornosti, že „povinný rodič“ si pred založením novej rodiny musí dôkladne zvážiť, či mu jeho osobné a majetkové pomery budú i naďalej dovoľovať „vyživovať všetky svoje maloleté deti“.
2. Okresný súd uviedol, že otec sa okrem určeného výživného podieľa na výchove, resp. výžive maloletých detí len vo forme príležitostných darov. Aktuálne je matka, čo sa týka príjmových pomerov, oproti otcovi znevýhodnená tiež tým, že zabezpečuje starostlivosť o desaťmesačné dieťa, v dôsledku čoho nemá príjem zo závislej činnosti/práce. Vzhľadom na spätné (od podania návrhu) zvýšenie výživného otcovi vznikol aj nedoplatok na zvýšenom výživnom, a to v sume 600 eur na Q. a v sume 320 eur na D., ktorý nedoplatok povolil (pod následkom straty výhody splátok) okresný súd otcovi splácať spolu s bežným výživným po 20 eur mesačne na každé z detí. O trovách konania v zmysle § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Namietal, že okresný súd vôbec nezohľadňoval, že matka v období od 20.6.2017 do 13.2.2018 poberala materskú dávku vo výške 731 eur mesačne; t.j. viac ako je príjem otca zo závislej činnosti. Podľa otca tiež neobstojí konštatovanie okresného súdu, že manžel matky má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, lebo jedno z nich je už plnoleté a je schopné samostatne sa živiť.
4. Otec osobitne poukazoval na to, že starší syn Q. žije u neho približne rovnaký čas ako u matky; v konečnom dôsledku bola opomenutá i tá skutočnosť, že pravidelne prispieva deťom aj nad rámec výživného. Celkovo sa domnieval, že matka - napriek poberaniu aktuálne len rodičovského príspevku vo výške 203 eur mesačne - má vyššiu životnú úroveň ako on (otec); žije v novom rodinnom dome a používa luxusné motorové vozidlo zn. Mercedes. Okresný súd sa teda z komplexného hľadiska nezaoberal dôsledne vyhodnotením príjmov/pomerov domácnosti rodičov.
5. Matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zdôrazňovala, že je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok; doplnila, že otcom spomínaná dávka v materstve bola len dočasná. V súvislosti s jej sociálnym, resp. rodinným statusom matka uviedla, že rodinný dom zakúpili s manželom za hypotéku a ide o „priemerný dom“; otec býva pritom v lukratívnejšej lokalite. Tvrdila, že otec sa iným spôsobom ako výživným na zabezpečení výživy detí fakticky nepodieľa. Mala za to, že ubudnutie jednej vyživovacej povinnosti jej manželovi nemá vplyv na súdenú vec.
6. V následnej reakcii otec trval na svojom odvolaní. Uviedol, že je nepochybné, že životná úroveň matky je vyššia ako jeho. Rozhodne nesúhlasil s tvrdením matky, že okrem výživného na výchovu a výživu maloletých neprispieva.
7. K predmetnému podaniu otca sa už matka nevyjadrovala; kolízny opatrovník bol nečinný v priebehu celého odvolacieho konania.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého D. zamietol a výživné na toho času už plnoletého Q. zvýšil mesačne zo sumy 125 eur na sumu 150 eur a vo zvyšku návrh matky zamietol, pričom súčasne vyslovil, že otcovi nedoplatok na zvýšenom výživnom nevznikol.
9. Okresný súd náležite poukázal na to, že rodič, ktorý už má vyživovaciu povinnosť, si musí byť pri vstupe do ďalšieho partnerského vzťahu (osobitne ak je dôvodný predpoklad, že mu v ňom následne pribudne vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu) vedomý svojich doterajších vyživovacích povinností. Predmetné konštatovanie však platí nielen pre rodiča „povinného“, ale aj pre rodiča, ktorý má (staršie) maloleté deti v osobnej starostlivosti - v súdenej veci matka. To znamená, že taktiež matka pri rozhodnutí o spoločnom potomkovi s jej terajším partnerom/manželom musela mať na zreteli oprávnené záujmy Q. a D.; vrátane nevyhnutných súvislostí finančného dopadu materskej, resp. rodičovskej dovolenky na schopnosť uspokojovať odôvodnené potreby menovaných.
10. Pribudnutie vyživovacej povinnosti mimo vzťah rodičov, ohľadne vyživovacej povinnosti ktorých (k maloletým) deťom sa koná, je síce potrebné zohľadniť, ale rozhodne nejde o určujúce hľadisko, či skutočnosť. Už vôbec nie v tom smere, že „výpadok“ príjmu s tým spojený bude refundovať zvýšeným výživným (druhý) rodič, ktorý - úplne laicky povedané - nemá nič spoločné s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti.
11. Hoci okresný súd konštatoval skutočnosť zníženia (a to nie nepodstatného; z cca 1.200 eur na cca 1.000 eur mesačne) príjmu otca, z uvedeného nevyvodil žiadnu konzekvenciu. Ide pritom o zníženie príjmu objektívne podmienené zdravotným stavom otca; nebolo ani len tvrdené, že by sa malo jednať o zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je dôsledkom správania sa (v širšom význame) otca. Otec je dlhodobo zamestnaný u totožného zamestnávateľa (jeho určité organizačno-právne zmeny nie sú z hľadiska prejednávaného prípadu dôležité), ktorý aj pre spokojnosť s otcom ako zamestnancom upravil tomuto pracovnú náplň tak, aby zodpovedala jeho zdravotným obmedzeniam.
12. Práve okolnosť nezohľadnenia poklesu príjmu otca bola/je východisková pre záver o nedôslednom (právnom) posúdení veci okresným súdom. Hoci zásadné kritériá pre stanovenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti - schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby na strane jednej a odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby na strane druhej sú definované ako (právne) rovnocenné, reálne sú určujúcimi schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu dotknutej úvahy, je možné vysloviť, že darmo budú odôvodnené potreby výživou oprávneného subjektu dosahovať určitú (značnú) výšku, pokiaľ výživou povinný subjekt nebude disponovať náležitým rozsahom schopností, možností a majetkových pomerov; nadväzne nie je možné vymedziť vyživovaciu povinnosť v sume nekorešpondujúcej s takýmto majetkovým statusom výživou povinnej osoby.
13. Zároveň je nutné zopakovať/uviesť, že maloletý D. je stále žiakom „len“ základnej školy a s jeho zdravotným stavom alebo záujmovými činnosťami nie sú spojené žiadne osobitné výdavky oproti porovnateľným výdavkom detí v jeho veku. Zvýšenie výdavkov (plusová zmena), ktorá sprevádza prirodzený rast každého dieťaťa, je v konkrétnostiach súdenej veci kompenzovaná poklesom príjmu otca (negatívnou zmenou), v dôsledku čoho krajský súd v aktuálnou štádiu - súhrne i s vyššie uvedenými východiskami - uzavrel, že nie je možné určiť otcovi vyššiu výšku výživného na maloletého D.. Následne v tejto časti bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že návrh matky na zvýšenie výživného krajský súd (v plnej miere) zamietol.
14. Odlišná situácia je daná vo vzťahu k staršiemu Q.. Tento v porovnaní s predošlým rozhodovaním o výživnom je už žiakom/študentom strednej školy, so štúdium na ktorej sú objektívne spojené zvýšené výdavky. Súčasne je nutné zohľadniť, že širšie spojitosti rastu v priebehu cca dva a pol roka (ktoré uplynuli od právoplatnosti predošlej úpravy výživného - 18.6.2015 - do podania návrhu v súdenom prípade - 17.10.2017) po 15. roku veku dieťaťa (osobitne chlapca) sú neporovnateľné s celkovými súvislosťami postupného cca dvaapolročného rastu v období medzi 9. a 12. rokom veku. Maloletý Q. sa v rozhodnom období nachádza/l vo veku, kedy sa z dospievajúceho chlapca - dieťaťa mení na dospelého mladého muža, čomu zodpovedajú aj výrazne vyššie výdavky.
15. Hoci krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, nepovažuje prispievanie otca nad rámec vyživovacej povinnosti len za príležitostné dary bez relevancie vo vzťahu k určovaniu konkrétnej výšky výživného, dospel k záveru o nutnosti zvýšenia výživného na maloletého (toho času už plnoletého) Q. o 25 eur mesačne, t.j. zo sumy 125 eur na sumu 150 eur mesačne. Keďže všetky rozhodujúce (vyššie rozoberané) okolnosti boli dané už ku dňu podania návrhu dňa 17.10.2017, k zvýšeniu výživného došlo k dotknutému dátumu. Vzhľadom na zvýšenie výživného s takouto spätnou účinnosťou bolo potrebné vyhodnotiť i eventualitu vzniku zameškaného (zvýšeného) výživného.
16. Za obdobie od uvedeného dátumu do rozhodnutia krajského súdu sa jednalo celkovo o cca 15,5 mesiaca, a teda z matematického hľadiska o sumu 387,5 eur (15,5 x 25 eur ako rozdiel medzi doteraz určenou sumou výživného 125 eur a medzi sumou zvýšeného výživného 150 eur mesačne). Vzhľadom na to, že bolo nesporné, že otec uhradil v celom rozsahu maloletému Q. platby za absolvovanie autoškoly (len záloha činila 500 eur), krajský súd konštatoval, že mu nevznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom. Taktiež samostatným výrokom - aj s poukazom na dovŕšenie plnoletosti Q. - odvolací súd konštatoval zamietnutie návrhu matky na menovaného vo zvyšnej časti; t.j. nad sumu 150 eur mesačne.
17. Napriek tomu, že Q. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a teda prioritne ona rozhodovala (do plnoletosti dieťaťa) o tom, ktorá z jeho potrieb bude uspokojovaná prednostne, výdavky za absolvovanie autoškoly je nutné kvalifikovať ako plne opodstatnené. Uvedené vyplýva nielen z vyššie už spomínaného „prerodu“ maloletého (toho času už plnoletého) Q. na mladého muža, ale i zo širšej súvislosti, ktorá je spojená s jeho vyššou uplatniteľnosťou na trhu práce, pokiaľ disponuje vodičským oprávnením. Z daného hľadiska krajský súd prihliadol na uhradenie predmetného výdavku otcom, čím bola naplnená jeho povinnosť prispievania na výživu staršieho syna vyšším výživným za obdobie od 17.10.2017 do 31.1.2019. Opakovane krajský súd v tejto spojitosti dodáva, že ani ďalšie platby, ktoré otec poskytuje Q. (ale aj maloletému D., i keď v nižšej miere) nad rámec súdom určeného výživného, nie je možné brať ako bezvýznamné/prehliadať z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti.
18. Samostatným výrokom bola konštatovaná i zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/277/2014-213 zo dňa 18.2.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/24/2015 zo dňa 21.5.2015) vo vzťahu k (toho času už plnoletému) Q..
19. V zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP krajský súd rozhodoval o trovách celého konania. Vzhľadom na § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané žiadne (zákonné alebo konkrétne skutkové) podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.