Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-47-2018.pdf
PDF · 118.42 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu s Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr.Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom Smetanova 1655/7, 911 01 Trenčín, IČO: 51 123 592, proti žalovanej V. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Y. Y., zastúpenej OZ Nové Horehronie - pomoc spotrebiteľom, so sídlom Štúrova 19, 977 01 Brezno, IČO: 42194342, o zaplatenie 3.769,46 Eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 19Csp/47/2018-107 zo dňa 9. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 19Csp/47/2018-107 zo dňa 9. júla 2018 v napadnutej časti I. výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19Csp/47/2018-107 zo dňa 9. júla 2018 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.049,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.049,20 Eur od 27.01.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Zamietol vzájomnú žalobu žalovanej a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v časti vzájomnej žaloby v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.769,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.769,46 Eur od 27.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania na základe uzavretej zmluvy o úvere č. UDTA XX/XXXXXXXX medzi žalobcom a žalovanou dňa 11.06.2014 (ďalej len „zmluva o úvere"). Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 3.753,-- Eur. Na pojednávaní dňa 09.07.2018 žalovaná podala vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia žalobcom vo výške 1.150,92 Eur.
3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie považoval za nesporné, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 11.06.2016 (vrátane štandardných európskych informácií o úvere), ako aj jej dodatku č. 1 zo dňa 10.09.2014. K uzavretiu zmluvy došlo na základe žiadosti žalovanej zo dňa 11.06.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár a všeobecné obchodné podmienky. Mal tiež za nesporné, že žalovaná neuhradila mesačné splátky riadne a včas a celkom uhradila len 23 z 84 mesačných splátok. V dôsledku toho nedošlo len k zosplatneniu zvyšku úveru (t. j. k vyhláseniu predčasnej splatnosti), ale aj k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v zmysle článku 6 všeobecných obchodných podmienok priamym predajom, v dôsledku čoho vznikli žalobcovi náklady spojené s výkonom tohto zabezpečovacieho inštitútu, ktoré preukázal listinnými dôkazmi. Zistil, že žalobca zmluvu ukončil predčasne.
4. Za sporné súd prvej inštancie považoval otázku, či zmluva o úvere má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch."), a teda či žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Za spornú považoval aj otázku, či sa žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej
5. Konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa 11.06.2014 vrátane dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.09.2014 má písomnú formu, avšak neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
6. Nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, že v zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, táto vyplývala zo splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere a vyplývala aj z dodatku č. 1 k zmluve a z nového splátkového kalendára. Stotožnil sa tvrdením žalobcu, že termín konečnej splatnosti nemusí byť vymedzený určitým dňom, mesiacom a rokom. Vyplýva to aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 zo dňa 09.11.2016, v zmysle záverov ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, a teda aj dátum konečnej splatnosti úveru, čo tento prípad nepochybne je. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy, v zmysle ktorej má byť zrejmá splatnosť splátky s rozpisom na istinu, úroky a iné poplatky, súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, zo záverov ktorého vyplýva, že sa nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Mal tiež za nepochybné, že už len v dôsledku dodatku č. 1 (na žiadosť žalovanej) došlo k zmene tejto amortizačnej tabuľky a ďalšia zmena nastala aj v dôsledku toho, ako žalovaná splácala úver. Keďže bola v omeškaní, musel by žalobca s každým omeškaním meniť tento údaj v zmluve, čo by v konečnom dôsledku znamenalo len viac nejasností v tomto údaje, pričom žalovanej nič nebránilo v tom, aby o vystavenie takéhoto dokladu požiadala.
7. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe úveru a ani údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov. Na prvej strane zmluvy (kde sa nachádzajú ostatné podstatné náležitosti) nie sú uvedené vôbec. Tieto údaje sú uvedené v listine označenej ako štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, avšak táto listina netvorí súčasť zmluvy a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Nie je to ani zmluva o spotrebiteľskom úvere, a teda hoci je na tejto listine podpis žalovanej, súd prvej inštancie uvedené nemohol považovať za splnenie povinnosti uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky podstatné náležitosti.
8. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 11.06.2014 vrátane dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.09.2014 je bez úrokov a poplatkov. Žalobca má preto nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.753,-- Eur, pričom žalovaná splatila 23 splátok po 94,96 Eur mesačne, t. j. celkom zaplatila 2.184,08 Eur. Preto v časti vrátenia finančných prostriedkov vo výške 1.568,92 Eur súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za odôvodnený a preukázaný. Žalovaná síce tvrdila, že uhradila až 27 splátok, ale túto skutočnosť nepreukázala.
9. V časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 5.5.1 písm. b) VOP, t. j. 2 x 200,-- Eur za nesplnenie povinnosti riadne a včas súd prvej inštancie považoval dohodu o zmluvnej pokute za neurčitú, ktorá bez pochybností nevyjadruje povinnosť dlžníka (žalovanej), porušením ktorej jej vzniká povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 200,-- Eur. Z tejto dohody nie je zrejmé, či ide o povinnosť uhradiť riadne a včas mesačnú splátku alebo odovzdať vozidlo včas (t. j. na výzvu žalobcu - veriteľa). Žalovaná tak skutočne nemôže identifikovať svoje povinnosti a v konečnom dôsledku nedokáže určiť, za porušenie ktorej konkrétnej zmluvnej povinnosti má zaplatiť zmluvnú pokutu. Preto v tejto časti súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú.
10. Za nedôvodný považoval aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.590,48 Eur v zmysle bodu 5.5.1 písm. c) VOP, podľa ktorého dlžník by bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súčtu všetkých nesplatených splátok podľa splátkového kalendára. V tomto ustanovení nie je vôbec uvedená povinnosť dlžníka, ktorej splnenie zabezpečuje zmluvná pokuta a navyše v dôsledku jej uhradenia by mal žalobca k dispozícii nielen plnenie neuhradenej istiny zo zmluvy o úvere, ale aj zo zmluvnej pokuty v rovnakej výške. Žalovaná by tak mala dvakrát uhradiť to isté a pri tom by ani nevedela za čo, za porušenie ktorej povinnosti.
11. Súd prvej inštancie tiež nepovažoval za preukázaný nárok na zaplatenie poistného vo výške 3,-- Eur. Žalobca tento nárok preukazoval listom KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, avšak z vyúčtovania poistného vôbec nevyplýva súvislosť so žalovanou. Vôbec nie je z neho možné identifikovať, či sa týka práve vozidla, ktoré užívala žalovaná a ktoré následne žalobca predal v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovanou plniť žalobcovi riadne a včas.
12. Za nedôvodnú súd prvej inštancie považoval žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za predčasné ukončenie zmluvy o úvere vo výške 200,-- Eur, pretože tento nebol dohodnutý v zmluve o úvere a nebol uvedený ani vo všeobecných obchodných podmienkach a nenachádzal sa ani v sadzobníku poplatkov.
13. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú a preukázanú čo do výšky žalobu v časti žalobcom uplatnených nákladov spojených s vymáhaním nesplnených záväzkov vo výške 458,80 Eur (náklady dražby) a vo výške 21,48 Eur (upomienky/výzvy na úhradu). Suma 458,80 Eur pozostáva z poplatku za odobratie vozidla vo výške 300,-- Eur (faktúra č. 1385/2016), z poplatku za vypracovaný znalecký posudok vo výške 40,-- Eur (vyúčtovanie č. 43/2016) a z poplatku za skladovanie a predpredajnú prípravu vozidla vo výške 118,80 Eur (faktúra č. K126023). Uvedené náklady súvisia s predajom vozidla v zmysle všeobecných obchodných podmienok, pretože žalovaná svoju povinnosť splatiť poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho žalobca predal vozidlo. Tieto náklady žalovaná ani nespochybnila a ani ich nerozporovala. Takisto žalovaná nespochybnila a súd prvej inštancie považoval za preukázané náklady na vyhotovenie a doručenie upomienok v celkovej sume 21,48 Eur (poplatok za výzvu k pristaveniu vozidla a oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva a predpokladanom termíne predčasného ukončenia zmluvy vo výške 1,48 Eur; poplatok za výzvu na úhradu nedoplatku vo výške 10,-- Eur; poplatok za oznámenie o uplatnení práva na okamžité splatenie úveru vo výške 10,-- Eur). Výška poplatkov je zrejmá zo sadzobníka poplatkov a nejedná sa o poplatky spojené s poskytnutím úveru, t.j. dohodnuté v zmluve o úvere (náklady bezprostredne spojené s poskytnutím úveru), ale jedná sa o náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nimi vyzýval žalovanú na splnenie jej povinnosti.
14. V dôsledku omeškania so splnením dlhu vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. V čase vzniku omeškania (26.01.2017) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %; platná od 16.03.2016. Žalobca si však uplatnil výšku úrokov z omeškania 5,15 % ročne, čo je v rozpore s vykonávacím predpisom, preto mu súd prvej inštancie priznal len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.01.2017 a vo zvyšku žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú.
15. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.568,92 Eur, vo výške 458,80 Eur a vo výške 21,48 Eur, t.j. celkom vo výške 2.049,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 27.01.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
16. Vzájomnú žalobu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu. Žalovaná tvrdila, že jej patrí bezdôvodné obohatenie vo výške 1.150,92 Eur, ktoré odôvodňovala len predložením jednoduchého matematického výpočtu bez preukázania toho, že by bola žalobcovi skutočne plnila viac, ako bola povinná. Žalovaná vychádzala z toho, že zmluva o úvere zo dňa 11.06.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom. Tvrdila, že zaplatila 27 splátok, hoci to nepreukázala. Ďalej tvrdila, že uhradila aj zmluvnú pokutu vo výške 200,-- Eur, čo však tiež nedokázala preukázať. Dokonca tvrdila, že by jej mal žalobca vrátiť aj sumu 2.140,-- Eur, za ktorú vozidlo predal.
17. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná zrejme opomenula, že do času, kým nesplatí celú kúpnu cenu vozidla (a teda úver), nestane sa vlastníkom vozidla, ale je len jeho držiteľom, čo vyplýva zo zmluvy o úvere v časti II. Zabezpečenie (druhá strana zmluvy). Preto aj keď žalobca ako vlastník vozidla, toto predal, nemôže žalovaná požadovať vrátenie tejto sumy, pretože jej nepatrí, keďže nebolo predané jej vlastníctvo.
18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná (ktorá ani nemala návrhy na vykonanie dôkazov) neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení o tom, že na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (ust. § 150 ods. 2 C. s. p.). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. To znamená, že súd nemôže vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, aby jej zabezpečil výhru v spore. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovanej v celom rozsahu.
19. O trovách konania o žalobe žalobcu súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Žalobca bol úspešný v rozsahu 54,36 %, pretože z uplatneného nároku vo výške 3.769,46 Eur mu bol priznaný len nárok vo výške 2.049,20 Eur a žalovaná bola úspešná v časti 45,64 %. Vzhľadom na takýto pomer úspechu súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
20. O trovách konania o vzájomnej žalobe žalovanej súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca, pretože žalovaná podala nedôvodnú a v celom rozsahu nepreukázanú vzájomnú žalobu na pojednávaní. Žalovaná mala zvážiť podanie vzájomnej žaloby, na prípravu, preukázanie a odôvodnenie ktorej mala inak dostatok času. Žalobcovi v súvislosti s bránením sa proti vzájomnej žalobe vznikli trovy spojené s účasťou na pojednávaní, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v časti o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.
21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že svoje úhrady preukázala ich predložením súdu prvej inštancie, pričom poukazovala aj na skutočnosť, že zmluva o úvere uzretá medzi ňou a žalobcom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k) a na ust. § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ďalej namietala, že bolo porušené jej ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Dala do pozornosti ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Namietala, že súd prvej inštancie bol povinný ex offo podrobiť zmluvu o úvere súdnej kontrole, pričom tak neurobil. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu.
22. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k žalobe a uplatniť prostriedky procesnej obrany včas. Urobila tak až na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu, ktorý na tomto pojednávaní predniesol vzájomnú žalobu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ex offo preskúmal zmluvnú dokumentáciu, náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, na základe čoho dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 11.06.2014 vrátane dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.09.2014 je bez úrokov a poplatkov. Súd v napadnutom rozhodnutí prihliadol aj na argumentáciu žalovanej o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná v odvolaní sa domáhala vyhlásenia úveru za bezpoplatkový a bezúročný, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že úver je bezpoplatkový a bezúročný. Žalovaná v odvolaní žiadala vykonať dôkazy, ktoré už boli vykonané. Súd prvej inštancie umožnil obom stranám vykonávať svoje procesné práva v konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal u náhradu trov odvolacieho konania.
23. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej I. výrokovej vete ako vecne správny potvrdil.
25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.04.2018 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.769,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.769,46 Eur od 27.01.2017 do zaplatenia na základe Zmluvy o úvere č. S uzavretej medzi ním a žalovanou dňa 11.06.2014, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla. Žalobca so žalovanou dňa 11.09.2014 uzavreli Dodatok č. 1 zmluvy o úvere, ktorým si zmluvné strany dohodli zmenu splátkového kalendára. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09.07.2018 zástupca žalovanej predložil zoznam rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a prehľad úhrad žalovanej bez listín preukazujúcich ich vykonanie. Zároveň predniesol vzájomnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.150,92 Eur. Rozsudkom č.k. 19Csp/47/2018-107 zo dňa 09.07.2018 súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.049,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.049,20 Eur od 27.01.2017, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. O vzájomnej žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol tak, že vzájomnú žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v časti vzájomnej žaloby v rozsahu 100 %.
26. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.049,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.049,20 Eur od 27.01.2017 do zaplatenia.
27. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a že obsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 1 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne zistil, že zmluva o úvere obsahuje uvedené náležitosti, odvolací súd tvrdenie žalovanej o tom, že zmluva o úvere neobsahuje tieto náležitosti, nepovažoval za správne. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom ex offo skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľskom úvere a či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a na základe tohto preskúmania dospel k správnemu záveru, že konečná splatnosť úveru vyplýva zo splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ako aj z dodatku č. 1 k zmluve o úvere a z nového splátkového kalendára a že účelom ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je, aby spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy mal k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej, ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Súd prvej inštancie pri posudzovaní týchto náležitosti správne podporne vychádzal z rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42-15, Home Credit Slovakia, a.s. proti U. Y. zo dňa 9. novembra 2016 a z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018.
28. Súd prvej inštancie však zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe úveru a o ročnej percentuálnej miere nákladov, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere vrátane dodatku č. 1 k zmluve o úvere podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je bez úrokov a bez poplatkov. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí o žalobe žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal s náležitosťami zmluvy o úvere vrátane dodatku č. 1 k zmluve o úvere v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere vrátane dodatku č. 1 k zmluve o úvere je bez úrokov a poplatkov. Preto námietku žalovanej, že súd prvej inštancie neskúmal, či zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou a žalobcom neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch a že zmluvu o úvere nepodrobil súdnej kontrole ex offo, odvolací súd považoval za nedôvodnú.
29. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že preukázala vykonanie úhrad. Zo spisu vyplýva, že žalovaná v konaní predložila len zoznam úhrad vykonaných v prospech žalobcu, pričom žiadnym relevantným spôsobom vykonanie týchto úhrad nepreukázala. V konaní však bolo preukázané, že žalovaná zo žalobcom poskytnutého úveru vo výške 3.753,-- Eur splatila 23 splátok po 94,96 Eur mesačne, t.j. celkom zaplatila 2.184,08 Eur. Keďže zmluva o úvere vrátane dodatku č. 1 k zmluve o úvere je bez úrokov a poplatkov, súd prvej inštancie žalobcovi v súlade s preukázanými úhradami priznal nárok na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami spolu s nákladmi spojenými s vymáhaním nesplnených záväzkov vo výške 458,80 Eur a s poplatkami za upomienky (výzvy na úhradu nedoplatkov) vo výške 21,48 Eur.
30. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strane konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004) Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. 50/04 zo dňa 3. marca 2004)
31. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva a nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej umožnil vyjadriť sa k žalobe žalobcu a vyzval ju, aby pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k žalobe a predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali uhradenie časti pohľadávky súdu v stanovenej lehote nepredložila. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonná koncentrácia konania umožňuje stranám sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (ust. § 154 CSP). Civilné sporové konanie je však ovládané aj sudcovskou koncentráciou konania, na základe ktorej na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP), keď prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov (ust. § 149 CSP). Povinná nepreukázala vykonanie úhrad v prospech žalobcu a nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie ani pred tým, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní pred konanom dňa 09.07.2018. Preto námietku žalovanej, že súd prvej inštancie jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva a nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd považoval za nedôvodnú.
32. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
34. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).