Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/212/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu V., zastúpeného E., proti žalovanej H., o zaplatenie 602,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 1. augusta 2018, č.k. 2C/7/2015-113, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovanej o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 207,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 207,26 eur od 11.10.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, § 9 ods. 2 písm. f/, písm. j/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2, § 52a, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 13.05.2015 doručil žalobca súdu prvej inštancie žalobu zo dňa 12.05.2015, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 602,01 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 602,01 eur od 11.10.2013 do zaplatenia a trov konania. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná požiadala žalobcu o úver vo výške 500 eur, zaviazala sa zaplatiť za poskytnutý úver odplatu v sume 190 eur, celková dlžná čiastka tak predstavuje sumu 690 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Žalovaná sa v zmluve zaviazala úver splácať v 13 mesačných splátkach, v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a v 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN je 47,29 %. RPMN činí pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %. Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu k zmluve č. XXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že táto bola uzavretá tiež 28.02.2013 medzi žalobcom a žalovanou. Jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientovi. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta, pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2013. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Podľa článku II. zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sa poskytovateľ zaviazal poskytovať klientom domáci servis, a to v mieste trvalého bydliska, resp. v mieste určenom po vzájomnej dohode zmluvných strán. Klient sa zaviazal využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 eur, a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Splatnosť splátok odmeny bola dohodnutá so splatnosťou pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Podľa článku III. zmluvy o poskytovaní domáceho servisu táto zmluva je uzavretá na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Na základe zmluvy o domácom servise z 28.02.2013 uhradila podľa splátkového kalendára žalovaná sumu 204,75 eur (28.02.2013, 30.04.2013, 29.05.2013) na domáci servis a tiež úver vo výške 87,99 eur. Rozčlenením zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o domácom servise na samostatné zmluvy sa simulujú dve samostatné zmluvy, pričom zmluva o domácom servise je v podstate len osobitným dojednaním služieb, ktoré žalobca považuje jednostranne za nadštandardné, cena domáceho servisu je formálne poplatkom za služby. Týmto spôsobom dochádza z jeho strany aj k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto tento právny úkon možno aj z tohto dôvodu vyhodnotiť ako neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nemá za to, že ide o zmluvu samostatnú, pretože z jej obsahu je zrejmé, že jej predmetom je poskytnutie "služby" spojenej s poskytnutím úveru, na čom nič nemení ani formálne navodenie dojmu, že ide o zmluvu samostatnú, len preto, že je na osobitnej listine a osobitne datovanú a podpísanú účastníkmi. Zákon o spotrebiteľských úveroch striktne vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená popri ďalších náležitostiach celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 1 písm. j/). Odmena dojednaná v zmluve o poskytnutí domáceho servisu nepochybne predstavuje ďalšie poplatky spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú účelovo formálne sústredené do inej zmluvy (zmluvy o poskytovaní domáceho servisu). Takýmto spôsobom žalobca dosiahol aj to, že uvedená odmena, keďže nie je odplatou, ale odmenou "za domáci servis", sa nezapočítavala ani do výpočtu RPNM v zmluve o spotrebiteľských úveroch, čo znamená, že údaje povinne vyžadované v zmluve o spotrebiteľskom úvere pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemohli byť uvedené v správnej výške. Vzhľadom na uvedené súd potom zaviazal žalovanú povinnosťou žalobcovi zaplatiť sumu 207,26 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 500 eur (reálne poskytnuté peňažné prostriedky) sumou 87,99 eur (celková suma úhrad na úvere podľa splátkového kalendára) a sumou 204,75 eur (celková suma úhrad na domáci servis podľa splátkového kalendára). V prevyšujúcej časti žalovaného nároku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaná do spisu predložila aj ďalšie úverové zmluvy a zmluvy o domácom servise vrátane splátkových kalendárov, z ktorých vyplýva, že na službu domáceho servisu platila aj vo vzťahu k iným úverovým zmluvám. Tu súd prvej inštancie uvádza, že tieto platby nie sú započítateľné, vzťahujú sa k iným so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2013, nesúvisiacim právnym úkonom. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva, pretože súd rozhodoval o trovách konania ako celku a žalovaná bola úspešnejšia vo väčšej časti, trovy konania si však neuplatnila, preto ich ani nemožno priznať.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie. Uviedla, že neboli splnené procesné podmienky, súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho stupňa sa v občiansko-právnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občiansko-právny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občiansko-právnym súdom (I ÚS 4/2011).

7. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

8. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní, sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť, určujúca začiatok lehoty.

9. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty, najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 .

10. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 veta prvá .

11. Podľa § 386 písm. a) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej doručený dňa 04.09.2018 (t.j. v utorok). Lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku začala tak plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t.j. dňa 05.09.2018 a jej posledný deň pripadol na 19.09.2018 (t.j. na stredu). Žalovaná podala odvolanie dňa 21.09.2018, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovanej ako oneskorene podané odmietol, podľa ust. § 386 písm. a) bez toho, aby sa zaoberal vecnými námietkami uplatnenými v odvolaní.

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .