Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/171/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. V., I.. X.X.XXXX, Z. L. XX, XXX XX L., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: X. N., starosta obce L., o zaplatenie 1.477,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/208/2015-155 zo dňa 4.6.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že cit.: „Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 1.358,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.4.2015 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru v sume 100 Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako zmluvná pokuta uvedená v bode 2.6. Zmluvy, pričom uvedené už súdy opakovane judikovali vo svojich rozhodnutiach, pričom podľa § 53a ods. 1 je dodávateľ povinný zdržať sa jej užívania. Vzhľadom na to súd neakceptuje ani celkovú výšku nákladov na úver podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V dôsledku uvedeného je v zmluve nesprávne uvedený údaj o výške RPNM v neprospech spotrebiteľa. Absencia týchto náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákona č. 129/2010 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Má za to, že v zmluve je riadne uvedená konečná splatnosť úveru, a že použitie časti poskytnutej sumy na úhradu poplatku dohodnutého priamo v úverovej zmluve nijako nespochybňuje výšku sumy úveru. Nesúhlasil ani s nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Za správny považuje aj výpočet RPMN. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, vrátane odvolacieho.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovoť úveru postačuje neuvedenie čo len jednej z náležitostí vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

7. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h ) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa čl. 5 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

8. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, poplatok za poskytnutie úveru bol všeobecnými súdmi opakovane vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudkom Okresného Súdu Košice II č.k 13C/354/2015 zo dňa 1.3.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C/354/2015 zo dňa 1.2.2017

a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/158/2017 zo dňa 5.12.2017), a preto je neplatný. Pokiaľ bol neplatný poplatok súčasťou celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom či RPMN, nie sú tieto údaje uvedené v správnej výške.

9. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

10. Ďalším dôvodom nesprávne uvedenej výšky celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je, že v zmluve je výška úveru uvedená v sume 1.500 Eur. Podľa výpisu z účtu však žalovanému bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 1.400 Eur, t.j. už znížený o poplatok za poskytnutie úveru. Splatenie úveru vo výške 1.500 Eur bolo dohodnuté v 60 splátkach po 39,70 Eur, t.j. v splátkach 60 x 39,70 Eur mal byť vrátený poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur a úrok vo výške 19,9 % ročne. Žalovanému však bol úver poskytnutý vo výške len 1.400 Eur a zvyšných 100 Eur bolo automaticky stiahnutých na poplatok za poskytnutie úveru. Splátkami 60 x 39,70 Eur by tak žalovaný zaplatil úver vo výške 1.500 Eur spolu s úrokmi, ktorý mu však bol reálne poskytnutý vo výške 1.400 Eur. Ak je v z zmluve uvedená celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť uvedená ako násobok 60 splátok vo výške 39,70 Eur, t.j. 1.382 Eur (čo predstavuje súčet údajne poskytnutého úveru vo výške 1.500 Eur a úroky vo výške 19,9 % ročne) plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 Eur (ktorý už raz bol zrazený zo sumy poskytnutého úveru), nie je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v správnej výške, nakoľko poplatok za poskytnutie úveru je v nej započítaný dvakrát (raz v rámci splátok 60 x 39,70 a raz ako samostatná položka 100 Eur).

11. Nesprávna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (ust. § 9ods. 2 písm. j) ZoSÚ má v konečnom dôsledku pre spotrebiteľa rovnaké následky, akoby nebola uvedená vôbec, nakoľko spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy nie je známa celková čiastka, ktorú musí zaplatiť. Preto sa poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Vzhľadom na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje absencia čo len jednej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ďalšími odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa tejto otázky sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nie sú spôsobilé zmeniť právny názor odvolacieho súdu o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu spisu sa javí, že je spochybnená samotná platnosť úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že odvolanie smeruje len proti zamietavému výroku rozsudku a platnosť zmluvy v odvolacom konaní namietaná nebola, odvolací súd nebol oprávnený zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne aj pokiaľ ide o náhradu trov konania. Odvolací súd má za to, že za stavu, ak súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo, je povinný ex offo prihliadať aj možnosť aplikácie ust. § 257 CSP. V prejednávanej veci je aplikácia ust. § 257 viac než dôvodná. Ako vyplýva zo spisu, sú tu vážne pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli žalovaného zmluvu uzavrieť, dokonca o jeho psychickej spôsobilosti na uzavretie zmluvy. Opatrovník žalovaného v podaní zo dňa 20.6.2017 (č.l. 105 spisu) uviedol, že: „zamestnanec, ktorý poskytoval úver žalovanému už pri uzatváraní zmluvy aj z ľudského pohľadu na žalovaného musel vidieť, že trpí nejakou duševnou poruchou“. Z uvedeného vyplýva zanedbanie povinnej miery opatrnosti ako aj povinnosti žalobcu pri poskytovaní úveru. Vzhľadom na situáciu žalovaného je na mieste aj otázka skúmania bonity klienta. Žalovaný nevlastní žiaden majetok, je invalidný (má amputovanú nohu) a je odkázaný na sociálne služby (č.l. 90, 96). Žalobca nepriznaním náhrady trov konania neutrpí žiadnu vážnu majetkovú ujmu, nakoľko ide o bankový subjekt, ktorého základné imanie zapísané v Obchodnom registri predstavuje sumu 226.772.938 Eur.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o náhrade trov konania postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .