Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: H.. J. Q., bytom XX XXX B., Q. W. 1, doručovacia adresa P. O. O. XX, XXX XX R. - V., Česká republika, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.10.2016, č.k. 13C/446/2015-90, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup v rámci konaní vedených pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 45Cb/57/1998 a 48Cb/58/1998. Poukázal na to, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, ktoré má spočívať v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo o zbytočných prieťahoch, môže súd vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, resp. z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatuje, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotný žalobca uviedol v konaní, že takýmito rozhodnutiami, resp. výsledkami vybavenia sťažnosti alebo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti nedisponuje. V danej veci preto nie je splnená prvá podmienka pre priznanie náhrady škody, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu v konaniach vedených pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 45Cb/57/1998 a 48Cb/58/1998. Nebola splnená ani podmienka stanovená v § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. pokiaľ sa týka konania 45Cb/57/1998. Čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. 48Cb/90/1998 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, tu okresný súd konštatoval, že v tejto veci žalobca preukázal nesprávny úradný postup, a to tým spôsobom, že dňa 22.04.2004 podal sťažnosť na Krajský súd v Banskej Bystrici ohľadne nečinnosti a vzniknutých prieťahov v konaní, ktorá bola doručená krajskému súdu dňa 03.05.2004. O výsledku prešetrenia tejto sťažnosti bol žalobca informovaný listom označeným ako odpoveď na sťažnosť datovaným dňa 02.12.2004. V danom prípade sa jednalo o nesprávny úradný postup, kedy Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že v rámci tohto konania vznikli prieťahy v konaní nečinnosťou súdu v období od 20.11.1998 až do roku 2001. Čo sa týka tohto nároku, žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa okresný súd zaoberal. Z chronológie postupnosti krokov konštatoval, že premlčacia lehota začala plynúť doručením odpovede na sťažnosť Krajským súdom v Banskej Bystrici listom zo dňa 02.12.2004, ktorou bola konštatovaná opodstatnenosť podanej sťažnosti. Subjektívna premlčacia doba v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 začala plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku škody, teda okamihom, keď zistil také skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR listom zo dňa 14.03.2015, doručenou dňa 17.03.2015, okresný súd konštatoval, že po tom ako podal žalobu na súd svojim podaním zo dňa 01.08.2015, doručenú súdu dňa 05.08.2015, takýto žalobný návrh podal po uplynutí premlčacej lehoty, a preto okresný súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 19 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu ako úspešnej strane sporu.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alternatívne, žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že závery z kontroly predsedu súdu zo dňa 02.12.2004 sa samé o sebe nemôžu premlčať. To, že novelou zákona č. 514/2003 až v roku 2012 bola do zákona vložená s účinnosťou až od 01.01.2013 akási povinnosť - hodnotiť prieťahy najprv na základe „vyhodnotení prieťahov“ na základe vyhodnotení sťažností vedenom dotknutým súdom, a to len vtedy, pokiaľ vedenie súdu samotné došlo k záveru o prieťahoch, nedáva možnosť úvahe, že dopisom zo dňa 02.12.2004 mala začať plynúť akási premlčacia lehota, správoplatnenie nároku. O to viac, že konanie 48Cb/90/1998 neprebiehalo len v dobe 1998 až 2004, ale prebiehalo i v ďalších rokoch 2005 až 2014. Ďalej namietal, že súd nezistil úplne skutkový stav, opomenul i dôkazy predložené žalobcom, a to vyjadrenie JUDr. Bradáča zo dňa 02.12.2004 a JUDr. Klátika zo dňa 11.09.2007 k sťažnostiam na prieťahy vo veci 48Cb/90/1998. Poukázal na to, že nesprávny úradný postup, prieťahy Krajského súdu v Banskej Bystrici nie sú obsiahnuté len v konaní 48Cb/90/1998, 48Cb/57/1998 a 48Cb/58/1998, ale taktiež vo veci konkurznej 47-24K 151/2000. Konkurz úpadcu trval od 28.06.2000 do 06.06.2014

- 14 rokov, a dokresľuje prieťahy, ktoré súdy sprevádzali vo všetkých troch konaniach. Poukázal na rozhodnutie NS ČR 30Cdo/348/2010, konania 45Cb/57/1998 a 48Cb/58/1998 boli zo zákona prerušené po zahájení konkurzu 28.06.2000. Prieťahy predstavovali 14 rokov. Poukázal ďalej na to, že význam veci a význam požadovaného odškodnenia nemajetkovej ujmy vo výške 18 000,- Eur vyplýva okrem iného z rozsahu pohľadávky vo veci 45Cb/57/1998 vo výške 183 433,- Eur na príslušenstve a na istine 378,34 Eur, kde súd až rozhodnutím zo dňa 25.07.2012 došiel k právoplatnému záveru o povinnosti úpadcu PD Príbelce uhradiť žalobcovi pohľadávku s príslušenstvom. Ku pohľadávke 48Cb/58/1998 je podobný rozsah právoplatnej pohľadávky vo výške presahujúcej sumu 200 000,- Eur. Žalobca poukázal a argumentoval obdobnými prípadmi ohľadom odškodnenia v kauzách u NS ČR, či ÚS ČR v posledných rokoch, ako aj na zásadné stanovisko kolégia NS ČR CPJN 206/2010.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu v sporných konaniach. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

8. Odôvodnenie posudzovaného rozsudku okresného súdu je dôsledné a vyčerpávajúce a žalobca ako odvolateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov okresného súdu.

9. Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie nároku z nesprávneho úradného postupu vedeného pod sp. zn. 48Cb/90/1998 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, bolo posúdenie vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Odvolací súd považuje záver okresného súdu o premlčaní uplatneného nároku žalobcu za správny. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že okresný súd „si neuvedomil, že závery z kontroly predsedu súdu zo dňa 02.12.2014 sa samé o sebe nemôžu premlčať“. Okresný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že aj keď žalobca preukázal v predmetnom konaní nesprávny úradný postup, žalobu však podal po uplynutí premlčacej doby. Okresný súd správne posúdil, kedy sa žalobca dozvedel o škode. Subjektívna premlčacia doba v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. začala plynúť okamihom, keď žalobca zistil také skutkové okolnosti, z ktorých mohol dovodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah, teda doručením odpovede na sťažnosť Krajským súdom v Banskej Bystrici listom zo dňa 02.12.2004, ktorou bola konštatovaná opodstatnenosť podanej sťažnosti. Žaloba bola podaná na súd až dňa 05.08.2015, teda po lehote. Námietky žalobcu k plynutiu premlčacej lehoty vo vzťahu ku konaniu 48Cb/90/1998 KS BB sú irelevantné. Odvolací súd uvádza, že závery okresného súdu sú správne a vyplývajú z rozhodovacej činnosti súdov. Pokiaľ sa týka namietanej sťažnosti zo dňa 11.09.2007 JUDr. Klátika, tu odvolací súd konštatuje, že v predmetnej odpovedi neboli konštatované prieťahy v konaní, ale JUDr. Klátik žalobcovi oznámil, že spis sa stále nachádza na Najvyššom súde SR, ktorý vo veci doposiaľ nerozhodol.

10. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11. V konaniach vedených pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 45Cb/57/1998 a 48Cb/58/1998 žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup, pretože pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch, môžu súdy vychádzať z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, resp. z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatuje, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a okresnému súdu, ani odvolaciemu súdu nepredložil a nepreukázal, a ani netvrdil, že takéto rozhodnutia má k dispozícii. Správne preto okresný súd konštatoval, že v danej veci nebola splnená prvá podmienka pre priznanie náhrady škody, a to preukázanie nesprávneho úradného postupu v konaniach vedených pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 45Cb/57/1998 a 48Cb/58/1998. V konaní 45Cb/57/98 KS BB, nebola splnená ani podmienka v zmysle § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. ohľadom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

12. Pokiaľ žalovaný namieta v odvolaní, aj nesprávny úradný postup, prieťahy v konkurznej veci 47-24K 151/2000, tu odvolací súd udáva, že uvedené konkurzné konanie nebolo predmetom uplatneného nároku žalobcu, keď zo žaloby jednoznačne vyplýva, že predmetom sporu boli prieťahy v konaniach len vo veciach vedených Krajským súdom Banská Bystrica 48Cb/58/1998, 48Cb/57/1998 (45Cb/57/1998) a 48Cb/90/1998. Uvedená námietka žalobcu je preto irelevantná.

13. Odvolanie žalobcu bolo koncipované všeobecne, bez uvedenia konkrétnych okolností a skutočností, v čom mal okresný súd pochybiť. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie okresného súdu, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správy potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania vzhľadom na úspech žalovaného.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto žalovanému prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 , a preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6Cdo/5/2017).

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .