Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/27/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel S.r.o., vložka č. 15294/B, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o, advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému JUDr. Juraj Rybár, správca so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, konkurzný správca úpadcu H. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. O. XXX, v konaní o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/27/2016-124 zo dňa 20.februára 2018 takto

rozhodol:

I. Súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v druhej výrokovej vete tak, že správne má znieť: žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/27/2016-124 zo dňa 20.februára 2018 p o t v r dz u j e.

III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vymáhateľnosti svojej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania voči dlžníkovi H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. O. XXX vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K/46/2016 vo výške 12.125,--eur na základe Zmluvy o úvere v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávok zamietol. V rozhodnutí uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica bol dňa 3.8.2016 vyhlásený na majetok dlžníka konkurz a za správcu súd ustanovil JUDr. Juraja Rybára so sídlom Kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 12.125,--eur pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka od spoločnosti Z. Z., a. s. so sídlom H. XX, XXX XX N., L.:XX XXX XXX so všetkými právami, ktoré sa k nim viažu, alebo vznikajú vo vzťahu k nim. Právny predchodca žalobcu uzavrel s úpadcom zmluvu o splátkovom úvere dňa 27.11.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 222.000,--Sk. Úpadca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok tým, že neuhradil poskytnuté finančné prostriedky včas a v stanovenej výške. Celkový nedoplatok z vyššie uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ vyčíslil na sumu 11.471,75 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 9.396,47 eur, úrok vo výške 1.474,67 eur, úrokov z omeškania vo výške 558,75 eur a poplatkov vo výške 41.86 eur. Žalobca si v konkurze uplatnil aj úrok z omeškania z neuhradenej istiny odo dňa postúpenia pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia konkurzu v zmysle Občianskeho zákonníka 8,55 % ročne z dlžnej sumy istiny vo výške 2.645,11 eur. Úpadca čiastočne uhradil svoju pohľadávku platbami vo výške 1.950,--eur, správca v lehote na popieranie pohľadávok poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku vo výške 12.125,--eur čo do vymáhateľnosti, nakoľko ju považuje za premlčanú. Správca pri popretí vychádzal z predpokladu, že pohľadávka bola zosplatnená pred postúpením pohľadávky, avšak táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom preukázaná. Žalobca poukazuje na bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, z ktorého článku vyvodzuje záver, že postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca ďalej uviedol, že zo zmluvy o úvere vyplýva mesačná periodicita splátok od 20.12.2008 do 20.11.2018, podľa jeho názoru správca mohol nárok žalobcu posúdiť aj v súvislosti s ust. § 103 OZ, to znamená, že žalobca má nárok na sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že pôvodným veriteľom pohľadávky bola Z., t. j. banka, z toho dôvodu sa na postúpenie pohľadávky vzťahujú ustanovenia zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. V zmysle ust. § 92 ods. 2 cit. zákona len v prípade, že sú kumulatívne splnené všetky podmienky dané týmto zákonným ustanovením banka je oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá zodpovedá záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Banka je preto oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi len v tej časti, u ktorej nastala splatnosť. Žalovaný poukázal na rozhodnutie súdu, a to Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014 ako aj rozsudku Krajského súdu Trnava 24Co/716/2015 a vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že bolo nesporné, že správca, t. j. žalovaný poprel pohľadávku žalobcu len čo do vymáhateľnosti, t. j. nepoprel jej právny dôvod. V konaní boli preto irelevantné námietky sporu ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a ohľadom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd sa v tomto incidenčnom konaní mohol zaoberať len vymáhateľnosťou, teda premlčaním pohľadávky žalobcu. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka žalobcu je premlčaná v celom rozsahu, žalobca tvrdil, že má nárok aspoň na úhradu nepremlčaných splátok. Výšku týchto splátok za obdobie vzniku nepremlčaných splátok však žalobca v priebehu konania nešpecifikoval a na pojednávaní dňa 20.2.2018 nevedel uviesť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k ich výške a obdobiu, za ktoré mali tieto splátky vzniknúť. Žiadal za týmto účelom odročiť pojednávanie, čomu však súd nevyhovel s poukazom na sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP. Konštatoval, že žalobca bol povinný špecifikovať nepremlčané splátky a to aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania, pokiaľ tak neurobil na pojednávaní dňa 20.2.2018 a žiadal toto pojednávanie odročiť za účelom písomnej špecifikácie petitu žalobného návrhu, súd skonštatoval, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku včas. Žalobca neuviedol v žalobe, ktoré splátky žalobca uhradil a ktoré splátky za ktoré obdobie neuhradil, pohľadávka tak bola nepreskúmateľná aj vzhľadom na uplatnené úroky z omeškania, čo malo za následok, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žalobca má za to, že výkladom ustanovení všeobecných obchodných podmienok možno dospieť k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že veriteľ využil svoje právo požadovať splatenie dlžnej sumy podaním prihlášky, ktorá bola správcovi doručená dňa 21.9.2016. Podľa § 28 ods. 6 doručenie prihlášky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Je zrejmé, že splátky splatné tri roky spätne od podania prihlášky premlčané neboli, t. j. počnúc splátkou splatnou dňa 20.10.2013. Ďalej poukázal na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere bola splatná dňa 20.11.2018, t. j. žalobca nemohol mať vedomosť o dátume vyhlásenia rozsudku , preto v podanej incidenčnej žalobe nemohol ustáliť výšku nepremlčanej pohľadávky, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku nenastala splatnosť všetkých splátok. K vyhláseniu rozsudku došlo dňa 20.2.2018, teda je zrejmé, že nepremlčanými splatnými plátkami ku dňu vyhlásenia rozsudku boli splátky splatné do 20.10.2013 do 20.2.2018, ide o 53.splátok po 3.512,--Sk, t. j. 186.136,--Sk - 6.178,58 eur. Pokiaľ súd uviedol, že súdu neboli zrejmé úhrady zo strany žalovaného, k tomu žalobca poukázal na uvedené, t. j. suma nepremlčaných splatných splátok vo výške 6.178,58 eur je nižšia ako uplatnená istiny vo výške 7.446,47 eur,teda je zrejmé, že suma 6.178,58 uhradená nebola. Dôkazné bremeno v tomto smere ale zaťažuje žalovaného, nie žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. ho zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že v prvom rade poukazuje na zrejmú nesprávnosť nachádzajúcu sa v petite druhého výroku rozsudku tým spôsobom, že navrhuje opraviť zrejmú nesprávnosť a nové znenie druhého výroku petitu rozsudku, ktoré bude znieť: žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%. Čo sa týka dôvodov podaného odvolania žalobcu uviedol, že žalovaný považuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné a neprípustné, pričom odvolaciemu súdu postupom v zmysle § 387 ods. 1 navrhol, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že sám žalobca v odvolaní žiada uznať pohľadávku v časti istiny len vo výške 6.178,58 eur oproti v prihláške uplatňovanej istiny vo výške 7.446,47 eur, t. j. rozdiel vo výške 1.267,89 eur. Z uvedeného tak možno usudzovať, že žalobca nepodal odvolanie voči rozsudku v časti uplatňovanej istiny vo výške 1.267,89 eur. Uvedená časť istiny sa tak v konkurze vedenom na majetok úpadcu považuje za platne popretú. Prvostupňový súd vo vzťahu k určeniu, ktorá časť uplatňovanej pohľadávky podľa právneho názoru žalobcu je premlčaná a ktorá nie, uplatnil voči žalobcovi v zmysle § 153 sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko žalobca nielen, že v podanej žalobe, písomných vyjadreniach, ale ani na pojednávaní neurčil, ktorú časť pohľadávky považuje za premlčanú a ktorú nie. Tieto skutočnosti uviedol žalobca až v odvolaní, čo žalovaný s poukazom na ust. § 366 považuje za neprípustné. Zároveň poukázal na to, že nie je úlohou súdu v predložených dôkazných prostriedkoch vyhľadávať skutočnosti na podporu tvrdení strán sporu, ale práve úlohou strany sporu je uviesť všetky sporové tvrdenia riadne a včas a ich aj následne preukázať. Všeobecné konštatovanie žalobcu, že časť pohľadávky je nepremlčaná s poukazom na predložené listiny nemožno považovať za dostatočne špecifické a určité, najmä ak táto skutočnosť je meritom posúdenia veci samej v súdnom konaní. Ďalej uviedol, že v indicenčnom konaní nie je povinnosťou správcu preukazovať úhradu časti pohľadávky žalobcu, ale je povinnosťou žalobcu preukázať, že výška uplatňovanej pohľadávky je dôvodná, pričom pri posúdení dôvodnosti pohľadávky sa vychádza najmä zo skutočnosti uvedených samotným žalobcom v prihláške pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa §387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa §383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o určenie pravosti popretých pohľadávok.

10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že okresný súd zamietol žalobu o určenie pravosti pohľadávok prihlásených do konkurzného konania voči dlžníkovi H. O. v konkurznej veci sp. zn. 4K 46/2016 vo výške 12.125,--eur. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca v žalobe, ani na pojednávaní jednoznačne neuviedol a nešpecifikoval pohľadávky žalobcu, ktoré neboli premlčané. Tiež nevedel uviesť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k ich výške a obdobiu, za ktoré mali tieto splátky vzniknúť. S poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie zakotvenej v ust. § 153 neodročil pojednávanie, ale rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol, pričom konštatoval, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku včas, pretože v žalobe neuviedol, ktoré splátky žalobca uhradil a za ktoré obdobie si ich uplatňuje.

11. Podľa ust. § 153 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je jeho tvrdenie, že nemohol mať vedomosť o dátume vyhlásenia rozsudku, a preto nemohol u žalobcu ustáliť výšku nepremlčanej pohľadávky, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku nenabehla splatnosť všetkých splátok. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu v tom, že bolo povinnosťou žalobcu najneskôr na pojednávaní dňa 20.2.2018 uviesť výšku a dobu vzniku nepremlčaných splátok po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného. Vzhľadom k opomenutiu povinnosti žalovaného špecifikovať nepremlčané splátky, a to aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania s poukazom na ust. § 153 o sudcovskej koncentrácii konania, keď žalobca si túto úlohu nesplnil, nemôže odvolací súd akceptovať jeho obranu v podanom odvolaní.

13. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v zmysle ust. § 224 ods. 1 opravil zrejmú nesprávnosť druhej výrokovej vety napadnutého rozsudku, ktoré vyplýva z porovnania výroku z odôvodnením rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania.

17. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

18. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .