Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Pc-6-2021.pdf
PDF · 103.13 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: H. Ž., K.. F., X.. XX.X.XXXX, L. G.. H. XXXX/XX, XXX XX, H., právne zastúpeného Doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., advokátkou so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09, Bratislava, IČO: 52 519 201, proti manželovi: E. Ž., X.. XX.X.XXXX, L. G.. H. XX/XX, XXX XX, H., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky H. Ž., K.. F., X.. XX.X.XXXX a E. Ž., X.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Mestským národným výborom v Martine, sa rozvádza.
II. Žiadny z účastníkov a štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde 12.4.2021 sa navrhovateľka proti manželovi domáhala rozvodu manželstva uzavretého dňa XX.X.XXXX.
2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a bez konfliktov. Postupne sa zo vzťahu vytratila láska a city potrebné pre manželstvo. Posledné roky manželstva boli sprevádzané neustálymi hádkami a konfliktami. Zo vzťahu sa stalo formálne spolužitie. Problémy v manželstve sa postupne stupňovali, neskôr pribudlo vážne ochorenie navrhovateľky (R. H.), pri ktorom manžel neprejavil a ani dlhodobo neprejavuje navrhovateľke potrebnú podporu, aká by sa v manželstve očakávala. Priam naopak, manžel nemal záujem sa o navrhovateľku starať, pravidelne ju nechával samú doma, napriek tomu, že bola na pomoc odkázaná, hanbil sa s ňou chodiť na prechádzky. Dokonca v situácii kedy bola navrhovateľka po náročnej operácii mozgu (P.) prepustená z nemocnice domov a plne odkázaná na pomoc inej osoby, odišiel manžel na chatu s kamarátmi a pomoc navrhovateľke zabezpečili jej synovia. Ako už bolo uvedené, navrhovateľka trpí vážnym nevyliečiteľným ochorením (R. H.), v dôsledku ktorej je úplne odkázaná na pomoc inej osoby. Momentálne je na invalidnom dôchodku a je umiestnená v Centre sociálnych služieb Ľadoveň v Martine. Nastúpenie na pobyt, financovanie zariadenia a všetko s tým spojené zabezpečujú synovia navrhovateľky, nakoľko manžel toho nebol schopný a najmä nebol ani ochotný sa o svoju manželku adekvátne postarať. Mentálne je navrhovateľka v úplnom poriadku. Manželia aj z tohto dôvodu už nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel sa o navrhovateľku zaujíma len sporadicky, v prípade ak ho ona požiada o nákup, navštevuje ju len minimálne. Rozhodne však nie je možné hovoriť o fungujúcom manželstvom zväzku a tomu zodpovedajúcej starostlivosti zo strany manžela. Dokonca aj napriek dohode neprispieva na jej liečbu, ani jej finančne nijakým spôsobom nepomáha, a to aj napriek tomu, že naďalej býva v ich spoločnom byte. Manžel sľúbil, že keď navrhovateľka pôjde do sociálneho zariadenia, tak sa ich spoločný byt predá a polovica z výťažku z predaja bude navrhovateľke slúžiť na úhradu nákladov na lieky (čo predstavuje mesačne cca 20 0€). Túto dohodu však manžel nedodržal, byt stále užíva a navrhovateľka tak ostala iba s príjmom z invalidného dôchodku (cca 420 € mesačne), ktorý takmer celý používa na úhradu Centra
sociálnych služieb (cca 400€ mesačne). Manžel má dlhodobo inú známosť, ktorú nadviazal ešte približne rok predtým, ako nastúpila navrhovateľka do Centra sociálnych služieb. Z uvedeného je absolútne zjavné, že manželstvo je už len formálne a neplní svoju základnú spoločenskú funkciu. Nie je možné očakávať obnovenie citov.
3. V priebehu konania navrhovateľka na návrhu zotrvala.
4. K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy a to sobášny list, odborný posudok o invalidite, rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu poskytovanou v špeciálnom zariadení zo dňa 23.9.2019, posudok o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu.
5. Vo svojej replike k vyjadreniu manžela navrhovateľka uviedla, že je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že manžel bol navrhovateľke podľa všetkého neverný ešte pred nástupom choroby. V súčasnej situácii sa už vážnou známosťou ani netají a dokonca aj svojim synom ukazoval spoločné fotky s novou partnerkou (p. L. B. Ž.). Spoločné fotografie sú zverejnené aj na sociálnej sieti na jej profile, pričom tieto navrhovateľka priložila ako dôkaz k tomuto vyjadreniu. Už len samotná skutočnosť, že má manžel novú známosť, je dôvodom pre rozvod manželstva, nehovoriac o ďalších skutočnostiach, ktoré boli prezentované pre zdôvodnenie potreby rozvodu manželstva účastníkov tohto konania.
6. Ešte v období keď bývali s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, s ňou odmietal chodiť na prechádzky, hoci to potrebovala pre udržanie fyzickej kondície. Zdôvodňoval to tým, že sa hanbí a nemá čas. Častými boli hádky, pri jednej z nich dokonca manžel rozbil kus nábytku, pričom svedkami tohto incidentu boli obaja synovia. Pri premiestnení navrhovateľky do CSS Ľadoveň nič nezabezpečoval, nevybavoval a o všetko sa museli postarať synovia. Pravdou sú občasné nákupy a návštevy, jedno aj druhé je však formálny akt a nie prejav starostlivosti. Nákupy, ktoré realizoval manžel, boli zväčša neúplné a nepresné, aj keď ho navrhovateľka požiadala o konkrétne položky, ktoré potrebovala. Z bločkov, ktoré manžel doložil, nie je zrejmé, či nakupoval pre seba, alebo pre navrhovateľku. Nákupy, ktoré pre navrhovateľku zabezpečujú jej synovia, sú v neporovnateľne väčšom rozsahu. Nemali však nikdy potrebu si odkladať z nákupov bločky.
7. Rovnako pokiaľ ide o spísanie návštev navrhovateľky manželom, je potrebné poukázať na to, že ide o formálne vykázanie „starostlivosti". Manžel zrejme očakával, že navrhovateľka o rozvod požiada, nakoľko manželstvo je dlhodobo nefunkčné, no manžel sa usiluje vyhnúť majetkovému vysporiadaniu po zániku manželstva, tak si vytvára „alibi" starostlivého manžela. Nie je však normálne aby si manžel pri funkčnom partnerskom vzťahu evidoval presné dni návštev a telefonátov so svojou manželkou, preto uvedené len preukazuje účelovosť jeho konania.
8. Navrhovateľka zároveň čelí aj opakujúcemu sa psychickému nátlaku zo strany manžela, ktorý je sprevádzaný krikom a nadávkami. Tento nátlak naposledy výrazne eskaloval po tom, ako mu bol doručený návrh na rozvod manželstva. Telefonicky kontaktoval navrhovateľku, pričom jej nadával a vyhrážal sa jej, že „však uvidí" a že „nemá zdravý rozum, keďže má takú chorobu akú má". Navrhovateľka bola po tomto telefonáte a vyhrážkach veľmi rozrušená a ihneď volala svojmu synovi, ktorý ju upokojoval. Následne kontaktovala personál CSS, pretože jej bolo veľmi zle. O tomto incidente bol personálom CSS Ľadoveň spísaný úradný záznam. Zároveň navrhovateľka disponuje aj zvukovým záznamom. Navrhovateľka v súvislosti s týmto incidentom zvažuje aj podanie trestného oznámenia, keďže má z manžela strach a nátlak a vyhrážky zo strany manžela jej zdravotný stav vždy veľmi zhoršia.
9. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, z hľadiska jej mentálneho zdravia netrpí žiadnou duševnou poruchou. Pri diagnóze, ktorou trpí (R. H.), ani vo všeobecnosti nedochádza k zníženiu intelektu a ani u navrhovateľky nebadať akékoľvek zníženie intelektu. Psychologické vyšetrenie absolvovala navrhovateľka naposledy v roku 2019, v ktorom sa skúmala afektivita a organicita. Z hľadiska psychického stavu bolo konštatované zlepšenie stavu oproti predošlému vyšetreniu. Vyšetrenie nepreukazuje prítomnosť žiadnej poruchy. Potreba skúmania intelektu a duševného stavu sa u navrhovateľky nevyskytla, preto aktuálnejšou lekárskou správou nedisponuje. Mentálne je teda navrhovateľka v absolútnom poriadku.
10. K tomuto vyjadreniu pripojila navrhovateľka fotografie manžela s inou ženou a úradný záznam spísaný so zamestnankyňou Domova sociálnych služieb, kde sa navrhovateľka zdržiava, čestné vyhlásenie svojich synov A.. E. Ž. C. H. Ž. a záznam z psychologického vyšetrenia zo dňa 9.1.2019.
11. Vo svojej výpovedi pri výsluchu, ktorý súd uskutočnil v sociálnom zariadení, kde sa navrhovateľka zdržiava (vzhľadom na imobilitu navrhovateľky), navrhovateľka uviedla, že na rozvode manželstva trvá, pretože manželstvo nebolo pekné a nefungovalo už predtým, ako v roku 2020 prišla do Domova sociálnych služieb. Navrhovateľka ochorela v roku 2012, avšak manžel sa jej nesnažil nejakým spôsobom pomáhať, alebo prijať jej chorobu. Stávalo sa, že ju aj týždeň nechal samú, odišiel do Tatier a požiadal dospelých synov, aby jej prišli pomôcť. Finančne v istých situáciách navrhovateľku nepodporil a naviac dával navrhovateľke dostatok dôkazov preto, aby dospela k záveru, že udržiava známosti s inými ženami. Intímny život medzi manželmi nebol uspokojivý a najmä navrhovateľka ho už iba trpela. Navrhovateľka poberá dôchodok vo výške 438 € a z toho 400 € platí za pobyt, finančne jej vypomáhajú jej synovia. Na základe dohody synov so zariadením sociálnych služieb, v ktorom sa navrhovateľka zdržiava, dofinancovávajú pobyt navrhovateľky plnoletí synovia. Predtým však na tento objekt prispieval manžel navrhovateľky. Rovnako synovia financujú nákup liekov, ktoré je nutné pre navrhovateľku vzhľadom na jej diagnózu priviesť zo zahraničia. Navrhovateľka uviedla, že predtým, ako odišla bývať vzhľadom na potrebu opatery, ktorú jej už manžel nedokázal v domácnosti zariadiť, do Domova sociálnych služieb, mala s manželom dohodu, že byt, v ktorom manželia bývajú, predajú, peniaze si rozdelia tak, aby navrhovateľka mohla bez problémov financovať svoj pobyt v zariadení sociálnych služieb a aj nákup liekov, ktoré potrebuje. K tomu ale medzi manželmi nedošlo a podľa dohody manželov sa manžel nesprával.
12. Manžel E. Ž. sa k návrhu vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 10.6.2021, z ktorého vyplynulo, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Uviedol, že medzi manželmi nikdy predtým nebola debata o rozvode manželstva a to ani v najväčších krízach ich spoločného života. Vždy si vážili jeden druhého, pomáhali si a dôverovali. Spolužitie si sľubovali v dobrom, aj v zlom na celý život. Samozrejme príznaky vážnej choroby navrhovateľky mali vplyv aj na spoločný život manželov. Navrhovateľka bola frustrovaná, manželia sa častejšie hádali, on sa však snažil byť trpezlivý a na mnohé veci nereagoval. Keďže samotná navrhovateľka v ťažších obdobiach manželstva podporovala manžela, aj on sa rozhodol, že v období choroby bude podporovať ju. Keďže zdravotný stav navrhovateľky sa zhoršoval, na základe dohody medzi manželmi a aj odporúčania lekárov, bola navrhovateľka umiestnená do špecializovaného zariadenia, kde jej bola poskytovaná nepretržitá starostlivosť. V tomto zariadení ju nemohol neskôr navštevovať vzhľadom na vypuknutie pandémie COVID-19 a obmedzený prístup do zariadení sociálnych služieb a to aj v Martine. Manžel uviedol, že až do marca 2021 uhrádzal potrebné sumy na finančné príspevky navrhovateľky hradené z jej invalidného dôchodku do Centra sociálnych služieb Ľadoveň v Martine, kde bola navrhovateľka umiestnená, až mu pracovníčka tohto domova v marci 2021 oznámila, že už jeho príspevky nie sú potrebné, preto mu faktúra na doplatok nebude chodiť s tým, že to navrhovateľka vyriešila inak. On, aj keď bol zamestnaný v SBS, sa snažil manželke všemožne pomáhať a pokiaľ nebol doma, snažil sa kontrolovať potreby navrhovateľky telefonicky, prípadne za pomoci dospelých synov, ak odišiel na krátky pobyt na chatku v Žiarskej doline, prípadne tú starostlivosť zabezpečil za pomoci susedky. Počas pobytu v Centre sociálnych služieb pre navrhovateľku, kým to bolo možné, robil aj nákupy, ktoré potrebovala. Na dôkaz tejto skutočnosti predložil aj listinné dôkazy. Manžel uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že navrhovateľka je ľahko ovplyvniteľná a preto ľahko mohla prijať názor, že manželstvo je nutné rozviesť. On sám poprel, že by žil v spoločnosti s inou ženou. Uviedol, že býva sám v spoločnom byte manželov a tak to zostane aj v budúcnosti. Na dôkaz svojich tvrdení pripojil výpis zo svojho osobného účtu v banke preukazujúce vynakladanie nákladov na navrhovateľku v Domove sociálnych služieb, zoznam telefonických hovorov, ktoré viedol s manželkou od roku 2020 a doklady o nákupoch potrieb pre navrhovateľku.
13. Manžel E. Ž. potom vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na svojom postoji, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a uviedol, že manželke diagnostikovali ochorenie R. H. približne pred 10 rokmi. On sa jej snažil pomáhať, ako len vedel napriek tomu, že chodil do práce, avšak postupne, ako choroba progradovala, manželkine zdravotné problémy boli čoraz závažnejšie a to sa prejavilo aj v konfliktoch medzi manželmi. Samotná navrhovateľka sa stala konfliktnou, začala mu nadávať, urážať ho, stačil malý podnet pre hádku. Podľa vyjadrenia lekárov bol to typický symptóm tejto choroby. On sa snažil aj potom, čo bola navrhovateľka umiestnená v Ústave sociálnych služieb, platiť všetky doplatky za jej starostlivosť nad rámec jej poplatku z dôchodku, robiť jej nákupy, avšak táto činnosť skončila potom,
čo finančne začali podporovať navrhovateľku plnoletí synovia - účastníkov konania. Manžel práve v pôsobení synov videl základnú príčinu pre rozhodnutie navrhovateľky ohľadne rozvodu manželstva a to vzhľadom na skutočnosť, že synovia zrejme od účastníkov chcú získať financie z predaja ich spoločného bytu. Manžel uviedol, že manželia majú 3-izbový byt na Ľadovni a synovia ho nútia, aby tento byt predal, aby si manželka mohla z polovice výťažku hradiť niektoré potreby. Z jeho pohľadu ale na to nie je dôvod a pre neho je to aj vážny dôvod (teda zachovanie existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), pre ktorý nesúhlasí s rozvodom manželstva. Uviedol, že v prípade predaja bytu by sa z neho stal bezdomovec, pretože už by si z výťažku predaja tohto bytu nový ani len 1-izbový byt kúpiť nemohol. Manžel priznal, že odkedy začala karanténa, manželku nebol navštíviť. Naposledy ju videl v septembri roku 2020. Priznal však, že si našiel partnerku vo veku približne ako on. V jeho byte však nebýva, ona sama má dva byty a samotná táto priateľka nabáda manžela, aby sa o navrhovateľku staral. Plnoletým synom túto známosť zdôvodnil tým, že vzhľadom na stav, v akom sa nachádza manželstvo s navrhovateľkou, jej umiestnenie v Domove sociálnych služieb a aj zdravotný stav, on nechce zostať celkom sám.
14. Mimo výsluchov účastníkov súd vypočul na návrh navrhovateľky aj plnoletého syna účastníkova konania A.. H. Ž., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že z dlhodobého hľadiska hodnotí manželstvo svojich rodičov ako nefunkčné a to už celé roky. Aj keď on vzhľadom na svoju plnoletosť, ukončenie vysokoškolského štúdia, predtým vysokoškolské štúdium už roky so svojimi rodičmi čas denno - denne netrávil. Zdržiaval sa doma len cez víkendy, ale v prvých rokoch, keď u jeho matky prepukla choroba, tak sa snažil častejšie zdržiavať sa doma. Uviedol, že je nutné jeho otcovi uznať, že mal stále veľa práce, ale aj keď mal voľno, on ako syn hodnotil správanie otca tak, že sa matke nevenoval tak, ako by sa jej venovať mohol a mal. Nechával ju samotnú aj cez víkendy a dlhodobo ignoroval jej potreby. Rodičia sa často hádali a vie, že otec sa vyjadril, že s matkou nechodí von, pretože sa za ňu hanbí. Medzi rodičmi dochádzalo k situáciám, keď navrhovateľka ostala sama a vzhľadom na chorobu pri pohybe spadla, zakrvácala, teda nebolo o ňu dostatočne postarané. Práve pri takýchto situáciách začali on a jeho brat s matkou uvažovať, že by bolo vhodnejšie umiestniť ju do nejakého domova, kde by jej bola poskytnutá starostlivosť. Nakoniec sa celá rodina, to znamená dvaja plnoletí synovia a obaja rodičia, dohodli na tom, že pre matku by bolo vhodnejšie, keby odišla do Domova sociálnych služieb s tým, že rodičia by predali byt, aby matka sumou, ktorú by z tohto predaja získala, mohla pokrývať aspoň nákup liekov, ktoré potrebuje. Nakoniec navrhovateľka síce odišla do Domova sociálnych služieb, ale otec sa s predajom bytu neponáhľal, naďalej ho užíva. Svedok A.. H. Ž. v súčasnosti spravuje účet navrhovateľky a spolu s bratom priplácajú na ubytovanie približne sumou 100 € mesačne. Naviac matke kupujú lieky, ktoré stoja 400 € spolu na dva mesiace. Aj na nákup týchto liekov sa s bratom skladajú. On sám však už vynaložil na nákup týchto liekov okolo 1.500 €. Matke prispieva aj kupovaním drahšieho oblečenia, ktoré z času na čas potrebuje. Aj svedok potvrdil, že otec po vypuknutí pandémie už za matkou v Domove sociálnych služieb nebol. Svedok opísal situáciu, keď bola navrhovateľka prepustená pred rokmi z hospitalizácie po operácii hlavy do domácej liečby a v deň, keď rodina matku priviezla domov, otec odišiel na chatu s tým, že starostlivosť o trpiacu matku odkázanú vo všetkých zdravotných a hygienických úkonoch na inú osobu, prenechal na svedka.
15. Na návrh manžela súd vypočul aj ďalšieho svedka, jeho brata H. Ž., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že z jeho pohľadu starostlivosť, ktorú jeho brat - manžel E. Ž. prejavoval navrhovateľke, bola dobrá. K pobytom manžela na chate uviedol, že bratia vlastnia malú maringotku v Žiarskej doline neďaleko Liptovského Mikuláša, kde trávili víkendy dvakrát do roka. Na takýto víkend sa odchádzalo už v piatok doobeda a vracali sa v nedeľu. On si všimol, že v priebehu týchto dní manžel opakovane telefonoval navrhovateľke, či je v poriadku. Naviac navrhovateľke zabezpečil starostlivosť a to, či už cez susedu, s ktorou boli rodinní priatelia, alebo požiadal synov, aby na matku dohliadli. Chlapci sa ale stále vyhovárali, že nemajú čas. Naviac navrhovateľka sa vždy vyjadrovala v tom smere, že si v takýchto situáciách vystačí aj bez pomoci chlapcov. Podľa jeho názoru jeho brat manželke zabezpečuje normálnu starostlivosť s ohľadom na jej potreby a ich manželstvo svedok hodnotil ako normálne.
16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že u účastníkov konania sú splnené všetky predpoklady pre rozvod manželstva tak, ako ich uvádza ustanovenie § 23 Zákona o rodine.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
20. Je nepochybné, že manželstvo účastníkov už roky neplní svoje funkcie a to už ani ekonomickú, emocionálnu, ani sociálnu. Na zhoršení vzťahov medzi manželmi sa nepochybne podpísalo ochorenie navrhovateľky, ktoré trvá už viac ako 10 rokov, v dôsledku ktorého sa zhoršila mobilita navrhovateľky do takej miery, že vzhľadom na skutočnosť, že manžel pre zamestnanie jej nemôže poskytovať celodennú opateru, bolo vhodnejšie navrhovateľku umiestniť do Domova sociálnych služieb, kde jej je zabezpečená náležitá opatera. Je možné veriť manželovi, že ochorenie sa podpísalo na psychike navrhovateľky v tom smere, že sa stala podráždenejšou, možno aj precitlivelejšou. Avšak na druhej strane je zrejmé, že ani on sa nedokázal postaviť k potrebám svojej manželky spôsobom, aký ona očakávala a vzhľadom na vykonané dokazovanie v istých krízových situáciách ponechal starostlivosť o manželku na plnoletých synov, aj keď je zrejmé, že takéto riešenie situácie vzhľadom na intímny charakter potrieb navrhovateľky by lepšie zabezpečil on. Podľa presvedčenia súdu manžel neodhadol všetky citové, ale aj fyzické potreby svojej manželky vyplývajúce z jej choroby a zrejme aj vzhľadom na svoje zaneprázdnenie, ale aj vzhľadom na snahu viesť aspoň čiastočne normálny život po ochorení manželky, nedokázal naplniť všetky jej očakávania. V súčasnosti je nutné konštatovať, že obaja manželia sú od seba citovo odpútaní. Navrhovateľka chce svoju situáciu a najmä potrebu nákupu liekov zabezpečiť z predaja spoločného majetku manželov, je zmierená so svojou situáciou aj s pobytom v zariadení sociálnych služieb a zo vzťahu s manželom už neočakáva nič, len finančné vyrovnanie. Naopak samotný manžel je k zachovaniu manželstva podľa názoru súdu motivovaný len skutočnosťou, že sa obáva akým spôsobom by ho ekonomicky mohlo zasiahnuť majetkové vyporiadanie s manželkou po ukončení manželstva. Aj on sa svoje emocionálne a intímne potreby po faktickom rozchode s manželkou snažil riešiť nadviazaním známosti s inou ženou, čo je vzhľadom na situáciu, aká medzi manželmi nastala, aj ľudsky pochopiteľné, avšak na druhej strane jednoznačne to vypovedá o tom, že manželstvo medzi účastníkmi konania je už len formálnym zväzkom. Za takýchto okolností, ak zo strany navrhovateľky súd pozoroval averziu voči vlastnému manželovi a zo strany manžela súd vypozoroval absenciu skutočného záujmu o navrhovateľku a jej potreby.
21. Súd preto dospel k presvedčeniu, že rozvod je len formálnym ukončením už neexistujúceho vzťahu medzi účastníkmi konania a nie je žiadny dôvod preto, aby manželstvo účastníkov konania ostalo zachované.
22. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol a o trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.m.p. (Zákon č. 161/2015 Z.z.). Súd nezistil tak výnimočné okolnosti prípadu, alebo pomery na strane niektorého z účastníkov, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania. Keďže štátu ešte mohli vzniknúť trovy vyplatením svedočného svedkom vypočutým na poslednom pojednávaní, súd rozhodol aj o trovách konania štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.