Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-268-2018.pdf
PDF · 108.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/268/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: N. R., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom M.R.Z. XXX/X, XXX XX V., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpený Černejová & Hrbek, s.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 230,- Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 17Csp/228/2017-87 zo dňa 3. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni sumu 50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a., od 20.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 180 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%p.a. od 20.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku ostáva n e d o t k n u t ý.
III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie určí ich výšku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 180,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. od 20.12.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 56,52% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Zároveň žalobu žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 26.01.2009 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., č. 0031095663 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni kreditnú kartu s úverovým rámcom 15.000,-Sk (497,91 Eur) a dohodnutej štandardnej mesačnej splátke vo výške 500,-Sk (16,60 Eur). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v Zmluve nebola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.258/2001 Z.z.“), okresný súd uzavrel, že v zmluve o úvere sa RPMN nachádza v podobe indikatívneho výpočtu RPMN, ktorý je uvedený priamo pod podpismi účastníkov. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov vyžadovaných v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., okresný súd s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/2015 uzavrel, že nebolo potrebné v Zmluve spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny.
1.2 Okresný súd tiež poukázal na námietku žalobkyne, ktorá namietala absenciu náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z., namietala teda, že v žalovanej Zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba. V tomto smere uzavrel, že úroková sadzba v Zmluve nie je uvedená ani indikatívne, je v nej uvedený len príkladný výpočet RPMN za takých stanovených kritérií, že bol stanovený úverový rámec 81.000,-Sk, čo v danom prípade pravda nebola, keďže bol schválený úverový rámec 15.000,-Sk. V samotnej žalovanej zmluve sa údaj o úrokovej sadzbe nenachádza. Nakoľko nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z., súd prvej inštancie uzavrel, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
1.3 Za nespornú skutočnosť považoval okresný súd aj to, že žalobkyňa z kreditnej karty čerpala čiastku 648,-Eur a v skutočnosti uhradila žalovanému 1.099,60 Eur. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu 451,60 Eur. Okresný súd zdôraznil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 230,-Eur, ktoré je tvorené úhradami žalobkyne za obdobie od 27.04.2015 do 27.07.2016. Ide o splátky uskutočnené dňa 27.04.2015 vo výške 20,-Eur, dňa 29.06.2015 vo výške 20,- Eur, dňa 29.07.2015 vo výške 10,-Eur, dňa 28.03.2016 vo výške 30,-Eur. Čiastka 30,-Eur bola zaplatená dňa 26.04.2016, čiastka 30,-Eur bola zaplatená dňa 26.05.2016, čiastka 45,-Eur bola zaplatená dňa 30.06.2016 a čiastka 45,-Eur bola zaplatená dňa 27.07.2016. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na žalovaným vznesenú námietku premlčania vo vzťahu ku všetkým plneniam žalobkyne, uskutočneným viac ako 2 roky pred podaním žaloby, ktorá bola podaná dňa 21.12.2017. Podľa tvrdenia žalovaného premlčaniu podľahli všetky nároky žalobkyne, datované pred dátumom 21.12.2015; ide o čiastku 10,-Eur zaplatenú dňa 29.07.2015, čiastku 20,-Eur zaplatenú dňa 29.06.2015 a čiastku 20,-Eur zaplatenú dňa 27.04.2015.
1.4 S poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka okresný súd zdôraznil, že trojročná objektívna lehota žalobkyni neuplynula, nakoľko táto je trojročná a žaloba bola podaná na okresnom súde až dňa 21.12.2017, pred uplynutím trojročnej objektívnej lehoty. Dvojročná subjektívna lehota sa však premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Za nesporné okresný súd považoval, že žalobkyňa vedela, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil už v čase plnenia jednotlivých splátok a vedela aj výšku tohto bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť najskôr so začiatkom uplynutia (správne má byť plynutia) objektívnej premlčacej lehoty. Je relevantné, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne sa žalobkyňa mohla objektívne reálne dozvedieť o existujúcom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po porade so svojim právnym zástupcom, v priebehu mesiacov máj až november 2017, keď si nechala zmluvu posúdiť. V zmysle tohto tvrdenia sa žalobkyňa až v priebehu novembra 2017 dozvedela, že uhradila žalovanému viac ako bola povinná a rozhodla sa požadovať od žalovaného späť časť sumy, ktorou sa žalovaný na jej úkor v rozpore so zákonom obohatil. Žalobkyni však začala dvojročná subjektívna doba plynúť momentom, keď splatila splátku úveru, ktorou prišlo k bezdôvodnému obohateniu, a to vo vzťahu ku každej z týchto splátok osobitne. Tento deň sa totiž žalobkyňa ako oprávnená najneskôr dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Okresný súd zdôraznil, že k tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne (o tom, že sa o existujúcom nároku dozvedela v priebehu mesiacov máj až november 2017) nebol pripojený žiadny dôkaz a právny zástupca žalobkyne ani nežiadal, aby vo veci bola vypočutá samotná žalobkyňa. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že subjektívna premlčacia lehota uplynula u splátok zaplatených dňa 27.04.2015, 29.06.2015 a 29.07.2015 pred podaním žaloby, a preto žalobu žalobkyne vo výške 50,-Eur zamietol z dôvodu premlčania. Nakoľko ďalšie splátky boli zaplatené až po dátume 28.03.2016 a u nich subjektívna premlčacia lehota mohla uplynúť najskôr 28.03.2018, v tejto časti žalobe vyhovel.
1.5 S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 okresný súd uzavrel, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 180,-Eur od 20.12.2017, nakoľko žalobkyňa žalovaného vyzvala elektronicky, aby jej vrátil bezdôvodné obohatenie do 19.12.2017. Od 20.12.2017 je tak žalovaný v omeškaní s úhradou a okresný súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5% ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB 0,00% a 5 %-tuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %.
1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a uzavrel, že žalobkyňa mala úspech vo výške 180,-Eur, čo z pôvodne žalovanej čiastky 230,-Eur predstavuje 78,26%. Úspech žalovaného je vo výške 50,-Eur, čo z pôvodne žalovanej istiny 230,-Eur predstavuje 21,74%. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobkyne okresný súd vyčíslil na 56,52%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výrokov II. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku III. zmenil tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovie a vo výroku II. zmenil tak, že žalobkyni prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietla odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 C.s.p., tvrdila tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobkyne je sčasti premlčaný.
2.1 V konkrétnostiach namietala, že v zmysle názoru okresného súdu začala plynúť subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia momentom, keď splatila splátku úveru, ktorou prišlo k bezdôvodnému obohateniu, a to vo vzťahu ku každej z týchto splátok osobitne. Tvrdila, že z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, ako je tomu v danom prípade, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. V danom prípade premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po skončení bezdôvodného obohacovania sa, a teda odo dňa, kedy sa žalovaný obohatil na úkor žalobkyne poslednýkrát (27.07.2016). Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby, skôr ako pred dátumom 28.07.2016 nemohla začať plynúť ani subjektívne premlčacia doba.
2.2 V súvislosti s premlčaním žalobkyňa zdôraznila, že je potrebné zachovať požiadavky reálnej, preukázanej a nielen predpokladanej vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. V tomto smere žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 145/2014). Žalobkyňa tvrdila, že súd prvej inštancie nemal ku dňu zaplatenia splátky úveru preukázaný dostatok skutkových okolností pre záver, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Deň zaplatenia čiastky presahujúcej čiastku úveru poskytnutého žalobkyni, ako moment začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, je argument nedostačujúci. V čase vzniku bezdôvodného obohatenia začína plynúť objektívna a nie subjektívna premlčacia doba, ktorej nevyhnutným predpokladom je skúmanie subjektívneho momentu. Žalobkyňa záverom zdôraznila, že do momentu porady s právnym zástupcom ani nevedela a nebolo možné od nej rozumne očakávať, že by mala vedieť o tom, že plnila inému bezdôvodne.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie písomne nevyjadril.
4. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
5.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Inak sa krajský súd stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, pochybil však, keď uplatnený nárok v časti plnení uhradených žalobkyňou žalovanému dňa 29.7.2015 (vo výške 10 Eur), dňa 29.6.2015 (vo výške 20 Eur) a dňa 27.4.2015 (vo výške 20 Eur) považoval za premlčaný.
6.1 V danej veci sa žalobkyňa domáhal plnenia - zaplatenia sumy 230 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
6.2 Z obsahu je zistiteľné, že uplatnený nárok má vyplývať zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. č.0031095663 zo dňa 26.1.2009. Súd prvej inštancie právny vzťah založený vyššie uvedenou zmluvou správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý správne aplikoval aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z.. Zmluva zakladajúci právny rámec vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným podľa záverov súdu prvej inštancie neobsahovala zákonnú náležitosť uvedenú v § 4 ods.2 písm.h) zákona č.258/2001 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods.3 zákona č.258/2001 Z.z.. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 451,60 Eur, pričom žalobkyňa uplatnila len časť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 230 Eur. Tieto závery o spotrebiteľskom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, absencii zákonnej náležitosti zmluvy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vzniku bezdôvodného obohatenia stranami sporu napadnuté neboli; tieto závery okresného súdu neboli odvolaním dotknuté.
6.3 Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe pokiaľ ide o zaplatenie sumy 180 Eur s prísl.. Pokiaľ žalobu zamietol v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 50 Eur s prísl., urobil tak z dôvodu, že v tejto časti považoval nárok za premlčaný; za premlčané považoval splátky realizované žalobkyňou pred dátumom 21.12.2015 (žaloba bola podaná na okresný súd 21.12.2017); mal tak zato, že k premlčaniu došlo z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá je v zmysle ustanovenia § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka dvojročná.
6.4 K uvedenému odvolací súd uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v lehote, ktorá je ustanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Doby premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch) tak, že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému (z bezdôvodného obohatenia) ešte plynie druhá premlčacia doba.
6.5 Zo záverov okresného súdu uvedených v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo v dôsledku toho, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov; zmluva, zakladajúca rámec právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným má aj charakter spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.258/2001 Z.z..
6.6 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, splátky, ktoré následne v žalobe považovala za bezdôvodné obohatenie, boli realizované pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
6.7 Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, pri jej posudzovaní a začiatku jej plynutia je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného (tu žalobkyne) o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 3433/2008). Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 222/2012). Významné nie je, či oprávnený subjekt má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.
6.8 V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne ohľadne uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že táto je dôvodná. Žalobkyňa v spore prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až po konzultácii so svojím právnym zástupcom, tvrdila tak, že až po porade s právnym zástupcom sa dozvedela o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu sa a kto ho získal. Vo vzťahu k dôvodnosti vznesenej námietky zaujatosti a určeniu okamihu, kedy sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení skutočne dozvedela (začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby) odvolací súd uvádza, že žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom vo všeobecnosti namietol premlčanie vo vzťahu k všetkým plneniam žalobkyne, uskutočneným viac než dva roky pred podaním žaloby; t.j. pred dátumom 21.12.2017. K odporu žalovaného sa podrobne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa aj pokiaľ ide o námietku premlčania; v písomnom vyjadrení podrobne uviedla, že sa objektívne mohla reálne dozvedieť o existujúcom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po porade so svojím právnym zástupcom, keď si nechala zmluvy posúdiť. Tvrdila, že až v priebehu mesiaca november 2017 sa dozvedela, že uhradila žalovanému viac, ako bola povinná. Rovnakú argumentáciu vo vzťahu k premlčaniu predniesol právny zástupca žalobkyne aj na pojednávaní, konanom dňa 3.7.2018; pojednávania sa žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnil, právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Tvrdenie žalobkyne vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby tak ostalo nepopreté.
6.9 Na základe uvedeného odvolací súd uvádza, že pokiaľ objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia, v súdenej veci sa tak malo stať úhradou jednotlivých plnení zo strany žalobkyne, ktoré súd prvej inštancie zistil na dni 27.04.2015 vo výške 20,-Eur, 29.06.2015 vo výške 20,-Eur, 29.07.2015 vo výške 10,-Eur, 28.03.2016 vo výške 30,-Eur, 26.4.2016 vo výške 30,-Eur, 26.5.2016 vo výške 30,-Eur, 30.6.2016 vo výške 45,-Eur a 27.7.2016 vo výške 45 Eur. Odvolací súd sa tak nestotožnil s odvolacím tvrdením žalobkyne, podľa ktorého objektívna premlčacia doba mala plynúť odo dňa skončenia bezdôvodného obohacovania sa. Za dôvodné považoval ale tvrdenie, podľa ktorého nie sú premlčané ani plnenia uskutočnené žalobkyňou dňa 27.4.2015, 29.6.2015 a 29.7.2015 v celkovej výške 50 Eur. Žaloba bola podaná v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby (dňa 21.12.2017) aj vo vzťahu k týmto plneniam. Subjektívna premlčacia doba začala pre žalobkyňu plynúť až od jej reálnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení v novembri 2017, ako to vyplýva z jej tvrdenia (tvrdenia jej právneho zástupcu), ktoré v spore ostalo nepopreté. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k plneniam uskutočneným žalobkyňou v dňoch 27.4.2015, 29.6.2015 a 29.7.2015 v celkovej výške 50 Eur nepovažoval za premlčaný.
7. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil vo výroku III. (ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol) a žalovaného zaviazal aj k zaplateniu sumy 50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.12.2017 do zaplatenia. Pokiaľ ide o úrok z omeškania odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania aj so zaplatením sumy 50 Eur od 20.12.2017; žalovaný bol elektronicky vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia do 19.12.2017. Súd prvej inštancie správne stanovil výšku úroku z meškania na 5% ročne s poukazom na ustanovenie § 517 ods.1 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorá sa v celom rozsahu vzťahuje aj na nárok, ktorý súd prvej inštancie pôvodne v napadnutom rozsudku zamietol.
7.1 Výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 180 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. od 20.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ostal odvolaním nedotknutý.
8. Krajský súd, konajúc podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, rozhodoval aj o všetkých trovách konania, prvoinštančného ako aj odvolacieho, pretože zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 396 ods.2 C.s.p.), s prihliadnutím na úspech strán sporu v zmysle § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie sumy 50 Eur (ktorý súd prvej inštancie zamietol), úspech žalobkyne v spore predstavuje 100%. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods.2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).