Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-82-2018.pdf
PDF · 95.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudcov JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: M. U., C.. X. X. XXXX, S. C. D. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpenému procesnou opatrovníčkou B. S.I., S. C. D. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 1.449,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 10C/566/2015-82 z 27. októbra 2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto : „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 724,52 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 724,52 eur od 4. 3. 2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 30,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 28. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 28. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.7.2015 domáhal toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.449,04 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.449,04 eura od 29.7.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.10.2014 v obci W. viedol žalovaný bicykel, pričom narazil do vozidla Š. R., K.: S. XXX K., ktoré viedol Q. B. a spôsobil na predmetnom vozidle, ktorého vlastníkom bola spoločnosť AB Facility s.r.o., škodu. Poškodené motorové vozidlo bolo pre prípad poškodenia poistené u žalobcu pričom na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, predložených dokladov, obhliadky a výšky spôsobenej škody žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie v sume 1.449,04 eura. V žalobe tvrdil, že v zmysle § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný a v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej uvedenou poistnou udalosťou, ktoré na neho prešlo do výšky plnenia poskytnutého poškodenému, a to v sume 1.449,04 eura, pričom žalovaný dlžnú sumu doteraz neuhradil, preto sa žalobca zaplatenia uvedenej sumy domáha súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky z omeškania. Vo veci bol vydaný 24.2.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že je pravdou, že do auta so značkou S. XXX K. narazil. Jemu sa nič nestalo, na aute nechtiac rozbil len hmlovku a spätné zrkadlo. Faktúra za opravu vozidla je nereálna a nadhodnotená. Ak on na bicykli nemal žiadnu škodu, nemohlo byť auto tak poškodené, že by jeho oprava bola vo výške ako zo žaloby vyplýva. Ochotný bol uhradiť len škodu za spätné zrkadlo a hmlovku vo výške 50 až 60 eur, nič viac. Z vykonaného dokazovania súd zistil existenciu škodovej udalosti ako bola opísaná v žalobe. Škodová udalosť bolo hlásená na polícii, odhadovaná výška poškodenia bola 1.101 eur. Žalobca v zmysle všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní likvidoval škodu na poškodenom vozidle po odpočítaní DPH, nelikvidných položiek a spoluúčasti vo výške 1.449,04 eura. Túto sumu poukázal 24.10.2014, listom zo 4.3.2015 mal byť žalovaný žalobcom upozornený, že napriek výzve neuhradil pohľadávku z poistnej udalosti vo výške 1.449,04 eura. V priebehu konania súd prvej inštancie ustanovil žalovanému na jeho zastupovanie v konaní opatrovníka, nakoľko bolo zistené, že žalovaný zo zdravotných dôvodov - od detstva je v evidencii a liečbe psychiatrickej ambulancie pre duševnú zaostalosť s defektom intelektových a rozumových schopností na hranici ťažkej debility až ľahkej imbecility pričom v dôsledku duševnej poruchy, ktorá je trvalého rázu, nie je schopný plnohodnotne chápať zmysel súdneho konania, ani samostatne vystupovať pred súdmi. Zistil taktiež, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 386 eur a je odkázaný na opateru inou osobou. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o spôsobení škody tak ako bolo tvrdené žalobcom, žalovaný pri vedení bicykla porušil všeobecnú preventívnu povinnosť a spôsobil škodu na vozidle havarijne poistenom u žalobcu. Nebolo však zistené, že by v čase škodovej udalosti nebol žalovaný schopný ovládnuť svoje konania a posúdiť jeho následky, preto uzavrel, že žalovaný za škodu zodpovedá vo vzťahu k výške uplatneného nároku na náhradu škody. Mal za to, že aj keď žalovaný výšku škody, ktorú spôsobil spochybňoval, na preukázanie vlastných tvrdení nepredložil ani neoznačil dôkazy, preto súd vychádzal z toho, že uplatnená výška náhrady škody zodpovedala dôsledku škodovej udalosti. Podľa súdu, vychádzajúc z dôkazov, ktoré predložil žalobca, bolo vylúčené aby na aute bola spôsobená len škoda v rozsahu 50 až 60 eur, ako žalovaný tvrdil. Súčasne však súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že je dôvodné aby náhradu škody znížil na polovicu. Dôvodom zníženia boli osobné a majetkové pomery žalovaného, ktoré považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 386 eur. Podľa oznámenia psychiatričky B.. I. je žalovaný nesamostatný, od detstva liečený pre duševnú zaostalosť na hranici ťažkej debility až ľahkej imbecility. Tieto okolnosti mal za okolnosti odôvodňujúce rozsah náhrady škody znížiť na polovicu. Preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 724,52 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka nároku na úrok z omeškania, konštatoval, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, že by bola žalovanému predložená výzva na plnenie. Preto za deň rozhodný pre posúdenie omeškania mal deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, čo bolo 2.3.2016. Preto žalobu v časti o úrok z omeškania od 29.7.2015 do 3.3.2016 zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 422 ods. 1 a 2, § 450, § 813 ods. 1, 2 a 3, § 517 ods. 1, 2 a na ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie v časti vyhovujúceho výroku o plnení v splátkach odôvodnil ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP a výrok o trovách konania ust. § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku, voči zamietavému výroku II. a voči výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 pís. h) CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ znížil náhradu škody. Žalobca mal za to, že ust. § 450 Občianskeho zákonníka je ustanovením, použitie ktorého je právom, nie povinnosťou súdu a o toto právo musí žalovaný požiadať. Žalovaný o zníženie náhrady nepožiadal. Súd prvej inštancie naviac náhradu znížil neprimerane o 50 %, čo samo o sebe znižuje výchovný charakter tohto ustanovenia. Nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tej časti pokiaľ nepriznal úroky z omeškania v rozsahu ako boli žalobou uplatnené. Žaloba bola spracovaná 29.7.2015, súdu doručená 31.7.2015, preto posun počiatku omeškania na deň 4.3.2016 od kedy súd doručil žalobu žalovanému je z dôvodu zmeškania povinnosti súdu nedôvodné. Žalobcovi nemôže byť na škodu fakt, že súd nemohol doručiť žalobu žalovanému viac ako 7 mesiacov a tým bez akéhokoľvek zavinenia žalobcu svojvoľne znížil jeho nárok v časti úroku z omeškania. Výzvou zo 4.3.2015 žalovanému oznámil svoj nárok ako aj jeho výšku. Žalovaný uvedenú výzvu prevzal 10.3.2015 a v konaní nenamietal, že by o tomto nároku ako aj o jeho výške nevedel. Nesprávne v tejto súvislosti je rozhodnutie súdu aj vo vzťahu k trovám konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu v akom bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.1.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
5. Žalobca konštruoval odvolanie na argumente o nesprávnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktoré malo spočívať v tom, že nie je povinnosťou súdu, ale jeho právom, znížiť náhradu škody za predpokladu, že o toto právo žalovaný požiada a tiež v nesprávnosti posúdenia rozsahu obdobia, za ktoré mu mal byť priznaný nárok na úrok z omeškania.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
7. Po oznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci. Právne závery, ku ktorým dospel sú v súlade so skutkovými zisteniami. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti formulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je evidentné, že sa podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k správnemu, presvedčivému právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( § 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím dôvodom žalobcu len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva :
8. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Citované zákonné ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, hypotéza ktorých nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a to vo vzťahu k úvodnej časti prvej vety tohto ustanovenia, pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktorý nie je totiž v Občianskom zákonníku definovaný.
9. Pochybnosti by však nemali byť vo vzťahu k tomu, či je sudcovské moderačné právo viazané na výslovnú požiadavku škodcu. Z jazykovo - gramatického výkladu zákonného textu a zásady, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol interpretácii daný osobitný právny význam, je žiaduce termín použitý v texte právnej normy vykladať v takom zmysle, ktorý z formulácie vyplýva. V tomto zmysle, doslovne vykladajúc slovné spojenie „súd náhradu primerane zníži“ má súd moderačné právo použiť bez ohľadu na to či ho škodca navrhne. Uvedené vyplýva aj z doterajšej judikatúry - R 34 /69, R 22/79.
10. Súd prvej inštancie správne najprv určil výšku škody a následne, po posúdení všetkých okolností, náhradu škody znížil. Úmyselné spôsobenie škody tvrdené ani nebolo, v tomto zmysle prioritný predpoklad pre možnosť zníženia bol daný. Pokiaľ súd ako okolnosti hodné osobitného zreteľa vyhodnotil osobné a majetkové pomery žalovaného, konfrontujúc ich s pozíciou žalobcu, nie je možné súdu prvej inštancie nič vytknúť. Právna úprava možného zníženia náhrady škody sleduje aj sociálne hľadisko, čo je aj v súlade s Princípmi európskeho deliktného práva (PETL), (čl. 10:401) z roku 2005, predstavujúcimi podporný prameň v interpretačnej rovine, a aj keď majú základ v súkromnej iniciatíve, treba ich vziať do úvahy (Ústavný sud Českej republiky v náleze Pl.ÚS16/04 zo 4.5.2005 ). Odvolací súd, v zhode z názorom súdu prvej inštancie, skutkové okolnosti, za ktorých vznikla škoda v kontexte so zistenými sociálnymi pomermi žalovaného mal za také, ktoré odôvodňovali zníženie náhrady vo výške ako k nej dospel súd prvej inštancie. U žalobcu sa pritom predpokladá nepomerná prevaha majetkových aktív oproti žalovanému, čo je taktiež faktorom, ktorý nie je možné opomenúť, a rozhodnutie súdu sa ho preto nemôže zásadne dotknúť.
11. K odvolacej námietke vo vzťahu k tej časti zamietavého výroku pokiaľ súd prvej inštancie žalobou uplatnený úrok z omeškania nepriznal od času ako bolo žiadané, ale až odo dňa nasledujúceho po dni kedy bola žaloba doručená žalovanému, s argumentom, že žalobcovi nemôže byť na škodu to, že súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému žalobu skôr, je potrebné uviesť, že sporové konanie je kontradiktórne. Kontradiktórnosť znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí túto skutočnosť jednak tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti predložiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Zo spisu nevyplýva to, že by žalobca tvrdil, že výzvu žalovanému na plnenie doručil (predložil len písomnosť, adresátom ktorej mal byť žalovaný bez dôkazu o doručení) alebo že by žalovaný mal mať z iného zdroja vedomosť o uplatnení nároku voči nemu pred podaním žaloby na súd, logicky preto nebolo na žalovanom neexistujúce tvrdenie namietať. Dobou splnenia záväzku k náhrade škody je prvý deň po tom kedy bol škodca o splnenie požiadaný (R III/67), bolo na žalobcovi, aby uplatnenie nároku majúceho charakter nároku na náhradu škody sui generis preukázal. Vzhľadom na to, že sa tak nestalo, správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ začiatok omeškania stanovil na deň nasledujúci po dni, kedy bola žaloba doručená žalovanému. Prenášanie zodpovednosti za neunesenie vlastného dôkazného bremena na súd nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, zo spisu taktiež nevyplýva ani to, že by súd prvej inštancie konal nesústredene.
12. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku, ako aj v s ním súvisiacom výroku o trovách konania, zodpovedajúcom výsledku konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, k odvolaniu žalobcu sa však nevyjadril. Zo spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom konaní vznikli trovy. Odvolací súd preto vychádzal z článku 17 Základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu, preto žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania strane a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nie len nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.