Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/140/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Advisors k.s., IČO: 46 570 675, Kukučínova 3379/18, Banská Bystrica, ako správcu podstaty úpadcu: ABC KLÍMA s.r.o., IČO: 31 354 131, Tomášikova 19, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: ŠKODA LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Banská Bystrica, proti žalovanému: AVA-stav, s.r.o., IČO: 43 989 268, Puškinova 700/90, Galanta, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Róbert Spál, advokát, Trnava, o zaplatenie 30.977,99 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8 Cb 14/2015-314 zo 6. júna 2017 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 31.017,99 € s 9,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.977,99 € od 10. augusta 2014 a II. priznal žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o., ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli zmluva o dielo, ktorej predmetom bola prestavba múzea moderného umenia Danubiana k.ú. U., okres Senec. Z ods. 8.4 tejto zmluvy vyplývalo, že dokladom o odovzdaní diela zhotoviteľom je protokol o odovzdaní a prevzatí diela.

4. V nadväznosti na túto zmluvu žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ 9. septembra 2013 podpísali zmluvu o dielo č. 9D/2013, jej predmetom bol záväzok zhotoviteľa v dojednanom termíne zhotoviť pre objednávateľa dielo podľa dokumentácie na ponuku, podľa predloženej ponuky na uskutočnenie stavebných prác a podľa pokynov a požiadaviek objednávateľa. Týmto dielom mala byť takisto „Prístavba múzea moderného umenia Danubiana, k. ú. U., okr. Senec“ na stavebných objektoch: SO 01 - Prístavba múzea moderného umenia, Vzduchotechnika, Vykurovanie - kapilárne rohože (ods. 1.1 zmluvy). Akceptovaná zmluvná hodnota, ktorá zahŕňa cenu za vykonanie diela, bola v zmluve dohodnutá na 283.742,71 € (ods. 3.2 zmluvy). K tejto zmluve bolo okrem iného ustanovené, že objednávateľ bude uhrádzať celkovú cenu diela (ktorá zahŕňala cenu diela a cenu za naviac práce, ktoré podľa ods. 3.4 mali byť dohodnuté v samostatnom dodatku a ocenené jednotkovými cenami v prílohe č. 2) postupne vždy raz mesačne na základe súpisu skutočne vykonaných prác podpísaným (správne: podpísaného) stavebným dozorom investora a objednávateľom. Zhotoviteľ predloží súpis vykonaných prác na odsúhlasenie vždy k poslednému dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Objednávateľ sa k súpisu vyjadrí v lehote 3 dní, inak sa má za to, že so súpisom súhlasí. Na podklade odsúhlaseného súpisu vykonaných prác zhotoviteľ vystaví zálohovú faktúru majúcu náležitosti v súlade so zákonom a zmluvou. Zálohové faktúry budú objednávateľom uhrádzané z bankového úveru objednávateľa poskytnutého Q. bankou, a. s., na účet zhotoviteľa v lehote splatnosti 30 dní od doručenia (ods. 3.5). Ak bola faktúra vystavená v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, objednávateľ je oprávnený vrátiť takto vystavenú faktúru zhotoviteľovi. Objednávateľ nie je povinný takto vystavenú faktúru zaplatiť a nedostáva sa od omeškania (ods. 3.6). Stavebný dozor na stavbe zabezpečil objednávateľ, pričom počas realizácie diela bol výkonom stavebného dozoru poverený A. U. - stavbyvedúci a H. F. - majster (ods. 5.6). Zhotoviteľ bol povinný viesť stavebný denník, do ktorého sa mali zapisovať všetky skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy, najmä údaje o časovom postupe prác. Objednávateľ, autorský dozor a stavebný dozor boli povinní a oprávnení sledovať obsah denníka a k zápisom pripájať svoje stanovisko. Vedenie denníka sa končilo odovzdaním a prevzatím diela. Pri prípadnom prerušení prác z dôvodu, že zhotoviteľ nemôže pokračovať v prácach pre okolnosti na jeho strane, zhotoviteľ s stavebnom denníku zdokumentuje stav rozpracovanosti diela. Okrem uvedených údajov a údajov podľa právnych predpisov sa do stavebného denníka zapisovali: - údaje o odchýlkach od realizačnej dokumentácie; - údaje o poveternostných podmienkach; - údaje o úkonoch uskutočnených na základe pokynov objednávateľa (ods. 5.13). Ak niektorá zo zmluvných strán nesúhlasí s vykonaným záznamom v stavebnom denníku, vyjadrí sa do troch pracovných dní, inak sa predpokladá, že s obsahom záznamu súhlasí (ods. 5.15). Dokladom o odovzdaní diela zhotoviteľom je protokol o odovzdaní a prevzatí diela. Protokol podpíšu zástupcovia zmluvných strán oprávnení k podpisovaniu v zmluvných veciach, resp. poverené osoby (ods. 8.4). Akékoľvek doplnenia a zmeny zmluvy bolo možné robiť iba vo forme písomných dodatkov (ods. 12.2).

5. Podľa záznamov v stavebných denníkoch z mája až augusta 2014 na diele pracovali okrem iných aj zamestnanci úpadcu a vykonávali dokončovacie práce. Podľa posledného záznamu v stavebnom denníku z 9. augusta 2014 sa vykonávala montáž mreží vzduchotechniky. Celé dielo bolo od žalovaného riadne prevzaté investorom - Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o., protokolom z 13. augusta 2014, v ktorom sú uvedené len drobné nedorobky podľa prílohy č. 1. V stavebnom denníku ani inde nie je zaznamenané, že by úpadca alebo jeho zamestnanci boli upozornení na nedodržiavanie termínov, nedokončenie prác, absenciu na stavenisku alebo na vady alebo nedostatky diela. Zhotoviteľovi bola vytknutá len jedna vada - poškodený strop.

6. Úpadca ako zhotoviteľ časť svojich prác na vykonávaní diela postupne vyúčtoval faktúrou č. 0128/14/000 na sumu 16.696,50 € splatnou 13. júla 2013, faktúrou č. 0364/13/000 na sumu 40.917,72 € splatnou 30. januára 2014, faktúrou č. 09/14/000 na sumu 83.618,93 € splatnou 1. marca 2014 a faktúrou č. 93/14/000 na sumu 41.159,05 € splatnou 13. júna 2014. K týmto faktúram boli priložené súpisy prác, ktoré sa nimi účtovali, potvrdené oboma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie neakceptoval výhradu žalovaného, že tieto práce neboli vykonané a že boli v súpisoch uvedené nadhodnotene len preto, aby žalovaný mohol vo väčšom rozsahu čerpať peňažné prostriedky z jeho úveru v Q. banke, a. s. Žalovaný čiastočne vystavené faktúry uhradil prevodom na účet úpadcu, pričom z faktúry č. 364/13/000 zostalo neuhradených 7.041,93 €, z faktúry č. 9/14/000 zostalo neuhradených 6.968,93 €, z faktúry č. 93/14/000 zostalo neuhradených 3.429,90 € a z faktúry č. 128/14/000 zostalo neuhradených 13.537,23 €.

7. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo v písomnej forme v zmysle § 536 Obchodného zákonníka, ktorá je jasná, určitá a zrozumiteľná, platná a účinná a sporové strany sa ňou musia riadiť. Je v nej presne vymedzený predmet diela ako aj cena, za ktorú sa dielo zhotovuje, a podmienky, za ktorých sa uskutočňuje čiastkové plnenie ceny. Úpadca a žalovaný si navzájom v súlade s ustanoveniami zmluvy odsúhlasili rozsah vykonaných prác a dielo bolo riadne vykonané, o čom svedčil najmä stavebný denník zo stavby, v ktorej nebola zapísaná žiadna opačná skutočnosť. Vzhľadom na to úpadcovi v súlade s ustanovením zmluvy vzniklo právo účtovať cenu jednotlivých čiastkových prác, ktoré aj riadne vyúčtoval, a tým aj právo na jej zaplatenie od žalovaného. Pretože na majetok úpadcu bol neskôr vyhlásený konkurz, podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii prešlo právo uplatňovať tento nárok na správcu podstaty - žalobcu.

8. Včas podaním odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu skutkovému záveru ohľadom potvrdenia súpisov prác. Z ods. 3.5 zmluvy o dielo totiž vyplývalo, že súpis prác musí byť potvrdený stavebným dozorom investora a objednávateľom a na jeho základe mal zhotoviteľ vystaviť zálohovú faktúru. Ani jeden z predložených súpisov nebol potvrdený v súlade s dohodami zmluvných strán, navyše k faktúre č. 09/014/000 je priložený celkom nepotvrdený súpis prác. Predložené súpisy prác sú navyše kopírované alebo tlačené. Nie je tak nespochybniteľným spôsobom preukázaný vznik práva na zaplatenie ceny diela. Úpadca tiež nevystavil riadne zálohové faktúry v súlade so zmluvou. Žalovaný poukázal na to, že súpis prác nie je podľa judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obdo 39/2008) potvrdením o zrealizovaní diela. Úpadca požaduje od žalovaného zaplatiť naviac práce za vzduchotechniku, pričom žalobca nepostupoval v súlade s ods. 3.4 zmluvy a nepožadoval uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo, navyše tieto práce takisto nikdy nevykonal. V predloženom stavebnom denníku sa nenachádzajú žiadne záznamy o požiadavke naviac prác, aj v preberacom protokole s investorom bolo konštatované, že dielo je vykonané v intenciách a v rozsahu zmluvy o dielo. Žalovaný nikdy úpadcovom uplatňované naviac práce neuznal. Stavebný denník, ani preberací protokol nepreukazujú, že by úpadca práce reálne vykonal, a že by boli žalovaným prevzaté. Úpadca sám bol povinný viesť stavebný denník a jeho prílohou mali byť výpisy z denníka subdodávateľov. Dôkaz o riadnom a včasnom vykonaní prác nemôže byť postavený na existencii stavebného denníka medzi žalovaným a investorom, pretože tento stavebný denník preukazuje postupy iných stavebných prác. Určenie stavebného denníka vedeného žalovaným je preukázať plnenie zmluvy voči investorovi, nie byť dôkazom o tom, že ich riadne vykonáva úpadca. Investor nemal záujem ani potrebu kontrolovať a posudzovať realizáciu diela subdodávateľov žalovaného. Protokol o prevzatí diela nie je dokladom o tom, že úpadca splnil svoju povinnosť riadne a včas vykonať dielo, k čomu poukázal na ods. 8.1 zmluvy o dielo týkajúci sa odovzdania diela. Úpadca porušoval dohodnuté povinnosti zo zmluvy o dielo a dielo nedokončil, súd prvej inštancie sa pritom žiadnym spôsobom neskúmal a nevysporiadal sa s dohodnutými postupmi zmluvných strán v zmluve o dielo a nedodržaním zákonných ustanovení. Dôvodom neplnenia povinnosti zo strany žalobcu bol zrejme blížiaci sa konkurz. Úpadca si vzhľadom na stav v konkurze nebude môcť plniť svoje záväzky zo záručnej zodpovednosti, a to riadne a včas odstraňovať reklamované vady diela. Podľa ods. 3.7 zmluvy sa dohodlo, že 5 % z celkovej ceny diela je garančná zábezpeka na dobu záruky a 5 % tvorí realizačná zábezpeka, ktorá sa mala uvoľniť po úspešnom odovzdaní a prevzatí diela. Zvyšná garančná zábezpeka má slúžiť na úhradu nákladov žalovaného z porušenia povinnosti úpadcu, napr. neodstránenia vád. Úpadca si celkom zjavne nebude môcť plniť túto povinnosť, v dôsledku čoho mu táto časť ceny diela vo výške 5 % hodnoty diela nepatrí. Čiastočné zaplatenie faktúry nemožno podľa žalovaného považovať za dôkaz za uznanie zvyšku záväzku a faktúra nie je sama o sebe ani dôkazom o zmluvnom vzťahu. Vo veci bolo preukázané, že úpadca svoje zmluvné povinnosti nesplnil a takže žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť uhradiť žalovanú sumu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu doručenému do vlastných rúk 18.augusta 2017 nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v ods. 3 až 6 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C. s. p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. a medzi stranami ani neboli sporné. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé podstatné skutkové zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní, ktorých správnosť žalovaný nijako nespochybnil. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

12. Odvolací súd sa predovšetkým stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil vykonané dokazovanie stavebným denníkom, vedený na stavenisku žalovaným, v spojení s jednotlivými súpismi prác, na ktorých sú založené sporné faktúry, a s protokolom o odovzdaní diela. Aj podľa odvolacieho súdu predložený stavebný denník poskytuje pomerne komplexný prehľad o druhu a rozsahu prác vykonávaných na stavbe, sú v ňom presne a za jednotlivé dni označené spoločnosti, ktoré na danom stavenisku pracovali, počet ľudí a druh a počet mechanizmov, ktoré ich tam vykonávali, ako aj charakteristika nimi vykonávaných prác. Argumentácia žalovaného o tom, že stavebný denník viedol žalovaný pre investora (Danubianu - Centrum moderného umenia, n. o.), nie je presvedčivá. Práve okolnosť, že išlo o stavebný denník žalovaného vo vzťahu k investorovi, totiž znamená, že jeho obsah bol kontrolovaný aj stavebným dozorom samotného investora (pozri napr. zápisy zo 7., 12., 14., 16., 21., 26., 27., 28., mája, 1., 6., 16., 18., 23., 30. júna, 2., 8. júla, 14. augusta 2014 na č. l. 271 až 297). Práve stavebný dozor investora mal pritom najväčší záujem dohliadať na riadne a včasné vykonanie prác, upozorňovať na zistené nedostatky, pričom z obsahu označených zápisov vyplýva, že tak aj robil. Súd prvej inštancie teda celkom správne logicky uvažoval a prisúdil tomuto stavebnému denníku dokonca vyššiu dôveryhodnosť, než ktorú by snáď bolo možné prisúdiť stavebnému denníku vedenému len samotným úpadcom. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal na to, že z tohto stavebného denníka nevyplýva, že by niektoré práce zostali nevykonané, nevyplývajú z nich žiadne záznamy o sklze prác, o tom , že by bol úpadca upozorňovaný na omeškanie diela alebo na nekvalitné práce, okrem jednej ním citovanej výnimky. Žalovaný ani počas konania pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní nevzniesol žiadnu konkrétnu námietku proti pravdivosti niektorého zápisu v tomto stavebnom denníku, ani žiadnu konkrétnu výhradu proti tomu, že tam určitý zápis nie je obsiahnutý, hoci by tam obsiahnutý mal byť. Najmä vo vzťahu k svojim námietkam, že úpadca nedokončil dielo, resp. nevykonal časť prác, mohol v predloženom stavebnom denníku jasne označiť tie časti, ktoré svedčia o tom, že nevykonanie prác bolo vytknuté, prípade že práce boli vykonané inou osobou než ním. Námietky žalovaného voči hodnoteniu tohto dôkazu sú len veľmi všeobecné a nie sú preto spôsobilé vyvrátiť celkovú správnosť jeho hodnotenia zo strany súdu prvej inštancie. Nesprávna je aj jeho argumentácia rozsudkom NS SR sp. zn. 6 Obdo 39/2008, ktorý sa týka posúdenia určitého konkrétneho súpisu v určitej konkrétnej veci. V tu prerokúvanej veci súd prvej inštancie svoj záver o vykonaní prác nezaložil len na predložených súpisoch, ale práve na ich vzájomnej súvislosti so stavebným denníkom a preberacím protokolom. Zostáva však dodať, že judikatúra NS SR vo všeobecnosti považuje vzájomne potvrdený súpis prác na diele za dôkaz o tom, že v ňom uvedené práce boli vykonané, a to až dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obo 146/2006).

13. Žalovaný ďalej proti skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie namieta, že súpisy vykonaných prác, na základe ktorých boli tieto práce vyúčtované tu žalovanými faktúrami, neboli podpísané v súlade s ods. 3.5 zmluvy o dielo č. 9D/2013 (č 213268), konkrétne, že neboli podpísané zástupcom investora, ktorým bolo Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o. Odvolací súd však v tomto smere súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z jednotlivých listinných dôkazov vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že jednotlivé súpisy prác podpísal zástupca žalovaného, ktorý k nim pripojil aj pečiatku žalovaného. Žalovaný počas konania nijakým spôsobom nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že tieto súpisy prác sú podpísané v súlade so zmluvou, teda že obsahujú všetky podpisy, ktoré podľa zmluvy obsahovať majú. Žalovaný teda nikdy nepoprel, že podpisy umiestnené pod pečiatkou žalovaného na súpisoch prác za december 2013 (č. l. 42 až 48), za apríl 2014 (č. l. 73 až 86) a za máj 2014 (č. l. 59 až 72) by nepatrili osobám oprávneným konať za žalovaného. Žalobca na tomto skutkovom tvrdení založil už svoju žalobu a zopakoval ho napr. aj vo vyjadrení z 1. decembra 2016 (č. l. 247 spisu), teda už po nadobudnutí účinnosti C. s. p., ktoré bolo žalovanému doručené 16. decembra 2016. Žalovaný napriek tomu toto skutkové tvrdenie pred súdom prvej inštancie v zmysle § 151 C. s. p. účinne nepoprel, netvrdil teda, že by podpisy tam uvedené nepatrili oprávneným osobám (osobám oprávneným zaväzovať žalovaného). Popretie skutkových tvrdení protistrany je podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 149 C. s. p. jedným z prostriedkov procesnej obrany. Podľa § 154 C. s. p. bolo takýto prostriedok procesnej obrany možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, čo sa udialo na pojednávaní 6. júna 2017. Žalovaný pred súdom prvej inštancie toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, naopak, aj konateľ žalovaného vo svojom výsluchu ešte na pojednávaní 1. októbra 2015 vyslovene uviedol, že súpis prác je síce podpísaný riadne, ale jednotlivé práce vykonané neboli. Z uvedeného vyplýva, že okolnosť podpisu k jednotlivých súpisov prác začal žalovaný popierať až v odvolaní, kedy by tento prostriedok procesnej obrany mohol uplatniť ako novotu len za predpokladu splnenia podmienok § 366 písm. d) C. s. p., teda že ho bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Žalovaný však v odvolaní netvrdí, z akého dôvodu tento prostriedok procesnej obrany alebo procesného útoku nemohol uplatniť skôr. To isté teda podľa odvolacieho súdu platí aj pre námietku, že súpis prác za január 2014 (č. l. 49 až 58) nie je vôbec podpísaný zo strany žalovaného. Aj v tomto smere žalobca v citovaných vyjadreniach predniesol, že súpisy prác sú podpísané riadne, čo žalovaný takisto nepoprel. V dôsledku toho ide na jeho strane o prostriedok procesnej obrany uplatnený po zákonnej koncentrácii konania, teda o neprípustnú novotu v zmysle § 366 písm. d) C. s. p.

14. To isté podľa odvolacieho súdu platí vo vzťahu k námietke žalovaného, že vo faktúre č. 128/14/000 sú uvedené naviac práce, ktoré neboli dohodnuté dodatkom. Toto tvrdenie je v priamom rozpore so skutkovými tvrdeniami žalovaného počas konania pred súdom prvej inštancie, keď konateľ žalovaného pri výsluchu na pojednávaní 1. októbra 2015 namietol v zásade len to, že úpadca naopak nevykonal práce, ktoré vyúčtoval. Táto odvolacia námietka znamená v podstate nové (opačné) skutkové tvrdenie žalovaného, že práce uvedené na tejto faktúre vykonané boli, avšak netýkala sa ich uzavretá zmluva a neboli ani dohodnuté. Aj v tomto prípade ide v zásade o zmenu (otočenie) vlastných skutkových tvrdení žalovaného a o nové popretie skutkových tvrdení žalobcu, ktorý od začiatku konania tvrdil, že všetky práce boli vykonané v rozsahu zmluvy a v súlade s ňou. Aj tento prostriedok procesnej obrany mal žalovaný podľa § 154 C. s. p. uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, teda do 6. júna 2017, urobil tak však až v odvolaní bez toho, aby boli splnené podmienky § 366 C. s. p. V dôsledku toho na tento neprípustný prostriedok procesnej obrany (a zároveň čiastočne aj na prostriedok procesného útoku v podobe zmeny doterajšieho skutkového tvrdenia žalovaného) takisto nie je možné v odvolacom konaní prihliadať.

15. Konečne možno súhlasiť s poslednou námietkou žalovaného proti hodnoteniu skutkového stavu, a to, že faktúru skutočne nemožno považovať za dôkaz existencie zmluvného vzťahu, ani zaplatenie faktúry nemožno považovať za dôkaz o jej splatnosti. Odvolací súd však nepovažuje tieto námietky za podstatné, pretože ani žalovaný v odvolaní neobjasnil, v čom napadnutý rozsudok spočíva práve na týchto (nesprávnych) názoroch. V prerokúvanej veci totiž z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jasne vyplýva, že právny vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o dielo č. 9D/2013 z 9. septembra 2013. Touto zmluvou bol vymedzený predmet diela a jeho cena, ako aj postupy uhrádzania jednotlivých častí ceny diela. Súd prvej inštancie teda svoj záver o existencii právneho vzťahu medzi stranami nezaložil len na samotnej faktúre, alebo na jej úhrade, ale založil ho na tejto (písomnej) zmluve, ktorej existencia a obsah boli v konaní dokázané. Jednotlivé skutkové závery o vykonaní fakturovaných prác a splnení ďalších podmienok vyúčtovania ceny diela (fakturácie) potom založil na ďalších dôkazoch opísaných vyššie, ktoré - ako už bolo takisto uvedené - žalovaný počas prvoinštančného konania pred súdom prvej inštancie zákonom predpokladaným spôsobom (§ 151 C. s. p.) účinne nepoprel. Z tohto hľadiska sa s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie míňa aj námietka, že zaplatenie faktúry bez ďalšieho nemožno považovať za uznanie zvyšku záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák. Na tomto ustanovení totiž súd prvej inštancie svoju argumentáciu vôbec nezaložil a z jeho odôvodnenia ani nevyplýva, že by súd prvej inštancie v dôsledku týchto čiastočných úhrad vychádzal z domnienky existencie dlhu (§ 193 C. s. p.) a prenosu dôkazného bremena na žalovaného.

16. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu o dielo č. 9D/2013 (č. 213268) medzi úpadcom a žalovaným z 9. septembra 2013 ako zmluvu o dielo v zmysle § 536 Obch. zák. V čase jej uzavretia boli totiž tak úpadca, ako aj žalovaný nesporne obchodnými spoločnosťami - podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. a táto zmluva sa na oboch stranách týkala predmetu ich podnikateľskej činnosti, takže sa ich záväzkový právny vzťah spravoval treťou časťou Obchodného zákonníka v zmysle jeho § 261 ods. 1. Predmetom tejto zmluvy bolo navyše zhotovenie časti stavby - vzduchotechniky a vykurovania, teda diela v zmysle § 536 ods. 2 Obch. zák. Aj cena diela v nej bola dohodnutá v súlade s § 536 ods. 3 Obch. zák. v zásade pevnou sumou (porov. celý čl. 3 zmluvy o dielo). Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. vzniká v zásade nárok na cenu diela, vykonaním diela, čo treba v zásade vykladať v súlade s § 554 a nasl. Obch. zák. Zároveň však z § 263 Obch. zák. vyplýva, že ustanovenie § 548 Obch. zák. nie je kogentné, teda strany sa od neho môžu svojou dohodou odchýliť. Jedným z prípustných spôsobov takejto odchýlnej dohody je napr. dohoda o tom, že cena diela sa bude uhrádzať čiastkovo, už počas plnenia zmluvy (zhotovovania diela). V prerokúvanej veci bola takáto dohoda obsiahnutá vo vyššie citovanom ods. 3.5 zmluvy, z ktorého vyplývalo, že dielo sa bude platiť v zásade v mesačných splátkach celkovej ceny na základe súpisu vykonaných prác. Podľa citovaného ustanovenia zmluvy mal pritom objednávateľ (žalovaný) povinnosť vyjadriť sa k predloženému súpisu v lehote troch dní, inak sa malo za to, že so súpisom súhlasí. Zo zisteného skutkového stavu potom celkom jednoznačne vyplýva, že jednotlivé súpisy podpísal žalovaný ako objednávateľ (jeho popretie tohto tvrdenia v odvolaní je neprípustné, čo odvolací súd vysvetlil vyššie). Ak ich však podpísal, znamená to logicky, že mu boli predložené v súlade s ods. 3.5 zmluvy, pričom žalovaný nedokázal, že by voči predloženým súpisom vzniesol námietky do troch dní od predloženia. V dôsledku toho sa podľa citovaného ods. 3.5 zmluvy má za to, že s týmito súpismi súhlasil aj vtedy, ak neboli podpísané zástupcom investora (Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o.) a aj ak mali obsahové nedostatky. Na základe takto odsúhlaseného súpisu (porov. znenie ods. 3.5 štvrtej vety zmluvy) teda úpadcovi vzniklo právo na vystavenie zálohovej faktúry.

17. Podľa ods. 3.6 uvedenej zmluvy o dielo potom objednávateľ nebol povinný takúto faktúru zaplatiť jedine v prípade, ak bola vystavené v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo alebo ak by nemala náležitosti ustanovené zákonom. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s námietkou žalovaného, že tieto faktúry nie sú vystavené v súlade so zmluvou, keďže nie sú „zálohovými faktúrami“. Žalovaný totiž bližšie neodôvodnil, z akého ustanovenia zákona alebo zmluvy by mala vyplývať požiadavka na presné označenie a ďalšie konkrétne náležitosti zálohových faktúr. Rovnako žalovaný bližšie nevysvetlil, v čom sa faktúry predložené do konania žalobcom odchyľujú od zákonných alebo zmluvných požiadaviek na faktúry zálohové, teda prečo nespĺňajú náležitosti zálohovej faktúry v zmysle cit. ods. 3.6 zmluvy. Zároveň však treba dodať, že podľa cit. ods. 3.5 zmluvy nie je vystavenie faktúry predpokladom vzniku nároku na cenu diela (mesačnú splátku ceny diela), keďže predpokladom tohto nároku je len existencia odsúhlaseného súpisu prác. Naopak z ods. 3.6 zmluvy zreteľne vyplýva, že prípadné nevystavenie riadnej faktúry je len okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalovaného za omeškanie. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii však platí, že vyhlásením konkurzu sa považujú za splatné aj všetky nesplatné pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Podľa cit. ods. 3.5 zmluvy o dielo pritom pohľadávka na zaplatenie jednotlivých čiastkových splátok ceny diela vznikla už v okamihu odsúhlasenia súpisu. V prerokúvanej veci účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali v zmysle § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. dňa 9. augusta 2014, v dôsledku čoho sa týmto dňom stali splatné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred týmto dňom. Žalobcom uplatnené pohľadávky sa týkajú prác dodaných v obdobiach december 2013 až máj 2014, teda celkom zjavne pred vyhlásením konkurzu, v dôsledku čoho sa tieto pohľadávky citovaného ustanovenia stali vyhlásením konkurzu splatné. Aj teda keby úpadca nevystavil riadne zálohovú faktúru v súlade s citovaným ustanovením zmluvy o dielo, najneskôr vyhlásením konkurzu na jeho majetok by sa tieto pohľadávky stali platné aj bez ohľadu na to, že by neboli splnené zmluvné podmienky ich splatnosti.

18. Z uvedenej argumentácie potom zároveň vyplýva, že v prerokúvanej veci vôbec nie je podstatné, či a kedy bolo odovzdané dielo ako celok. To by bolo podstatné len za predpokladu, že by sa vznik nároku na ceny diela spravoval ustanovením § 548 ods. 1 Obch. zák. Ako však už bolo uvedené, v prerokúvanej veci sa strany odchýlili od tohto ustanovenia tým, že sa dohodli postupné mesačné uhrádzanie časti ceny diela v ods. 3.5 a 3.6 Zmluvy o dielo. Z citovaných ustanovení zmluvy je zrejmé, že pre vznik nároku na jednotlivé mesačné splátky ceny diela je otázka samotného odovzdania a ukončenia diela ako celku nepodstatná. Žalovaný by teda z dôvodu neodovzdania celého diela ako celku mohol odopierať zaplatenie časti ceny diela len v prípadoch, kedy to vyplýva priamo zo zákona. Žalovaný pritom počas konania netvrdil, ani nepreukázal, že by v prerokúvanej veci voči žalobcovi resp. úpadcovi uplatňoval také nároky, ktoré by ho na to oprávňovali, osobitne nárok na zľavu z ceny diela v dôsledku vád diela v zmysle § 560 a nasl. Obch. zák. Podľa § 564 Obch. zák. sa pri vadách diela primerane použijú ustanovenia § 436 až § 441 Obch. zák. Z § 439 ods. 2 až 4 Obch. zák. zreteľne vyplýva, že kupujúci (objednávateľ) môže znížiť platenú cenu diela o prípadnú zľavu z tejto ceny, čo však predpokladá riadne a včasné uplatnenie nárokov z vád v súlade s § 428 a § 436 Obch. zák. Podobne môže objednávateľ v prípade uplatnenia nároku na odstránenie vady zadržať časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vada nebola odstránená. Ako však už bolo uvedené, v prerokúvanej veci žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdil ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si voči žalobcovi alebo úpadcovi uplatnil akýkoľvek konkrétny nárok z vád diela zo zmluvy o dielo č. 9D/2013. Uplatnenie práva na zníženie ceny diela alebo zadržanie časti jeho ceny v zmysle citovaných ustanovení je pritom právnym úkonom, ktorý spôsobuje zánik alebo aspoň oslabenie práva protistrany (žalobcu), teda hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 C. s. p., ktorá ako prostriedok procesnej obrany takisto podlieha zákonnej koncentrácii podľa § 154 C. s. p. Uplatnenie takejto námietky v tomto odvolacom konaní by teda nebolo prípustné, pretože celkom zjavne nie sú splnené podmienky § 366 C. s. p.

19. Na základe uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že nárok na zaplatenie uplatnených mesačných splátok ceny diela vznikol úpadcovi tým, že naplnil podmienky ods. 3.5 a 3.6 zmluvy o dielo a že došlo k zosplatneniu všetkých nárokov úpadcu v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., a to bez ohľadu na to, či by boli splnené podmienky § 548 ods. 1 Obch. zák., ktoré sa v prerokúvanej veci v dôsledku odchylnej zmluvnej úpravy strán vôbec nepoužije.

20. Záverom sa odvolací súd nestotožňuje ani s poslednou námietkou žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobcovi nemožno priznať 5 % z uplatňovaného nároku, pretože podľa ods. 3.7 zmluvy je žalovaný oprávnený zadržať práve 5 % z celkovej ceny diela ako garančnú zábezpeku na celú dobu záruky, ktorá ešte neuplynula. Z citovaného ustanovenia zmluvy ďalej vyplýva, že z tejto garančnej zábezpeky je objednávateľ oprávnený uspokojiť jednostranným zápočtom svoje preukázateľné nároky voči zhotoviteľovi z vád diela, najmä nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, resp. iné náklady vzniknuté objednávateľovi v dôsledku porušenia zmluvných povinností zhotoviteľa. Zároveň však z neho vyplýva, že ak garančná zábezpeka nebude objednávateľom v súlade s touto zmluvou použitá takýmto spôsobom, bude uhradená do 30 dní od uplynutia záručnej doby stanovenej v ods. 9.1 zmluvy. Žalovaný s poukazom na toto ustanovenie v podstate namieta, že vo vzťahu k tejto časti ceny diela (5 %) označenej ako garančná zábezpeka ešte nenastali podmienky splatnosti, resp. tu existuje zmluvné dojednanie, ktoré úpadcovi neumožňuje domáhať sa zaplatenia tejto časti diela. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tejto fáze sa podrobne zaoberať právnou povahou takejto zábezpeky, pretože to nie je účelné. Aj námietka, že ešte nenastali podmienky splatnosti, je prostriedkom procesnej obrany v zmysle § 149 C. s. p., pretože spôsobuje minimálne oslabenie práva (jeho nevymáhateľnosť). Preto mala byť aj táto námietka uplatnená podľa § 154 C. s. p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, a ak sa tak nestalo, je jej uplatnenie v odvolacom konaní neprípustné, keďže zjavne nie sú splnené predpoklady § 366 C. s. p.

21. Táto námietka by však zjavne neobstála ani vecne, pretože z poslednej časti ods. 3.7 zmluvy vyplýva, že táto garančná zábezpeka (teda zvyšných 5 % diela) je v zásade splatná do 30 dní po uplynutí záručnej doby, dovtedy splatná nie je. Svojím obsahom je tak toto ustanovenie len osobitnou úpravou splatnosti časti ceny diela, ktorá nemá nastávať počas vykonávania diela, ani jeho vykonaním, ale až po uplynutí určitého času po skončení záručnej doby. Podľa už cit. § 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. sa však všetky nesplatné pohľadávky úpadcu vyhlásením konkurzu považujú za splatné. Najneskôr vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, čo sa v prerokúvanej veci podľa zisteného skutkového stavu stalo 9. augusta 2014, by sa tak stala splatná aj táto časť garančnej zábezpeky. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že úpadca už zrejme nebude schopný splniť prípadné nároky z vád diela. Z ods. 3.7 zmluvy totiž vyplýva, že žalovaný má právo započítať garančné zádržné voči svojím nárokom z vád diela. Predpokladom takéhoto zápočtu je teda to, aby takéto nároky už vznikli, čo žalovaný za konania ani netvrdil, ani nedokázal. Len samotná možnosť, že by takéto nároky mohli v budúcnosti vzniknúť, nepostačujú podľa ods. 3.7 na započítanie týchto nárokov voči garančnej zábezpeke. Rovnako sa totiž môže stať, že počas celej záručnej doby žiaden takýto nárok voči úpadcovi ani nevznikne. Ustanovenie § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. však umožňuje uplatniť v konkurze proti úpadcovi aj podmienené pohľadávky, v dôsledku čoho nič nebránilo žalovanému, aby si prípadné budúce pohľadávky z titulu vád diela uplatnil prihláškou v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Žalovaný však počas konania takéto uplatnenie ani netvrdil, ani nedokázal.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že úpadca má voči žalovanému nárok na zaplatenie uplatnených častí ceny diela na základe zmluvy o dielo č. 9D/2013. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prešlo oprávnenie nakladať s týmito nárokmi, teda aj právo vymáhať ich podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. na žalobcu ako správcu podstaty, ktorý je podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. aj aktívne legitimovaný na ich uplatnenie na súde. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovaných súm žalobkyni, a odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho vecne správny rozsudok potvrdil (výrok I).

23. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému (výrok II).

24. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.