Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tk/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Petra Železníka a Mgr. Pavla Urbana na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. januára 2019 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Z. Y., nar. XX.XX.XXXX I. G., trvale bytom E. XX, okr. G., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

je vinný, že

ad 1/ dňa 21.06.2018 v čase okolo 14:40 hod. po tom, čo si počkal na svoju manželku S. Y. na autobusovej zastávke v E., keď sa vracala z práce, pričom s ňou nebýval v spoločnej domácnosti, počas spoločnej cesty smerom k bydlisku poškodenej v bytovom dome na ul. U. Č.. XXX/X I. E. mu S. Y. opakovane a dôrazne uviedla, že si nepraje, aby ju vyhľadával a kontaktoval a takisto si neželá, nechce a nepraje, aby išiel k nej domov, avšak Z. Y. po tom, čo došli k bytovému domu, kde poškodená bývala, vložil svoju nohu do vchodových dverí tohto bytového domu tak, aby zabránil poškodenej zavrieť za sebou tieto dvere a nasledujúc ju v jej bezprostrednej blízkosti, napriek jej protestom a odmietaniu, aby šiel k nej domov, vošiel proti jej vôli za ňou do jej bytu na prízemí uvedeného bytového domu,

ad 2/ následne na to dňa 21.06.2018 v čase okolo 14:45 hod. v E., okr. H., v bytovom dome na ul. U. Č..XXX/X, v byte č. X na prvom nadzemnom podlaží vľavo, po tom čo napriek nesúhlasu svojej manželky vošiel za ňou do kuchyne uvedeného bytu, po predchádzajúcom verbálnom konflikte s poškodenou ju zvalil na podlahu kuchyne, chytil svojimi rukami za krk, na čo začala poškodená kričať o pomoc, priložil jej svoju ruku na ústa, pričom zo zásuvky pri sporáku vytiahol kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, s dĺžkou čepele 20 cm a dĺžkou rukoväte 12 cm, ktorým postupne trikrát bodol strednou až väčšou silou a intenzitou poškodenú v úmysle usmrtiť ju, čím jej spôsobil bodnú ranu ľavého prsníka dĺžky 3 cm, prechádzajúcu cez podkožie, s bodným kanálom dĺžky približne 8 cm, zasahujúcim do ľavej pohrudnicovej dutiny, s prítomnosťou vzduchu a krvi v ľavej pohrudnicovej dutine, bodnú ranu na chrbte vpravo v oblasti lopatky dĺžky cca 4 cm zasahujúcu do podkožia do hĺbky cca 7 cm a ranu na chrbte vpravo dĺžky cca 1 cm zasahujúcu do hĺbky cca 6 cm, pričom útoky smerovali do oblastí tela, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, a ktoré poranenia by bez poskytnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti mohli viesť k smrti poškodenej, počas toho ako sa poškodená bránila jeho útoku jej spôsobil viaceré rezné rany v oblasti oboch rúk a následne z miesta činu ušiel, čím spôsobil S. Y.Č. škodu vo výške 3.816,00 Eur z titulu bolestného, N. K., K. K. škodu z titulu vyplatených dávok vo výške 654,60 Eur a O. L. K., M..N.., škodu z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti vo výške 725,21 Eur,

teda

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, pričom k jeho dokonaniu nedošlo a taký čin spáchal na chránenej osobe,

čím spáchal

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona v spojení § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsiatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného Z. Y., nar. XX. XX. XXXX I. G., aby poškodenej N. K., N. N. XX. M. X M. XX, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 654,60 EUR a O. L. K., M.. N.., F.: XX XXX XXX, N. N. D. XX, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 725,21 EUR.

odôvodnenie:

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Prešov podala dňa 12.12.2018 obžalobu sp. zn. Kv33/18/7700 na Z. Y. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu priznal v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1-3 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania oboch skutkov kladeným mu za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a náhrade škody prečítaním listinných dôkazov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené bolo preto potrebné u obžalovaného skutok obžaloby posúdiť ako jeden skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného, a dopustil sa konania, ktoré

bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, pričom k jeho dokonaniu nedošlo a taký čin spáchal na chránenej osobe - manželke.

Súd oproti obžalobe neuznal obžalovaného za vinného na treťom odseku § 194 Trestného zákona, pretože tieto okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby bral už raz do úvahy pri právnom posúdení skutku pri § 145 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a uvedenému bránil princíp, že nemožno dvakrát tú istú skutočnosť brať páchateľovi na ťarchu. Zároveň posúdil jeho konanie ako jednočinný súbeh oboch trestných činov, keďže páchateľ sa prečinu porušovania domovej slobody dopúšťal od okamihu vstupu do bytu až po jeho odídenie z bytu, čiže i počas toho obdobia, kedy napĺňal skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal vo v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedenom v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného Z. Y. súd zistil, že v čase skutku bol ženatý, má s poškodenou tri dospelé deti, nezamestnaný. Obžalovaný v minulosti bol 2 krát súdne trestaný, priestupkovo nebol prejednávaný, z miesta bydliska bol hodnotený všeobecne.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T/82/2011 z 12.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7To/74/2011 z 15.12.2011 uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pričom jeho konanie smerovalo voči tej istej osobe, ako smerovalo jeho konanie v predmetnej veci, kde obžalovaný bo odsúdený k 7 rokom trestu odňatia slobody. Dňa 23.1.2017 bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3Pp/77/2016 so skúšobnou dobou na 3 roky.

Obžalovanému Z. Y. bol ukladaný trest odňatia slobody podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon predpokladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 20 rokov do 25 rokov a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí až na dva roky. Vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol súdený za opätovné spáchanie zločinu (viď vyššie popísané predchádzajúce odsúdenie za zločin) prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v zmysle§ 38 ods. 5 Trestného zákona v rozmedzí 22 a pol roka až 25 rokov.

Súd pri rozhodovaní bral do úvahy i osobné pomery páchateľa, že išlo o obžalovaného, ktorý v čase ukladania trestu mal vyše 52 rokov, ale i tú skutočnosť, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti možno vyvodiť dôvodný predpoklad, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôjde u neho k neosvedčeniu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Dôsledkom takéhoto rozhodnutia bude následne vylúčenie možnosti prípadného podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Čo v konečnom dôsledku znamená, že obžalovaný si vykoná celý trest uložený pre súdený obzvlášť závažný zločin ako aj zvyšok trestu, ktorý doposiaľ nebol vykonaný. Zároveň súd bral do úvahy, že nenapraviteľný následok v danej veci nenastal a poškodená prežila pokus o vraždu. Pri rozhodovaní o treste súd nemohol nebrať do úvahy i to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a trestné činy i oľutoval.

Súd berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti mal za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe určenej podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, keďže by v kontexte vyššie uvedeného pre neho znamenal reálne trest doživotný.

Súd preto mal za to, že je možné na uvedený prípad aplikovať zmierňovacie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody v § 39 ods. 1 Trestného zákona, nie však vzhľadom na okolnosti prípadu (nie je možné použiť, keďže okolnosti prípadu vedú k aplikovaniu ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona), ale pre pomery páchateľa. Rovnako mal za to, že je možné aplikovať i zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kde je možné znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ak odsudzuje súd páchateľa za pokus trestného činu, ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne (je pravdou, že obžalovaný pichol obeť 3 krát tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, no na strane druhej nie viac krát, čoho dôsledkom bolo, že poškodená útok prežila).

Na druhej strane sa súd zaoberal primeranosťou takéhoto zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom uvedenej trestnej sadzby. Na tomto mieste súd aplikoval skúsenosti z aplikačnej praxe a najmä snahu o rovnaký prístup za rovnakých ergo podobných okolností k iným obžalovaným.

Je nutné povedať, že pri obdobných prípadoch (pokus vraždy) súdy u netrestaných páchateľov znižovali trest odňatia slobody pri dohodách o vine a treste až o 6 rokov na 14 rokov. V danom prípade ide však o osobu, ktorá v minulosti bola už nielen trestne stíhaná, ale je opätovne stíhaná pre zločin, navyše už bola vo výkone trestu odňatia slobody, a preto súd síce mimoriadne znížil trest odňatia slobody nie o dobu okolo 6 rokov, ale „len“ o 2,5 roka, a to v kontexte všetkých vyššie popísaných skutočností.

Vzhľadom na to, že obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu súd ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu, z tých istých dôvodov, podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného Z. Y., J.. XX. XX. XXXX I. G., aby poškodenej N. K., so sídlom XX. M. X a XX, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 654,60 EUR a O. L. K., M.. N.., F.: XX XXX XXX, N. N. D. XX, XXX XX G. nahradil škodu vo výške 725,21 EUR.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnila náhradu škody poškodená spoločnosť N. K. vo výške 654,60 EUR a spoločnosť O. L. K. vo výške 725,21 EUR, a keďže tento ich nárok bol riadne preukázaný (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine ku skutku, kde uvedený skutok obsahoval uvedené skutočnosti) súd zaviazal obžalovaného na náhradu týchto nárokov. Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.