Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-117-2018.pdf
PDF · 107.77 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/117/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu OHA s.r.o., so sídlom Tulská 1358/6, 960 01 Zvolen, IČO: 31 578 322, zastúpeného SVITOK a spol.s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému Špecializované zariadenie Tereza, so sídlom Švermova 35, 976 45 Hronec, IČO: 00 632 261, zastúpenému advokátkou JUDr. Ivetou Horváthovou, so sídlom Boženy Nemcovej 1, 977 01 Brezno, o zaplatenie 31.512,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb/13/2012-374 zo dňa 15. mája 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 7Cb13/2012-374 zo dňa 15. mája 2018, potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 31.512,12 Eur s príslušenstvom, ako odplatu za naviac vykonané práce, ktoré právny predchodca žalobcu vykonával pre žalovaného na základe Zmluvy o dielo, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili dňa 28.9.2007. Žalobca v žalobe tvrdil, že vykonal pre žalovaného naviac práce, a to podľa Dodatku č. 3, ktorý síce nie je podpísaný, ale práce vykonané boli, a ako dôkaz o existencii naviac vykonaných prác tvrdil, že tieto práce a ich realizácia je poznačená v stavebnom denníku a bola potvrdená stavebným dozorom za objednávateľa. Dňa 16.12.2008 vystavil právny predchodca žalobcu
- spoločnosť BISKA, s.r.o. faktúru, ktorou vyúčtoval žalovanému sumu 949.334,-Sk, a to za stavebné práce na akcii „ Rekonštrukcia prízemia ZOD č. 3/2007, Dodatok č. 3 a Prílohy k faktúre“. Faktúra bola splatná 31.12.2008. Keďže žalovaný vyúčtované práce neuznal a faktúru vrátil právnemu predchodcovi žalobcu, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku vyplývajúcu z tejto faktúry na žalobcu. Aktívnu legitimáciu žalobca v konaní preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2011.
3. Žalovaný uplatnený nárok popieral a tvrdil, že právny predchodca žalobcu žiadne naviac práce oproti Zmluve o dielo č. 3/2007 a Dodatkov č. 1 a 2 k tejto zmluve nevykonal.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť BISKA, s.r.o. a žalovaný uzavreli Zmluvu o dielo, na základe ktorej sa spoločnosť BISKA, s.r.o. zaviazala pre žalovaného vykonať práce, dodávku a montáž remesiel na akcii „ DD/DSS Hronec - rekonštrukcia prízemia“ podľa projektu spracovaného projektovou organizáciou Cb - projekt consulting s.r.o., Vansovej 1, Banská Bystrica, a to v členení na objekty: - rekonštrukcia hlavnej budovy; - rekonštrukcia kuchyne a jedálne. Dohodnutá cena za dielo bola 9.999.830,-Sk, pričom bolo dohodnuté, že ide cenu maximálnu, pevnú. V prípade, že by sa preukázala potreba vykonania naviac prác, cena týchto prác, aj rozsah týchto prác budú prerokované a odsúhlasené objednávateľom formou dodatku k zmluve o dielo. Účastníci si dohodli, že stavebný dozor za objednávateľa bude vykonávať K.. K.K. a za zhotoviteľa bude funkciu stavbyvedúceho vykonávať U. J.. Dňa 28.11.2007 zmluvné strany podpísali Dodatok č. 1, podľa ktorého posunuli termín dokončenia diela z 30.11.2007 na 20.12. 2007 a následne Dodatok č. 2, podľa ktorého sa posunul termín dokončenia diela na 31.1.2008 a tiež sa upravil rozsah technologického zariadenia časti kuchyne tak, že cena diela sa zvýšila o hodnotu rozpočtu v zmysle článku II, teda o naviac práce a znížila sa o technologickú časť zariadenia kuchyne tak, že nová cena za zhotovenie diela bola vrátane DPH 14.010.000,-Sk, teda sa zvýšila o 4.548.751,-Sk oproti pôvodne dojednanej cene diela 9.999.830,-Sk. Dňa 31.1.2008 bolo ukončené preberacie konanie zhotoveného diela, ktoré sa začalo 18.1.2008. Zo Zápisnice z preberania diela vyplýva, že boli zistené drobné nedorobky, ktoré však nebránili riadnemu užívaniu stavby, pričom v zápise je skonštatované, že bola vykonaná kontrola akosti vykonaných prác, tieto boli hodnotené ako dobré a v závere účastníci preberacieho konania konštatovali, že dielo bolo vykonané v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 3/2007, vrátane Dodatkov č. 1 a 2, schválenej projektovej dokumentácie v zmysle platných STN a je schopné užívania. Túto zápisnicu o prevzatí stavby podpísali K.. T. L. za zhotoviteľa a stavebný dozor K.. K.K. za objednávateľa. Dňa 16.12.2008 vyúčtoval zhotoviteľ diela žalovanému faktúrou č. 2008/096 sumu 949.334,-Sk, teda 31.512,12 Eur. K faktúre priložil zhotoviteľ súhrnný list, ktorý však nie je opatrený dátumom a je v ňom uvedené, že ide o stavbu: Rekonštrukcia prízemia - Dodatok č.3, pričom súpis prác je ohodnotený na 949.334,22 Sk. Súhrnný list priložený k faktúre je podpísaný a opatrený pečiatkou stavebného dozoru K.. K.K., ale bez dátumu. Žalovaný túto faktúru žalobcovi vrátil 19.12.2008 s tým, že práce na rekonštrukcii boli ukončené 31.12.2007, kedy boli aj vyúčtované a v celej dohodnutej sume uhradené. Pokiaľ žalobca žiadal zaplatiť vyúčtované práce v zmysle uzavretého Dodatku č. 3, žalovaný poprel, že by Dodatok č. 3 bol uzavretý a ani práce po 31.12.2007 vykonávané zhotoviteľom pre žalovaného neboli.
5. Súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v sume 3.185,55 Eur, lebo dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal uzavretie Dodatku č. 3 k Zmluve o dielo č. 3/2007, a to v písomnej alebo ústnej forme. Pri rozhodovaní vychádzal aj zo svedeckých výpovedí U. J. a K.. K.K..
6. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca, ktoré odvolací súd považoval za dôvodné, a preto uznesením č.k. 41Cob/285/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dokazovanie v navrhnutom rozsahu zo strany žalobcu, a to nevykonal znalecké dokazovanie, či naozaj právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného naviac práce oproti prácam dohodnutým v zmluve o dielo. Odvolací súd okrem iného uložil súdu prvej inštancie nariadiť znalecké dokazovanie pribratím znalca z príslušného odboru, ktorý zodpovie, či vyfakturované práce, ktorých súpis je súčasťou žalovanej faktúry sú naviac prácami oproti prácam, ktoré boli zazmluvnené v Zmluve o dielo zo dňa 28.9.2007 a Dodatkov č. 1 a 2 k tejto zmluve.
7. Súd prvej inštancie v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom ustanovil v konaní znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 142/2017 zo dňa 14.10.2017, z ktorého záverov vyplýva, že nie je možné potvrdiť, že sa jedná o práce naviac, sú to práce, ktoré nie sú uvedené v rozpočte - príloha zmluvy o dielo a dodatku, nie je možné fyzicky skontrolovať vykonanie prác zhotoviteľom, ako i rozsah prác a dodávok na predmetnom diele, vykonanie prác nad rámec zmlúv a dodatkov teda nemožno kvalifikovať ako preukázané na základe súpisu prác, ktorý je prílohou faktúru č. 2008/096, a práce uvedené v zmluve o dielo a Dodatku č. 2 boli v predchádzajúcich faktúrach zhotoviteľa vyfakturované v celom rozsahu rozpočtu.
8. Súd znalecký posudok zaslal stranám konania na vyjadrenie, pričom právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila k znaleckému posudku podaním zo dňa 24.11.2017 a uviedla, že zo znaleckého dokazovania vyplýva, že žalobcov nárok nemá právny ani skutkový dôvod, a to na základe záverov znalca, ktorý konštatoval, že nie je možné jednoznačne posúdiť oprávnenosť faktúry č. 2008/096 vo vzťahu k vykonaným, resp. nevykonaným prácam uvedeným v tejto faktúre a je možné len skonštatovať, že sa v podstate jedná o práce uvedené v predchádzajúcich faktúrach, len majú pri rovnakom popise iný kód položky. Pri dôkladnom oboznámení sa so závermi znalca žiadala žalobu zamietnuť.
9. Súd dňa 9.11.2017 vyzval konateľa žalobcu, aby sa vyjadril k zaslanému znaleckému posudku. Konateľ žalobcu ani na opakovanú výzvu súdu sa k znaleckému posudku nevyjadril, preto súd vytýčil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, považoval ho za rozporný so skutkovým stavom a mal k znaleckému posudku písomné výhrady. Tiež uviedol, že sa snaží zabezpečiť súkromný znalecký posudok, ktorý by sa kvalifikovane vyjadril k týmto záverom znaleckého posudku č. 142/2017 a v prípade, ak to súd považuje za dostatočné spochybnenie záverov tohto znaleckého posudku, navrhol kontrolný znalecký posudok v tomto konaní. Žalobca do spisu doložil písomné námietky k znaleckému posudku, kde uviedol, že znalec prehliadol zápisy v stavebnom denníku vyznačujúce rozsah prác naviac potvrdené dozorom investora, pričom rozpory sú zjavné prevažne v profesiách elektroinštalácia, zdravotechnika, plyn, ústredné kúrenie, ktoré podrobne špecifikoval.
10. Žalovaný po oboznámení sa s výhradami voči znaleckému posudku zo strany žalobcu predložil súdu rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/207/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.7.2009, z ktorého vyplýva, že súd uložil právnemu predchodcovi žalobcu - zhotoviteľovi diela podľa Zmluvy o dielo č. 3/2007, t.j. spoločnosti BISKA, s.r.o., aby odstránil vady diela, ktoré vykonal pre žalovaného. V rozsudku sú presne špecifikované vady diela a je konštatované, že ide o vady, ktoré zistili účastníci pri preberaní diela 31.1.2018 podľa Zápisnice zo dňa 31.1.2008, kedy žalovaný dielo prevzal, ale s nedorobkami, ktoré ale nebránili v užívaní predmetu diela, ako to vyplýva zo zápisnice. Ďalej z rozsudku vyplýva, že za vykonanie týchto prác uhradil žalovaný žalobcovi plnú cenu v súlade so zmluvou a dodatkami a po prevzatí a odovzdaní diela si splnil svoju povinnosť, prehliadol dielo, zabezpečil jeho prehliadku odbornou osobou, pričom boli zistené aj ďalšie vady odovzdaného diela. Tieto vady bezodkladne písomne reklamoval, oznamoval ich zhotoviteľovi a žiadal bezplatné odstránenie týchto vád. Zhotoviteľ na reklamácie nereagoval a odstránil len niektoré drobné nedostatky.
11. Súd zároveň konštatoval, že keďže žiadna strana konania nenavrhla ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, súd vyhodnotil vykonané dôkazy, a to výsluchy strán konania a znalecký posudok a vo veci opätovne rozhodol rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu.
12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu Dodatku č. 3 k Zmluve o dielo, ktorý mal potvrdiť vykonanie naviac prác žalobcom. Naopak, jeho tvrdenie bolo vyvrátené predloženým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica a predloženými výzvami žalovaného, ktorými vyzýval zhotoviteľa na odstránenie jestvujúcich závad. Zároveň súd konštatoval, že znalecké dokazovanie nepotvrdilo zhotoviteľom naviac vykonané práce, keď znalec skonštatoval, že práce zhotoviteľa podľa Zmluvy o dielo č. 3/2007 a Dodatku č. 2 boli v predchádzajúcich faktúrach zhotoviteľa vyúčtované v celom rozsahu rozpočtu. Vzhľadom na závery znalca a skutočnosť, že od vykonania prác až do rozhodnutia súdu ( 5/2018 ) uplynulo 10 rokov, súd mal za to, že by nebolo účelné a hospodárne nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré navrhol žalobca na poslednom pojednávaní. Naviac bol súd toho názoru, že žalobca nevyužil možnosť položiť otázky znalcovi, keď ho súd na položenie týchto otázok pre znalca vyzval. Žalobca nereagoval ani na opakovanú urgenciu súdu zo dňa 7.1.2015, ani na výzvu súdu zo dňa 9.11.2017, aby sa vyjadril k vyhotovenému znaleckému posudku.
13. Vzhľadom na to, že ani jeden z dôkazov, ktoré predložil žalobca v konaní nepreukázali ním tvrdené skutočnosti, a to, že právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného naviac práce oproti zmluve o dielo, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie. V odvolaní uviedol, že ho napáda v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Tvrdil, že na pojednávaní dňa 19.4.2018 právny zástupca žalobcu poukázal na niektoré výhrady voči znaleckému posudku vypracovanému znalcom K.. K.K. č. 142/2017 zo dňa 14.10.2017 a zároveň požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na zabezpečenie vypracovania súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a tvrdil, že závery znaleckého posudku sú v prospech žalovaného, keďže dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, a preto vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku nevyžadovalo osobitné odborné znalosti. Na druhej strane žalobca, ktorý má záujem na spochybnení týchto záverov znaleckého posudku, je nútený zabezpečiť znalca v príslušnom odbere. Zabezpečenie kvalifikovaného znalca v príslušnom odbore je komplikované a časovo náročné. Žalobca nebol schopný vypracovať kvalifikované vyjadrenie k znaleckému posudku a požiadal súd o zohľadnenie týchto skutočností a poskytnutie lehoty na vypracovanie druhého znaleckého posudku, súd prvej inštancie však týmto žiadostiam nevyhovel. Žalobca má za to, že týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže došlo k porušenie zásady rovnosti zbraní strán sporu. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 384 CSP doplnil dokazovanie znaleckým posudkom.
16. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 6.7.2018, doručeným okresnému súdu dňa 9.7.2018, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nešpecifikuje, v čom vidí dôvody nesprávneho procesného postupu súdu, kde vidí nesprávne skutkové zistenia, na akom podklade zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, z akých dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vytýka súdu okolnosť, že súd neakceptoval návrh žalobcu na poskytnutie lehoty na vypracovanie druhého znaleckého posudku, nakoľko závery vypracovaného znaleckého posudku sú v prospech žalovaného. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 153 ods. 1 až 3 CSP a uviedol, že v zmysle týchto zákonných ustanovení sa vzťahuje povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany včas, pričom táto všeobecná podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak tieto prostriedky mohla strana predložiť už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd prvej inštancie dňa 9.11.2007 vyzval konateľa žalobcu, aby sa vyjadril k zaslanému znaleckému posudku, spolu s výzvou na vyjadrenie. Žalobca znalecký posudok prevzal dňa 27.11.2017 a ani na opätovnú výzvu súdu k znaleckému posudku sa nevyjadril. Rovnako nereagoval ani na výzvu súdu zo dňa 9.11.2017, aby sa vyjadril k vyhotovenému znaleckému posudku. Žalovaný tvrdí, že sudcovská koncentrácia sporového konania sa v danej súvislosti prejavuje tým, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V sudcovskej koncentrácii teda dominuje individuálne vyhodnotenie procesnej situácie sudcom, s osobitným zameraním na procesnú aktivitu sporovej strany a efektívne, zodpovedné a starostlivé plnenie povinností súvisiacich s vedením sporu.
18. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
23. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
25. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP, a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
26. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu a zaviazal žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie mu svojím postupom - neposkytnutím lehoty na zabezpečenie znalca v príslušnom odbore, resp. neustanovením kontrolného znalca znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní strán sporu. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. k záveru, že postupom Okresného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
27. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V danom prípade, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie žalobca nereagoval na výzvu súdu zo dňa 9.11.2017, ani na opakovanú urgenciu súdu zo dňa 7.1.2015, ktorými bol vyzvaný, aby sa vyjadril k vyhotovenému znaleckému posudku, z ktorého záverov vyplýva, že práce uvedené k faktúre č. 2008/096 sú prácami uvedenými aj v predchádzajúcich faktúrach, len majú pri rovnakom popise iný kód položky. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že nie je možné jednoznačné posúdiť oprávnenosť žalovanej faktúry. Zo spisu je teda zrejmé, že žalobca mal dostatok času od 9.11.2017 do dňa uskutočnenia pojednávania dňa 19.4.2018, aby si v súlade s § 209 ods. 1 CSP dal vypracovať súkromný znalecký posudok, keďže ako tvrdil, popiera závery vypracovaného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie nariadil súd. Tvrdenia žalobcu, že za tak krátky čas nenašiel znalca, ktorý by mu kontrolný znalecký posudok vypracoval, neobstoja. Pokiaľ sa nestotožňoval žalobca so závermi vypracovaného znaleckého posudku, bol povinný reagovať na výzvu súdu zo dňa 9.11.2017, ako aj na písomnú urgenciu súdu zo dňa 7.1.2015a oznámiť súdu, že vypracovaný znalecký posudok namieta, čo však neurobil. Žalobca však svoje námietky voči znaleckému posudku vzniesol až na pojednávaní dňa 19.4.2018, teda skoro až po štyroch mesiacoch od doručenia znaleckého posudku zo strany súdu žalobcovi. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na správanie sa žalobcu nepripustil v konaní ďalšie dokazovanie, a to vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, o ktorý žalobca požiadal až na pojednávaní dňa 19.4.2018.
28. Odvolací súd uvádza, že v súlade s § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V súlade s ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, a to najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorá má za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní, čo vyplýva z článku 5 CSP. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržovaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca ani na opakovanú výzvu súdu sa k znaleckému posudku vôbec nevyjadril, teda nevyužil svoj procesný prostriedok obrany a až následne s časovým odstupom namietal závery vypracovaného znaleckého posudku, ktoré sú v jeho neprospech, má za následok, že žalobca si sám svojim konaním, resp. nekonaním zmaril možnosť predložiť kontrolný znalecký posudok, ktorý by vyvrátil závery už vypracovaného znaleckého posudku. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil ďalšie znalecké dokazovanie, nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
29. Odvolací súd k veci udáva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o dielo, v ktorej bola cena diela dohodnutá pevnou sumou, predmet diela bol žalovaným prevzatý a dohodnutá cena diela bola zo strany žalovaného zaplatená. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že predmetom sporu je suma vykonaných naviac prác, neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukázania, že tieto práce boli naozaj vykonané, keďže zo strany súdu nariadené znalecké dokazovanie vykonanie naviac prác nepreukázalo.
30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 a § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
32. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).