Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/575/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - A.. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX Z., v súčasnosti bytom P. XX, XXX XX I., zastúpená Mgr. Martinom Černákom, advokátom so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, a otec - L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu matke a na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.09.2018, č.k. 1P/123/2013-812, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 27.09.2018, č.k. 1P/123/2013-812 priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči každému z rodičov v rozsahu 50 % a súčasne uložil matke a otcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I náhradu trov konania štátu, každý v sume X XXX,XX eur, do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 49 ods. 1 a 3, § 52 ods. 1, § 56, § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v priebehu konania vyplatil zo štátnych finančných prostriedkov znalečné v celkovej výške X XXX,XX eur. Uviedol, že pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, keď z obsahu spisového materiálu zistil, že otec je osobou v dôchodkovom veku, okrem starobného dôchodku nemá iný príjem a v konaní bol oslobodený od súdnych poplatkov v celom rozsahu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 M Obdo V/19/2008 konštatoval, že samotné oslobodenie od súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 257 (predtým § 150 OSP). Mal za to, že účelom oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Zistil, že konanie vo veci začalo dňa 05.08.2013, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.06.2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016. Uviedol, že o znaleckej odmene rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a pri rozhodovaní o nároku štátu na náhradu trov konania aplikoval s poukazom na ustanovenia § 395 ods. 1 novú právnu úpravu. Konštatoval, že obaja rodičia majú rovnaký pomer účastníctva v konaní a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bola v záujme obidvoch rodičov i maloletej. Ustálil, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme všetkých účastníkov konania za účelom posúdenia vzťahu maloletej k obidvom rodičom a zistenia, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výchovu maloletej. Dospel k záveru, že obaja rodičia sú rovnako zodpovední za to, že maloletá bola umiestená v D. stredisku B. v I., matku odmietala a vznikla dôvodná obava, že otec ju nevhodným spôsobom ovplyvňuje. Poukázal na skutočnosť, že kontrolné znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh právnej zástupkyne otca a s jeho nariadením súhlasili všetci účastníci konania, resp. ani jeden z nich s ním nevyslovil jednoznačný nesúhlas. Vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci samej záviselo aj od vykonaného znaleckého dokazovania a následného kontrolného znaleckého dokazovania, obidvom rodičom uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania spočívajúcich v uhradenej sume znalečného v celkovej výške X XXX,XX eur, a to každému v jednej polovici, t.j. vo výške X XXX,XX eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v časti výrokov, ktorými súd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči otcovi a o jej výške, v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že štátu voči nemu neprizná nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal existenciu dôvodov osobitného zreteľa ani výnimočných okolností v zmysle § 257 CSP, ale iba konštatoval stav zistený pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o jeho oslobodení od súdnych poplatkov a dôkaznú situáciu vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech. Súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktoré požiadal iba za účelom svojej ochrany pred zaťažením trovami konania. Bol toho názoru, že vzniknuté trovy konania nezavinil a z tohto dôvodu neboli splnené predpoklady na ich náhradu v zmysle § 54 CMP. S poukazom na vyšetrovaciu zásadu uplatňovanú v mimosporových konaniach považoval svoj súhlas s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania za irelevantný, keďže prvostupňový súd bol oprávnený vykonať v záujme maloletej aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Za dôkaz existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane označil tiež skutočnosť, že mu súd prvej inštancie pri nariadení znaleckého dokazovania neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, a teda evidentne prihliadol na jeho osobné a majetkové pomery.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a odvolanie otca vyhodnotil ako nedôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku štátu na náhradu trov konania voči otcovi ako aj o jej výške, keď náhradu trov konania štátu rozdelil medzi rodičov rovným dielom. K námietke otca o nezohľadnení jeho oslobodenia od súdnych poplatkov súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 254 ods. 1 nemožno stotožňovať s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, resp. výnimočnými okolnosťami v zmysle § 257 CSP, ktorých existenciu je potrebné posudzovať osobitne. Vo vzťahu k otcom prezentovanému dôvodu pre podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorým bolo poskytnutie ochrany pred zaťažením trovami konania, odvolací súd uvádza, že kým v prípade rozhodovania o nariadení znaleckého dokazovania má splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov u účastníka v zmysle ust. § 49 ods. 2 za následok nemožnosť uložiť mu povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, vplyv splnenia daných podmienok na rozhodovanie o nároku štátu na náhradu trov konania z ustanovení Civilného mimosporového poriadku nevyplýva. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že súd prvej inštancie fakticky potvrdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane tým, že mu neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, odvolací súd sa s týmto takisto nemohol stotožniť. Vzhľadom na to, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu účastníkovi je v zmysle ust. § 49 ods. 2 iba fakultatívnou možnosťou súdu, nemožno jeho samotné neuloženie považovať za dôkaz existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp. výnimočných okolností, ktoré navyše v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vôbec nepredstavujú kritérium zohľadňované pri rozhodovaní o uložení preddavku na trovy dôkazu. Odvolací súd sa takisto nemôže stotožniť s argumentáciou otca považujúceho svoj súhlas s nariadením kontrolného znaleckého dokazovania za irelevantný poukazujúc na vyšetrovaciu zásadu uplatňovanú v mimosporových veciach v zmysle § 36 CMP, keďže ide o oprávnenie súdu vykonať za účelom zistenia skutočného stavu veci aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do práva účastníka navrhovať dôkazy. Pokiaľ otec namietal, že u neho neboli splnené predpoklady na náhradu trov konania v zmysle § 54 CMP, keďže vzniknuté trovy konania nezavinil, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie dané ustanovenie v napadnutom rozhodnutí vôbec neaplikoval.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .