Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-116-2018.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/116/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu 1/: R. J., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt U. nad U., Z. XXX/X, žalobkyni 2/: E. A., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt P. XXX/XX obaja zastúpení advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, so sídlom Trnava, Teodora Tekela 23, proti žalovanej: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. W. č.XX, zastúpená Advokátska kancelária AGM partners s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Ventúrska 14, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Andreja Gundela, o návrhu na ochranu osobnosti, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12C/118/2014-163 zo dňa 05.02.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania z prisúdeného nároku v plnej výške.
III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie vo veci ochrany osobnosti rozhodol tak, že určil, že žalovaná tým, že dňa 19.07.2011, keď bodla nožom ich syna R. J. nar. XX.XX.XXXX, čím mu spôsobila smrť, zasiahla do ich osobnostných práv, do ich práva na súkromie a rodinný život. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 2 000,- Eur a žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 2 000,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcu, čo do zvyšku nároku o nemajetkovú ujmu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), kde je upravená ochrana osobnosti. Bol toho názoru, že určenie, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, rodičov R. J., ktorého žalovaná F. R. zavraždila, nie je postačujúce a žalobcom vzniklo aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch prihliadol nielen na závažnosť vzniknutej ujmy, ale najmä na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, najmä vo vzťahu akú ujmu zaznamenal daný zásah do rodinných, či spoločenských vzťahov žalobcov. Poukázal na to, že syn žalobcov bol už dospelý, nežil s rodičmi ani s jedným v spoločnej domácnosti, nebolo preukázané, že niektorý z rodičov nebohého by bol odkázaný na jeho osobnú starostlivosti, prípadne na finančnú pomoc, vzťahy medzi žalobcami a ich nebohým synom neboli ideálne a bezproblémové, samotný nebohý R. J. sa vyjadroval o rodičoch len ako o sploditeľoch, resp. o ľuďoch ku ktorým nemá vzťah. Uvedené skutočnosti vykazujú znaky nie celkom normálne fungujúcej rodiny. Súd zobral do úvahy aj individuálne okolnosti prípadu, pričom z odsudzujúceho rozsudku vyplynulo, že k činu došlo po predchádzajúcom slovnom konflikte súvisiacim so sexuálnym obťažovaním žalovanej nebohým. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol tiež na slabé sociálne a majetkové pomery žalovanej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na čiastočný úspech strán v konaní.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že z pohľadu zákonných kritérií, ktoré sú vymedzené napr. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR I.ÚS 1586/09, I.ÚS 2844/14 z ktorých má súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzať, nie je rozhodnutie okresného súdu odôvodnené, a preto považujú rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné. Odôvodnenie súdu spočívajúce v tvrdení, že nebolo preukázané, že by niektorý zo žalobcov bol odkázaný na osobnú starostlivosť zomrelého, považuje z pohľadu uplatneného nároku žalobcov za irelevantné. Nesúhlasili ani s tvrdením súdu, že mali vzťahy so synom nie ideálne. Nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri svojom závere, že ku skutku žalovanej došlo po predchádzajúcom slovnom konflikte súvisiacim so sexuálnym obťažovaním žalovanej nebohým. Poukázali na závery Okresného súdu Banská Bystrica v rozsudku č. k. 2T/26/2012-584 zo dňa 13.11.2012, v ktorom bolo ustálené, že pohnútkou žalovanej bola kombinácia predchádzajúceho sexuálneho obťažovania zo strany nevlastného otca a z toho vyplývajúce vzájomné citové vydieranie i oslabená racionálna kontrola správania sa, osobná nezdržanlivosť a sklon k impulzívnym reakciám v záťažových situáciách. Zároveň poukázali na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3To/2/2013 zo dňa 05.09.2013, ktorým súd zamietol odvolanie žalovanej proti prvostupňovému rozsudku s tým, že nie je možné prijať ospravedlňujúce tvrdenia žalovanej, že to bola z jej strany reakcia na bezprávie, ktoré na nej poškodený mal konať, či už v minulosti alebo v dobe nie dlho predchádzajúcej skutku. Vzhľadom na to, že z oboch trestnoprávnych rozhodnutí vyplýva tiež, že žalovaná bodla zomrelého nožom do hrudníka veľkou intenzitou a konala v priamom úmysle usmrtiť ho, je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Žalobcovia tiež dodali, že v obdobných prípadoch priznal súd na prax neporovnateľne vyššie sumy aj pri skutkoch neúmyselných, najmä pri smrti pri dopravnej nehode, kde býva spoluvina poškodených. Aj žalobcom musí byť poskytnutá ochrana, je potrebné nájsť mieru vyváženosti priznania výšky nemajetkovej ujmy, aby bola spravodlivá a vystihovala vplyv takéhoto skutku na žalobcov a ich prežívanie straty dieťaťa. Žalobcovia tiež uviedli, že ak by aj skutočne nemali ideálne vzťahy so synom, neznamená to, že by ich smrť syna nezasiahla. Navrhli preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov opakovane uviedla, že čin, ktorý sa stal a za ktorý bola odsúdená ľutuje, ak by to bolo možné vzala by ho späť. K argumentom žalobcov uvádzaným v odvolaní uviedla, že žalobcovia svoj nárok opierajú čisto o fakt, že zo strany žalovanej došlo k usmrteniu ich syna. Neuviedli však žiadne konkrétne informácie, ktoré by naplnenie miery kritérií pre výšku nemajetkovej ujmy mohli súdu naznačiť alebo preukázať. Žalobcovia preto sami nesplnili svoju procesnú povinnosť tvrdiť a preukazovať splnenie týchto kritérií, na ktoré odkazujú vo svojom odvolaní. V konaní by mala byť zodpovedaná teoretická otázka, či by mala byť ad absurdum žalobcom priznaná nemajetková ujma aj v prípade, že rodičia zomrelého nemali k nemu žiaden citový ani iný vzťah a boli výlučne jeho genetickými predkami. Žalovaná poukázala na to, že v konaní jasne vyšlo najavo, že o zomrelého sa od jeho 10 rokov nestarali, nepomáhali mu v chorobe a zneužívali ho ako zdroj lacnej pracovnej sily. Skoro vôbec sa s ním nestýkali. Žalovaná tiež v konaní preukázala, že syn žalobcov žalovanú opakovane sexuálne zneužíval, psychicky týral a znásilnil. Tento fakt považuje za tak závažný a mimoriadny, že je potrebné ho brať do úvahy ako ďalšie kritérium pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy. Je nemysliteľné, aby obeť sexuálneho zneužívania, po odpykaní si svojho trestu v nápravnom zariadení po zvyšok svojho života uhrádzala nemajetkovú ujmu rodičom osoby, ktorá ju takto poškodzovala. Žalobcovia síce preukazovali existenciu a kvalitu svojho vzťahu so synom, avšak z výpovedí ich samotných a svedkov, ktorých navrhovali, nevyšli najavo žiadne konkrétne skutočnosti. Vo vzťahu k žalobcami uvádzaným rozhodnutiam Ústavného súdu ČR, žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS 2844/14, ktorý kladie dôraz na individualizáciu výšky ujmy, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, teda mimo iné kritériá ako je závažnosť zásahu do práva na súkromie, existencia značnej miery dotknutia osobnosti žalobcu, intenzita zásahu, okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, intenzita vzťahu žalobcu a zomrelého, vek zomrelého a pozostalých, hmotná závislosť medzi pozostalými a zomrelým. V uvedenom náleze je doslova uvedené, že pre výšku náhrady je kvalita vzájomného vzťahu kľúčová. V danom náleze ústavný súd považuje za smerodajné aj okolnosti na strane pôvodcu skutku, a to postoj žalovanej ku skutku a pozostalým, dopad udalosti do duševnej sféry žalovanej, majetkové pomery žalovanej, mieru spoluzavinenia zomrelého. Doslova je v uvedenom náleze ústavného súdu uvedené, že nie je možné opomenúť, že výška náhrady nesmie byť pre zodpovedný subjekt likvidačná a musí zodpovedať zásadám primeranosti a proporcionality. Pre trestnoprávnu rovinu zavinenia, spoluzavinenia alebo prípadnú nepresnosť skutku v dôsledku nutnej obrany žalovanej, bolo dlhodobé zneužívanie žalovanej (trestnoprávne) irelevantné, ale pre vzťah k výške ujmy v civilnoprávnej rovine je predmetné hľadisko zásadné. O nízkej kvalite vzťahu žalobcov so synom nehovoriac. Žalovaná opätovne poukázala na to, že po tom ako bola prepustená z nápravného zariadenia sa prihlásila na štúdium, ktoré pre tehotenstvo prerušila, aktuálne je samoživiteľkou, býva u svojej matky, jej príjem je cca 200,- Eur mesačne materský príspevok. Žalovaná je bez ďalšieho príjmu a má vyživovaciu povinnosť. Vyššia súdom priznaná výšky ujmy by bola pre ňu likvidačná. Žalovaná akceptuje, že zákonom a aplikačnou praxou dôvodené kritériá pre výšku ujmy, tieto však súd zohľadnil a priliehavo aplikoval na zistený skutkový stav. Na základe uvedeného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo veci samej potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Žalobcovia 1/, 2/ každý zvlášť sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške po 20 000,- Eur. Okresný súd vyhovel žalobcom v rozsahu nemajetkovej ujmy po 2 000,- Eur, vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol. Žalobcovia sa odvolali proti rozsudku okresného súdu v rozsahu zamietavého výroku, preto odvolací súd bol rozsahom odvolania viazaný a zaoberal sa tak len výškou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k zamietavému výroku rozhodnutia okresného súdu a súvisiacemu výroku o trovách konania.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
9. Rodina a rodinný život predstavujú spoločenstvo osôb spojených biologicky, emočne a odvodene aj majetkovo; ide o súbor väzieb udržiavaných nielen medzi živými jednotlivcami, ale o väzby, ktoré naopak transcendujú ľudský život. Predstavujú líniu, ktorá spája účastníkov s ich predkami aj potomkami (z rozhodnutia I. ÚS 2477/2008 - ÚS ČR). Podľa § 13 ods. 2 a 3 možno priznať rodičom, ako postihnutým fyzickým osobám peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do ich osobnostného práva na súkromie a rodinný život v dôsledku usmrtenia blízkej osoby, v tomto prípade priamo syna žalobcov. Toto ustanovenie však nevymedzuje prípadnú hranicu (či minimálne alebo maximálne) pre určenie jeho výšky. Hovorí iba o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané, a to v nadväznosti na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd na základe súdnej úvahy. Základom posúdenia je tak zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Ako morálne zadosťučinenie tak finančná satisfakcia sledujú cieľ primárne, t. j. s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, predstavovaný nemajetkovou ujmou vzniknutou na osobnosti fyzickej osoby. Zadosťučinenie v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka plní podpornú (subsidiárnu) funkciu, takže nastupuje vždy až po tom, keď sa morálne zadosťučinenie ukáže (či už úplne alebo čiastočne) ako nedostačujúce. Túto relutárnu satisfakciu je potrebné považovať za občianskoprávny prostriedok v zásade výnimočného charakteru. Uplatňuje sa potom konkrétne a diferencované objektívne hodnotenie prípadu.
10. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
11. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právnou úpravou, zmyslom ktorej je odstránenie následkov zásahu do práv na ochranu osobnosti a nie „finančné odškodnenie“.
12. V súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia vo väzbe na poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch je treba zdôrazniť, že pre vyhovenie žalobe na poskytnutie morálnej satisfakcie (podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) stačí, ak zásah bol spôsobilý spôsobiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od toho priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažnej satisfakcie) vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky daného zásahu. Nestačí teda iba možnosť takýchto následkov. Určenie následkov nemajetkovej ujmy v peniazoch je kategória, ktorá nie je exaktne merateľná a ani zistiteľná. Súd aj v tomto prípade musí postupovať primerane a použiť úvahu, prečo je nedostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prečo poškodenej fyzickej osobe vzniká tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Okresný súd jasne a zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a aké okolnosti vzal do úvahy pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
13. Žalobcovia v odvolaní, aj keď poukázali na závery nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 1586/09, resp. I.ÚS 2844/14, neuviedli konkrétne, v čom kritériá stanovené týmto nálezom neboli súdom prvej inštancie dodržané. Okresný súd preukázal závažnosť zásahu do práva na súkromie žalobcov aj intenzitu zásahu, poukázal na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, podrobne rozobral intenzitu vzťahu žalobcov a zomrelého, poukázal aj na neexistenciu hmotnej závislosti medzi žalobcami a zomrelým, vzťah samotného zomrelého k žalobcom, ako aj majetkové pomery žalovanej, či už postoj žalovanej ku skutku alebo dopad udalostí do jej duševnej sféry, pričom podrobne prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku žalovanou. Vzhľadom na to, že nebohý Z.J. bol synom žalobcov, nie je pochybnosť o zásahu do práva na súkromie žalobcov, avšak intenzita zásahu do osobnostných práv žalobcov je podmienená samotným vzťahom žalobcov k vlastnému synovi a vzťahom syna k nim, pričom v konaní jednoznačne bolo preukázané, že tieto vzťahy medzi rodičmi a synom neboli dobré. Okresný súd uviedol, že syn žalobcov ako dospelý nežil s rodičmi v spoločnej domácnosti, neboli odkázaní na jeho osobnú starostlivosť, ani finančnú pomoc, sám syn nemal k rodičom vzťah, vyjadroval sa o nich len ako o sploditeľoch, pričom odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že uvedené skutočnosti vykazujú znaky nie celkom fungujúcej rodiny. Okresný súd správne prihliadol nielen na závažnosť vzniknutej ujmy, ale aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Aj keď čin žalovanej je zo spoločenského hľadiska neodpustiteľný a mal svoju dohru v trestnoprávnej rovine, neznamená to, že automaticky rodičia zavraždenej osoby by mali mať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške, aká sa v obdobných prípadoch priznáva, bez ohľadu na závažnosť vzniknutej ujmy, v rozsahu preukázaného zásahu do osobnostných práv žalobcov, ako aj okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Okresný súd správne prihliadol aj na samotné majetkové pomery žalovanej, a preto odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu v rozsahu určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, aby táto výška nemala likvidačný charakter na žalovanú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
14. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP v nadväznosti na § 255 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V sporoch o ochranu osobnosti je rozhodujúce, či bolo priznané zadosťučinenie, samotná výška nemajetkovej ujmy je potom druhoradá a iba nadväzujúca, závislá od úvahy súdu. Výška nemajetkovej ujmy by mala vplyv na úspech v spore len v prípade, ak by žalobcami bola žiadaná v neprimerane nadhodnotenej výške, výrazne presahujúcej bežnú judikatúru v obdobných veciach. O takýto prípad v súdenej veci sa však nejedná. Žalobcovia 1/, 2/ boli v spore úspešní, bolo im priznané zadosťučinenie ako aj nemajetková ujma. Z tohto dôvodu žalobcovia majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške podľa prisúdeného nároku.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa). Odvolací súd žalovanej ako úspešnej strane v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v osobitných okolnostiach daného prípadu, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nároku na súde, vzhľadom na žalovanou zapríčinenú smrť syna žalobcov.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).