Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/233/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. X. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na H. ul. č XXX v C. právne zastúpenej advokátkou JUDr. Viktóriou Hajduovou so sídlom na ul. M. R. Štefánika č. 3197/32 v Trebišove proti manželovi navrhovateľky Mgr. A. N. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na I. ul. č XX v B. za účasti maloletého B. N. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.4.2018 č.k. 23P/124/2016-174 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela uzavreté 25.6.2011, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, str. XXX pod poradovým č. X a na čas po rozvode zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matky maloletého s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. B. 150 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu od 9:00 hod. do 16:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9:00 hod do 16:00 hod. za prítomnosti matky. O trovách účastníkov konania rozhodol podľa ust. § 52 tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal formálne síce v celom jeho rozsahu, podľa obsahu iba proti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti otca, upravil styk a vyživovaciu povinnosť matky. Uviedol, že má záujem o osobnú starostlivosť o maloletého a v tejto súvislosti vyslovil presvedčenie, že v bydlisku kde maloletý vyrastal (pozn. Michalovce) sú pre to vytvorené najlepšie podmienky. Podľa názoru manžela navrhovateľky je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva roku a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a preto nesúhlasí so zverením mal. B. tomu rodičovi (pozn. matke), ktorý odmieta prístup druhého rodiča k dieťaťu a nepodporuje vývoj normálneho vzťahu dieťa - rodič. Konštatoval, že maloletý má silné citové väzby na otca a prostredie, v ktorom vyrastal do rozvratu manželstva rodičov, t.j. Michalovciach. Vytkol konajúcemu súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a ostatnú časť odvolania venoval kritike osoby navrhovateľky.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela označila jeho tvrdenia za zavádzajúce. Vyslovila presvedčenie, že manžel nemá vytvorené vhodné stabilné prostredie pre starostlivosť o maloletého. Uviedla, že manžel si svojím laxným prístupom k veci odňal možnosť prezentovať svoje návrhy a v priebehu konania nevyprodukoval žiaden dôkaz záujmu o maloletého. V závere navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhovateľky uviedol, že trvá na vyjadrení prednesom na pojednávaní 5.4.2018 a podaných správach z prešetrenia rodinných pomerov rodičov. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a dôvodné.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky v podstate zopakoval odvolacie argumenty, ktorých obsah vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, keď odvolacie dôvody manžela navrhovateľky smerovali proti zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, základným zmyslom osobnej starostlivosti každého rodiča musí byť záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, vrátane tej, ktorá je uskutočňovaná súdmi alebo inými orgánmi. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým jeho záujem s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pritom dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie podľa už vysloveného právneho názoru ústavného súdu (PL. ÚS 26/05) k obmedzeniu práv rodičov, ale naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Je tomu tak v prípade, ak na strane niektorého z rodičov alebo dieťaťa dôjde k takej zmene pomerov (t.j. zmene rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia všeobecného súdu), ktorá by odôvodňovala potrebu dočasne upraviť pomery rodičov k maloletému iným spôsobom. Z toho vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí nejde o „konečné“ rozhodnutie, takže sa v budúcnosti môže aj meniť, či už v prospech alebo neprospech odvolateľa.

11. Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať (daný prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny prináša. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy - a to najmä u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. U starších detí, ktoré sú už schopné formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom spolužití s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k ich prianiam, najmä ak korešpondujú so záverom zisteným dokazovaním. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritériá splnil, pretože odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletého podloženého vykonaným dokazovaním.

12. Maloletý mal v čase rozhodovania súdu necelých šesť rokov, t.č. žije s navrhovateľkou, ktorej bol rozsudkom okresného súdu Trebišov z 2.2.2017 sp.zn. 8P/209/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 30.11.2017 sp.zn. 8CoP/148/2017 maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že ich vzájomný vzťah je konfliktný. Navrhovateľka s maloletým žije od apríla 2016 v obci C., t.č. maloletý navštevuje prvý stupeň základnej školy. Podľa správy ÚPSVaR o prešetrení pomerov v domácnosti matky z 12.9.2016 boli podmienky v domácnosti matky pre výchovu maloletého vyhovujúce. Rovnaký záver rezultuje aj zo správy ÚPSVaR z 5.10.2016 o prešetrení pomerov v domácnosti otca. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý ma pozitívny vzťah k obom rodičom, aktuálne je naznačená mierna preferencia matky (vzhľadom k nízkemu veku). Znalkyňa konštatovala, že rodičia majú diametrálne odlišný názor na výchovu, nie sú schopní sa dohodnúť na jednotlivých pravidlách, čo môže mal. dieťa dezorientovať a narušiť jeho zdravý psychický vývin do budúcnosti.

13. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že je v najlepšom záujme dieťaťa a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neprichádzala do úvahy pre vzdialenosť medzi miestami kde sa rodičia a maloletý trvale zdržiavajú a ani znalecké dokazovanie nepreukázalo vhodnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu potreby pevného výchovného systému v čase, keď maloletý nastúpi na základnú školu. Odvolací súd konštatuje spôsobilosť obidvoch rodičov maloleté dieťa vychovávať, ako i záujem obidvoch rodičov mať dieťa v osobnej starostlivosti. Nakoniec z vykonaného dokazovania, najmä znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, ktorý pri jeho vypracovaní vzal do úvahy komplexné výsledky vyšetrenia navrhovateľky, manžela navrhovateľky a maloletého aj vo vzájomnej interakcii a tieto náležitým spôsobom popísal, vyplynulo priklonenie sa k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky, predovšetkým z dôvodu stability výchovného prostredia. Konštatuje, že maloletý je dlhodobo u navrhovateľky, v ktorej starostlivosti neboli v priebehu konania zistené absolútne žiadne nedostatky, na ktoré manžel navrhovateľky poukazuje vo svojom odvolaní, a preto sa javí jeho obrana v tomto smere ako účelová a tvrdenia vyznievajú nanajvýš tendenčne. Subjektívne kritické hodnotenie navrhovateľky manželom nekorešponduje so zisteným skutočným stavom veci a odvolací súd prezumuje, že v prevažnej miere vychádza z konfliktov a nezhôd medzi účastníkmi a nie zo spôsobu výchovy navrhovateľky o maloletého. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a podľa ust. § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.