Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-29-2016.pdf
PDF · 177.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavol Naď a členov senátu JUDr. Jozef Kuruc a JUDr. Dana Bystrianská, v právnej veci žalobcu: OLŠANKA, s.r.o., Košické Olšany 305, 044 42 Košické Olšany, IČO: 317 277 27, právne zastúpeného: GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 313092/2016 zo dňa 22.03.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 14.4.2016 žiadal preskúmať a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice /ďalej aj správny orgán prvého stupňa, alebo správca dane/, č. 1781554/2015 zo dňa 16.12.2015, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania (viď č.l.10 zo žaloby).
2. Správca dane označeným rozhodnutím zo 16.12.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z o správe daní /ďalej aj daňového poriadku/ vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 58.409,80 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2011.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods.1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno vo veci dodania vo faktúre deklarovaného tovaru a to repky olejnej. Konštatoval potom, že keďže nie sú splnené zákonné podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, tovar podlieha zdaneniu, ako keby bol predaný v tuzemsku, t.j. podľa § 43 ods. 8 zákona o dane z pridanej hodnoty a žalobcovi vyrubil rozdiel dane / 20 % zo sumy 322.699,15 Eur/. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane bolo jeho zistenie, že žalobca nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania prepravy repky. Správca dane zistil, že žalobca v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vykázal dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane v sume 484 509,50 eura (dôkaz č. 72). Podľa predložených dokladov išlo o faktúru číslo 201107016 zo dňa 29.07.2011 vystavenú žalobcom pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. za predaj 10 200,20 q repky v celkovej sume bez DPH 484 509,50 eura (dôkaz č. 73). Správca dane preveril deklarované dodanie repky a vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v
množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura. V odôvodnení rozhodnutia č. 1781554/2015 zo dňa 16.12.2015 (dôkaz č. 67 - str. 6-12) správca dane detailne potom uviedol 27 dodávok (zo 45), v ktorých nebola potvrdená preprava a s tým súvisiace dôkazy. Podľa predložených dokladov ide o faktúru číslo 201107016 zo dňa 29.07.2011 vystavenú žalobcom pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. za predaj 10 200,20 q repky v celkovej sume bez DPH 484 509,50 eura (dôkaz č. 73). Správca dane preveril deklarované dodanie repky a vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura.
4. Žalovaný rozhodnutím z 22.3.2015 zamietol odvolanie žalobcu a zmenil rozhodnutie správcu dane. Znížil vyrubený rozdiel na DPH na 48.674,80 Eur a ostatné výroky ponechal nezmenené. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že správca dane preskúmal doklady a dôkazy označené a predložené žalobcom, ktorými deklaroval a preukazoval splnenie podmienok pre nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty žalobcom označených obchodov realizovaných v mesiaci júl 2011. Skúmal okolnosti žalobcov označených obchodných vzťahov, pohybu tovaru, a realizácie jeho prepravy, pravdivosť a správnosť prepravovaných dokladov a to aj prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú pomoc a prostredníctvom dožiadania vypočul bývalého štatutárneho zástupcu spoločnosti ECCONOVA sp. Z o.o., a všetky dôkazy pre svoje závery vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Osobitne sa venoval spôsobu realizácie prepravy tovaru - repky, vychádzajúc z označených prepravovaných CMR dokladov skúmal reálnosť a skutočnú realizáciu žalobcov označených obchodov a dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu. Žalovaný konštatoval, že zistenia správcu dane sú založené na dostatočne vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu, z ktorého pri právnom posúdení veci vychádzal a v odôvodnení konštatoval, že žalobca predložil faktúry, ktoré vystavil poľskému odberateľovi, CMR doklady, výdajky zo skladu, potvrdenie, že odberateľ je osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty v Poľsku a jeho prehlásenie, že tovar prevzal. Pre odôvodnené pochybnosti, či došlo k preprave tovaru správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preverenie skutočnosti, že či žalobca skutočne dodal do Poľska spoločnosti ECCONOVA tovar a či údaje uvedené na faktúre o prepravovanom tovare odrážajú realitu. Správca dane dospel k záveru, že nebola splnená podmienka § 43 ods.1 zákona lebo iba 27 prepráv zo 45 fakturovaných prepráv tovaru nebolo bolo v skutočnosti realizovaných a tovar prostredníctvom týchto prepravený z tuzemska do iného členského štátu.
5. Žalovaný potom vychádzal zo zistení správcu dane a uviedol to v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správca dane u uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na adrese odberateľa - spol. ECCONOVA Sp. Z o.o., v Poľskej republike registrovanej a uvedenej na faktúre č. 201107016, neboli zistené žiadne znaky predbiehajúcej ekonomickej činnosti. Poľský správca dane v spoločnosti nemohol vykonať daňovú kontrolu na zistenie skutočností dotazovaných správcom dane. Bolo tiež zistené, že označenej spoločnosti bola zrušená registrácia DPH a bolo tiež zrušené sídlo spoločnosti. Uzavrel, že dodávky tovaru nebola uskutočnená.
6. Správca dani pri preverovaní prepravy repky zistil, že túto mali zabezpečovať traja prepravcovia (slovenský prepravca INTRASPEDITION s.r.o., Kľušov a Poľskí prepravcovia O. Z. a S. O. J.). Bývalý štatutár spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. C. S. pri ústnom pojednávaní označil podľa predložených CMR dokladov za zodpovedných majiteľov dopravných spoločností a vodičov kamiónov. V písomnom vyjadrení uviedol, že títo potvrdili realizáciu prepravy na základe objednávky od spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. Z družstva Olšanky do Tarnowa v Poľsku kde sídlila odberateľská spoločnosť spol. ECCONOVA Sp. Z o.o..Správca dane uzavrel, že bolo zistené, že preverované motorové vozidlá boli síce zaregistrované v Elektronickom mýtnom systéme v mesiaci júl 2011, ale porovnaním údajov z detailných výpisov o mýtnych transakciách zistil, že konkrétne vozidlá v dňoch uvedených na výdajkách a na prepravných dokladov CMR, neuskutočnili prepravu do Poľska, ani do Hažlína pri Bardejove, kde sa mala repka čistiť.
7. Konateľ spoločnosti Olšanka spol. s.r.o. p. C. R. pri ústnom pojednávaní dňa 20.02.2013 správcovi dane uviedol, že repka bola prečistená a uskladnená v sklade v Košických Olšanoch, zo skladu bola vydaná tak, ako je uvedené na výdajkách tovaru. Hoci bola naložená v dňoch uvedených na CMR dokladoch, prepravu nezabezpečoval žalobca. C.R. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2013 k samotnému predaju repky uviedol, že repka nebola vyčistená, prepravca ju priebežne previezol do Hažlína pri Bardejove, kde došlo k jej vyčisteniu. Toto vyčistenie realizoval Poľnonákup Bardejov s.r.o., a po jej vyčíslení si spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. túto repku vyviezla presne podľa dodaných CMR.
8. Nájomnú zmluvu so spoločnosťou Poľnonákup Bardejov s.r.o. na čističku prepravovaného obilia uzatvoril nájomca C. S. ako fyzická osoba. Tento fakt bol zistený z výpovede konateľa spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. , ktorý tiež uviedol, že spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. v roku 2011 neuzavrela žiaden obchod so spoločnosťou spol. ECCONOVA Sp. Z o.o.. a čistička bola na základe zmluvy prenajatá C. S., ako fyzickej osobe, ktorý ju používal na čistenie repky.C. S. bol registrovaný ako predseda predstavenstva spol. ECCONOVA Sp. Z o.o.. od 14.10.2010 do 23.12.2011. V čase preverovaných obchodných vzťahov bol štatutárom tejto spoločnosti. Obchodný vzťah s so žalobcom C. S. potvrdil a uviedol, že označená poľská spoločnosť nemala skladové priestory v sídle spoločnosti, ale ich mala v Rzeszowe, resp. v Tarnowe,, spoločnosť nemala zamestnancov, iba externú účtovníčku a podľa jeho vyjadrenia, pretože repka nespĺňa normu kvality/nevyčistená/, bola čistená v čističke v Hažlíne.
9. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a jednotlivo a najmä z detailných záznamov pohyb vozidiel získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj z vyjadrenia svedka C. S. o tom, že preprava sa uskutočnila z Košických Olšan do Hažlína a následne z Hažlína do Poľska dospel k preukázanému záveru, že z vyfakturovaného množstva bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve v sume 192.460,50 Eur. Nad tento rámec námietky žalobcu považoval za nedôvodné.
10. Žalovaný dôvodil k námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, že tento nevypočul C. S. konateľa spoločnosti odberateľa spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. a nepreveril jej ekonomickú činnosť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí preto uviedol, že svedok bol vypočutý, ako to vyplýva z priebehu vyrubovacieho konania dňa 28.7.2015. C. S. sa vyjadril o prepravovaných zásielkach a obchodných vzťahoch. Žalobca mal možnosť klásť svedkovi otázky, oznámeného výsluchu sa však zástupca žalobcu nezúčastnil. Správca dane uviedol, že výsluchy svedkov vodičov kamiónov nevykonal, pretože mal za to, že trasy pohybu ich automobilov vyplývajú z predložených CMR dokladov. Vo vyrubovacom konaní vychádzal aj z výsledkov preverovania označených motorových vozidiel a uzavrel, že pohyb vozidiel, nepreukázal prepravu tovar repky /do iného členského štátu/ a niektoré údaje uvedené na CMR dokladoch nezodpovedajú skutočnosti. Potom dôvodil, že žalobca ako daňový subjekt, je zaťažený dôkazným bremenom a žalobca ale nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by vyvrátili jeho pochybnosti, že tovar bol skutočne dodaný Poľskej republiky označenej spoločnosti /do iného členského štátu/ a zákonný dôvod na oslobodenie od dane nebol preukázaný. Žalobca podľa správcu dane a žalovaného, ktorý si osvojil jeho závery neuniesol dôkazné bremeno o tejto skutočnosti.
11. Žalovaný mal za to, že správca dane správne hodnotil skutočnosti a závery o tom, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, čo bolo jeho povinnosťou a nenavrhol dôkazy, ktoré by smerovali k preukázaniu hore uvedeného, t.j kľúčovej otázky dovozu tovaru z tuzemska do iného členského štátu, preto žalobcom uplatnené oslobodenie od povinnosti platiť DPH podľa § 43 zákona je nedôvodné. Pri hodnotení zákonnosti rozhodnutia správcu dane a dodržiavania procesných ustanovení daňového poriadku konštatoval, že správca dane nepochybil pri vykonávaní dokazovania a dodržal všetky svoje povinnosti a rešpektoval práva a oprávnené záujmy žalobcu v daňovom konaní. Konštatoval, že žalobca bol povinný viesť evidenciu o svojich obchodoch a svojich obchodných partneroch tak, aby vedel preukázať svoju obchodnú činnosť, svoje obchodné vzťahy a bol schopný predložil všetky potrebné podklady, preukazujúce jeho tvrdenia, ak uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Pre nepreukázanie prepravy tovaru, ktorý bol dodávkou žalobcu z tuzemska do iného členského štátu, žalovaný pokladal za neopodstatnené odvolacie námietky žalobcu.
12. Žalobca namietal s odkazom na svoje odvolanie, že proti rozhodnutiu správcu dane podal za nesprávne zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, ktoré je v rozpore s obsahom spisov. Správca dane podľa žalobcu nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, ktoré mali potenciál, aby preukázal reálnosť jeho obchodov a dodanie tovaru do Poľskej republiky, ako iného členského štátu z tuzemska. Žalobca preto neakceptoval a nesúhlasil so závermi daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011, ani s tým, že žalovaný sa stotožnil so zisteniami správcu dane a jeho právnymi závermi. Mal za to, že v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH došlo k dodaniu tovaru ktorý sa fyzicky prepravil do iného členského štátu (v tomto prípade odberateľovi tovaru, ktorým bol subjekt spol. ECCONOVA Sp. Z o.o., z Poľska) a ten bol v čase tovaru identifikovaný pre daň v inom členkom štáte.
13. Žalobca v správnej žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné, ak nerešpektoval jeho odvolacie námietky smerujúce proti rozhodnutiu správcu dane, preto ho ako nezákonné žiadal zrušiť. Žalobca opakovane tvrdil, že preukázal, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom, ktorý je registrovaný v tuzemsku. Jeho odberateľ je identickou osobou v inom členskom štáte. Tovar sa fyzicky prepravoval a obchodnoprávny vzťah mal odplatný charakter. Poukázal na doklady, ktoré správnym orgánom predložil - kúpnu zmluvu, faktúru, úhradu v plnej výške od poľského odberateľa a mal za to, že preukázal všetko, čo zákon vyžaduje na to, aby po prevoze tovaru do iného členského štátu z tuzemska mohol uplatniť oslobodenie od dane za dodávku tejto komodity, zaplatenú poľským odberateľom žalobcovi. Správne orgány podľa neho vychádzali z faktov uvedených v protokole z daňovej kontroly a zistení správcu dane, ktorý konštatoval, že preverením dopravy dodávaného tovaru žalobcom do poľskej republiky u Národnej diaľničnej spoločnosti zistil, že k preprave údajne dodávaného tovaru z Košických Olšian a k preprave z Hažlína pri Bardejove do Poľska nedošlo. Tvrdil, že správne orgány konštatovali, že Národná diaľničná spoločnosť nezaregistrovala jazdy vozidiel prepravujúcich tovar /repku/, tak, ako boli uvedené v medzinárodnom nákladnom liste. Tento fakt vysvetľoval tým, že niektorí dopravcovia, aby sa vyhli poplatkom na ceste vypnú palubnú jednotku, tým nie sú registrovaní, čo neznamená, že neriadia motorové vozidlo a neprepravujú tovar. Podľa žalobcu ani z výpovedí svedkov nie je možné vyvodiť záver , že k preprave ním označených komodít nedošlo. Napokon tvrdil, že čistenie repky v Poľnonákupe Bardejov, s.r.o., tento subjekt potvrdil, a bol vystavený aj doklad o nájme čističky C. S., ktorý vystupoval ako štatutárny orgán spoločnosti ECCONOVA.
14. Podľa žalobcu správca dane mal v tomto prípade skúmať a stotožniť miesto vykládky tovaru podľa vyjadrení prepravcov, lebo práve tam malo dôjsť k ekonomickej činnosti spol. ECCONOVA Sp. Z o.o., pre ktorú sa tovar -repka dodávala a dopravovala a to do Ladna v blízkosti Tarnova v Poľsku. Nepovažoval fakt, že poľska spoločnosť spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. nevykonáva ekonomickú činnosť v mieste, kde je registrované jej sídlo. Spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. mohla vykonávať ekonomickú činnosť v inom mieste, v tomto prípade v Ladne pri Tarnowe v Poľsku, a toto správca dane neskúmal.
15. Správcovi dane žalobca vytýkal v odvolaní nevykonanie výsluchu svedka zástupcu spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. (odberateľ) p. C. S., ktorý je v súčasnej dobe jediným spoločníkom a konateľom spol. INTRASPEDITION, s.r.o. so sídlom Objekt RDP Kľušov 086 22. Táto spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, Oddiel Sro, Vložka č. 24046/V. Výsluch konateľa spol. ECCONOVA Sp bol podstatný pre objasnenie všetkých skutočností súvisiacich s nákupom, predajom a prepravou tovaru (repky) na základe zmluvných dojednaní a vystavenej fakturácie medzi dodávateľom spol. Olšanka spol. s.r.o. a odberateľom spol. ECCONOVA Sp. Z o. . Ten písomne potvrdil 14.03.2013, že repku uvedená spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. vozila v mesiaci júl 2011 zo spol. Olšanka spol. s.r.o. Košické Olšany 305, do Hažlína pri Bardejove, na čistenie a následne vyvezená do Poľska na jej náklady.
16. Správca dane tiež na návrh žalobcu nepreskúmal a nevykonal dokazovanie, ktoré má podstatný vplyv na závery daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu Olšanka spol. s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2011 a to najmä nevykonal:
- výsluchy konkrétnych osôb (šoférov), ktoré vykonali preprav tovaru a jasne položenými otázkami, najmä vo veci prepravy tovaru z Košických Olšan do Hažlína pri Bardejove a následne do Ladna pri Tarnove v Poľsku
- neprevenie ekonomickej činnosti spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. v mieste kde mal byť tovar aj podľa vyjadrení prepravcov dopravený, t.j. Ladno pri Tarnove v Poľsku.
- nepožiadal Národnú diaľničnú spoločnosť o preverenie, či v mesiaci júl 2011 mýtnym systémom bola evidovaná jazda motorovými vozidlami D. a D.., avšak správca dane pri svojej požiadavke Národnej diaľničnej spoločnosti uviedol nesprávne evidenčné čísla motorových vozidiel. /správca dane uviedol EČV: D. a D., pričom vozidlá, ktoré vykonávali prepravu repky mali evidenčné čísla D. a D./.
- žalobca uviedol, že zo stretnutia konateľov spoločnosti žalobcu a odberateľa bola spísaná zápisnica zo dňa 19.09.2013, potvrdzujúca tvrdenia daňového subjektu, lebo konateľ C. S. spol. ECCONOVA Sp. Z o.o. potvrdil, že repku od spol. Olšanka spol. s.r.o. skutočne nakúpila, repka bola do Bardejova vyvezená z Košických Olšan do obce Hažlín pri Bardejove, za účelom jej prečistenia, za týmto účelom p. S. uzavrel Nájomnú zmluvu na čističku obilia s prenajímateľom Poľnonákup Bardejov s.r.o., Duklianska 38, Bardejov. Po vyčistení repky táto bola prepravená do Poľska, mesta Tarnow, v Tarnowe bola repka uskladnená a následne predaná spoločnosti Zaklady Tluczowe w Bodazowe Sp. 200.
17. Žalobca v žalobe poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora k otázke oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva, poukázal na § 43 ods.1, zákona o dani z pridanej hodnoty podľa ktorého oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ustanovenia § 43 ods.5 zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods.1 a 4 a to: a/kópiou faktúry, dokladom o odoslaní tovaru... o preprave tovaru, inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, b/dokladom o prijatí platby za tovar, doklady o preprave tovaru, čo žalobca urobil.
18. K doručenej žalobe sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 26.5.2017. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe sú neopodstatnené. 19. Uviedol v ňom skutočnosti uvedené v rozhodnutí správcu dane, označil z akého protokolu vychádzal a čo mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané. Konštatoval, že dodržal procesnoprávne predpisy, protokol doručil a správca dane so žalobcom spísal aj zápisnicu o ústnom pojednávaní. Na základe argumentácie žalobcu pôvodne vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie júl 2011 65.539,82 Eur. V odvolacom konaní žalovaný už rozhodnutím z 9.12.2013 zrušil prvotný platobný výmer vydaný správcom dane pre nedostatočne zistený skutkový stav. Po tomto postupe správca dane vo vyrubovacom konaní oboznámil opätovne žalobcu na ústnom pojednávaní 16.12.2015 so stavom veci a vyrubil rozdiel 58.409,80 Eur. Žalobca proti jeho rozhodnutiu podal odvolanie. V posudzovanej veci ide o opakované rozhodnutie správcu dane, ktoré napokon žalovaný zmenil tak, že vyrubený rozdiel DPH zo sumy 58.409,80 Eur, znížilo na 48.674,80 Eur. K žalobným bodom žalobcu, ktorý sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí finančných úradov na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorí vychádzali zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a na tomto založili svoje rozhodnutie, žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane bolo jeho zistenie, že žalobca nesplnil a nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z., keď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania prepravy repky. Správca dane zistil, že žalobca v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vykázal dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane v sume 484 509,50 eura (dôkaz č. 72). Podľa predložených dokladov ide o faktúru číslo 201107016 zo dňa 29.07.2011 vystavenú žalobcom pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. za predaj 10 200,20 q repky v celkovej sume bez DPH 484 509,50 eura (dôkaz č. 73). Správca dane preveril deklarované dodanie repky a vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura. V odôvodnení rozhodnutia č. 1781554/2015 zo dňa 16.12.2015 (dôkaz č. 67 - str. 6-12) správca dane detailne uviedol 27 dodávok (zo 45), v ktorých nebola potvrdená preprava a s tým súvisiace dôkazy.
20. Podľa žalovaného dôvodne správca dane konštatoval, že ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, predaj musí byť zdanený tak, ako keby bol tovar predaný v tuzemsku, t.j. podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 58 409,80 eura, vo výške 20 % zo sumy 292 049,00 eur. Žalovaný v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku opravil chybu vo výpočte rozdielu dane, keď postupoval v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň (292 049,00 eur x sadzba DPH /(100 + sadzba DPH ), t.j. 292 049,00 x 20 /120 = 48 674,80 eura). Skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane.
21. Podľa žalovaného jeho rozhodnutie nie je nezákonné, ako to uvádza žalobca, pretože žalovaný v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní - o čom svedčí odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanoveniami §
63 Daňového poriadku, a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
22. Žalovaný uviedol, že žalobné dôvody sú zamerané na spochybnenie dôkazov týkajúcich sa prepravy tovaru, ale z rozsiahleho dokazovania správcu dane je zrejmé, že správca dane preveroval všetky predložené dôkazy k deklarovanému oslobodeniu od dane (faktúra, prepravné doklady, výdajky zo skladu, bilanciu vážení, potvrdenie a prehlásenie odberateľa) a prepravné doklady správca dane dôkladne preveroval aj v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. a vypracoval podrobnú analýzu jednotlivých dodávok - prepráv vyplývajúcich z faktúry č. 201107016. Z tejto analýzy je zrejmé, že správca dane nevylúčil možnosť, že preverované vozidlá mohli jazdiť aj po nespoplatnených úsekoch cesty, ale vyhodnotením podkladov od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. správca dane zistil, že
- niektoré z vozidiel, ktoré mali prepravovať repku, boli registrované v Elektronickom mýtnom systéme, ale neuskutočnili prepravy v dňoch uvedených na výdajkách a na prepravných dokladoch,
- podľa prepravných dokladov, v niektorých prípadoch mala byť repka prepravená do čističky v Hažlíne neskôr, ako mala byť prepravená z Hažlína do Poľska,
- vozidlá, ktoré mali prepraviť repku do Poľska, jazdili po území Slovenska po iných trasách, resp. nesmerovali do Poľska; -vozidlá mali podľa prepravných dokladov uskutočniť v daný deň viac prepráv, ale v mýtnom systéme je zaznamenaná iba jedna z deklarovaných prepráv po území Slovenska, a v niektorých prípadoch len po území Slovenska, bez smerovania do Poľska; -vozidlá podľa prepravných dokladov mali smerovať do Hažlína pri Bardejove, ale podľa podkladov z mýtneho systému smerovali do Trhovišťa pri Michalovciach.
23. Na predložených medzinárodných nákladných listoch CMR, na ktorých je ako prepravca uvedená spoločnosť INTRASPEDITION s.r.o. alebo S. O. J., nie je v časti 24 uvedený dátum, podpis a pečiatka príjemcu tovaru. Uvedené zistenia preukázali, že pochybnosti správcu dane o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených prepravných dokladov boli odôvodnené.
24. K žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú čistenia repky, žalovaný uvádza, že konateľ spoločnosti Olšanka spol. s r.o. C. R. pri ústnom pojednávaní dňa 20.02.2013 (dôkaz č. 20) správcovi dane uviedol, že repka bola prečistená a uskladnená v sklade v Košických Olšanoch, zo skladu bola vydaná tak, ako je uvedené na výdajkách tovaru, naložená bola v dňoch uvedených na CMR dokladoch, prepravu nezabezpečovala spoločnosť Olšanka spol. s r.o., spoločnosť nesledovala miesto vykládky. Následne C. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2013 (dôkaz č. 21) k samotnému predaju repky uviedol, že repka nebola vyčistená, preto ju prepravca priebežne previezol do Hažlína pri Bardejove, kde došlo k jej vyčisteniu, čo realizoval Poľnonákup Bardejov s.r.o. a po jej vyčistení si spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. túto repku vyviezla presne podľa dodaných CMR. Z odpovede miestne príslušného správcu dane spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. (dôkaz č. 28) vyplynulo, že konateľ spoločnosti Poľnonákup Bardejov s.r.o. nepozná spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o., spoločnosť v roku 2011 neuzavrela žiaden obchod so spoločnosťou ECCONOVA Sp. z o.o. Čistička bola na základe zmluvy prenajatá C. S., ako fyzickej osobe, ktorý ju používal na čistenie repky spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. Nájomnú zmluvu na čističku obilia s prenajímateľom Poľnonákup Bardejov s.r.o. uzatvoril nájomca C. S. ako fyzická osoba, nie ako štatutár spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. Správca dane zistil, že C. S. bol v čase preverovaných obchodných vzťahov štatutárom - predsedom predstavenstva spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. C. S. potvrdil obchodný vzťah s daňovým subjektom Olšanka spol. s r.o. a uviedol, že spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. nemala skladové priestory v sídle spoločnosti, mala ich v Rzeszowe, resp. v Tarnowe, spoločnosť nemala zamestnancov, mala iba externú účtovníčku. Podľa jeho vyjadrenia, repka nespĺňala normu kvality, nebola vyčistená, preto bola čistená v čističke v Hažlíne (dôkaz č. 62).
25. Správca dane pri vyvodení záverov v danej veci prihliadal na uvedené zistenia, ako aj na všetky predložené a zaobstarané dôkazy o okolnostiach deklarovaných dodaní, pri ktorých žalobca uplatnil oslobodenie od dane. Žalovaný k dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú hodnotenia dôkazov uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie splnenia podmienok oslobodenia od dane z preverovanej faktúry, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, skúmal jednotlivé skutočnosti a vyjadrenia jednotlivých osôb a tieto následne vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vyšlo najavo a jeho hodnotenia zodpovedajú zásadám logického myslenia.
26. Žalovaný poukázal nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
27. V procese dokazovania v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, podľa žalovaného správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V danom prípade žalobca ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom a v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu repky poľskej spoločnosti deklarovanej faktúrou č. 201107016 skutočne došlo tak, ako je na nej uvedené. Predložené prepravné doklady nepreukázali, že tovar tak, ako bol fakturovaný, bol prepravený do iného členského štátu, čím nebolo preukázané splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keď žalobca - daňový subjekt preukazuje prepravu tovaru z tuzemska CMR dokladmi, zodpovedá aj za ich správnosť, pretože ide o dôkaz, ktorým preukazuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť fakturácie s oslobodením od dane, pretože nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane na faktúre pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovaru tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené. Je to daňový subjekt, ktorý je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o dodaní tovaru podľa predloženej faktúry a v zmysle platných právnych predpisov. Splnenie podmienky prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu je povinný preukázať platiteľ, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a preto je v jeho záujme, aby si overil pravdivosť údajov na dokladoch, ktorými preukazuje podmienky oslobodenia od dane. Je vo vlastnom záujme každého subjektu vstupujúceho do obchodných vzťahov zachovávať náležitú mieru obozretnosti a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane. Dôkazy, ktoré žalobca predložil k preverovanému oslobodeniu od dane neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre oslobodenie od dane.
28. Žalobca sa nevyjadril k doručenému vyjadreniu žalovaného.
29. Správny súd verejne vyhlásil rozsudok 31.1.2019. Po preskúmaní v správnej žalobe uvedených žalobných dôvodov, v zmysle podmienok upravených v Správnom súdnom poriadku preskúmal rozhodnutia oboch finančných orgánov napadnutých správnou žalobou, obsah ich administratívnych spisov u dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 ods.1 SSP zamietol.
30. Žalobca namietal, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako vyplýva z jej obsahu pre žalobné dôvody uvedené v ust. §191 ods. 1 c/,e/,f/,g/, SSP. Podľa správneho súdu žalobca nedôvodne nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, ktorý podľa neho vykonal riadne dokazovanie, aby mohol urobiť svoje právne závery. Podľa žalobcu bolo potrebne doplniť na jeho návrh správcovi dane
dokazovanie a na jeho návrh vykonať vyslúchnuť C. S. a šoférov vykonávajúcich prepravu komodít, lebo správca dane toto zisťoval u Národnej diaľničnej spoločnosti a dospel k nesprávnym záverom pre zámenu evidenčných čísel motorových vozidiel. Ten navrhol s odôvodnením, že ak repku prepravovala z Hažlína pri Bardejove do Poľska spoločnosť INTRASPEDITION a prepravu zabezpečoval odberateľ, bolo potrebné vychádzať aj zo zistení, že pán C. S. predal spoločnosť ECCONOVA inému občanovi v Miškolci, ktorý mohol mať doklady, ktoré on nevedel poskytnúť. Správca dane sa podľa odvolateľa dopustil pochybení aj v tom, že skúmal v mýtnom systéme jazdu motorových vozidiel, na ktoré Národná diaľničná spoločnosť neodpovedala a napriek tomu uzavrel, že prepravy neboli uskutočnené v časoch ako sú na CMR dokladoch a urobil nezákonný a predčasný záver, že preprava do iného členského štátu obchodnej komodity nebola vykonaná.
31. Správny súd konštatuje, že žalovaný, ako to vyplýva z odvolania rozhodol prvotne už 9.12.2013, na základe záverov daňovej kontroly vyústiacej do prerokovaného protokolu o finančnej kontrole žalobcu v konkrétnom období. Žalovaný na základe prezentovaných záverov správcu dane jeho pôvodné rozhodnutie z 9 . 12 . 2013 zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. Podľa záverov uvedených v jeho rozhodnutí z 9 . 12 . 2013 podkladom pre zrušenie rozhodnutia správcu dane bolo nevykonanie niektorých úkonov v rámci dokazovania, keď správca dane uzavrel, že existovala preprava, avšak samotná existencia tovaru nebola spochybnená. Pri posúdení činnosti odberateľa v Poľsku vychádzal iba z informácií, že táto spoločnosť je nečinná, že za ňu konal spoločník, ktorého nebolo možné vypočuť. Pokiaľ ide o nedodanie tovaru /repky/ žalovaný v naposledy označenom rozhodnutí vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu správcu dane z 9 . 12 . 2013 nesúhlasil z jeho predčasnými závermi. Správcovi dane uložil, aby zistil všetko potrebné aj v prospech žalobcu, a dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s inými zisteniami. Konštatoval nutnosť využitia nástrojov umožňujúcich vykonať dokazovanie na preukázanie splnenia podmienok upravených v daňovom poriadku a v zákone o dani z pridanej hodnoty. Napokon uložil správcovi v ďalšom konaní zabezpečiť dostatok dôkazov pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci so zameraním na doplnenie konania vo veci dodania a dopravy fakturovaného tovaru odberateľovi ECCONOVA Sp. z o.o. na konkrétne miesto o ďalšie skutočnosti vo vyššie naznačenom smere, ktoré zistí u všetkých zainteresovaných osôb a o preverenie a dôsledné vyhodnotenie všetkých súvislostí, ktoré vyplývajú zo všetkých doterajších zistení správcu dane týkajúcich sa porušenia ust. § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správcovi dane uložil vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci, t.j. aby bolo zrejmé, či tovar, ktorý spoločnosť Olšanka spol. s r.o. fakturovala poľskej spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o., skutočne existoval, na základe akých zmlúv, dohôd, objednávok bola faktúra č. 201107016 vystavená, akým spôsobom bola faktúra uhradená, či bol fakturovaný tovar skutočne dodaný do Poľska, za akých okolností malo dôjsť k dodaniu fakturovaného tovaru, aký bol skutočný pohyb tovaru, jeho vyskladnenie, a následne, či daňový subjekt Olšanka, spol. s r.o. splnil a preukázal všetky podmienky pre oslobodenie od dane vyplývajúce z ust. § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, resp. že v danom prípade daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Správca dane mal preveriť aj postavenie C. S. v spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o v čase deklarovaných obchodných vzťahov. Správca dane po vyhodnotení podkladov z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré sa týkajú jednotlivých motorových vozidiel v súvislosti s podkladmi, ktoré predložil daňový subjekt (CMR doklady, výdajky a Bilancia vážení), zváži vypočutie vodičov predmetných motorových vozidiel. Správcovi dane uložil žalovaný doplniť dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo jednoznačne zistené, preukázané a odôvodnené porušenie konkrétnych ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, s uvedením všetkých konkrétnych dôkazov, vyjadrení zainteresovaných osôb a šetrení vykonaných správcom dane. Správcovi dane uložil vo vyrubovacom konaní oboznámiť daňový subjekt s vykonanými dôkazmi, ktoré budú podkladom pre rozhodnutie a umožní daňovému subjektu vyjadriť sa k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom, ktoré vyplynú z doplneného konania. Je nevyhnutné, aby odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vydá v ďalšom konaní obsahovalo všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsob ako sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, všetky úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých sa rozhodovalo. V odôvodnení správca dane uvedie opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiada sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania, rozpormi v jednotlivých dôkazoch, a následne uvedie závery o tom, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu.
32. Správny súd v predchádzajúcom odseku zámerne uviedol, podstatné povinnosti správcu dane, ktoré mu po vykonaní daňovej kontroly a prerokovaní protokolu o jej záveroch vo vzťahu k jeho rozhodnutiu z 9 . 12 . 2013 uložil žalovaný svojim prvotným rozhodnutím, zo 17. 9. 2013, ktorým prvotné rozhodnutie správcu dane zrušil. V tomto konaní správny súd preskúmava správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane voči ktorým, žalobca opakovane vznáša rovnaké výhrady, napriek tomu, že v konaní pred správcom dane, sa tento s návrhmi žalobcu už vysporiadal správca dane v rozhodnutí zo 16 . 12 . 2015 a sám žalovaný vo svojom rozhodnutí, jeho postup a vykonané dokazovanie skutkové závery a právne posúdenie hodnotil vo svetle úplne nového rozhodnutia zo dňa 22.03.2016.
33. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potom posudzoval odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, ktorý bol zviazaný právnym názorom žalovaného vyjadreného v jeho rozhodnutí z 9.12.2013, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.9.2013 Žalovaný vo svojom rozhodnutí 22.3.2016, zmenil vyrubený rozdiel a znížil zo sumy 58.409,80 Eur na sumu 48.674,80 Eur.
34. Žalovaný mal za preukázané, že správca dane z podkladov od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a z výpovedí prepravcov zistil, že k preprave tovaru z Košických Olšian do Hažlína pri Bardejove, ani do Poľska nedošlo, o čom svedčia detailné výpisy o mýtnych transakciách za motorové vozidlá uvedené v konkrétnych dňoch na CMR dokladoch a na výdajkách daňového subjektu. Správca dane na základe týchto zistení konštatoval, že daňový subjekt Olšanka spol. s r.o. nesplnil podmienky pre oslobodenie oddane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, nepreukázal svoje tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k preprave repky došlo.
35. Správny súd má za to, že nemožno mať výhrady k postupu správcu dane, pokiaľ ide o rešpektovanie právneho názoru jeho odvolacieho orgánu, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí rešpektoval. Vo vyrubovacom konaní správca dane zaslal potom výzvy Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (č. 9801404/5/437408/2014/Balá zo dňa 04.02.2014 + odpoveď č. 17601/20101/2014 zo dňa 03.03.2014, výzva č. 9801404/5/325180/2015 zo dňa 11.02.2015 + odpoveď č. 8307/45142/20101/2015 zo dňa 02.03.2015 týkajúce sa registrácie jázd motorovými vozidlami D., D., D., D., D., D. v júli 2011), zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií poľskej finančnej správe (č. 9801404/5/434229/2014 + urgencia + odpoveď VAT_SK_32638/14/PETP_PL_425449_ 20140424 G RI R + doplnenie odpovede z 23.01.2015), vypočul svedka C.W. S. za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1227420/2015 zo dňa 28.07.2015), oboznámil daňový subjekt s dôkazmi získanými vo vyrubovacom konaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1493334/2015 zo dňa 01.10.2015). Správca dane zistil tieto skutočnosti:C. S. bol registrovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. od 14.10.2010 do 23.12.2011, teda v čase preverovaných obchodných vzťahov bol štatutárom tejto spoločnosti. Správca dane dňa 28.07.2015 vypočul C. S. ako svedka a z jeho vyjadrení vyplynulo, že k uzatvoreniu obchodu s daňovým subjektom Olšanka spol. s r.o. došlo na základe Kúpnej zmluvy č. 2011/07/01/01, po oslovení konateľom daňového subjektu Olšanka spol. s r.o. Spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. odoberala od daňového subjektu repku olejnú postupne v júli a v auguste 2011. Podľa vyjadrenia C. S., spoločnosť ECCONOVA Sp. z o.o. nemala skladové priestory v sídle spoločnosti, mala ich v Rzeszowe, spoločnosť nemala zamestnancov, mala iba externú účtovníčku. (Svedok neskôr písomne doplnil, že skladové priestory sa nenachádzali v Rzeszowe, ale v meste Tarnow, kde sa nachádza farma na hydinu. V meste Rzeszow bolo miesto vykládky inej komodity, nie repky olejnej.) Spoločnosť obchodovala aj s inými dodávateľmi zo Slovenska, ale svedok ich nevedel uviesť. Podľa jeho vyjadrenia, repka nespĺňala normu kvality, nebola vyčistená, preto bola čistená v Hažlíne v čističke. Spoločnosť Poľnonákup Bardejov s.r.o. nechcela uzavrieť nájomnú zmluvu s poľskou spoločnosťou, preto bola uzatvorená s C. S., ako fyzickou osobou. Prenajatá čistička bola použitá aj pri iných dodávkach repky, resp. iných komoditách od iných dodávateľov. Podľa tvrdenia C. S., prepravu repky zabezpečovala iba spoločnosť INTRASPEDITION s.r.o. na trase Košické Oľšany
- Hažlín a Hažlín - Tarnow. Poľské prepravné spoločnosti U.T.T. O. Z. a F.H.U. ADPOL S. O. J. vykonávali prepravu v subdodávke - prepravu fakturovala výhradne spoločnosť INTRASPEDITION s.r.o. Splnomocnený zástupca daňového subjektu využil možnosť a položil svedkovi doplňujúce otázky, ktoré sa týkali nájomnej zmluvy na čističku a vodičov kamiónov, ktorí prepravovali repku.
36. Podľa správneho súdu správca dane vyhodnotil dôkazy získané počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní - vychádzal z údajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch, Bilancii vážení, ktoré mu predložil daňový subjekt, z detailných záznamov o pohybe vozidiel získaných od
Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ako aj z vyjadrení svedka a z vyjadrení daňového subjektu, že preprava repky sa uskutočnila z Košických Olšan do Hažlína a následne z Hažlína do Poľska. Správca dane dospel k záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia správca dane detailne uviedol tie dodávky (27), v ktorých preprava potvrdená nebola a súvisiace dôkazy. Splnomocnený zástupca daňového subjektu navrhol správcovi dane zabezpečenie ďalších dôkazov. Správca dane ale nevypočul svedkov šoférov motorových vozidiel vykonávajúcich prepravu repky z dôvodu, že z detailných záznamoch o pohybe vozidiel získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. zistil, po akej trase skutočne jazdili motorové vozidlá a výpovede šoférov by nemohli zmeniť trasu zaznamenanú v mýtnom systéme. Nevykonal ani výsluch svedkov zamestnancov daňového subjektu Olšanka spol. s r.o., ktorí boli prítomní pri vážení a nakladaní repky a ktorí svojím podpisom potvrdili, že repka bola v Košických Oľšanoch vážená a naložená na motorové vozidlá z dôvodu, že pri vyhodnotení prepravy vychádzal z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt, t.j. z údajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch, v Bilancii vážení, ako aj z vyjadrení daňového subjektu, že preprava repky sa uskutočnila z Košických Oľšian do Hažlína pri Bardejove a následne z Hažlína do Poľska, čo potvrdil aj svedok C. S..
37. Správny súd dospel k záveru, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy získané počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní - vychádzal z údajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch, Bilancii vážení, ktoré mu predložil daňový subjekt, z detailných záznamov o pohybe vozidiel získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ako aj z vyjadrení svedka C. S.. Z vyjadrení daňového subjektu, že preprava repky sa uskutočnila z Košických Olšan do Hažlína a následne z Hažlína do Poľska správne správca dane dospel k dostatočne preukázanému záveru, že z vyfakturovaného množstva 10 200,20 q repky v sume 484 509,50 eura, bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v množstve 4 051,80 q repky v sume 192 460,50 eura. Preprava v množstve 6 148,40 q v sume 292 049,00 eur nebola potvrdená. Námietky žalobcu sú neopodstatnené.
38. Preto sú aj podľa správneho súdu nedôvodné a neopodstatnené námietky, že žalovaný rozhodol nezákonne ak správca dane nevypočul svedka C. S. a že nepreveril ekonomickú činnosť spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o., Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul uvedeného svedka dňa 28.07.2015 za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu, ktorý využil aj možnosť klásť svedkovi otázky (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1227420/2015). C. S. sa vyjadril aj k spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. a k jej činnosti v čase preverovaných obchodných vzťahov. Neopodstatnené sú aj námietky týkajúce sa výsluchov šoférov, pretože správca dane zabezpečil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy o trasách automobilov, ktoré boli uvedené na CMR dokladoch a vyjadrenia šoférov, by na tieto trasy nemali vplyv.
39. Podľa správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane na faktúre pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. Žalobca je nositeľom povinnosti tvrdiť, navrhnúť a predložiť dôkazy o dodaní tovaru podľa predloženej faktúry a v zmysle platných právnych predpisov. Splnenie podmienky prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu je povinný preukázať platiteľ, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty a preto je v jeho záujme, aby si overil pravdivosť údajov na dokladoch, ktorými preukazuje podmienky oslobodenia od dane.
40. Správny súd konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku dospel k záveru o nesplnení a nepreukázaní splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pri fakturácii dodávok tovaru poľskej spoločnosti ECCONOVA Sp. z o.o. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností
v zmysle daňových zákonov. Predložením uvedených dôkazov, ktoré sa po ich preverení správcom dane ukázali ako nepravdivé, daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť fakturácie s oslobodením od dane.
41. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe sú neopodstatnené. V súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania pre plynulosť konania vo veci odstránil chybu konania, spočívajúcu v porušení ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň, nesprávne vyrubeného rozdielu dane a mení vyrubený rozdiel dane, ktorý správca dane vypočítal z hodnoty tovaru zdaneného tak, ako keby bol predaný v tuzemsku, lebo neboli splnené a preukázané zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, zo sumy 58 409,80 eura na sumu 48 674,80 eura. Rozdiel dane vyčíslený správcom dane sa týmto znižuje o 9 735,00 eur, zo sumy 58 409,80 eura na sumu 48 674,80 eura.
42. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol vyplývajúc zo správnej žaloby t.j., že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o otázku rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a žalobcu. Lebo žalobca uviedol, ako mala byt' podľa neho posúdená sporná právna otázka týkajúca sa vzniku nároku žalobcu po vykonanom intrakomunitárnom obchode /uskutočnenom vývoze do inej členskej krajiny EÚ/ a v čom bolo právne posúdenie žalovaného nesprávne, a naplnil zrejme požiadavky na formuláciu žalobného dôvodu podľa 191 ods. 1 písm./ c/,e/,f/,g/ zákona č. 162/2015 Z.z o správnom súdnom poriadku /SSP/ s akcentom na dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci v uvedených súvislostiach.
43. Správny súd pripomína, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf/26/2014).
44. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu k problematike daní plynie, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/75/2014).
45. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. 11 ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007. sp.zn. 6 Sžo 98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
46. Zásadne nie je úlohou správneho (krajského) súdu, aby zisťoval alebo ustaľoval skutkový stav či nanovo vyhodnocoval dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou naopak je posúdiť okrem iného to, či správca dane. resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Práve pri tomto prieskume do popredia často vystupuje, a tak je tomu i v tomto prípade, právna otázka dôkazného bremena. teda ktoré tvrdenia či domnienky je povinný preukazovať daňový subjekt, a čo naopak dokazovať nemusí - v takom prípade dôkaz o opaku zaťažuje správcu dane.
47. Správny súd ďalej poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je v daňovom konaní protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového (správneho) konania. ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a§ 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
48. Faktúra a doklad o jej zaplatení a iné doklady vystavené deklarovaným dodávateľom nepochybne sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie daňového subjektu Obvykle ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou. Ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané a vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Takým dôkazom môže byt' všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku). Nie je presne predpísané aké dôkazy je potrebné predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočnosti.
49. Právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr . v rozsudku sp . zn . 8Sžf/ 36 /2010 z 28 . 04 . 2011 : „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“
50. Podobne aj v rozsudku sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21 . 09.2011 : „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si Žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.
51. Dôležitou pre prejednávanú vec je tak dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je pri uplatnení odpočtu DPH aj fakt, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil dodávateľskú faktúru. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to. že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mat' za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. Takéto dôkazné prostriedky žalobca nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že v zásade správca dane nemôže daňovému subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Ak napríklad stavebník nemá stavebný denník, nemalo by to bez ďalšieho viesť k záveru, že mu nebude
vo vzťahu k dodávke stavebných prác priznané právo na odpočet, ale nepochybne to znižuje jeho schopnosť preukázať spôsob dodania služby.
52. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Príkladmo sa poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4Sžik/3 8/201 7, 1 Sžfk/ 1 /201 7, 6 Sžfk/43/201 7, 1 Sžf/82/201 6, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017.
53. Správny súd poznamenáva, že pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena však postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní do iného členského štátu. Pre rozhodnutie nebola dôležitá otázka, aké boli konkrétne právne vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom, ale či dodávateľ naozaj (a nielen „na papieri") vykonal dodávku do iného členského štátu, ktoráje predpokladom uplatnenia postupu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.
54. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, postupujúc podľa § 167 ods. 1 SSP, keďže žalobca v konaní nemal úspech.
55. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dni od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).