Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, X., o zaplatenie sumy 325,15 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/139/2016-70 zo dňa 11.01.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 19C/139/2016-70 zo dňa 11.01.2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 19C/139/2016-70 zo dňa 11.01.2018 zamietol žiadosť na opravu platobného rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 19C/139/2016-63 zo dňa 14.11.2016. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 224 a § 354 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že žiadosť o opravu platobného rozkazu v časti dátumu narodenia žalovaného je potrebné zamietnuť, nakoľko v konaní vedenom pod vyššie uvedenou spisovou značkou nedošlo k chybe v písaní a ani počítaní, ako ani k zrejmej nesprávnosti, a preto predmetná žiadosť je nedôvodná. Uviedol, že nemožno vylúčiť, že pri vypracovaní rozhodnutia sa nevyskytnú chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti, avšak pod pojmom chyby a iné zrejmé nesprávnosti sa rozumie predovšetkým tzv. pisárske chyby, preklepy, ku ktorým mohlo dôjsť v dôsledku mechanickej činnosti osoby alebo nekontrolovania vyhotovenia rozhodnutia. Súd prvej inštancie vychádzal z údajov uvedených v žalobe ako aj v prílohách, pričom ani v jednom prípade nebolo zistené, že žalovaný má iný dátum narodenia, t.j. XX.XX.XXXX, tak ako to požaduje opraviť žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie pri vydaní platobného rozkazu nepochybil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že žalobca počas exekučného konania na základe výzvy súdneho exekútora zistil, že správny dátum narodenia žalovaného je XX.XX.XXXX. Listom zo dňa 28.12.2017 požiadal súd o opravu platobného rozkazu v časti dátumu narodenia žalovaného. Zároveň odkázal na čl. 2 ods. 1, § 153 ods. 1, § 154, § 191, § 132 ods. 3, § 167 ods. 1 a § 161 ods. 1 a 3 CSP. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 232/2009 zo dňa 27. januára 2011, v zmysle ktorého aplikáciu ustanovenia § 164 OSP (v súčasnosti § 224 nevylučuje okolnosť, že do súdneho rozhodnutia sa dostane chyba v písaní a počítaní ako aj iná zrejmá nesprávnosť v dôsledku chyby spôsobenej žalobcom v žalobe, ktorá zostane súdom aj účastníkmi počas konania nepovšimnutá. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pričom môže tak urobiť aj po právoplatnosti opravovaného rozsudku. Úprava o oprave rozsudku sa použije primerane na uznesenie a zákon nijako nevylučuje ani vykonanie opravy u opravného uznesenia, t. j. situáciu, keď je potrebné, aby samotné opravné uznesenie (ak je s chybami v písaní a počítaní alebo s inými zrejmými nesprávnosťami) bolo opravené novým opravným uznesením. Spolu so žalobou zo dňa 18.02.2016 bola súdu doručená aj Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorej prílohou je tlačivo na fotodokumentáciu dokladov záujemcu - občiansky preukaz žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny dátum narodenia žalovaného je XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatňuje trovy konania v odvolacom konaní vo výške 25,99 € s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 14,94 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 11,05 € s DPH (podanie odvolania).

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 123 ods. 1 CSP, podanie je úkon určený súdu. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 124 ods. 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené; b) kto ho robí; c) ktorej veci sa týka; d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podľa § 131 ods. 1 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

Podľa § 132 ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

6. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na opravu platobného rozkazu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutej časti rozhodol vecne správne, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu a následne vec aj správne právne posúdil.

7. Súd prvej inštancie preskúmal, či má podanie žalobcu označené ako „Návrh na začatie konania“ všetky podstatné náležitosti tak, ako to ustanovuje § 127 a § 131 CSP. Ustanovenie § 127 ods. 1 upravuje tzv. všeobecné náležitosti podania, pričom sa nerozlišuje, či ide o podanie vo veci samej, alebo o iné podanie. Medzi všeobecné náležitosti podania patrí uvedenie, ktorému súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa ním sleduje a podpis podávateľa. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o žalobný návrh, tento musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí v zmysle § 127 ods. 1 a 2 aj označenie strán, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázania a žalobný návrh.

8. Žalobca teda musí v zmysle vyššie uvedeného v podaní označiť súd, ktorému je žaloba určená. Ďalej je potrebné riadne označenie žalobcu a označenie, ktorej veci sa týka a čo sa ňou sleduje. Tieto všeobecné náležitosti podania, vyplývajúce z § 127 CSP, sú splnené označením podania ako žaloba, resp. zrozumiteľným uvedením ostatných povinných náležitostí žaloby, keďže každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o označenie strán, tak stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať aj viac subjektov. Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Tieto náležitosti označenia fyzickej osoby platia aj pre fyzické osoby nepodnikateľov, aj pre fyzické osoby podnikateľov. Miesto podnikania fyzickej osoby nie je v označení subjektu povinným údajom, uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom o trvalom pobyte svojho dlžníka - podnikateľa. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom. Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná a ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

9. Ustanovenie § 136 upravuje fakultatívne náležitosti označenia subjektov, ktorých neuvedenie nie je vadou žaloby, spočívajúcej v neúplnosti žaloby. Takýmito údajmi sú telefónne číslo a elektronická adresa žalobcu, prípadne jeho zástupcu, telefónne číslo a elektronická adresa žalovaného, ako aj osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok žalobca označil. Samozrejme, žalobca nemusí mať vedomosť o telefónnom čísle a elektronickej adrese žalovaného či svedkov, preto to súd nemôže od neho povinne vyžadovať.

10. Ďalej je potrebné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 . Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Žalobca je taktiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Datovanie žaloby už nie je uvedené ako povinná všeobecná náležitosť podania, a keďže sa nevyžaduje ani ako povinná osobitná náležitosť žaloby, žaloba nemusí byť žalobcom datovaná. Je však nevyhnutné, aby bola žaloba žalobcom podpísaná.

11. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žalobného návrhu bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 128 ods. 1 a § 129 ods. 1 uznesením vyzvať stranu, aby ho v určenej lehote opravila alebo doplnila a súčasne je povinný stranu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

12. Podanie žalobcu správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako podanie vo veci samej, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovaného dlžnej istiny vo výške 393,01 eura s príslušenstvom. Vychádzajúc z toho, že ide o podanie vo veci samej súd prvej inštancie preskúmal náležitosti žaloby a dospel k tomu záveru, že toto podanie je jasné, zrozumiteľné a úplné, obsahujúce všetky náležitosti ustanovené § 127 a § 131 CSP, a preto nie je potrebné postupovať v zmysle § 129 a žalobcu vyzývať na doplnenie alebo odstránenie nejasností podania. V rámci skúmania náležitostí žaloby sa súd zameral na samotné označenie strán sporu, pričom dospel k záveru, že žalobca v žalobe žalovaného označil tak, ako to vyžaduje § 133 ods. 1 teda menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou bydliska a taktiež uviedol aj štátnu príslušnosť, pričom takéto označenie správne podľa súdu prvej inštancie nevykazovalo znaky nejasnosti, resp. neúplnosti. Žalobca označil v žalobe žalovaného ako J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, X., pričom takto je žalovaný označený aj vo všetky prílohách k žalobe. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemal pochybnosť o správnom označení dátumu narodenia žalovaného, čiže „XX.XX.XXXX“ a nie „XX.XX.XXXX“.

13. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

14. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na opravu platobného rozkazu, keďže žaloba aj listinné dôkazy sa zhodovali s dátumom narodenia žalovaného uvedené v platobnom rozkaze. To znamená, že nedošlo k pochybeniu súdu pri označení žalovaného v platobnom rozkaze v dôsledku chyby v písaní a nejde zároveň ani o zrejmú nesprávnosť. Súd pri označení žalovaného vychádzal zo znenia žaloby podanej žalobcom a z listinných dôkazov ním predložených, ktoré sa v dátume narodenia žalovaného zhodovali. Z ničoho teda nevyplýva, že v platobnom rozkaze súd žalovaného dátumom narodenia označil nesprávne, a že je daný dôvod na jeho opravu z dôvodu chyby v písaní alebo z dôvodu zrejmej nesprávnosti. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 21/2008, „nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 164 OSP (v súčasnosti § 224 použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu.“

15. Odvolací súd k danej veci poznamenáva, že podľa zákona je prípustná oprava súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia, platobného rozkazu) za v ňom stanovených podmienok bez toho, aby bolo treba na odstránenie niektorých pochybení použiť riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok. Pochybenie sa musí týkať písomného vyhotovenia rozhodnutia. Oprava sa môže pritom týkať ako úvodnej časti, tak enunciátu i odôvodnenia rozhodnutia, vrátane predpísaného poučenia.

16. Poukazujúc na to, že súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, v ktorom žalovaného označil dátumom narodenia tak, ako ho označil v žalobe žalobca, nemožno pripisovať nesprávne označenie žalovaného súdu prvej inštancie. Odvolací súd navyše poznamenáva, že súd prvej inštancie okrem iného nemal v danej veci ani povinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie nedostatkov, keďže označenie žalovaného žiadne nedostatky nevykazovalo, preto nebol daný ani zákonný dôvod na to, aby súd vyhovel podanému návrhu žalobcu na opravu platobného rozkazu, a preto správne tento návrh žalobcu zamietol.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .