Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-270-2018.pdf
PDF · 118.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/270/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: G. F., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom G. ulica XXXX/X, XXX XX L. L., zastúpená JUDr. Denisou Precákovou, advokátkou, so sídlom AK Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.882,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17Csp/167/2017-149 zo dňa 24.04.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je jej žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.882,47 Eur, úrok vo výške 92,39 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,94 Eur a poplatok za poistenie vo výške 1,72 Eur spolu s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.882,47 Eur od 13.07.2017 až do zaplatenia, a to v splátkach po 120,-Eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom jún 2018, pod hrozbou straty výhody splátok na účet žalobcu vedený v J. banke R., a.s., č. účtu: A. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (prvá výroková veta). Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol (druhá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej (tretia výroková veta) s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (štvrtá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 04.05.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000307663 - pôžička, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur. Túto zmluvu okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko je typickou formulárovou zmluvou, a preto je potrebné pre jej posúdenie okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“). Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 34,92 Eur mesačne po dobu 96 mesiacov, konečná splatnosť úveru mala nastať 07.05.2024. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá na 16,86%, úroková sadzba na 13,9%, priemerná RPMN predstavovala 15,37% a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola určená na sumu 3.452,32 Eur.
1.2 Okresný súd žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.882,47 Eur, nakoľko mal preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-Eur, z ktorého uhradila sumu 117,53 Eur. Pokiaľ žalovaná požadovala odpočítanie sumy 100,-Eur ako poplatku za poskytnutie úveru, okresný súd túto námietku žalovanej neakceptoval, poplatok v takejto výške za poskytnutie úveru bol dohodnutý a ani z ustanovenia § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva pre žalobcu zákaz požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov za poskytnutie úveru.
1.3 Okresný súd vyhovel žalobe aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 92,39 Eur, tento považoval za dôvodný v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, nepovažoval ho za úžernícky, ale za primeraný úrokovým sadzbám v danom období.
1.4 Súd prvej inštancie žalobu zamietol pokiaľ ide o dohodnutý úrok vo výške 13,9% ročne zo sumy 1.882,47 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia, ide o úrok po zosplatnení úveru. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo/143/98, Ústavného súdu SR, č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. Zdôraznil, že veriteľ svojim jednostranným právnym úkonom - zosplatnením úveru navodil stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Žalobca by tak žalovanej ako spotrebiteľke negarantoval žiadne práva, ktoré jej plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Okresný súd uzavrel, že takýto stav je neprípustný a bol by hrubou nadvládou dodávateľa voči spotrebiteľovi.
1.5 Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 0,94 Eur, predstavujúcej úrok z omeškania z neuhradených splátok po ich splatnosti do dátumu predčasnej splatnosti úveru a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.882,47 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 92,39 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia, tejto časti žaloby okresný súd vyhovel len čiastočne a zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.882,47 Eur od 13.07.2017 až do zaplatenia. Takto stanovený úrok je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č.87/1995 Z.z.“). Nepriznal žalobcovi úrok z omeškania z nezaplatených úrokov, nakoľko tento žalobcovi neprislúcha. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s platením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá, Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. V tomto smere okresný súd tiež poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o predčasné splatenie úveru, splatnosť úveru nastala dňom 12.07.2017 a nie dňom doručenia výzvy žalovanej, resp. dňom uloženia zásielky na pošte, ako tvrdila žalovaná.
1.6 Pokiaľ ide o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach, okresný súd s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vykonané dokazovanie vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej, tejto povolil zaplatiť dlh v splátkach vo výške 120,-Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Zdôraznil, že výšku splátok považoval za primeranú k výške priznaných súm a splátky povolil najmä z dôvodu ukončenia pracovného pomeru žalovanej s tým, že do uzavretia ďalšieho pracovného pomeru by mohli byť ohrozené jej schopnosti splácania úveru. Žiadosti žalovanej o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach vo výške splátky 60,-Eur nevyhovel, nakoľko úver, ktorý je predmetom konania, si žalovaná vzala až po prechádzajúcich úveroch, mala zvážiť možnosti splácania úverov. Splátky vo výške 60,-Eur mesačne preto považoval za príliš nízke a k splateniu priznanej sumy s príslušenstvom by došlo po dobe dlhšej ako 3 roky.
1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobu zamietol len v nepatrnej časti, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.
2. Proti zamietajúcej časti rozsudku, jeho druhej výrokovej vete, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 1.882,47 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 92,39 Eur od 13.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p..
2.1 V odvolaní tvrdil, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru už veriteľovi neprislúcha nárok na odplatu za dohodnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, stanovuje len moment vzniku tohto nároku a moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V tomto smere poukázal na závery vyslovené v niektorých rozhodnutiach všeobecných súdov, rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017 a zdôraznil, že úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný ich platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Co/28/2017-94 zo dňa 27.02.2018, v ktorom tento konštatoval, že „na zaplatenie úrokov z úveru, dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka, má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere, na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru.“ Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť vrátiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné. Záväzok dlžníka platiť úroky, splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov, keďže sa na túto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal. Či už oznámenie veriteľa, že sa celý úver stal splatný, alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú, aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie, tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Žalobca na záver poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/311/2017 zo dňa 15.02.2018, 5Co/250/2017 zo dňa 13.02.2018, 5Co/372/2017 zo dňa 22.03.2018, 5Co/414/2017 zo dňa 27.03.2018, ktorými odvolací súd zmenil napadnuté rozsudky tak, že žalobcovi priznal nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru.
2.2 Žalobca zároveň poukázal na návrh zákona (neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z.z.), ktorý obsahoval ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplnenie Občianskeho zákonníka tak, že úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Takáto navrhovaná zmena však nikdy nebola legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z.z., ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto, ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Nakoľko zákonodarca nárok veriteľa na zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, táto skutočnosť potvrdzuje dôvodnosť nároku. Žalobca tiež tvrdil, že rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo 143/2018 a Ústavného súdu SR, sp.zn. IV.ÚS 476/2012 nemožno vo veci aplikovať.
2.3 Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že úroky, ako aj úroky z omeškania predstavujú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo pohľadávky a že Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo. Tvrdil, že popri nároku na úrok z omeškania z istiny má nárok aj na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov a tvrdil, že tento záver je súčasťou konzistentnej judikatúry. Zmluvné úroky v danej veci boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny až do dňa zosplatnenia, tento záväzok sa po zosplatnení celého dlhu nenavyšuje. Podľa žalobcu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne, zákonné a spravodlivé a navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 387 C.s.p. rozhodnutie okresného súdu čo do výroku II. potvrdil. Uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3.1 Zdôraznila spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a mala za to, že na právny vzťah medzi ňou a žalobcom nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ohľadne zmluvy o úvere. Tvrdila, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej právny vzťah musí spĺňať podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie všetkých iných právne relevantných skutočností z právneho vzťahu založeného takouto zmluvou. Aj z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu plne súladné so zákonom, vecne správne a spravodlivé a rozsiahla argumentácia žalobcu nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.
3.2 Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu oprel o viaceré rozhodnutia súdu, žalovaná poukázala na skutočnosť, že súdna prax v tejto otázke nie je jednotná a rozhodnutiami iných senátov krajských súdov nie je súd prvej inštancie viazaný. Obdobne ako žalobca v písomnom vyjadrení, poukázala na niektoré rozhodnutia krajských súdov vo veciach týkajúcich sa úroku po zosplatnení a v ktorých bol vyjadrený iný názor, ako je prezentovaný žalobcom.
3.3 Pokiaľ ide o priznanie úroku z omeškania a úroku, žalovaná zdôraznila, že žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka neupravuje právo požadovať úroky z omeškania z úrokov, priznanie úrokov z omeškania by bolo opätovne v neprospech spotrebiteľa a spôsobilo by nerovnováhu vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Príslušenstvo pohľadávky by bolo opätovne navyšované o ďalšie príslušenstvo, dochádzalo by k dvojnásobnému úročeniu istiny a príslušenstva.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replika) zotrval na svojej argumentácii a poukázal na ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov, podporujúce jeho argumentáciu.
5. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne napriek výzve súdu nevyjadrila.
6. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci podané nebolo.
7. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.
7.1 V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.
8.1 Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.882,47 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku vo výške 92,39 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,94 Eur, ročného úroku vo výške 13,90 % z nezaplatenej istiny 1.882,47 Eur od 13.7.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.882,47 Eur od 13.7.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 92,39 Eur od 13.7.2017 až do zaplatenia. Žalobca dňa 4.5.2016 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 307663 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur. Žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru dňa 12.7.2017 potom, ako na túto možnosť žalovanú upozornil upomienkou zo dňa 9.5.2017.
8.2 Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 4.5.2016, je spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako sa na túto zmluvu vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z..
9. Odvolanie nie je dôvodné. Žalobca v odvolaní namietol jedine nesprávnosť právneho posúdenia veci týkajúca sa práva na zaplatenie úroku z úveru aj po jeho zosplatnení. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie, pokiaľ okresný súd nepriznal uplatnený nárok za zaplatenie úroku z omeškania z vyčísleného úroku do dňa zosplatnenia.
9.1 Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru. Úroky zmluvné popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).
9.2 Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
9.3 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
9.4 Pokiaľ odvolateľ poukazoval na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských súdov vydaných v obdobných veciach vo vzťahu k dôvodnosti nároku na úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odvolací súdu uvádza, že mu je známe, že odborná verejnosť nedospela k jednoznačnému a zhodnému záveru, či veriteľovi patria zmluvne dohodnuté úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. K tejto otázke konštantná, ustálená judikatúra vytvorená nie je. Odvolací súd pripomína, že za súčasť ustálenej judikatúry je pre účely jej záväznosti potrebné považovať určitý právny názor opakovane potvrdený najvyšším súdom (kedy ide o právny názor najvyššieho súdu, nie jedného jeho senátu). Významnú hodnotu má aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, teda bolo pripomienkované predpokladaným spôsobom a odsúhlasené príslušným kolégiom, a je tak považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je výsledkom dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia.
9.5 Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V danom prípade úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom istiny. Hlavným záväzkovým vzťahom je kauza, ktorá smeruje k zaplateniu určitej čiastky peňazí (tu zaplatenie istiny nesplateného úveru), vedľajším je vzťah úrokový. Ak dlžník nezaplatí riadne a včas úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Možnosť uplatniť od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) z príslušenstva (zmluvný úrok) Občiansky ani Obchodný zákonník nepriznávajú. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva neplynie ani z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v rámci odvolacej argumentácie pokiaľ ide o úrok z omeškania z dohodnutého úroku poukázal na názory uvedené v iných rozhodnutiach krajských súdov. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že nie je viazaný názorom vysloveným v inom rozhodnutí.
9.6 Žalobca v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd uplatnený nárok priznal v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie pritom zaplatenie priznaného nároku žalovanej povolil v splátkach o výške splátky 120 Eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca ako odvolateľ závery súdu prvej inštancie, pre ktoré tento povolil žalovanej zaplatenie dlhu v splátkach, argumentačne nenapadol. Okresný súd pri povolení zaplatenia dlhu v splátkach aplikoval ustanovenie § 232 ods.3 druhá veta C.s.p., podľa ktorého súd môže v odôvodnených prípadoch povoliť dlhšiu lehotu (na plnenie). V tomto smere súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 24.4.2018, ktorého sa žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Právna zástupkyňa žalovanej žiadosť o povolenie zaplatenia dlhu v splátkach na pojednávaní predniesla, odôvodnila ju a svoje tvrdenia v tomto smere podporila listinnými dôkazmi. Žalobca tieto tvrdenia z dôvodu svojej neprítomnosti nerozporoval, výslovne ich nepoprel a z uvedeného dôvodu sa považujú za nesporné (§ 151 ods.2 C.s.p.). Okresný súd povolil žalovanej zaplatenie dlhu v splátkach správne pod hrozbou zročnosti celého plnenia (§ 232 ods.4 C.s.p.); takýmto spôsobom žalovanú ako dlžníka nijakým spôsobom nezvýhodnil. Odvolací súd v tomto smere prihliadol na výšku splátky (120 Eur mesačne), ktorá je primeraná k výške priznanej istiny. K zaplateniu rozsudkom priznaného nároku pri riadnom plnení splátok žalovanou dôjde v lehote do dvoch rokov.
10. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a závery súdu prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zamietol, ako aj v závislom výroku III. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).