Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: I. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z 5.11.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca m á nárok na náhrad trov konania voči žalovanému rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 26.03.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z 5.11.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spol. PRO CIVITAS, s.r.o., dňa 5.11.2015 (ďalej len „Dohoda“) k Dohode o splatení dlhu z 5.11.2015. Dohodu o splatení dlhu z 5.11.2015 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného, spol. PRO CIVITAS, s.r.o., za účelom dohody o mesačných splátkach úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, zo 4.12.2007 (ďalej len „úverová zmluva“), ktorú uzavrel s Poštovou bankou, a.s., právnym predchodcom spol. PRO CIVITAS, s.r.o. Zo strany právneho predchodcu žalovaného, spol. PRO CIVITAS, s.r.o., mu boli predložené listiny s tým, že ak chce splácať dlh v mesačných splátkach, má predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril len dohodu o splátkach. Až od svojho zamestnávateľa z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo 6.12.2017, ktorá bola jeho zamestnávateľovi doručená dňa 15.12.2017, sa dozvedel, že podpísal aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný listom zo 6.12.2017 požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere č. 1103949907 zo 4.12.2007 neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. a § 4 ods. 5/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere č. 1103949907 z 4.12.2007 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 20,73 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 26,22 %. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. V zmluve o úvere č. 1103949907 z 4.12.2007 je tiež uvedená nesprávne celková výška nákladov 45 396,98 Sk. S poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere č. 1103949907 zo 4.12.2007 neobsahuje ani jednu z vyššie uvedených náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Poukazuje tiež na to, že pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s., s ktorou zmluvu o úvere uzavrel, predmetný úver zosplatnila dňa 8.12.2008. Vykonávaním zrážok z jeho mzdy by preto dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne neplatnú, s tým, že jej absolútnu neplatnosť nech súd posúdi ako predbežnú otázku.

3. Vo veci bolo dňa 13.04.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.11.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia veci samej.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že právny predchodca žalovaného, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., uzatvorila so žalobcom Rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Dohody o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácii zo dňa 05.11.2015 alebo súvisiacich s touto Dohodou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto Dohody, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní Stálemu Rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie. Týmto vzniesol námietku nedostatku právomoci Okresnému súdu Prešov tento spor prejednávať. Ďalej namietal, že petit žaloby nie je jasne formulovaný, je neurčitý a nevykonateľný, pretože predpisy exekučného práva neumožňujú, v prípade žalobcovho úspechu, takúto povinnosť vymôcť. Poukázal na to, že žalobca Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísal slobodne a vážne, pričom táto mu bola zaslaná domov na jeho adresu. Žalobca mal teda dostatok času si ju preštudovať, pričom nebol vôbec nútený ju podpísať. Bol v domácom prostredí, nemusel za účelom jej podpisu nikam cestovať a ani ho nikto nenavštívil doma, aby mu ju dal podpísať. Žalobca mal dostatok času sa oboznámiť s jej textom a v prípade, že aj napriek tomu jej neporozumel mal za týmto účelom vyhľadať právnu pomoc. Tvrdenie žalobcu, že až od svojho zamestnávateľa sa dozvedel o tom, že podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy je jednoducho tendenčné, zavádzajúce a účelové. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená ako zabezpečovací inštitút k Dohode o splátkovom kalendári a dohode o privatívnej novácii, ktorej predmetom nebolo poskytnutie žiadny finančných prostriedkov. Navyše nie je pravdou, že by žalobca nebol o dôsledkoch jej uzavretia poučený, pričom v tejto súvislosti dal do pozornosti znenie článku 1. bod 2. Poukázal na to, že právny predchodca žalovaného Poštová banka, a. s. podala voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný) žalobu o zaplatenie na Rozhodcovský súd, pričom ten vydal Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIB1010032 zo dňa 30.04.2014, právoplatný dňa 31.07.2014 a vykonateľný dňa 21.08.2014. Predmetný rozhodcovský rozsudok nebol zákonným spôsobom zrušený. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o úvere č. 1103949907, je potrebné uviesť, že žalobca podpísal s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou PRO CIVITAS s. r. o. dohodu o privatívnej novácii v zmysle ustanovenia § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Privatívna novácia patrí medzi právne skutočnosti spôsobujúce zánik záväzku na zmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa. Na rozdiel od iných právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik záväzkov, privatívna novácia súčasne nahrádza doterajší záväzok novým. Privatívna novácia plní teda nielen privatívnu (zbavujúci, oslobodzujúcu) funkciu, ale aj funkciu obligačnú a je samostatným zaväzovacím dôvodom. Žiadal konanie zastaviť, alternatívne žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to zmluvou o úvere zo 4.12.2007, Dohodou o splatení dlhu a Dohodou o privatívnej novácii zo dňa 5.11.2015, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.11.2015, rozhodcovskou doložkou zo dňa 5.11.2015, predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, rozhodcovským rozsudkom, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 04.12.2007 bola medzi právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou a.s. a žalobcom uzavretá formulárová zmluva o úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 2.655,51 eura (80.000 Sk). Predmetný úver mal žalobca zaplatiť v 60 splátkach po 75,65 eura (2.279 Sk) počnúc od 17.01.2008. RPMN v zmluve bola uvedená ako 20,73 %, ročná úroková sadzba 19 %. Celkové náklady spotrebiteľa mali byť 1.506,90 eura (45.396,98 Sk).

7. Dňa 30.04.2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIB1010032 (právoplatný dňa 31.07.2014 a vykonateľný dňa 21.08.2014), a to na základe návrhu právneho predchodcu žalovaného PRO CIVITAS s.r.o. proti žalobcovi o vymoženie nesplatenej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.12.2007. V zmysle tohto rozsudku bol žalobca zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného PRO CIVITAS s.r.o. istinu vo výške 2.507,49 eura, úrok vo výške 19 % ročne zo sumy 2.507,49 eura od 02.05.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.507,49 eura od 02.05.2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov vo výške 138,48 eura a 983,57 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 15,87 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 100,30 eura, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,31 eura, a to všetko v mesačných splátkach po 120 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že banka vyzvala žalobcu ako dlžníka na predčasné splatenie poskytnutého úveru s príslušenstvom dňa 08.12.2008. Právomoc si rozhodcovský súd založil na základe výhradnej rozhodcovskej doložky upravenej v bode 11.2 Obchodných podmienok.

8. Dňa 29.12.2015 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného PRO CIVITAS s.r.o. uzavretá Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii podľa § 570 Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. II tejto dohody sa účastníci Dohody na výslovnú žiadosť žalobcu ako dlžníka dohodli, že všetky svoje sporné práva a nároky, ktoré vznikli tak, ako je uvedené v ustanovení čl. I tejto Dohody, teda na základe ustanovení zmluvy o úvere č. 1103949907 a jej príloh, sa nahradia právami a povinnosťami uvedenými v tejto Dohode. Ďalej sa dohodli, že všetky ich sporné peňažné a nepeňažné nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení zmluvy o úvere č. 1103949907 a jej príloh, zanikajú ku dňu účinnosti tejto Dohody a nahrádzajú sa nasledujúcim záväzkom: Dlžník (žalobca, pozn. súdu) sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 6.657,79 eura spolu s úrokom vo výške 16 % ročne formou mesačných splátok vo výške 111,85 eur, a to od 25.11.2015 do 25.10.2025. V zmysle čl. II bodu 4 Dohody dlžník výslovne určil, že akékoľvek čiastočné plnenie z jeho strany sa započítava najprv na príslušenstvo až následne na istinu dlhu. Podľa bodu 5 Dohody dlžník uznáva dlh čo do výšky ako aj právneho dôvodu v celom rozsahu. Túto Dohodu podpísal najprv dňa 05.11.2015 právny predchodca žalovaného a neskôr dňa 29.12.2015 žalobca.

9. V rovnaký deň, t.j. 29.12.2015, právny predchodca žalovaného PRO CIVITAS s.r.o. a žalobca uzavreli formulárovú Dohodu o zrážkach zo mzdy. V čl. I dohody sa uvádza, že veriteľ a dlžník uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 OZ, ktorá je zabezpečením uspokojenia dlžníka voči veriteľovi podľa čl. II ods. 2 Dohody o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácii zo dňa 05.11.2015. Z čl. I bod 2 dohody vyplýva, že dlžník potvrdzuje, že bol poučený a je si plne vedomý právnych dôsledkov jej uzatvorenia a že v prípade, ak nebude riadne a včas uhrádzať splátky dlhu podľa Dohody o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácii zo dňa 05.11.2015, veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške podľa nariadenia 268/2006 Z.z. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdil, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že dohoda nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a že si je vedomý možnosti ju odmietnuť. Predmetnú dohodu podpísal najprv právny predchodca žalovaného dňa 05.11.2015 a následne dňa 29.12.2015 žalobca.

10. V ten istý deň, t.j. 29.12.2015 bola uzavretá aj rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalovaného PRO CIVITAS s.r.o. a žalobca dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Dohody o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácii zo dňa 05.11.2015 alebo súvisiacich s touto Dohodou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto dohody, predložia na rozhodnutie rozhodcovskom konaní Stálemu Rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie.

11. Listom zo dňa 06.12.2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o splatení dlhu, a to v sume 6.541,05 eura (pohľadávka je aj naďalej úročená).

12. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobu podal preto, že sa mu vykonávali zrážky z jeho mzdy. Podľa jeho názoru mal mať úver už splatený, nerozumie tomu. Zo spoločnosti žalovaného mu zavolali, že mu pošlú tlačiva a že ich má podpísať, že to bude pre neho výhodnejšie. Poslali mu domov asi desať strán, ktoré mal podpísať tam, kde to bolo popodčiarkované. Nerozumel tomu. Vzhľadom na to, že to malo byť pre neho výhodnejšie, len to podpísal a poslal. Čo je dôsledkom týchto dokumentov mu vysvetlené nebolo, v telefonickom rozhovore mu bolo povedané len to, že je to pre neho výhodnejšie a preto to aj podpísal.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Dohody o splatení dlhu (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 570 ods. 1 a ods. 2 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

18. Podľa § 585 ods. 1 až 3 dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

20. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

21. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

22. Podľa § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.

23. Podľa 8 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Podľa § 551 ods. 1,2,3 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

25. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe dôvery.

28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

29. Podľa ustanovenia § 5a odsek 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,

d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a

e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

31. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

32. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským právnym vzťahom. Žalovaný (i právni predchodcovia žalovaného) vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

33. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku právomoci súdu na prejednanie veci vznesenou zo strany žalovaného, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto smere súd poukazuje na to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá dňa 29.12.2015 neobmedzuje právo žalobcu ako spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie (§ 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z.). Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bolo vo veci už skôr začaté spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Naviac je potrebné upriamiť pozornosť i na to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané ani to, že by spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovala okrem iného aj poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ktoré tento zákon vyžaduje ako obligatórnu náležitosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a to pod sankciou neplatnosti (§ 39 .

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 04.12.2007 bola medzi právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou a.s. a žalobcom uzavretá formulárová zmluva o úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 2.655,51 eura, ktorý mal žalobca zaplatiť v 60 splátkach počnúc od 17.01.2008. Zo strany veriteľa bola ku dňu 08.12.2008 vyhlásená predčasná splatnosť poskytnutého úveru s príslušenstvom. Pohľadávka z titulu nesplatenia dlhu z predmetnej úverovej zmluvy bola priznaná rozhodcovským súdom dňa 30.04.2014.

35. Aj napriek tejto skutočnosti bola následne dňa 29.12.2015 medzi právnym predchodcom žalovaného PRO CIVITAS a.s. a žalobcom uzavretá Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii, v zmysle ktorej sa účastníci dohody dohodli, že všetky svoje sporné práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a jej príloh, sa nahradia právami a povinnosťami uvedenými v tejto Dohode, a to záväzkom žalobcu zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 6.657,79 eura spolu s úrokom vo výške 16 % ročne formou mesačných splátok vo výške 111,85 eur, a to od 25.11.2015 do 25.10.2025. V ten istý deň bola zároveň uzavretá aj rozhodcovská doložka a dohoda o zrážkach zo mzdy.

36. Ako vyplýva z výsluchu žalobcu všetky tieto listiny mu boli zaslané na podpis po tom, ako ho telefonicky kontaktoval právny predchodca žalovaného s tým, že ich má podpísať tam, kde to bolo popodčiarkované a ak ich podpíše, bude to pre neho výhodnejšie. Čo je dôsledkom týchto dokumentov mu vysvetlené nebolo.

37. So zreteľom na uvedené vôľou žalobcu, napriek prehláseniam obsiahnutými v Dohode o splatení dlhu a Dohode o privatívnej novácii (ďalej len „Dohoda“), nebolo vôbec nahradiť jeho dovtedajší záväzok nejakým novým záväzkom a odstránenie spornosti práv a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (čo už ale s ohľadom na „spornosť“ možno zameniť s iným inštitútom, a to dohodou o urovnaní podľa § 585 , ale podpisom zmluvy žalobca chcel dohodnúť iba zaplatenie dlhu v splátkach (nesporne to evokuje i názov samotnej dohody), čo vnímal ako výhodné. Táto skutočnosť bola premietnutá do Dohody, keďže jej súčasťou je splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že nový dlh je rozložený na 120 mesačných splátok so splatnosťou prvej dňa 25.11.2015 a poslednej dňa 25.10.2025.

38. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ, ktorý mal záujem na určení splátkového kalendára, mohol krok veriteľa (umožnenie splniť dlh v splátkach, zdanlivé zníženie dlhu) vnímať ako ústretovosť, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil, že okrem dohody o splatení dlhu v splátkach uzatvára i dohodu o novácii, ktorej podstatou je, že pôvodný dlh zaniká a nahrádza sa novým, pričom pri tomto novom dlhu plynie aj nová premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca bol zo strany právneho predchodca žalovaného s odbornou starostlivosťou poučený o tom, čo inštitút novácie predstavuje a aké sú jeho právne následky, ani o tom, že dlh, ktorý má byť nahradený, je už naviac i premlčaný (rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIB1010032 zo dňa 30.04.2014 je totiž s ohľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku materiálne nevykonateľný, čoho si bol evidentne vedomý i samotný žalovaný, keďže nepodal na základe neho návrh na vykonanie exekúcie). Postup žalovaného možno teda vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 7 a § 8), ktorý sa takýmto spôsobom snažil „oživiť“ svoju premlčanú pohľadávku. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že absentovala skutočná vôľa žalobcu uzavrieť okrem dohody o splatení dlhu aj dohodu o novácii, čo ju s poukazom na § 37 ods. 1 činí neplatnou.

39. V rovnaký deň ako Dohoda o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii bola medzi stranami sporu uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Nebolo sporným, že žalobcovi spolu s Dohodou o splatení dlhu a Dohodou o privatívnej novácii bola zaslaná na podpis aj dohoda o zrážkach ho mzdy. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej Dohode o splatení dlhu, len o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie aj ďalších dohôd, a to aj dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia Dohody o splatení dlhu a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Rovnako žalovaný nepreukázal ani to, že žalobca bol skutočne poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť.

40. Súd plne berie do úvahy základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda, v zmysle ktorej i spotrebiteľ je povinný plniť svoje povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda úver podľa dohodnutých podmienok riadne splácať. Na druhej strane však nemožno opomenúť nerovné postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, a to nielen pri uzatvorení samotnej zmluvy o úvere (nezriedka obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky), ale i pri uzatváraní súvisiacich zmlúv, medzi ktoré treba zaradiť i písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ bol podľa názoru súdu napriek deklarovanému poučeniu poučený len formálne. Záveru, že žalobca nebol skutočne poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mal len iluzórnu možnosť uzavretie takejto dohody odmietnuť nasvedčuje predovšetkým nemožnosť spotrebiteľa dosiahnuť zmenu návrhu formulárovej zmluvy. Ako už súd vyššie uviedol žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní poprel, že by mu bol inštitút dohody o zrážkach zo mzdy (vrátané možnosti odmietnuť dohodu o zrážkach) vysvetlený a že by mu bola daná možnosť splácať dlh v splátkach aj bez jeho podpisu (mal totiž podpísať všetky listiny na miestach, kde to bolo popodčiarkované). Vzhľadom na okolnosti uzavretia Dohody o splatení dlhu a Dohody o privatívnej novácii nemal súd dôvod o pravdivosti jeho tvrdenia pochybovať.

41. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

42. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je pritom založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje tak obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že predmetná dohoda je neplatná, lebo zjavne nespĺňa podmienku existencie skutočnej slobodnej vôle žalobcu ju uzavrieť a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ju ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve robí absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ. To, že dohodou uzavretou v takejto forme sa vytvára výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napokon vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014, ktorým bolo zakomponované ustanovenie § 5a, v ktorej zákonodarca výslovne uviedol ako hlavný dôvod zmeny právnej úpravy s účinnosťou od 1.5.2014 spomínanú výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

43. Súd naviac poukazuje i na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky, sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo v § 53 ods. 4 písm. a/ považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

44. Podľa názoru súdu teda žalobcovi ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomfornom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj zjavne nedôvodné plnenie, ako tomu bolo aj v tomto prípade.

45. Súd naviac zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve, a to k Dohode o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii. Pokiaľ je teda Dohode o splatení dlhu a Dohoda o privatívnej novácii alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

46. So zreteľom na vyššie uvedené okolnosti nie je podľa názoru súdu možné vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, a keďže žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie týchto zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

47. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne bezvadnom právnom stave mal žalobca nepochybne právo, a jeho nesúladu s § 137 namietaného zo strany žalovaného, súd uvádza, že ide o tzv. žalobu o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a/ CSP, pričom zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobcu. To znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda, že na základe právoplatného rozsudku bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Aj na základe vyššie uvedeného má súd za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

48. Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/124/2016 zo dňa 25.4.2017, sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa 6.12.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/198/2016 zo dňa 20.4.2017, sp.zn. 12C/458/2015 zo dňa 13.4.2017, sp. zn. 25C/36/2015 zo dňa 28.9.2015, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Csp/258/2016 zo dňa 5.4.2017, Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/92/2015 zo dňa 10.6.2016.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.