Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-2846-2021.pdf
PDF · 79.47 KB
Case nature
Subarea
21Ek/2846/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská K. v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zast.: Advokátska kancelária ČULMAN, s. r. o., Lietavská 3, 851 06 Bratislava-Petržalka, IČO: 46 849 793 proti povinnému: E. Y., nar: XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX I. o vymoženie X EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.08.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške X Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.: XCbZm/XX/XXXX - XXX zo dňa 09.04.2021, vykonateľné dňa 11.05.2021. 2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 3. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. 4. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie. 5. Podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 6. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"). 7. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. 8. Podľa 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 9. Podľa 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
10. Podľa 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
11. Podľa 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
12. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov.
13. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacieho konania a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
14. V danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XOdK/XX/XXXX zo dňa 07.04.2020, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. V uvedenom uznesení súd zároveň vyzval veriteľov na prihlasovanie pohľadávok u správcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX, dňa 17.04.2020, pričom právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení, teda 18.04.2020.
15. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.: XCbZm/XX/XXXX - XXX zo dňa 09.04.2021, vykonateľné dňa 11.05.2021, ktorým súd zaviazal povinného ako žalovaného 3/ zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške X.XXX,XX eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu na číslo účtu T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXX9, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
16. Z odôvodnenia uznesenia sa súd ďalej dozvedel, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 16.06.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ zmenkovým platobným rozkazom spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. XObdo/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.08.2019 odmietol dovolanie, ktoré podal žalovaný 3/ (povinný v tomto konaní) proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. XCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2018; zároveň rozhodol o tom, že žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobca si podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 24.06.2020 vyčíslil trovy konania v celkovej výške X.XXX,XX eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za dovolacie konania. 17. Súd v súvislosti s vyhláseným konkurzom vyzval oprávneného na predloženie doložiek právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. XCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2018 a Uznesenia Najvyššie súdu Slovenskej republiky č. k. XObdo/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.08.2019 za účelom preskúmania vzniku pohľadávky oprávneného. Nakoľko oprávnený nereagoval na výzvu súdu, súd požiadal o predloženie potrebných doložiek právoplatnosti Okresný súd Bratislava V. Dňa 25.02.2022 boli exekučnému súdu doručené doložky právoplatnosti, na základe ktorých súd uvádza, že Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. XCoZm/X/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2018 sa stal právoplatným dňa 18.05.2018 a Uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky č. k. XObdo/XX/XXXX- XXX zo dňa 15.08.2019 sa stalo právoplatné dňa 07.10.2019.
18. V intenciách Civilného sporového poriadku má konštitutívny charakter o trovách konania len výrok o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Týmto výrokom sa konštituuje, ktorá strana má nárok na náhradu trov konania, v akom pomere má nárok na náhradu trov konania, alebo že takýto nárok na náhradu trov konania vôbec nemá. Po právoplatnosti tohto výroku je tak definitívne dané, kto (z hľadiska toho, ktorá strana) a či vôbec bude mať nárok na náhradu trov konania. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak strana, ktorej sa predmetná povinnosť ukladá, definitívne vie, že bude musieť znášať povinnosť nahradiť trovy, a následne už len bude očakávať rozhodnutie o tom, v akej výške. (pozri KOTRECOVÁ, A. Uznesenie v systéme súdnych rozhodnutí v civilnom procese. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 64.)
19. Súd ďalej poukazuje na Nález Ústavného súdu IV. ÚS 186/2021-27 zo dňa 13.07.2021, ktorý poukazuje ,, ...na význam a účel oddlžovacieho konania: «Účelom oddlžovacieho konania je „zbaviť“ dlžníka týchto „starých“ záväzkov. „Nové“ záväzky, ktoré vzniknú v mesiaci, v ktorom súd vyhlásil konkurz alebo rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, a po tomto termíne, oddlženiu nepodliehajú a veriteľ si ich môže vymáhať.» (ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1115.). Je preto potrebné zohľadniť časové hľadisko vzniku pohľadávok, ktoré sa prihlasujú do konkurzu, a následnú mieru ich uspokojenia, ktorá by mala byť rovnaká. Zohľadňujúc vzájomné vzťahy veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu, ale ich výška nebola určená súdnym rozhodnutím, by nebolo udržateľné, ak by pohľadávka na náhradu trov konania mala výhodnejšie postavenie ako iné pohľadávky majúce základ v hmotnom práve, a to len z dôvodu, že zákonodarca rozdelil rozhodovanie o náhrade trov konania na dve fázy. "
20. Právo na náhradu trov konania vzniklo oprávnenému k 07.10.2019, t.j. ku dňu nadobudnutia právoplatnosti Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým dovolanie žalovaného 3/ (povinného v tomto konaní) odmietol a Žalobcovi (oprávnenému) priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 74/2020, dňa 17.04.2020 a v súlade s § 199 ods. 9 zákona o konkurze účinky zverejnenia vyhlásenia konkurzu nastali v nasledujúci deň, teda 18.04.2020. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 18.04.2020), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. 21. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. A preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 35 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
26. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.