Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-161-2018.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/161/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného K. H., nar. XX.X.XXXX pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31.10.2018, č.k. 27T/38/2018-168, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.1.2019, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
K. H., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N. č. XXXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,
o d s u d z u j e :
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. H., nar. XX.X.XXXX v M., z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 31.10.2018, č.k. 27T/38/2018-168, bol obžalovaný K. H. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Okresný súd podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) a § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písmeno d) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie, ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o treste považoval za nezákonný. Obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, za rôznorodú trestnú činnosť, ktorej sa dopúšťal od roku 2005, ide o recidivistu, ktorého ani podmienečné, ani nepodmienečné tresty odňatia slobody neodradili od páchania trestnej činnosti, nevytvorili podmienky na jeho výchovu, nezabezpečili ochranu spoločnosti. Obžalovaný bol 12 krát priestupkovo riešený. To v súhrne objektivizuje negatívny postoj obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov. Z výsluchu obžalovaného tiež vyplynulo, že drogy si kupuje príležitostne, podľa toho, ako sú peniaze, vždy kupuje pervitín. Nešlo teda o ojedinelý nákup drogy, zároveň šlo o nebezpečnú tzv. tvrdú drogu. Nemožno tak dôvodne predpokladať, že obžalovaný sa bude po dobu určenej skúšobnej doby riadne správať, s ohľadom na jeho doterajší život, okolnosti prípadu, nemožno predpokladať úspešnú nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti prostredníctvom podmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný rovnako podal proti rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil procesnou opatrnosťou, aby mal súd možnosť pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody, alebo skráteniu skúšobnej doby. S odôvodnením výroku o treste sa stotožňuje a uložený trest je ochotný prijať a vykonať. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril tak, že prechovával len 15 dávok drogy, výlučne pre vlastnú potrebu, nikdy s drogami neobchodoval. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by si drogy kupoval pravidelne. Dobrovoľne uznal vinu, za svoju trestnú minulosť sa hanbí a úprimne trestnú činnosť ľutuje. Pri prvých troch odsúdeniach poukazuje na to, že sa hľadí ako keby nebol odsúdený, inak sa jedná o trestnú činnosť nesúvisiacu s drogami. . Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach, zotrvali prokurátor aj obžalovaný každý na svojom odvolaní a odvolanie druhej strany navrhli zamietnuť ako nedôvodné. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podaným odvolaniam nie je dôvod na ich zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor a obžalovaný podali odvolanie ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote, proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Výrok o vine teda odvolací súd neskúmal z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti, obžalovaný totiž zákonne konformným spôsobom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku. Súdom prijaté vyhlásenie o vine (ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe) je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné. Čo sa týka odvolania prokurátora, krajský súd zistil, že toto je dôvodné. Okresný súd uviedol, z akého dôvodu považuje podmienečný trest odňatia slobody za primeraný a zákonu zodpovedajúci. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že obžalovaný prechovával 15 obvykle jednorazových dávok drogy, teda množstvo, ktoré len mierne prevyšuje množstvo určené zákonodarcom pre účely osobnej spotreby, pričom obchodovanie s drogou sa obžalovanému za vinu v podanej obžalobe nekládlo. Taktiež zohľadnil, že drogovej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil po prvý krát. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom okresného súdu, že nie je nevyhnutné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. V prípade obžalovaného K. H. nezodpovedá účelu trestu uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody. Odvolacia námietka prokurátora, že nemožno s ohľadom na doterajší život obžalovaného a na okolnosti prípadu, predpokladať úspešnú nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti prostredníctvom podmienečného trestu odňatia slobody, je dôvodná. Podmienečný trest odňatia slobody je v tomto prípade trestom neprimerane miernym. Obžalovaný bol sedem krát súdne trestaný, dopustil sa trestných činov majetkového charakteru, proti slobode bývania, aj prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V jeho prípade ide o recidivistu a to napriek tomu, že pri troch odsúdeniach sa hľadí na obžalovaného akoby nebol odsúdený. Dopustil sa tiež dvanástich priestupkov, a to na úseku cestnej dopravy, proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku, proti verejnému poriadku. Obžalovanému boli v minulosti ukladané tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, v jednom prípade bol nariadený výkon pôvodne podmienečného trestu odňatia slobody. Je tak zrejmé, že doposiaľ ukladané tresty zjavne nesplnili svoj výchovný účel. V osobe obžalovaného potom ide o páchateľa, u ktorého sa nejedná o jednorazové vybočenie z medzí zákona, ale ktorého pestrá trestná minulosť nasvedčuje záveru o problematickej možnosti jeho nápravy. Trest v jeho prípade tak bude plniť najmä represívnu funkciu a funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom počas jeho pobytu vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Čo sa týka odvolania obžalovaného, že je tu možnosť pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody, alebo skráteniu skúšobnej doby, s poukazom na množstvo drogy, na to, že drogy mal výlučne pre vlastnú potrebu, nikdy s drogami neobchodoval, že dobrovoľne uznal vinu, že za svoju trestnú minulosť sa hanbí a úprimne trestnú činnosť ľutuje a že jeho trestná minulosť nesúvisela s drogami, krajský súd poukazuje na to, že uvedené skutočnosti je možné zohľadniť, a to pri výmere trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Krajský súd zdôrazňuje, že nejde o povinnosť, ale o možnosť mimoriadneho zníženia trestu, a to najmä v prípade prvotrestaných páchateľov, kedy je možné predpokladať minimálnu kriminálnu narušenosť osoby. Nie však v prípade obžalovaného H., ktorý už bol opakovane súdne trestaný. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Krajský súd tak vyhovel odvolacej námietke prokurátora a ukladal trest nepodmienečný, pričom však zohľadnil aj obžalovaným prednesené námietky týkajúce sa priznania k trestnému činu, jeho oľutovania, okolností prípadu (množstvo zaistenej drogy, odsúdenie za prechovávanie, nie obchodovanie s drogou) a preto obžalovanému uložil trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípade trestného činu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody tri až desať rokov. Podľa názoru krajského súdu, trest odňatia slobody vo výmere tri roky bude zodpovedať všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Existujúce okolnosti v konkrétnom prípade v trestnej veci obžalovaného H. umožňujú urobiť záver o tom, že mimoriadne zníženie by nebolo primerané a že v danom prípade ani spravodlivé. Preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Výrok o ochrannom opatrení, teda výrok, ktorým okresný súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, nebol odvolaniami dotknutý. Krajský súd konštatuje, že nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu, pretože ochranné liečenie bolo uložené plne v súlade so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.