Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanej: MK. G., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XXXX/XX, F.a, o zaplatenie 305,65 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 221,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 221,16 eur od 19.4.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,72 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu istiny vo výške 305,65 eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 334,94 eur, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy 305,65 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 305,65 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca - Poštová banka a.s. žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.1.2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o.i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 400 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky je zrejmá z predpisu splátok. Žalovaná neplnila úver riadne a včas, svoj záväzok splatila len čiastočne. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanej postup podľa a zaslal jej upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom bola oboznámená s tým, že pohľadávka žalobcu je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Nakoľko úhradu pohľadávky žalobcu žalovaná nevykonala v lehote 15 dní od doručenia upozornenia žalobcu, tento pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.3.2015. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa ku dňu 30.3.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná nezaplatila dlžnú pohľadávku. Ako dôkazy pôvodný žalobca predložil Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.1.2014, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov platných od 1.10.2013, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.3.2015, fotokópiu doručenky, Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 6.8.2018 s prílohou.

3. Súčasný žalobca žalobu doplnil v podaní doručenom súdu dňa 21.7.2020 kde uviedol, že žalovaná v období od poskytnutia úveru vykonala úhrady vo výške 178,84 eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 19,92 eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 64,57 eur a na istinu 94,35 eur. Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 400 eur a započítanými úhradami na istinu 94,35 eur, t.j. 305,65 eur. Ďalej žalobca uviedol spôsob výpočtu zmluvného úroku a úroku z omeškania, a to odo dňa uzavretia zmluvy do dátumu podania žaloby na súde. Vzniknutý rozdiel oproti žalovanej sume 335,24 eur, t.j. 0,3 eur vznikol v dôsledku zaokrúhľovania.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.7.2018 v súlade s , k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela a neoznačila žiadne dôkazy.

5. Uznesením č.k. -54 zo dňa 20.12.2018 tunajší súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť uvedená v záhlaví rozsudku.

6. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa veta prvá , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala taktiež predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

9. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 9.1.2014 Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 400 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 29,50 %, RPMN vo výške 33,83 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 45,94 %, pričom celková výška nákladov bola uvedená v sume 128,91 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 23 eur, v počte 24 splátok vždy k 10. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 10.2.2014 a posledná splátka dňa 10.1.2016. Žalovaná podľa skutkového tvrdenia žalobcu zaplatila na predmetný úver celkom sumu 178,84 eur, ktorá suma vyplýva aj z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 v časti „Zaplatené splátky“, ktoré v súhrne predstavujú sumu 178,84 eur. Listom zo dňa 30.3.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 30.3.2015 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Uvedená výzva bola doručená žalovanej dňa 8.4.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 zo dňa 6.8.2018 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na spoločnosť žalobcu.

10. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17. Podľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 400 eur. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , ), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie a nasl. , prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Predmetná zmluva o úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, keď na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je v zmluve vôbec uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať malými písmenami pod tabuľkou v časti 3.1 zmluvy uvedené,

že „Celkovú čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto zodpovedá suma 400 eur, ktorá je v zmluve uvedená ako celková výška nákladov. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, „vypočítaný“, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy, ktorá v zmluve uvedená nie je. V prípade celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je zároveň potrebné trvať na tom, aby išlo o údaj vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Je úlohou dodávateľa, aby uzavrel so spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v takom znení, ktoré je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ, inak sa v zákonom stanovených prípadoch vystavuje riziku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zároveň súd dodáva, že údaj o celkovej výške nákladov v sume 128,91 eur je zmätočný, nakoľko nezodpovedá rozdielu celkovej čiastky majúcej byť zaplatenej zo strany žalovanej bez poistenia (23 eur x 24 splátok = 552 eur) a sumy úveru 400 eur, ktorá suma predstavuje 152 eur a nie 128,91 eur. Z uvedeného je jednoznačný záver, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a žalovaná ako spotrebiteľ nemala ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať, a to ani matematickým výpočtom. Uvedený údaj zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

22. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v ktorom sa uvádza, že okrem konštatovania absencie údaju o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere vytýkal aj neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku , sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, preto nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 400 eur celkom sumu 178,84 eur, uložil súd žalovanej vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 221,16 eur (predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom 400 eur a splatenou sumou 178,84 eur), pričom žalobu v prevyšujúcej časti vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol, keď v zmysle vyššie konštatovaného záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalobcovi nárok na zmluvný úrok neprináleží.

24. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa ustanovenia vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy nesplatenej istiny 221,16 eur, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je , podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úverovej zmluvy do dňa 31.10.2017, keď úroky takto vyčíslené sú uvedené v žalobe konkrétnou sumou, následne si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej istiny odo dňa 1.11.2017, teda odo dňa nasledujúceho po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017. Žalobca súdu v konaní preukázal, že jeho právny predchodca zaslal žalovanej list - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.3.2015, ktorým právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 30.3.2015 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote najneskôr 10 dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola doručená žalovanej dňa 8.4.2015. Lehota na splatenie dlhu začala žalovanej plynúť dňa 9.4.2015 a uplynula dňom 18.4.2015, pričom žalovaná v tejto poskytnutej lehote svoj dlh nesplatila. Z toho dôvodu sa nasledujúcim dňom, teda dňom 19.4.2015, dostala do omeškania. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %. Súd teda žalobcovi popri istine priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (t. j. 0,05 % + 5 bodov spolu výška 5,05 %) a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 221,16 eur od 19.4.2015 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať úrok od 1.11.2017, vzhľadom k tomu však, že od omeškania žalovanej s plnením dlhu do 31.10.2017, vyčíslil žalobca úrok v konkrétnej sume, v ktorej však okrem úroku z omeškania boli započítané aj zmluvné úroky z istiny uplatnenej vo vyššej sume (na ktoré žalobca nárok však nemá), súd považoval za preukázané, že žalobca si v rámci vyčíslenej sumy uplatnil aj nárok na úrok z omeškania za celú dobu, teda už od dátumu kedy sa žalovaná reálne dostala do omeškania, preto mu súd priznal zákonný úrok z omeškania už od tohto dňa, avšak zo správnej sumy istiny. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne, súd však dospel k záveru, že ku dňu omeškania, teda ku dňu 19.4.2015, mu vznikol nárok na úrok z omeškania iba vo výške 5,05%, (s poukazom na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k tomuto dňu vo výške 0,05%). Z toho dôvodu súd úrok z omeškania v presahujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

27. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobcovi bola zo sumy 305,65 eur s príslušenstvom priznaná suma 221,16 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 72,36 % a hrubý úspech žalovanej 27,64 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 44,72 % (72,36 % - 27,64 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 44,72 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.