Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8CoP-1-2019.pdf
PDF · 178.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Ing. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W. XXX/X, zastúpená: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Vráble, Hlavná 1221, Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o. so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/293/2017-201 zo dňa 25. septembra 2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra súd prvej inštancie rozhodol tak, že mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/407/2014-18 zo dňa 10.02.2015 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú X. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne za obdobie od 25.10.2017 do 31.05.2018 a od 01.06.2018 na sumu 200 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 25.10.2017 do 30.09.2018 činí sumu 922,75 eur, ktorú sumu je otec povinný uhradiť k rukám matky v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na citované ustanovenia § 62 ods. 1,2, 4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine tým, že návrh matky bol čiastočne dôvodne podaný. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 25.10.2017 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 150 eur na sumu 350 eur mesačne počnúc dňom 25.10.2017. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba bezmála troch rokov, dieťa podstatne vyrástlo, začalo navštevovať ZŠ, zvýšili sa náklady na pokrývanie bežných potrieb, ale aj osobitných potrieb vyplývajúcich z častej chorobnosti dieťaťa. Mala za to, že príjem otca v zahraničí je podstatne vyšší ako v čase posledného rozhodovania o výživnom. Otec maloletého dieťaťa navrhol návrh na zvýšenie výživného zamietnuť ako nedôvodný. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 190 eur mesačne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/407/2014-18 zo dňa 10.02.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej X. K., nar. XX.XX.XXXX rozvedené. Maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150 eur mesačne. Rodičia maloletej sa na výživnom vo výške 150 eur mesačne dohodli s tým, že otec prisľúbil aj prispievanie na sporenie maloletej sumou 50 eur mesačne. V čase uvedeného rozhodnutia súdu bola matka maloletej nezamestnaná, evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Finančne jej pomáhali rodičia. Bývala vo svojom byte spolu s maloletou, kde mesačné výdavky činili cca 350 eur, vrátane splátok hypotéky. Otec maloletej podnikal ako SZČO s tým, že podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjem po odrátaní nákladov na podnikanie cca 500 eur mesačne. Splácal hypotéku v mesačných splátkach 180 eur, 200 eur splátku za motorové vozidlo a 160 eur stavebné sporenie. Maloletá mala v čase uvedeného rozhodnutia necelé štyri roky a navštevovala materskú školu. V súčasnej dobe býva matka aj naďalej spolu s maloletou vo svojom byte. Mesačné náklady tvoria preddavkové platby za plyn 64 eur, elektrinu 23 eur, 4,64 eur koncesionárske poplatky, 52,65 eur za internet, TV a telefón a 40 eur príspevok do fondu údržby a opráv. Ročné poistenie bytu je 35,85 eur. Matka spláca hypotéku po 270 eur mesačne. Spoločne s bývalým manželom splácajú spotrebný úver - matka po 214,68 eur mesačne. V čase podania návrhu bola matka bez príjmu, nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR. Následne nastúpila s maloletou X. na predĺženú rodičovskú dovolenku od 01.09.2015, na ktorej bola do 30.06.2017 a to z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Počas uvedeného obdobia matka poberala rodičovský príspevok naposledy vo výške 213,20 eur. Následne sa od 10.07.2017 zaevidovala ako uchádzač o zamestnanie. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 03.08.2017 matke nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu nedostatku doby poistenia v nezamestnanosti. Od septembra 2017 začala maloletá navštevovať 1. ročník základnej školy. Výdavky matky v súvislosti so školou sú 3 eurá mesačne na školský klub, cca 19 eur mesačne za obedy v školskej jedálni. Maloletá v minulom roku navštevovala voltížne jazdenie na koni. Ročný členský príspevok bol 12 eur a pravidelné mesačné náklady s tým spojené cca 10 eur. Ďalšie výdavky spojené s touto činnosťou dieťaťa boli náklady na zabezpečenie oblečenia (dresu), náklady spojené s jazdeckými skúškami. Zvýšené výdavky matky súvisia aj s častou chorobnosťou dieťaťa, ktorá si vyžaduje aj kúpeľnú liečbu. V minulom roku matka maloletú sprevádzala počas pobytu v kúpeľoch v Lučivnej, pričom náklady matky nehradené zdravotnou poisťovňou predstavovali cca 230 eur. Mesačné náklady na lieky sú cca 12 eur. Zvýšené náklady matky súvisia aj s tým, že maloletá nosí okuliare. Maloletá navštevuje Súkromnú základnú umeleckú školu Evy Pacovskej v Topoľčiankach, kde činí poplatok 4 eurá mesačne. Matka bola dňom 26.03.2018 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa nedostavila na miesto určené úradom dňa 26.03.2018. Matka sa k dôvodom neúčasti nevyjadrila ani na základe výzvy úradu práce. Podľa vyjadrenia matky bola s maloletou u lekára, avšak následne to s úradom práce neriešila. Matka mala pozastavené prevádzkovanie živnosti a to od 10.02.2017 do 01.08.2018 a následne od 02.08.2018 do 02.02.2019. V období po ukončení rodičovskej dovolenky dosahovala matka iba príležitostné príjmy a to za líčenie a precvičovanie pilates. Tieto príjmy boli nepravidelné, podľa vyjadrenia matky za líčenie jednej osoby dostáva 20 eur. Z cvičenia pilates boli jej príjmy veľmi nízke vzhľadom k nezáujmu o uvedené zo strany zákazníčok. Tiež má príjem za príležitostný predaj tovaru spoločnosti Mary Kay prostredníctvom kamarátky a to približne vo výške 10 až 30 eur mesačne. Od 02.07.2018 do 31.07.2018 mala matka uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou Pramos Centrum s.r.o. Podľa vyjadrenia matky z dôvodu nepriznania dotácií firma zrušila pracovné miesto a ďalej tam už matka pracovať nemohla. Príjem matky za vykonanú prácu bol po odrátaní poistného 103,92 eur. Následne sa matka od 08.08.2018 zamestnala v spoločnosti MV - Plast, s.r.o. Jedná sa o spoločnosť, v ktorej sú spoločníkmi otec a brat matky. Príjem matky z výkonu práce je 350 eur netto mesačne. V uvedenej spoločnosti matka v minulosti nemohla pracovať, ako uviedla, kvôli nie dobrým rodinným, medziľudským vzťahom. Matka uviedla, že v čase, keď mala nedostatok finančných prostriedkov, finančne jej pomáhali jej rodičia a to minimálne sumou 200 eur mesačne. Taktiež jej aj dcére zabezpečovali stravu a potraviny a to až doposiaľ. Otec pracoval od 17.02.2015 v zahraničí - v Anglicku, kde dosahoval ako vodič autobusu priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.995,965 libier, čo činí po prerátaní kurzom Národnej banky Slovenska ku koncu mesiaca, v ktorom otec prestal v zahraničí pracovať sumu 2.276,42 eur mesačne. Otec je vlastníkom rodinného domu, ktorý začal stavať už pred uzatvorením manželstva. V súčasnej dobe už v uvedenej nehnuteľnosti býva. Mesačné náklady na plyn sú 61 eur, elektrinu 50 eur, vodu 15 eur. Na vyplatenie dlžôb z čias podnikania počas manželstva si bral otec v roku 2016 úvery vo výške 9.500 eur a 9.300 eur. Tiež si bral úver na stavbu rodinného domu v roku 2010 a to vo výške 40.000 eur. Začiatkom roka 2017 tento pôvodný úver refinancoval a navýšil na sumu 80.000 eur. Otec spláca hypotekárny úver po 283,26 eur, ďalší úver po 146,17 eur a 153,31 eur. Tiež spláca pôžičku svojim rodičom vo výške 10.000 eur. V čase keď bol otec zamestnaný v Anglicku, platil mesačne nájomné 300 eur, telefón 21,46 a 25 eur. Domov na Slovensko chodieval raz mesačne a to na dva - tri, resp. štyri dni. S cestovaním súviseli náklady na dopravu, ktorú otec využíval, vzhľadom k vzdialenosti, leteckú. Kompletné náklady na jednu cestu činili cca 200 eur. Otec pracoval v zahraničí do 10.06.2018, kedy ukončil pracovný pomer podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že sa chcel venovať výchove dcéry, byť s ňou v kontakte častejšie. Ďalším dôvodom, prečo už nechcel vykonávať prácu v zahraničí boli zmeny na strane zamestnávateľa a to zmena jeho sídla a s tým spojené komplikácie príchodu do práce, zrušenie práce v nedeľu a zmena nariadení ohľadne práce nadčas, v dôsledku čoho sa mu znížil aj príjem. V čase, keď sa otec zdržiaval na Slovensku, dcére sa aktívne venoval, zabezpečoval jej potreby, prispieval aj nad rámec výživného a to buď kúpou oblečenia, liekov, prípadne iných potrieb a darčekov pri príležitosti sviatkov maloletej. Starostlivosť o maloletú zabezpečoval aj počas posledných letných školských prázdnin a to približne v rovnakom rozsahu ako matka dieťaťa. V septembri 2018 otec uhradil maloletej horolezecký krúžok na tri mesiace v sume 60 eur. V čase keď otec pracoval v zahraničí, uhrádzal maloletej sporenie po 50 eur mesačne. V súčasnej dobe je otec nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR od 09.06.2018. Od septembra vykonáva prácu na dohodu v rozsahu 15 hodín mesačne u svojej priateľky s tým, že hodinovú mzdu má 2,75 eur. Podľa vyjadrenia otca má záujem o prácu s príjmom 1.500 eur brutto mesačne. Zatiaľ poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 900, resp. 930 eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci). Priateľka otca sa zdržiava v jeho domácnosti dva až tri týždne v mesiaci, na náklady na bývanie mu neprispieva, ale zabezpečuje nákupy do domácnosti a to vrátane potrieb otca. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný z časti dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa. K zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov, ako aj okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je o viac ako 3 roky staršie a navštevuje už 2. ročník základnej školy. Maloletá je vo veku, kedy by mala mať zo strany rodičov zabezpečované nielen potreby slúžiace na uspokojovanie jej základných životných potrieb, ale aj ďalších potrieb, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju. Z časti zvýšené výdavky súvisia aj so zdravotným stavom dieťaťa (okuliare, častá chorobnosť, kúpeľná liečba). Matka v čase poslednej úpravy výživného nemala žiadny príjem, nakoľko po ukončení riadnej rodičovskej dovolenky bola nezamestnaná. V súčasnej dobe dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 350 eur a ďalší príjem do 100 eur mesačne má za maľovanie a príležitostný predaj kozmetiky. Zmena pomerov na strane matky tejto umožňuje v súčasnej dobe prispievať na maloletú vyššou sumou, ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Matka by však mala vyvinúť väčšiu snahu ohľadne hľadania si práce primeranej jej možnostiam a schopnostiam. Má vysokoškolské vzdelanie a príjem vo forme príležitostných financií za líčenie, precvičovanie pilates a občasný predaj kozmetiky, nezodpovedá jej vzdelaniu. Súčasná situácia na trhu práce je priaznivá. Od ukončenia predĺženej rodičovskej dovolenky matky už ubehla dostatočne dlhá doba (viac ako jeden rok) na možnosť zaradenia sa matky do riadneho pracovného procesu. V súčasnej dobe je matka síce už zamestnaná v rodinnej firme svojho otca a brata, ale jej príjem je naďalej nízky vzhľadom k dosiahnutému vzdelaniu. Matka sa v dôsledku dlhodobého nízkeho príjmu dostala do situácie, kedy nebola schopná splácať splátky úverov a musela požiadať o odklad. Tiež po tom čo bola vyradená z evidencie uchádzača o zamestnanie vlastnou vinou, zadĺžila sa aj voči zdravotnej poisťovni. Podľa vyjadrenia matky v súčasnej dobe už uvedené podlžnosti spláca. Zmena pomerov na strane otca spočíva v tom, že v čase výkonu práce pre zahraničnú firmu prišlo k zvýšeniu jeho príjmu a to zo sumy 500 eur mesačne na sumu 2.276,42 eur mesačne. Počas výkonu práce v Anglicku sa však zvýšili aj výdavky otca súvisiace s jeho ubytovaním v tomto štáte, ako aj ďalšie výdavky súvisiace so zabezpečovaním jeho životných potrieb v Anglicku. Otcovi pribudli aj náklady súvisiace s cestovaním na Slovensko a späť. Pri posudzovaní zmeny pomerov v čase od poslednej úpravy výživného súd nemohol vychádzať z jeho čistého príjmu, ktorý tento na pojednávaní uviedol (500 eur netto), pretože pri výdavkoch, ktoré tento uvádzal, by nebol schopný prispievať sumou 150 eur mesačne, na ktoré sa v uvedenom konaní zaviazal. Je zrejmé, že otec už v čase rozvodu manželstva 10.02.2015 musel vedieť, že od 17.02.2015 nastupuje do práce ako vodič v Londýne a preto súhlasil s výživným vo výške 150 eur mesačne. V tom čase ešte budúci príjem otca nebol ustálený, tak isto ako ani jeho výdavky súvisiace s výkonom tejto práce. Súd preto posúdil, že po zmene pomerov, ktorá nastala na strane otca, z príjmu ktorý tento dosahoval v zahraničí, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloletú X. sumou 250 eur mesačne. Čo sa týka zmeny zamestnania a následne zníženia príjmu otca až na výšku podpory v nezamestnanosti, túto zmenu pomerov na strane otca súd následne neposudzoval v intenciách ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Z vyjadrení otca je zrejmé, že práca v zahraničí bola síce spojená s dosahovaním pomerne vysokého príjmu, ale za cenu odlúčenia od svojich príbuzných a hlavne od maloletej X.. Potom čo si otec posplácal časť podlžností z čias podnikania počas manželstva a po zhoršení podmienok pre výkon tejto práce sa rozhodol vrátiť na Slovensko a hľadať si prácu v okolí miesta jeho bydliska. V súčasnej dobe otec poberá podporu v nezamestnanosti, ktorá je vo výške 900 až 930 eur mesačne, z uvedenej sumy je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloletú X. sumou 200 eur mesačne bez toho, že by tým bola ohrozená jeho životná úroveň. Okrem uvedeného príjmu začal otec dosahovať od septembra 2018 aj príjem z výkonu práce pre svoju priateľku a to 41,25 eur mesačne. Otec by si ale mal tiež čím skôr nájsť prácu primeranú jeho možnostiam a schopnostiam tak, aby po ukončení poberania podpory v nezamestnanosti neprišlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu a tým aj životnej úrovne maloletej X.. Súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného aj tú skutočnosť, že otec sa o maloletú aktívne zaujíma, okrem výživného zabezpečuje aj ďalšie jej potreby, vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú v čase, keď je táto v rámci výkonu styku u neho. Z uvedených dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a to na sumu 250 eur mesačne za obdobie od podania návrhu do konca mája 2018, kedy otec ukončil prácu v zahraničí a od 01.06.2018 na sumu 200 eur mesačne, kedy súd vychádzal z príjmu otca vo forme podpory v nezamestnanosti, ako aj príjmu z dohody o vykonaní práce na prevádzke svojej priateľky. Po zvýšení výživného zo sumy 150 eur mesačne tak otcovi vzniklo zameškané výživné za obdobie od 25.10.2017 do 30.9.2018 vo výške 922,75 eur ((250 - 150 = 100 x 7 mesiacov a 7 dní) + (200 - 150 = 50 x 4 = 200)), ktorú súdu súd povolil otcovi uhradiť k rukám matky v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ustanovenia v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP. Uvedená lehota je primeraná vzhľadom k výške zameškaného výživného ako aj súčasným možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na tú skutočnosť, že už počas práce v zahraničí si otec musel byť vedomí, že jeho vyživovacia povinnosť bude upravená primerane k neho novým možnostiam a schopnostiam. Takto upravené výživné je v súčasnej dobe primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Výživným zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky a prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá, tak bude maloletej zabezpečená primeraná životná úroveň. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že počnúc dňom 25.10.2017 zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 150 eur na sumu 350 eur mesačne a zročné výživné za dobu od 25.10.2017 do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedla, že sa návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa na sumu 350 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd. Súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel čiastočne, keď zvýšil výživné zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne za obdobie od 25.10.2017 do 31.05.2018 (za obdobie výkonu práce otca v zahraničí) a od 01.06.2018 na sumu 200 eur mesačne. Mala za to, že napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie došlo síce k zvýšeniu výživného, ale nie v rozsahu požadovanom matkou, resp. nie v rozsahu, ktorý zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie ohľadom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, resp. ohľadom možností, schopností, majetkových pomerov otca vec nesprávne právne posúdil, keď len čiastočné zvýšenie výživného v rozsahu priznanom rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je objektívne a dostačujúce, nezodpovedá skutkovému stavu veci a zákonným zásadám na určovanie výživného. Mala za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že vo veci je tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca maloletého vytvorený priestor na zvýšenie výživného nielen v rozsahu priznanom rozhodnutím súdu, ale aj v rozsahu požadovanom návrhom matky. Okolnosti rozhodujúce pre určenie výživného na maloleté dieťa sa od poslednej súdnej úpravy výživného podstatne zmenili na strane maloletého dieťaťa, ako aj otca maloletého dieťaťa. Oprávnené potreby maloletého dieťaťa na jednej strane a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca na strane druhej už v súčasnej dobe s výškou naposledy stanovenej vyživovacej povinnosti nekorešpondujú. Teda od poslednej úpravy výživného došlo na oboch stranách k zmene pomerov, čo je relevantným dôvodom na zvýšenie výživného. Oprávnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca na strane druhej však nekorešpondujú ani s výškou výživného ako ju v predmetnej právnej veci určil súd prvej inštancie svojím rozhodnutím. Zvýšenie výživného na maloleté dieťaťa je v danom prípade požadované odôvodnene a opodstatnene v rozsahu vyplývajúcom z návrhu matky. V konaní bolo preukázané, že na strane maloletého dieťaťa predstavuje zmena pomerov skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnému zvýšeniu životných nákladov, keď maloleté dieťa je viac ako o 3 roky staršie, začalo navštevovať základnú školu, v súčasnej dobe navštevuje II. ročník základnej školy. Maloletá má mať zo strany rodičov zabezpečované nielen potreby slúžiace na uspokojovanie jej základných potrieb, ale aj ďalšie potreby, ktoré slúžia k jeho celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju. Podstatná pritom je aj skutočnosť, že u maloletého dieťaťa sú zvýšené výdavky, ktoré súvisia s jeho zdravotným stavom. K súčasným pomerom a výdavkom na strane maloletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné vynakladať, ako aj k pomerom na strane matky maloletého dieťaťa v konaní pred súdom prvej inštancie predložila príslušné doklady. Zvýšenie výživného v požadovanej výške zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Požadovaná výška výživného je adekvátna ku skutočným nákladom, ktoré musia byť u maloletého dieťaťa vynakladané na úhradu nákladov spojených s uspokojovaním jeho základných životných potrieb, štúdiom na základnej škole, zhoršeným zdravotným stavom, jeho záujmami. Na úhradu výdavkov týkajúcich sa maloletého dieťaťa podstatným spôsobom a v rozsahu zodpovedajúcom jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom prispieva aj jeho matka, ktorá má navyše dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. Aj po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa je priznané zvýšenie výživného od otca maloletého dieťaťa nedostatočné. Otec by sa mal podieľať na výžive maloletého dieťaťa podieľať vo väčšom rozsahu tak, aby odôvodnené potreby a výdavky maloletého dieťaťa boli pokryté a spravodlivo rozdelené medzi vyživovaciu povinnosť obidvoch rodičov a zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa osobne stará. Matka musela a musí s maloletým dieťaťom riešiť všetky jeho zdravotné problémy, počas choroby zostáva doma s dieťaťom, čo ju obmedzovalo a obmedzuje v možnostiach nájsť si zamestnanie. Bolo to počas obdobia, v ktorom otec pracoval v zahraničí a je to tak aj v súčasnej dobe. Otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť v súčasnej dobe plní, avšak nie v rozsahu, v ktorom by si ju mal vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť. V období, za ktoré je zvýšenie výživného požadované, otec mal aj po ukončení výkonu práce v zahraničí taký reálny príjem, resp. má objektívne a reálne možnosť si zabezpečiť taký príjem, ktorý zároveň s prihliadnutím na jeho majetkové pomery mu umožňuje platiť vyššie výživného, ako bolo priznané rozhodnutím súdu. Podstatné je objektívne posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov otca, je potrebné prihliadnuť aj na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ako aj na to, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné súd musí prihliadnuť aj vtedy, ak sa povinná osoba vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Príjem otca v období, za ktoré je požadované zvýšenie výživného sa podstatným a výrazným spôsobom zvýšil. Otec pracoval v zahraničí, kde dosahoval nadštandardný príjem. Tak ako v predchádzajúcom súdnom konaní, aj v tomto konaní poukazoval otec na to, že celý svoj príjem musí vynakladať na zabezpečenie svojich potrieb. Preto nesúhlasil so žiadnym zvýšením výživného. Ak by sa malo vychádzať s poukazom na postoj a obranu otca v konaní, z jeho tvrdenia, že všetky príjmy potrebuje na zabezpečenie svojich potrieb a úhradu svojich výdavkov, nikdy by nebol dôvod na zvýšenie výživného zo strany otca. Postoj otca a jeho obrana v konaní je nekorektná a nie je relevantná. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov maloletého dieťaťa. Otec zo svojho príjmu v zahraničí si dokázal podstatným spôsobom zvýšiť životnú úroveň, napríklad dokončiť dom, hoci aj za cenu navýšenia hypotekárneho úveru. Samotná táto skutočnosť dokazuje zvýšenie životného štandardu otca. Ak otcovi jeho vyšší príjem umožnil navýšiť dvojnásobne hypotéku a splácať ju, ktorú hypotéku použil na zvýšenie svojej životnej úrovne, jeho zvýšený príjem mu musí umožňovať platiť výživné vyššie ako bolo súdom naposledy určené. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne aplikoval Zákon o rodine, keď uviedol, že pri posudzovaní zmeny pomerov nemohol vychádzať z predchádzajúceho čistého príjmu otca, ktorý uviedol otec na pojednávaní v predchádzajúcom konaní. Preukázaný skutkový stav je taký, že pri poslednej úprave výživného otec dosahoval príjem približne 500 eur mesačne, ktorý fakt vyplýva z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 24P/407/2014 a jedine z tohto faktu je potrebné vychádzať pri porovnaní vtedajších a súčasných pomerov otca. Zmena pomerov na strane otca maloletého dieťaťa spočíva v tom, že od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem zvýšil zo sumy 500 eur na sumu viac ako 2.000 eur mesačne počas výkonu práce v zahraničí, resp. na súčasný príjem z podpory v nezamestnanosti v sume viac ako 900 eur mesačne, pričom však otec popri poberaní podpory v nezamestnanosti už aj v súčasnej dobe pracuje a má príjem z výkonu práce. Podstatné je pritom tiež, že otcovi v súčasnej dobe nič nebráni sa riadne zamestnať a dosahovať vyšší príjem. Všetko ostatné sú zo strany súdu len nepodložené dohady a špekulácie. Znovu je potrebné poukázať a zdôrazniť, že otcovi výkon práce v zahraničí a jeho vyšší príjem umožnil zvýšenie jeho životných úrovne a majetok otca sa priebežne od poslednej súdnej úpravy výživného zveľaďoval, ktorý vyšší príjem otec ani sčasti nepoužil na platenie vyššieho výživného, ako mu bolo naposledy určené. Hoci otec zvýšil svoj životný štandard aj za cenu zvýšenia svojho úverového zaťaženia, tak bolo aj potrebné vychádzať zo zásady priority výživného. Ak mal a má otec prostriedky na to, aby platil splátky úveru, za účelom nadobudnutia majetku, tak má, resp. musí mať prostriedky v prvom rade na to, aby platil výživné, ktoré bude zodpovedať odôvodneným potrebám dieťaťa, jeho možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom. Výživné má prednosť pred inými výdavkami otca maloletého dieťaťa a maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a nesprávne aplikoval Zákon o rodine, keď uviedol, že čo sa týka následného zníženia príjmu otca až na výšku podpory v nezamestnanosti, túto zmenu pomerov súd neposudzoval v intenciách ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako sa vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. V konaní bolo preukázané, že otec maloletého dieťaťa ukončil vykonávanie práce v zahraničí jednostranne z vlastnej vôle. Nebola preukázaná žiadna taká objektívne daná skutočnosť, nezávislá od vôle samotného otca maloletého dieťaťa, ktorá by bola príčinou ukončenia jeho pracovného pomeru v zahraničí. V konaní nebolo preukázané, že k ukončeniu výkonu práce v zahraničí došlo v dôsledku objektívnej a nezvrátiteľnej skutočnosti, resp. v konaní nebolo preukázané, že k deklarovanému zníženiu príjmu otca maloletého dieťaťa muselo dôjsť, práve naopak, vôbec k nemu nemuselo dôjsť a otec mohol vo výkone práce v zahraničí pokračovať. Otec maloletého sám odišiel za prácou do zahraničia adekvátny dôvod na ukončenie výkonu práce v zahraničí nemal a tak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku z výkonu práce, ktorý predtým preukázateľne vykonával a z ktorej mal príjem slúžiaci najmä na zvýšenie svojho vlastného životného štandardu. Nič z toho čo otec v konaní deklaroval, nepreukazuje objektívne dôležitý a relevantný dôvod na to, aby otec maloletého dieťaťa ukončil vykonávanie práce v zahraničí. Preto mal súd ukončenie výkonu práce v zahraničí posudzovať v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku bez dôležitého dôvodu. Nemal zohľadniť zníženie výhodnejšieho zárobku otca, ku ktorému došlo, pretože sa sám bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Pochybením súdu je aj nezohľadnenie skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti v dome vo výlučnom vlastníctve so svojou priateľkou, ktorá sa podieľa na nákladoch spojených s vedením spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti bolo potrebné skúmať aj zárobkové pomery tejto osoby, ktorá sa má podieľať na nákladoch spojených s vedením spoločnej domácnosti, o čo nižšie sú potom vlastné náklady otca na úhradu týchto nákladov. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil z hľadiska skutkového aj právneho práve vyššie uvedené skutočnosti, nesprávne vyhodnotil najmä možnosti, schopnosti, majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Priznané zvýšenie výživného je nedostatočné, nezodpovedá skutkovému stavu, vyplývajúcemu z vykonaného dokazovania, je nedostatočné aj z dôvodu nesprávnej aplikácie.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote otec maloletého dieťaťa v časti týkajúcej sa splatnosti zročného výživného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti zročného výživného tak, že otcovi povoľuje platiť zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,50 eur spolu s bežným výživným, pričom posledná splátka by bola vo výške 30,25 eur a to počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozhodnutia. Takto určené splátky nie sú likvidačné ani pre otca a dieťa bude mať mesačne po dobu troch rokov od otca nie sumu 200 eur, ale sumu 225,50 eur. Mal za to, že pri zročnom výživnom mal súd povoliť otcovi splátky zročného výživného v dlhšom časovom období s poukazom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov. Otec doteraz určené výživné riadne platil, ako bolo preukázané, tak prispieval na výživu aj nad rámce určeného výživného a teda sa pri tomto zročnom výživnom nejedná o plnenie, ktoré by otec vôbec neplatil a nestaral sa o maloletú. Osobné pomery účastníkov odôvodňujú platenie výživného v splátkach, nakoľko potreby maloletého dieťaťa sú novým zvýšením výživného zabezpečené. Zročné výživné, ani žiadne výživné nemá byť na uspokojovanie potrieb matky a čo sa týka otca, ten je v súčasnosti nezamestnaný, poberá dávky v nezamestnanosti do 08.12.2018. Rozhodnutím súdu o zaplatení zročného výživného v tak krátkej lehote by mohlo dôjsť u otca k takej zmene pomerov, ktorá by bola pre otca ťažko únosná a mohol by sa i vzhľadom k iným povinnostiam splácania ďalších záväzkov, stať platobne neschopný. Podľa zaužívanej súdnej praxe sa zročné výživné zvyčajne rozloží na obdobie troch rokov v pravidelných mesačných splátkach.
4. Kolízny opatrovník sa písomne vyjadril k odvolaniu matky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že súdom určené výživné je primerané schopnostiam, možnostiam, majetkovým pomerom otca maloletého dieťaťa a veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
5. Matka sa písomne vyjadrila k podanému odvolaniu otca. Uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti otcovi maloletej zaplatiť zročné výživné v súdom určenej lehote naraz za správne. Uviedla, že zročné výživné je plnením za už uplynulé obdobie. Jedná sa o výživné, na ktoré maloletej vznikol nárok za uplynulé obdobie a ktoré jej teda prináležalo a malo byť na jej výživu už vynaložené. Zročné výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom osoby povinnej platiť výživné v minulosti. Zročné výživné je prostriedkom na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa za už uplynulý čas, teda v podstate už malo byť vynaložené na uspokojenie v minulom čase daných potrieb maloletého dieťaťa. Preto by zásadne súd mal určiť splatnosť zročného výživného naraz a čo v najkratšej lehote, aby výživné, na ktoré vzniklo maloletému dieťaťu nárok za uplynulé obdobie a ktoré teda už malo byť vynaložené v minulosti, bolo uhradené čo najskôr a mohlo byť tak použité na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Rozsudok o výživnom je zo zákona vykonateľný jeho doručením, teda už samotné odloženie splatnosti zročného výživného na moment právoplatnosti rozsudku je otázne a predstavuje pre osobu povinnú platiť výživné podstatnú výhodu. Plnenie zročného v splátkach by súd mal povoliť výnimočne. Poskytnutie ďalšej výhody osobe povinnej platiť výživné spočívajúcej v umožnení splátok zročného výživného, je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Zročné výživné maloleté dieťa potrebovalo na uspokojovanie jeho potrieb v minulosti a odďaľovanie plnenia zročného výživného tak nezodpovedá záujmom maloletého dieťaťa. Poskytnutie uvedenej ďalšej výhody osobe povinnej platiť výživné, v danom prípade nie je namieste. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec maloletej mal a má dostatok prostriedkov na to, aby mohol zročné výživné uhradiť naraz. Samotná lehota troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku je pritom dostatočne dlhá a dostatočná na úhradu vzniknutého nedoplatku na zročnom výživnom.
6. Otec sa písomne vyjadril k odvolaniu matky. Uviedol, že skutočnosť, že potreby maloletého dieťaťa sa zvýšili tým, že dieťa je staršie, otec nerozporuje. Dieťa však oproti prvému rozhodnutiu o výživnom je menej choré, jeho zdravotný stav sa zlepšil. Matka nemá na dieťa iné zvýšené výdavky. Otec prispel na školské potreby, aj krúžky, ktoré matka uvádzala. Platil voltíž, pričom dnes už dieťa na voltíž nechodí. Okrem toho v poslednom čase otec pomáha matke s dieťaťom aj tým, že dieťa je často u neho vo Velčiciach a to aj počas školy, kedy chodí do školy od neho. Táto osobná starostlivosť otca sa tiež zohľadňuje pri určení výživného. Argumenty právneho zástupcu matky postrádajú logiku a sú vyslovene vytrhnuté z uceleného pohľadu na otca a na jeho správanie, pričom súd prvej inštancie si tento ucelený pohľad na otca a na jeho život pri rozhodovaní zachoval. Tvrdenie, že pri poslednom určení výživného bolo rozhodnuté o výživnom 150 eur pri príjme 500 eur je účelovým tvrdením, nakoľko pri rozvode išlo o dohodu rodičov a bolo preukázané, že otec už má prácu v zahraničí, kde aj hneď po rozvode vycestoval. Suma 150 eur bola určená dohodou rodičov a nemôže byť v súčasnosti na ťarchu otca, že počítal s vyšším budúcim príjmom. Veď to bolo spolužitie s matkou a dlhy z BSM a podnikania, ktoré donútili otca ísť zarábať do zahraničia. Príjem, ktorý tam dosahoval, nie je možné vzhľadom k jeho výdavkom, považovať za nadštandardný. Bol to príjem, ktorý v celosti pokrýval jeho výdavky a náklady tak, ako preukázal v konaní. Ak by otec neriešil dlhy z manželstva a podnikania a nenašiel by si prácu v zahraničí, stalo by sa, že by bol platobne neschopný a nemohol by platiť ani také výživné, ako platil, resp. ako mu bolo určené v tomto konaní. Takisto mu nemôže byť na ťarchu, že sa snažil dokončiť dom v jeho vlastníctve, aby bol užívania schopný, pretože tento dom staval už veľmi dlho, začal ho stavať ešte pred uzavretím manželstva s matkou a nedostavaním domu dochádzalo len k stratám na hodnote domu, na platbách za úvery a pod. Okrem toho aj tak po príchode na Slovensko by musel niekde bývať a je logické, že je lacnejšie bývať vo vlastnom, ako v nájme. Ak by býval v nájme a mal by aj hypotéku na rozostavaný a neužívaný dom, jeho náklady s bývaním by boli vyššie ako v súčasnosti, keď si navýšil úver, dokončil dom a za bývanie spláca len splátku úveru 283,26 eur, pretože pri nájomnom vzťahu by určite zaplatil za nájom viac. Tento postoj otca je logický, zodpovedný a ekonomický. Ďalej uviedol, že mal dôvody na skončenie pracovného pomeru v zahraničí a to citové, rodinné, ekonomické ako aj ľudské. Citové a rodinné dôvody vyplývajú z absencie vzťahu otec - dcéra, keď sa spolu stretávali len sporadicky, keď prišiel na Slovensko, ktoré odlúčenie zle vplývalo na oboch. To, aký je medzi otcom a dcérou vzťah, potvrdzuje aj súčasnosť, keď ako už uviedol, navzájom vyhľadávajú svoju spoločnosť, nie je potrebné určovať stretávanie súdnym rozhodnutím, dcéra je u otca cez pracovný týždeň, ako aj cez víkendy a cez prázdniny. Žiadna práca nemôže mať prednosť pred týmito rodinnými väzbami. Ekonomické dôvody boli takisto deklarované v konaní, pričom išlo tu o zmenu sídla zamestnávateľa otca, čo otcovi neumožňovalo dostaviť do práce včas na 06.00 hod., išlo tu aj o zmenu firemných nariadení týkajúcich sa práce nadčas a tým o zníženie príjmu otca o cca 300 libier, v neposlednom rade prenajímateľ bytu, v ktorom otec býval, oznámil ukončenie nájomnej zmluvy, teda presťahovaním by došlo k zvýšeniu nákladov otca na bývanie. Ľudské dôvody sú zrejmé. Otec má 41 rokov. V zahraničí pracoval niekoľko rokov, pričom aby zarobil na zaplatenie dlhov a pôžičiek, pracoval 28 dní v mesiaci, býval v byte s ďalšími ľuďmi, nemal súkromie, žiadny voľný čas. Pri jeho veku, vzťahu s dcérou a pri normálnom ľudskom zmýšľaní je takýto spôsob života dlhodobo neudržateľný. Výživné by nemalo saturovať životné potreby matky, ale len dieťaťa. V tomto prípade však je to matka, ktorá nikde nepracovala, dokonca bola aj vyradená z úradu práce. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného potvrdiť a zmeniť v časti splatnosti zročného výživného.
7. Kolízny opatrovník sa písomným podaním vyjadril k odvolaniu otca. Navrhol, aby odvolací súd povolil otcovi maloletého dieťaťa uhrádzať zročné výživné v splátkach, avšak dĺžku splácania zročného dlhu ponechal na rozhodnutie súdu.
8. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu otca uviedla, že vyjadrenie právneho zástupcu otca obsahuje niektoré vymyslené, zavádzajúce tvrdenia. Namietala, že otec nepredložil v konaní dôkazy o zlepšení zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Otec neuviedol, ako často sa maloleté dieťa nachádza v jeho osobnej starostlivosti. Matka nemá vedomosť o tom, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného došlo k dohode rodičov o výške výživné z dôvodu, že otec mal prácu v zahraničí, ktorú skutočnosť otec v konaní nepreukázal. Má pochybnosti o výške nákladov otca na bývanie v zahraničí, keď otec uviedol, že tam býval spoločne s ďalšími ľuďmi. Pokiaľ otec tvrdil, že v zahraničí nemal žiadny voľný čas, poukazuje na skutočnosť, že v roku 2017 sa otec sám pochválil na sociálnych sieťach, že sa umiestnil na 1. mieste v miestnej súťaži v bodybuildingu. Mala za to, že dôvod nezamestnanosti otca nie je dostatočne preukázaný, preto jeho nezamestnanosť považuje za dobrovoľnú. Otázne je, či chce otec potrestať svojim konaním matku alebo dcéru, keď matka nebude mať dostatok liekov, výživnú stravu, oblečenie alebo iné základné potreby pre maloletú, zatiaľ čo u otca maloletá dostane lego, nový bicykel, pečené kura a otec vezme maloletú spolu so svojou priateľkou na víkendový pobyt do Tatier, nehovoriac o tom, že otec žije s priateľkou, ktorá podniká, zakúpila si nové auto pričom otec u nej pracoval už v období, keď poberal podporu v nezamestnanosti, najskôr bez zmluvy. Ona ako osamelá matka dieťaťa, ktoré býva často choré, je povinná zabezpečiť starostlivosť o dieťa v čase, keď má matka podávať kvalitný pracovný výkon na inom mieste, a to najmä počas liečenia, alebo po škole, kým príde z práce, teda inými slovami výživné ktoré požaduje, potrebuje na to, aby jej doslova zaplatila „druhú mamu“, záujmové krúžky, potrebné lieky. Keď si chce zarobiť príjem porovnateľný s otcom v zahraničí, potrebuje vykonávať prácu na manažérskej pozícii so zodpovednosťou riadiaceho pracovníka, na ktorú má kvalifikáciu, skúsenosti, odborné znalosti a vyžaduje si pracovné nasadenie v rozsahu viac ako 40 hodín týždenne, pravidelné cestovanie, mnohokrát aj viacdenný pobyt mimo domu, alebo prácu vo večerných hodinách. Aktuálna situácia jej to žiaľ neumožňuje, preto pracuje vo výrobe plastových okien v rodinnej firme u rodičov, ktorí s pochopením tolerujú nutné návštevy lekára s dcérou a v prípade potreby ju z práce uvoľnia a rovnako bezplatne sa o maloletú starajú počas PN, keď je ona v práci. Maloletá má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo správy pľúcneho lekára v Podunajských Biskupiciach zo dňa 02.11.2018, z ktorej vyplýva, že dcérin zdravotný stav sa zlepšil, pľúcny lekár odporučil kúpeľnú liečbu. Na kúpeľný pobyt otec prispel sumou 220 eur, čo pokrylo časť nákladov na stravu pre matku ako sprievodu a časť cestovných nákladov. Všetko ostatné vybavila, zariadila ona. Poukázala na to, že v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa sú ďalšie zvýšené výdavky na lieky. Poukázal tiež na nárast cien potravín, oblečenia a ostaných výdavkov na maloletú.
9. Matka maloletej predložila odvolaciemu súdu lekársku správu Imunologickej ambulancie MUDr. Marcely Bezákovej o zdravotnom stave maloletého dieťaťa zo dňa 08.01.2019, zo záverov ktorej vyplýva, že u maloletej sú prítomné recidivujúce infekty DC, má problémy s astmou a imunitou.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa, ako aj odvolanie otca maloletého dieťaťa nie sú dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.
20. V § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou výživného.
21. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ sa jedná o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine a správne rozhodol o zvýšení výživného otca na maloleté dieťa tak, ako je vyššie uvedené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľky uvádza, že súd prvej inštancie kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, ako aj bežné a zvýšené odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa v rozhodnom období, dôsledne ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi skutkovo i právne vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené a vecne správne rozhodol, pokiaľ zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa v rozsahu vyššie uvedenom. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci došlo k zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorá zmena pomerov odôvodňovala zvýšenie výživného na maloleté dieťa. V danej právnej veci teda boli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch maloletého dieťaťa, ako aj rodičov maloletého dieťaťa, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného na maloleté dieťa.
25. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 25.10.2017 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa zo sumy 150 eur na sumu 350 eur mesačne počnúc od 25.10.2017. Svoj návrh odôvodnila zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa v tom, že od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, maloleté dieťa je staršie o tri roky, má zvýšené výdavky s návštevou základnej školy od septembra 2017, školského klubu, má zvýšené výdavky so zdravotným stavom (v dôsledku ktorej skutočnosti bola matka maloletého dieťaťa na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom), ako aj s návštevou voltížneho jazdenia na koni a tanečného krúžku. Návrh odôvodnila tiež tým, že do dosiahnutia šiesteho roku veku maloletého dieťaťa bola matka maloletého dieťaťa na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom, následne bola zaradená do evidencie nezamestnaných ÚPSVaR Nitra bez nároku na dávky v nezamestnanosti, privyrába si príležitostným predajom kozmetiky, finančne jej pomáhajú jej rodiča. Poukázala tiež na zmenu zárobkových pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý pracuje v zahraničí a jeho aktuálny príjem mu umožňuje dokončovať rozostavaný rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve. Z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 24P/407/2014 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/407/2014 - 18 zo dňa 10.02.2015, právoplatným dňa 20.02.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, súd upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 150 eur mesačne. Z obsahu pripojeného spisu (z výpovedí rodičov maloletého dieťaťa) vyplýva, že v tom čase matka maloletého dieťaťa nepracovala, bola evidovaná na ÚPSVaR Nitra v evidencii nezamestnaných, dňa 15.01.2015 zrušila živnosť, splácala hypotekárny úver za byt v jej vlastníctve, mala mesačné výdavky na bývanie spolu s hypotékou vo výške 350 eur. Otec maloletého dieťaťa bol živnostník, mal z podnikania mesačný príjem 500 eur, splácal hypotekárny úver v mesačných splátkach 180 eur, úver na auto v mesačných splátkach 200 eur, stavebné sporenie vo výške 160 eur mesačne. Rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli v tomto konaní na výške výživného na maloleté dieťa. Maloleté dieťa navštevovalo škôlku, malo zvýšené výdavky na stravné, školné, ako aj zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom (časté zápaly dýchacích ciest). Obaja rodičia nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V danej právnej veci bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov. Ohľadne životnej úrovne, zárobkových, majetkových a osobných pomerov rodičov maloletého dieťaťa a ohľadne nákladov maloletého dieťaťa v rozhodnom období bolo nesporne preukázané listinnými dôkazmi, že maloleté dieťa malo v rozhodnom zvýšené odôvodnené náklady v súvislosti s vyšším vekom a uplynutím dlhšej doby od poslednej súdnej úpravy výživného, pokiaľ sa jedná o jeho odôvodnené hmotné potreby (jedlo, ošatenie a pod.), ale aj ďalšie potreby dôležité pre jeho výchovu a vývoj (spojené s nástupom na základnú školu v školskom roku 2017/2018), ako aj zvýšené odôvodnené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom a to jednak so zakupovaním dioptrických okuliarov, recidivujúcimi infektami DC, problémami s astmou a imunitou (ako vyplýva z posudku ÚPSVaR Nitra o dlhodobo nepriaznivom stave dieťaťa platného do 01.10.2015 do 28.06.2017, z lekárskych správ zo dňa 02.11.2018, zo dňa 08.01.2019), i s návštevou tanečného krúžku. V roku 2017 malo maloleté dieťa zvýšené výdavky tiež s návštevou voltížneho jazdenia na koni. Na strane matky maloletého dieťa došlo k zmene pomerov v tom, že poberala rodičovský príspevok od 01.09.2015 do 30.06.2017 (vo výške 203,20 eur do apríla 2017 a do júna 2017 213,20 eur), keďže bola s maloletým dieťaťom na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého dieťaťa. Následne bola od 10.07.2017 zaevidovaná do evidencie uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Nitra, dňom 26.03.2018 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že sa nedostavila na miesto určené úradom dňa 26.03.2018, bez preukázania vážnych dôvodov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Nitra zo dňa 03.08.2017 matke nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu nedostatku doby poistenia v nezamestnanosti. Matka maloletého dieťaťa mala pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 10.02.2017 do 01.08.2018 a od 02.08.2018 do 02.02.2019. V období po ukončení rodičovskej dovolenky matka maloletého dieťaťa deklarovala príležitostné príjmy za líčenie (3xjedna osoba 20 eur), za cvičenie pilates (veľmi nízky príjem vzhľadom k nezáujmu zo strany zákazníčok), za príležitostný predaj tovaru spoločnosti Mary Kay prostredníctvom kamarátky (10 až 30 eur mesačne). Od 02.07.2018 do 31.07.2018 mala matka maloletého dieťaťa uzatvorenú dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou Pramos Centrum s.r.o. (podľa vyjadrenia matky z dôvodu nepriznania dotácií firma zrušila jej pracovné miesto, dosiahla príjem 103,92 eur). Od 08.08.2018 pracuje v spoločnosti MV - Plast, s.r.o., v ktorej spoločnosti sú spoločníkmi otec a brat matky maloletého dieťaťa, deklarovala príjem 350 eur netto mesačne s tým, že stále jej finančne pomáhajú rodičia. Majetkové a osobné pomery na strane matky sa nezmenili. Matka má bežné mesačné výdavky spojené s užívaním bytu. Matka vo výpovedi deklarovala, že spláca hypotekárny úver a spotrebný úver, ktorým refinancovala predchádzajúce úvery, ktoré si brali za trvania manželstva na podnikanie, tie si rozdelili, jej splátky sú 214 eur. Matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane otca maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov v rozhodnom období v tom, že v období od 17.02.2015 do 10.06.2018 pracoval v zahraničí (Anglicku), kde dosahoval PMZ netto 2.276,42 eur, mal zvýšené výdavky spojené s bývaním v zahraničí a cestovaním na Slovensko. Je výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý začal stavať pred uzatvorením manželstva, v ktorej domovej nehnuteľnosti aktuálne býva, má bežné mesačné výdavky spojené s užívaním rodinného domu. Otec naďalej spláca úver, ktorý mal pred uzatvorením manželstva, ktorý úver začiatkom roka 2017 refinancoval a navýšil na sumu 80.000 eur v súvislosti s dokončením rodinného domu. Na vyplatenie dlžôb z čias podnikania počas manželstva si bral v roku 2016 dva úvery. Otec spláca hypotekárny úver v mesačných splátkach po 283,26 eur, ako i ďalšie vyššie uvedené úvery v mesačných splátkach 146,17 eur a 153,29 eur. Tiež spláca pôžičku svojim rodičom vo výške 10.000 eur. V rozhodnom období pokiaľ otec pracoval v zahraničí, v čase v ktorom sa zdržiaval na Slovensku, sa maloletému dieťaťu aktívne venoval, prispieval na výživu maloletého dieťaťa aj nad rámec bežného výživného. Otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR od 09.06.2018. Poberal šesť mesiacov podporu v nezamestnanosti vo výške 900, resp. 930 eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci). Od septembra 2018 vykonáva prácu na dohodu v rozsahu 15 hodín mesačne u svojej priateľky s tým, že hodinovú mzdu 2,75 eur. Otec nežije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou P. M., ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede otca, ako aj z čestného prehlásenia P. M., tá sa zdržiava v domácnosti otca v nepravidelných intervaloch, na nákladoch otca na bývanie v domovej nehnuteľnosti sa nepodieľa, zabezpečuje nákup stravy pre seba i pre otca maloletého dieťaťa len v čase, kedy sa zdržiava v domácnosti otca. Od času ako otec nepracuje v zahraničí zabezpečuje v väčšom rozsahu osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rámci styku s maloletým dieťaťom podľa dohody s matkou maloletého dieťaťa, počas posledných letných školských prázdnin približne v rovnakom rozsahu ako matka maloletého dieťaťa, ktorú skutočnosť matka v konaní nepoprela. Otec maloletého dieťaťa prispieva naďalej na výživu maloletého dieťaťa aj nad rámec bežného výživného. Otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
26. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody matky maloletého dieťaťa v podanom odvolaní uvádza, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne za obdobie od 25.10.2017 do 31.05.2018 (počas výkonu práce otca v zahraničí, kedy otec dosahoval PMZ netto 2 276,42 eur) a od 01.06.2018 na sumu 200 eur mesačne (počas doby evidencie otca na príslušnom ÚPSVaR od 09.06.2018, poberania podpory v nezamestnanosti vo výške 900, resp. 930 eur mesačne, výkonu práce od septembra 2018 na dohodu v rozsahu 15 hodín mesačne, za hodinovú mzdu 2,75 eur), je v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine v celom rozhodnom období, s prihliadnutím na vyššie uvedené zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, odôvodnené zvýšené výdavky maloletého dieťaťa, ako aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky maloletého dieťaťa v rozhodnom období (ktorú vyživovaciu povinnosť si matka maloletého dieťaťa mohla a mala plniť už od 26.marca 2018 v podstatne vyššom rozsahu než v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného a to minimálne z rozsahu príjmu, ktorý dosahuje od augusta 2018, keďže bola bez vážnych dôvodov vyradená z evidencie nezamestnaných, naviac v tom čase deklarovala ďalší príjem za líčenie, za cvičenie pilates, za príležitostný predaj tovaru spoločnosti Mary Kay, pričom od júla 2018 ma pravidelný mesačný príjem, ktorý jej umožňuje v primeranom rozsahu taktiež sa podieľať na zabezpečovaní odôvodnených, aj zvýšených potrieb maloletého dieťaťa, keď je potrebné konštatovať, že matka maloletého dieťaťa má vzhľadom k svojmu dosiahnutému vzdelaniu do budúcnosti potenciál na dosahovanie podstatne vyššie príjmu). Na strane matky maloletého dieťaťa bolo potrebné v rozhodnom období prihliadnuť aj na výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (vzhľadom k veku maloletého dieťaťa). Odvolací súd poukazuje i na tú v konaní nesporne preukázanú skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa sa v celom rozhodnom období podieľal na výžive maloletého dieťaťa i nad rámec bežného výživného (napr. nákupom učebných pomôcok v roku 2017, úhradou poistného do roku 2018, úhradou horolezeckého krúžku) a od júna 2018 tiež v rámci osobnej starostlivosti o maloletého dieťa počas otcom deklarovaného rozsahu styku s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin a mesiaca september roku 2018, ktoré otcom tvrdené skutočnosti matka v konaní nepoprela. V konaní bola nesporne preukázaná tá skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa ukončil výkon práce v zahraničí a tým došlo k podstatnému zníženiu príjmu na strane otca v mesiaci jún 2018. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť tejto zmeny pomerov na strane otca maloletého dieťaťa zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že otcom prezentovaný osobný dôvod ukončenia trojročného výkonu práce v zahraničí v súvislosti so záujmom otca o osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa v rámci styku s maloletým dieťaťom, o upevnenie a ďalší vývoj citových väzieb medzi otcom a maloletým dieťaťom vzhľadom k veku maloletého dieťaťa, ako aj s vyšším vekom otca maloletého dieťaťa je dôležitým dôvodom skončenia výkonu práce v zahraničí, ktorá skutočnosť je nesporne aj v záujme zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol daný dôvod aplikovať ustanovenie § 75 ods.1 druhá veta Zákona o rodine, keďže v konaní nebolo preukázané, že otec ako povinný sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku (v zahraničí). Odvolací súd poukazuje na zodpovedný postoj otca maloletého dieťaťa pri plnení si vyživovacej povinnosti v rozhodnom období, ako aj v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného (vyhlásenia rozsudku dňa 10.02.2015), kedy súhlasil s výškou výživného 150 eur mesačne pri deklarovanom príjme z podnikania 500 eur netto, keďže nesporne v tom čase mal vedomosť o tej skutočnosti, že od 17.02.2015 bude pracovať v zahraničí. S poukazom na vykonané dokazovania súdom prvej inštancie najmä výsluchom otca maloletého dieťaťa a čestným prehlásením P. M., v konaní nebola preukázaná tá skutočnosť, že otec žije v spoločnej domácnosti s inou osobou, čím by mal znížené výdavky na náklady v domácnosti. Je nesporné, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ sa jedná deklarovanú úverovú zaťaženosť na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorá súvisí so zabezpečeným a uspokojeným potrieb bývania oboch rodičov (nie s dlhmi rodičov z podnikania v čase ich manželského spolužitia) je potrebné konštatovať nevyhnutnosť ich vynakladania, keďže ide o zabezpečovanie a uspokojovanie potrieb bývania rodičov maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil i pokiaľ ustálil rozhodný čas zmeny pomerov k 25.10.2017 (spojený najmä s nástupom maloletého dieťaťa na základnú školu, so zvýšenými výdavkami maloletého dieťaťa spojenými so zdravotnými problémami maloletého dieťaťa, ktoré zdravotné problémy v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného neboli tak výrazné, nákladné).
27. Pokiaľ sa týka podaného odvolania otca v časti splatnosti zročné výživného, odvolací súd sa stotožnil s názorom matky maloletého dieťaťa v tom, že odvolanie nie je dôvodné, keďže zročné výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom osoby povinnej platiť výživné v minulosti a je teda prostriedkom na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa za už uplynulý čas, keďže malo byť vynaložené na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa v minulosti, teda v rozhodnom období, preto by mala byť splatnosť zročného výživného určená naraz a čo v najkratšej lehote, aby výživné bolo uhradené čo najskôr a mohlo byť tak použité na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Súdom prvej inštancie určená lehota troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku je dostatočne dlhá na úhradu vzniknutého nedoplatku na zročnom výživnom a poskytnutie ďalšej výhody otcovi ako osobe povinnej platiť výživné spočívajúcej v umožnení splátok zročného výživného, by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
28. Odvolací súd v danej právnej veci z vyššie uvedených podstatných dôvodov dospel k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom rodičov maloletého dieťaťa a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, i s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami na maloleté dieťa, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky maloletého dieťaťa bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa tak, aby životná úroveň rodičov a maloletého dieťaťa bola rovnaká.
29. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody matky maloletého dieťaťa dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutočného stavu veci, relevantne skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne ich posúdil, preto odvolacie dôvody odvolateľky nie sú dôvodné.
30. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody matky maloletého dieťaťa, ako aj otca maloletého dieťaťa v podaných odvolaniach ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti a bol zistený úplný skutočný stav veci (§ 35 CMP), keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CMP rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie.
31. S poukazom na všetky vyššie uvedené podstatné skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).