Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-24-2018.pdf
PDF · 125.01 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X/X, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Rastislav Hudák, advokát, Alžbetina 41, 040 01 Košice, proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie správcu Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu Tokajská spoločnosť Viničky, s. r. o., so sídlom Mestská záhrada 5321, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 206 091, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/16/2017-107 zo dňa 22.mája 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/16/2017-107 zo dňa 22.mája 2018 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že v konkurznom konaní na majetok úpadcu, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K 22/2017, pohľadávka žalobcu v celkovej výške 459 109,19 Eur, vzniknutá na základe zmenečného ručenia úpadcu na vlastnej zmenke vystavenej v C. J. dňa 18. 10. 2007 I. V., nar. XX. XX. XXXX, Y. X/X, XXX XX L., vystaviteľom E. K., nar. XX. XX. XXXX, č. d. XX, XXX XX C. J., zapísaná v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 3.1, je v celom rozsahu oprávnená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
2. Určil, že v konkurznom konaní na majetok úpadcu, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K 22/2017, pohľadávka žalobcu v celkovej výške 573 886,48 Eur, vzniknutá na základe zmenečného ručenia úpadcu na vlastnej zmenke vystavenej v C. J. dňa 01. 06. 2008 I. J., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, XXX XX T., vystaviteľom E. K., nar. XX. XX. XXXX, č. d. XX, XXX XX C. J., rubopisovanej žalobcovi dňa 25. 01. 2010, zapísaná v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 3.2, je v celom rozsahu oprávnená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
3. Určil, že v konkurznom konaní na majetok úpadcu, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K 22/2017, pohľadávka žalobcu v celkovej výške 918 218,36 Eur, vzniknutá na základe zmenečného ručenia úpadcu na vlastnej zmenke vystavenej v C. J. dňa 27. 06. 2008 O. J., nar. XX. XX. XXXX, Q. I., XXX/XX, XXX XX E. T., vystaviteľom E. K., nar. XX. XX. XXXX, č. d. XX, XXX XX C. J., rubopisovanej žalobcovi dňa 22. 12. 2008, zapísaná v zozname pohľadávok úpadcu pod č. 3.3, je v celom rozsahu oprávnená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretých pohľadávok s odôvodnením, že zmenky obsahujú označenie toho, kto má plniť a komu sa má platiť, slovné spojenie „per aval“ je zaužívaným slovným spojením vyjadrujúcim záväzok ručenia zo zmenky, podpis úpadcu ako avalistu na zmenkách patrí jeho konateľovi, ktorý konal za úpadcu postupom zapísaným v obchodnom registri, v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie žalobca žaloby o určenie pravosti popretých pohľadávok podal včas a neexistencia, resp. nedostatky účtovníctva úpadcu nemôžu byť na ťarchu žalobcovi ako veriteľovi.
5. Súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca si svoje pohľadávky uplatnil z titulu vystavených zmeniek, keď zmenka pre pohľadávku č. 1 bola vystavená dňa 18. 10. 2007, zmenka pre pohľadávku č. 2 dňa 01. 06. 2008 a zmenka pre pohľadávku č. 3 dňa 27. 06. 2008 a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalobca si pohľadávky prihlásil z titulu zmenečného ručenia.
6. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s jednotlivými dôvodmi popretia pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného. Žalovaný ako dôvod popretia uviedol, že zo zmeniek nie je zrejmé, kto je remitentom zmeniek. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že obsahovou náležitosťou vlastnej zmenky je aj meno toho, alebo na rad komu sa má platiť a v danom prípade na každej zmenke je predtlačený text komu sa má za zmenku platiť a k tomu je uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa tej-ktorej fyzickej osoby. K ďalšiemu dôvodu popretia, že na zmenkách sa nachádza označenie „per aval“, ktoré nepredstavuje žiadnu mutáciu slovenského slova súd uviedol, že zákon zmenkový a šekový umožňuje ručenie vyjadriť nielen slovami „ako ručiteľ“ , ale aj inou doložkou rovnakého významu. Doložka, resp. označenie „per aval“ je historicky a všeobecne používanou a akceptovateľnou doložkou vyjadrujúcou význam zmenečného ručenia. Nejde o označenie, ktoré spôsobuje dvojjazyčnosť zmenky, ale ide o doložku rovnakého významu ako slová „ako ručiteľ“. K dôvodu popretia, že zo zápisu na zmenkách vyplýva, že E. K. konal v mene úpadcu ako zástupca a vzťah zastúpenia nebol preukázaný, pričom nie je vylúčený ani vznik záväzku iba zástupcovi a nie zastúpenej osobe, súd uviedol, že zo zapísaných údajov považoval za zistené, že E. K. bol konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu, keď funkcia mu vznikla 24.4.2001 a zanikla 14.10.2009. Potom považoval súd za preukázané, že E. K. bol konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu ku dňu vystavenia každej jednotlivej zmenky a ako konateľ konal za obchodnú spoločnosť úpadcu samostatne. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť úpadcu ako ručiteľ bola na zmenke označená tak, že bolo pri nej uvedené aj to, že je zastúpená E. K., súd nevyhodnotil tak, že E. K. konal za obchodnú spoločnosť úpadcu ako zástupca, keďže súčasne pri E. K. bola uvedená aj jeho funkcia ako konateľa a E. K. v rozhodnom období bol konateľom obchodnej spoločnosti úpadcu, teda jeho konanie vždy bolo zo zákona konaním za obchodnú spoločnosť úpadcu. V danom prípade preto nebolo podľa názoru súdu potrebné preukazovať vzťah zastúpenia a rovnako nemohlo dôjsť k vzniku ručiteľského záväzku priamo pre E. K., keďže E. K. bol zo zákona oprávnený konať za úpadcu ako jeho konateľ samostatne, teda jeho konanie zo zákona zaväzovalo vždy a priamo úpadcu. K dôvodu popretia, že žalobca nepreukázal, že v reštrukturalizácii podal včas žalobu o určenie popretej pohľadávky súd uviedol, že z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku považoval za zistené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/7/2016 zo dňa 26.8.2016 bola povolená reštrukturalizácia obchodnej spoločnosti úpadcu, účinky povolenia nastali dňa 6.9.2016, t. j. v deň nasledujúci po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku. Zákonná lehota na prihlasovanie pohľadávok bola od 6.10.2016, t. j. 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, lehota na popretie pohľadávok do 7.11.2016, t. j. 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, keď koniec lehoty pripadol na sobou 5.11.2019 (správne 2016), teda posledným dňom lehoty sa stal najbližší pracovný deň a lehota na podanie žaloby na súd o určenie popretej pohľadávky do 7.12.2016, t. j. 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Žalobca potvrdeniami Okresného súdu Banská Bystrica preukázal, že dňa 7.12.2016 podal proti obchodnej spoločnosti úpadcu tri žaloby o určenie pravosti popretých pohľadávok. Preto považoval súd za preukázané, že žalobca si uplatnil svoje právo domáhať sa popretých pohľadávok v reštrukturalizácii včas. K poslednému dôvodu popretia žalovaným, že pohľadávky neboli zapísané v účtovnej evidencii úpadcu, v registratúre úpadcu sa nenachádzali žiadne listiny preukazujúce existenciu pohľadávok a úpadca pohľadávky neuviedol ani do zoznamu záväzkov, súdu uviedol, že žalobca svoje nároky zo zmenkového ručenia preukázal, keď ako majiteľovi zmenky mu k uplatneniu jeho práva postačovalo aj pripojenie zmeniek, žalobca už s prihláškou pohľadávok pripojil nielen zmenky, ale aj ďalšie listiny (napr. dohody o vyplňovacom práve, zmluvy o pôžičke) a zároveň súd podporne poukázal na aktuálne účinnú úpravu popretia pohľadávky v konkurze, podľa ktorej dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka.
7. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaný v popieracom práve neuplatnil relevantné námietky týkajúce sa samotnej zmenky, reps. kauzálne námietky a keďže žalobcom predložené zmenky obsahujú všetky formálne aj materiálne zákonné požiadavky, súd posúdil žalobu ako dôvodnú.
8. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol aj ďalšie skutočnosti k dôvodom popretia pohľadávky podľa názoru súdu v danom prípade neboli na zmenkách uvedené dve osoby, v prospech ktorých bola zmenka vystavená, keď na každej zmenke jednoznačne v po texte „na túto zmenku zaplatím“ bolo predtlačené meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa fyzickej osoby s označením „komu“ a rovnako boli následne na každej zmenke predtlačené doložky „bez protestu“ a „na rad“. Nešlo teda o vystavenie zmeniek na rad vystaviteľa, ale na rad toho, komu sa má platiť. Pokiaľ je na zmenke pre pohľadávku č. 3 nezhoda medzi zmenkovou sumou udanou slovom a udanou číslami a suma udaná číslami je o 4,--eurá vyššia ako suma uvedená slovami, platí suma vyjadrená slovami. Teda suma istiny prihlásenej pohľadávky by v danom prípade mala byť 796.650,05 eur, v popieracom prejave však žalovaný takýto dôvod popretia neuviedol. Vychádzajú z toho, že v civilnom sporovom incidenčnom konaní súd popretú pohľadávku preskúmava len z dôvodov uvedených v popieracom prejave, keď aj veriteľ, ktorého pohľadávka bola v konkurze popretá sa môže v žalobe o určenie popretej pohľadávky domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, sa súd zaoberal len dôvodmi popretia pohľadávky uvedenými v popieracom prejave.
9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP rozsudok zmenil tak, že žalobu o určenie popratých pohľadávok v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že rozsudok podáva v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na vykonanie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
11. K absencii kauzy uplatnených zabezpečovacích zmeniek žalovaný uviedol, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 27.11.2008 je abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s kauzálnym právnym vzťahom. Žalobca si prihlásil svoje pohľadávky zo zmeniek, ktoré sám označil ako zabezpečovacie zmenky, teda priamo v prihláške deklaroval spojenie s konkrétnym kauzálnym právnym vzťahom. Prvý nosný dôvod prvostupňového súdu založený na závere, že aj pri zabezpečovacej zmenke stačí len jej predloženie, preto nemôže obstáť ako vecne správny. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 140/2018 zo dňa 23.7.2009 pri zabezpečovacej zmenke sa zmenečný dlžník alebo ručiteľ vždy môže brániť s poukazom na absenciu alebo vady kauzálneho vzťahu, s ktorým je takáto zmenka spojená. Doklady predložené spolu s prihláškou nie sú postačujúce na preukázanie vzniku zabezpečovanej kauzálnej pohľadávky. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že skutočne došlo k poskytnutiu pôžičiek, ktorých vrátenie mali predmetné zmenky zabezpečovať. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, teda je potrebné, aby okrem konsenzu strán došlo aj k odovzdaniu peňažného plnenia. Z predložených zmlúv o pôžičke vyplýva, že pôžičky boli poskytnuté v hotovosti, čo v spojení s výškou poskytnutých pôžičiek predpokladá zvýšenú opatrnosť pri preskúmavaní takýchto nárokov zo strany správcu a na strane veriteľa tento stav vyžaduje, aby poskytnutie pôžičiek preukázal aj inak ako len vyhlásením obsiahnutých v zmluvách. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 5/2014 dôkazy predkladané spriaznenými osobami je vždy potrebné posudzovať z hľadiska ich dôveryhodnosti s tým, že v prípade pohľadávok uplatňovaných spriaznenými osobami musia existovať na preukázanie ich oprávnenosti aj iné ako nimi vytvorené dôkazy. Záver súdu prvej inštancie, že je na mieste aplikovať v tejto veci podporne aj ust. § 32 ods. 1 in fine ZKR, podľa ktorého „dôvodom prihlásenia popretej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka“ je podľa názoru žalovaného pre danú vec neaplikovateľný, pretože z účtovnej dokumentácie úpadcu vôbec nevyplýva nielen existencia uplatnených zmeniek, ale ani existencia pohľadávok zo zmlúv o pôžičke, ktoré mali tieto zmenky zabezpečovať. Žalovaný popiera akékoľvek nedostatky vo vedení účtovníctva
týkajúceho sa riadneho evidovania záväzkov a tiež žalobcom uvádzané údajné účelové a úmyselné neuvedenie existujúcich záväzkov do zoznamu záväzkov. Poukázal tiež na to, že úpadca pohľadávky neuviedol ani do zoznamu záväzkov tvoriaceho prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom táto skutočnosť predstavuje samostatné dôvody spornosti popretých pohľadávok, nakoľko nie je možné ich existenciu preukázať.
12. K absencii uplatnených zabezpečovacích zmeniek žalovaný uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že predložené zmenky obsahujú všetky formálne aj materiálne požiadavky a že žalovaný nesplnil povinnosť tvrdenia ani na túto nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu vád vlastných zmeniek a má za to, že si uvedenú povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť splnil. Zmenky trpia vadami, ktorých dôsledkom je opodstatnenosť popretia pohľadávky 1, 2, 3. Nesúhlasí s argumentmi konajúceho súdu, týkajúcimi sa žalovaným namietaných označení zmeniek doložkou „per aval“. Opätovne uvádza, že zmenka musí byť vyhotovená v jednom jazyku, inak je neplatná. Na tele jednotlivých sporných zmeniek sa nachádza označenie „per aval“, ktoré nepredstavuje žiadnu mutáciu slovenského slova, nakoľko zvyšok textu a obsah samotných zmeniek bol vyhotovený v slovenskom jazyku a má za to, že daný fakt spôsobuje nejednoznačnosť zmeniek, jedná sa o zmenky dvojjazyčné a ich obsah je z tohto dôvodu zmätočný.
13. Ďalšou zásadnou námietkou žalovaného pre formálne vady zmeniek je ich neurčitosť ohľadom osoby remitenta, keď z predložených zmeniek nie je zrejmé, kto je ich remitentom. Zmenky obsahujú iba zápis BEZ PROTESTU! NA RAD!“ E. K., nar. XX.XX.XXXX, č.d. XX, XXXXX C. J.“. Nejde pritom o identifikáciu vystaviteľa zmeniek, keďže vystaviteľ zmenky ako takej je vždy identifikovaný na inom mieste zmenky, v dôsledku čoho z uvedeného zápisu vyplýva, že na zmenkách sú uvedené dve osoby, v prospech ktorých boli vystavené, pričom nie je dostatočne zrejmé, ktorá osoba je veriteľom. Opätovne poukázal na ust. 77 ods. 2 ZZŠ, ktorý neobsahuje odkaz na § 3 ods. 1 ZZŠ, následkom čoho je vylúčené vystavenie zmeniek na rad vystaviteľa pri vlastnej zmenke, nakoľko v danom prípade by išlo o neplatnú zmenku. Na túto zásadnú námietku žalovaného zakladajúcu neplatnosť zmeniek neposkytol konajúci súd presvedčivú odpoveď aj keď sa ňou zaoberal v bode 30 odôvodnenia. Tiež má za to, že zo zmeniek nie je možné jednoznačne tvrdiť, že tieto pán K. podpísal v postavení konateľa úpadcu, a teda, že konal v jeho mene a vyjadroval vôľu samotného úpadcu byť zmenkami zaviazaný.
14. K uplatneniu zákonom neupravenej koncentrácie žalovaný uviedol, že súd vo vzťahu k časti uplatnenej procesnej obrany žalovaného uplatnil zákonne neupravenú koncentráciu, a to s poukazom na právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 70/2016 s tým, že citované uznesenie priamo vychádza z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014, keď podľa názoru žalovaného citovaný nález Ústavného súdu vo svojej argumentácii uznáva, že tu existuje rozdiel medzi rozsahom a dôvodmi popretia. V náleze sa výslovne uvádza, že „obmedzenie popretia len na určitý dôvod a určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu“. Podľa popierajúceho prejavu žalovaného došlo k popretiu pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. Koncentračnú zásadu nie je možné v konkurze uplatňovať aj vo vzťahu k dôvodom popretia. Takáto koncentrácia nevyplýva explicitne zo žiadneho zákonného ustanovenia ZKR, ani z ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré už pravidlá zákonnej a sudcovskej koncentrácie obsahujú. Súd nemôže v incidenčnom konaní nad rámec zákona pridávať ďalšie koncentračné body a uplatňovať ich tak, že ich existenciu nie je vopred možné nepochybne predvídať, nakoľko nie sú explicitne obsiahnuté v platnej právnej úprave. Absolútna a dôsledná koncentrácia dôvodov popretia do lehoty v zmysle § 32 ods. 3 ZKR, ktorú uplatňuje súd, je v praxi vo všeobecnosti neuskutočniteľná. Má za to, že citované rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré tvorí základ aj pre rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 70/2016 je možné považovať za rozhodnutie v judikatúre Ústavného súdu za ojedinelé a názory v ňom prezentované nemajú rovnakú normatívnu záväznosť akú má v našom právnom poriadku ustálená judikatúra. Má za to, že tento nález v skutočnosti nevytvára autoritatívne pravidlá a neposkytuje jednoznačné odpovede, ale naopak kladie otázky, na ktoré by mal odpovedať Krajský súd v Bratislave. Má za to, že ZKR vyžaduje od popieracieho prejavu správcu len to, aby bol odôvodnený (§ 32 ods. 2 ZKR), nevyžaduje však to, aby popieracie dôvody boli dôvodmi nemennými a nebolo ich možné pro futuro rozšíriť, a to najmä po oboznámení sa s obsahom incidenčnej žaloby o určenie popretej pohľadávky.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že prvostupňový súd riadne a úplne zistil skutkový stav veci a vyčerpávajúcim spôsobom sa s ním vo svojom rozsudku skutkovo a právne vysporiadal. Žalobca má za to, že samotná zmenka bola vystavená riadne, obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, je určitá a platná. Je vystavená správne, vyplýva z nej jasný záväzok na plnenie zo zmenky. Zo zmenky jasne vyplýva bezpodmienečný prísľub zaplatiť peňažnú sumu, údaj o zročnosti a mieste, kde sa má platiť, označenie toho, komu sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky, ako aj údaj o vystaviteľovi a jeho podpis, jednoznačné označenie avalistov vrátane ich podpisov. Ďalej uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Má za to, že tieto dôvody zo strany správcu nie je možné rozširovať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
16. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ktoré by neboli prednesené v konaní pred súdom prvého stupňa, pretože žalovaný trvá na podanom odvolaní a všetkých svojich doterajších tvrdeniach a žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil pravosť pohľadávok uplatnených žalobcom.
20. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
21. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretých pohľadávok titulom predložených zmeniek. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že žalobca si svoje pohľadávky uplatnil z titulu vystavených zmeniek. Zmenka pre pohľadávku 1/ bola vystavená dňa 18.10.2007, zmenka pre pohľadávku č. 2 dňa 1.6.2008 a zmenka pre pohľadávku č. 3 dňa 27.6.2008. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca si pohľadávky v konaní prihlásil z titulu zmenečného ručenia.
22. Žalovaný prihlásené pohľadávky žalobcu poprel dňa 27.6.2017. Ako dôvod popretia uviedol, že zo zmeniek nie je zrejmé, kto je remitentom zmenky, zmenky nie sú vyhotovené v jednom jazyku, keď na zmenke sa nachádza označenie „per aval“, ktoré nepredstavuje žiadnu mutáciu slovenského slova, zo zápisu na zmenkách vyplýva, že E. K. konal v mene spoločnosti Tokajská spoločnosť, Viničky, s. r. o. ako zástupca (použité slovo zastúpený) s tým, že vzťah zastúpenia nebol preukázaný, pričom nie je vylúčená aplikácia § 8 ZZŠ (vznik záväzku iba zástupcovi a nie zastúpenej osobe), veriteľ nepreukázal, že žaloba o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii bola podaná včas, pričom prípadným omeškaním mohla zaniknúť vymáhateľnosť pohľadávok (§ 124 ods. 5 ZKR) a popreté pohľadávky zároveň neboli zapísané v účtovnej evidencii úpadcu a v registratúre úpadcu sa nenachádzali žiadne listiny preukazujúce existenciu popretých pohľadávok, s tým, že úpadca pohľadávky neuviedol ani do zoznamu záväzkov tvoriaceho prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom tieto skutočnosti predstavujú samotné dôvody spornosti prihlásených pohľadávok.
23. Odvolací súd konštatuje, že so všetkými dôvodmi popretia pohľadávok sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysporiadal, ku každému dôvodu zaujal v napadnutom rozsudku stanovisko, ktoré riadne odôvodnil.
24. Čo sa týka námietky žalovaného, že zo zmeniek nie je zrejmé, kto je remitentom zmeniek, odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 5 zák. č. 191/1950 Sb., podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje meno toho alebo na rad komu sa má platiť. V zmenke nesmie chýbať meno toho, komu má byť zaplatené, meno veriteľa - remitenta. Toto meno je zároveň prvým označením veriteľa, postupným prevodom (indosamentom) zmenky môže byť na zmenke celý rad postupných veriteľov.
25. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že na zmenkách sa uvedené dve osoby, v prospech ktorých boli vystavené, pričom nie je dostatočne zrejmé, ktorá osoba je veriteľom. Na zmenke vystavenej dňa 18.10.2007 je predtlačené, že za túto zmenku zaplatí vystaviteľ zmenky E. K. I. V.. Na zmenke vystavenej dňa 1.6.2018 je uvedené, že E. K. ako vystaviteľ zmenky zaplatí za túto zmenku I. J. a na zmenke vystavenej dňa 27.6.2008 je uvedené, že E. K. ako vystaviteľ zmenky zaplatí za túto zmenku O. J.. S tvrdením žalovaného, že slová v tele zmenke „na rad! E. K......“ nie je možné vykladať inak ako vystavenie vlastnej zmenky na rad vystaviteľa, ktorým bol E. K. sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko v každej zo zmeniek je jasne a zrozumiteľne uvedené, komu bude za tú-ktorú zmenku zaplatené, t. j. žalobcovi, I. J. a O. J., s tým, že ani uvedenie mena E. K., kde jedenkrát je uvedený ako vystaviteľ a jedenkrát je jeho meno uvedené pod nápisom bez protestu, na rad neznamená, že by zmenky boli vystavené dve osoby v prospech ktorých sa má platiť a neobstojí ani námietka žalovaného, že nie je z týchto zmeniek dostatočne zrejmé, ktorá osoba je veriteľom, keď podľa názoru odvolacieho súdu, z predložených zmeniek úplne jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, kto je veriteľom, teda v prospech koho sa má platiť.
26. K dôvodu popretia pohľadávky žalovaným, že zmenka musí byť vyhotovená v jednom jazyku, pričom na zmenkách sa nachádza označenie „per aval“, ktoré nepredstavuje podľa názoru žalovaného mutáciu slovenského slova odvolací súd poukazuje na ust. § 31 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb., podľa ktorého ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu, ručiteľ ho podpíše.
27. V danom prípade bolo ručenie vyjadrené na všetkých zmenkách slovami „per aval“, ktoré vyjadrenie možno v zmysle uvedeného ustanovenia považovať za všeobecne používanú a akceptovateľnú doložku rovnakého významu ako slová „ako ručiteľ“. Samotný zákon v ust. § 31 ods. 2 umožňuje slovo ručenie vyjadriť aj inou doložkou tak ako bolo tomu v tomto prípade, preto popretie pohľadávky žalobcu z dôvodu dvojjazyčnosti zmenky zo strany žalovaného je právne irelevantné.
28. Ďalším dôvodom popretia zo strany žalovaného bola skutočnosť, že zo zápisu na zmenkách vyplýva, že E. K. konal v mene spoločnosti Tokajská spoločnosť Viničky, s. r. o. ako zástupca použité slovo „zastúpený“, ale vzťah zastúpenia nebol preukázaný. K tomuto dôvodu popretia zaujal súd prvej inštancie podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie v ods. 24 napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Na jednotlivých zmenkách bola ako „per aval“ uvedená Tokajská spoločnosť Viničky, s. r. o. pod ňou bolo napísané zastúpený: E. K., konateľ a jeho podpis. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že ak bol v čase vystavenia jednotlivých zmeniek E. K. konateľ spoločnosti úpadcu, a z výpisu z obchodného registra vyplýva, že za spoločnosť koná a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisuje konateľ samostatne tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis a E. K. je uvedený na jednotlivých zmenkách ako konateľ, ktorá skutočnosť aj z jednotlivých zmeniek nesporne vyplýva, bolo jeho konanie konaním za obchodnú spoločnosť úpadcu. Na tento prípad nemožno vzťahovať ani § 8, podľa ktorého kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne zaviazaný. V danom prípade E. K. bol ako konateľ oprávnený za úpadcu konať, potom nemohol podpísať zmenku podľa § 8 zákona 191/1950 Sb. ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať.
29. K popretiu pohľadávky z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že v reštrukturalizácii včas podal žalobu o určenie popretej pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na ods. 26 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie s dôvodom popretia náležite vysporiadal, keď dospel k
záveru, že žaloby boli podané dňa 7.12.2016 v zákonnej lehote a odvolací súd len na doplnenie uvádza, že k tomuto dôvodu popretia sa žalovaný v odvolaní už ani nevyjadruje.
30. Ako posledný dôvod popretia pohľadávky žalovaný uviedol, že pohľadávky neboli zapísané v účtovnej evidencii úpadcu, v registratúre úpadcu sa nenachádzali žiadne listiny preukazujúce existenciu pohľadávok a úpadca pohľadávky neuviedol ani do zoznamu záväzkov. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ust. § 32 ods. 1 in fine ZKR, podľa ktorého dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka ako aj na ust. § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Žalobca okrem predložených zmeniek pripojil zmluvy o pôžičke, dohody o vyplňovacom práve, uznanie záväzku, ako aj ďalšie dôkazné listiny, a to nad rámec svojich povinností ako majiteľa zmeniek, hoci mu na uplatnenie jeho práva postačovalo len pripojenie zmeniek, a to v súlade s ust. § 495 Obč. zákonníka, podľa ktorého je veriteľ povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov, hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené je bezpredmetné, či úpadca zaevidoval predmetné zmenky vo svojej účtovnej evidencii, ako aj to, že v registratúre úpadcu sa nenachádzali žiadne listiny preukazujúce existenciu pohľadávok, a že úpadca pohľadávky neuviedol ani do zoznamu záväzkov. To, že si úpadca neplnil svoje povinnosti, nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky žalobcu.
32. Čo sa týka ďalších dôvodov popretia, ktoré žalovaný neuviedol v oznámení o popretí pohľadávky, na tieto odvolací súd neprihliadal. Obdobne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 70/2016 z 30.1.2017, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, keď aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ods. 5 ustanovenia § 32 stanovuje obsahové náležitosti popretia. Každý, kto pohľadávku popiera, teda bez ohľadu na to, či je to správca alebo veriteľ musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť. Pri popretí výšky musí popierajúci subjekt uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva a pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Rozsah popretia zabezpečenej pohľadávky sa môže týkať zabezpečovacieho práva ako takého (jeho existencie), právneho dôvodu, poradia, ako aj majetku, ktorým je pohľadávka veriteľa zabezpečená. S poukazom na uvedené sa súd potom mohol vysporiadávať len s tými dôvodmi popretia, ktoré správca v popretí pohľadávok uviedol a s tými sa aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.
33. Tak ako zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje obsahové náležitosti popretia, tak v ods. 15 § 32 zároveň stanovuje, že v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva s tým, že v žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. V žalobe teda nemôže navyše uvádzať iné dôvody, prípadne inú výšku pohľadávky, ktorú uviedol v prihláške, čo vyvracia tvrdenie žalovaného o tom, že popieracie dôvody je možné rozšíriť najmä po oboznámení sa s obsahom žaloby o určenie popretej pohľadávky, keď ako už bolo vyššie uvedené inú výšku, poradie, prípadne iný právny dôvod ako v prihláške už žalobca v žalobe uvádzať nemôže. Tomu zodpovedá aj možnosť súdu preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, pre ktoré ju správca poprel.
34. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že nález Ústavného súdu SR, ktorý vychádza aj z citovaného rozhodnutia NS SR je ojedinelý, odvolací súd konštatuje, že predmetný nález Ústavného súdu spolu s rozhodnutím Najvyššieho súdu je úplne súladný s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustálenou judikatúrou súdov, teda konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty mal možnosť pohľadávky žalobcu poprieť aj z iných dôvodov, ktoré nad rámec popretia uvádza v predmetnom konaní. Ak tak neurobil, nemôže sa iných dôvodov popretia už v súčasnej dobe domáhať.
35. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
36. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.
37. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
40. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).