Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-38-2018.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanému: Radiant s. r. o., so sídlom Dlhé Diely I 6/A, Bratislava, IČO: 45 884 021, zast.: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 47 876 034, o zaplatenie 29.879,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29.879,20 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne:
- zo sumy 3.300,- eur od 19.04.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 6.563,86 eur od 18.05.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 6.671,78 eur od 17.06.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 6.671,78 eur od 19.07.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 6.671,78 eur od 16.08.2017 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 29.879,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.300,- eur od 19.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 6.563,86 eur od 18.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 6.671,78 eur od 17.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 6.671,78 eur od 19.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 6.671,78 eur od 16.08.2017 do zaplatenia, na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.08.2015, ktorou žalobca prenechal žalovanému do dočasného odplatného užívania predmet nájmu označený v zmluve v Nemocnici Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13 v Bratislave. Na základe nájomnej zmluvy žalobca vyfakturoval žalovanému dohodnuté nájomné v celkovej výške 29.879,20 eur (vrátane úhrad za služby), ktoré však žalovaný napriek výzve žalobcu neuhradil.
2. Žalovaný uviedol, že v žalobe je v postavení žalobcu uvedená Univerzitná nemocnica Bratislava, s čím však nemožno súhlasiť, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného nemá žalobca, t.j. Univerzitná nemocnica Bratislava, v tomto prípade procesnú subjektivitu, a teda nemôže byť uvedená ako strana sporu. V Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 456/UNB/2015 zo dňa 17.08.2015, ako jedného z hlavných dôkazov uvedených žalobcom, je uvedený ako prenajímateľ Slovenská republika, pričom Univerzitná nemocnica Bratislava vystupuje v zmluve len v postavení správcu, teda nie ako prenajímateľ. Z uvedeného jasne vyplýva, že ani v žalobe by nemala vystupovať v postavení žalobcu, pretože toto postavenie prislúcha jedine Slovenskej republike ako prenajímateľovi predmetných nehnuteľností uvedených v zmluve. Podľa ust. § 135 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP"): „Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná." V nadväznosti na vyššie uvedené, preto nesúhlasí so žalobcom uvedeným v žalobe, nakoľko v tomto postavení by mala figurovať Slovenská republika, a až následne by mala byť uvedená Univerzitná nemocnica Bratislava ako správca, prostredníctvom ktorého Slovenská republika v postavení žalobcu koná.
3. Žalobca vo svojej replike uviedol, že je štátnou príspevkovou organizáciou, a okrem toho vykonáva aj podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Je nesporné, že náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej a výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte Univerzitnej nemocnice Bratislava. Žalobca je ako správca oprávnený vymáhať pohľadávky v zmysle zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona je správca zo zákona povinný uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný si nesplnil záväzok uhradiť žalobcovi nájomné plus súvisiace poskytnuté služby spolu v sume 29.879,20 eur, pričom ide o pohľadávku štátu, ktorú je povinný vymáhať žalobca ako správca. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2015, sp. zn. 8Cob/158/2013 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/11/2005 bez uvedenia dátumu jeho vydania.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že nespochybňuje skutočnosti uvádzané žalobcom, ktoré svedčia o existencii právnej subjektivity žalobcu, ako aj o jeho spôsobilosti byť stranou sporu, avšak súčasne uvádza, že žalovaný dôvodí nutnosť zamietnutia žaloby podanej žalobcom z celkom iného dôvodu, ktorým je absencia aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaný v tomto kontexte nespochybňuje ani skutočnosť, že žalobca je spôsobilý nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, ako nespochybňuje ani skutočnosť, že v zmysle verejnoprávnych predpisov je spôsobilý tiež samostatne hospodáriť s vlastnými prostriedkami a dokonca aj sám podnikať. Žalovaný však pripomína, že žaloba podaná žalobcom je nesprávna, pretože v tejto konkrétnej veci žalobca nepožíva hmotné právo, ktoré žiada v tomto konaní pre seba súdom priznať. Účastníkom záväzkovoprávneho nájomného vzťahu, ktorý je predmetom skúmania v tomto konaní, bol žalovaný na strane nájomcu a na strane prenajímateľa to bol štát (Slovenská republika), a nie žalobca. Žalobca síce aj v tejto prejednávanej veci vykonáva správu majetku štátu, to však znamená, že v tomto konaní by mal byť subjektom konajúcim v mene štátu a nie vo vlastnom mene. V prejednávanom záväzkovom vzťahu žalobca iba zastupuje záujmy Slovenskej republiky ako štátu, ktorý bol v tomto záväzkovom vzťahu účastníkom, a ktorý priamo prenajal predmetné priestory žalovanému. Preto aj prípadné nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu (týmto žalovaný nepotvrdzuje nárok uplatnený žalobcom čo do dôvodu a výšky) majú patriť priamo Slovenskej republike, a nie žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na to, že žalobca podaním žaloby porušil ust. § 135 ods. 1 CSP a toto jeho porušenie povinnosti ustanovenej má za následok absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, žalovaný navrhuje, aby súd po preskúmaní veci žalobu zamietol.
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
5.1. Dňa 17.08.2015 uzatvoril žalobca ako správca v mene prenajímateľa Slovenskej republiky so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, a to podľa § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a podľa § 3 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v spojení s § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „zmluva“). Predmetom nájmu bol dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v správe prenajímateľa, a to nebytové priestory v Nemocnici Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13 v Bratislave, bližšie špecifikované v čl. II zmluvy. Účelom nájmu bolo prevádzkovanie verejnej lekárne (čl. III zmluvy). V súlade s čl. VI zmluvy bola výška nájomného určená v sume 75.597,85 eur ročne (6.299,82 eur mesačne), nájomné bolo splatné do 15. dňa v mesiaci, za ktorý sa nájom platí. Podľa čl. VII zmluvy, cena služieb poskytovaná prenajímateľom nájomcovi nie je zahrnutá v nájomnom, a platí ju nájomca prenajímateľovi po vyúčtovaní, pričom preddavky určené prenajímateľom v súlade s nákladom z minulého roku, je nájomca povinný platiť mesačne spolu s nájomným. Faktúrou č. 4051700217, splatnou dňa 18.04.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.698,76 eur za nájom a služby za obdobie apríl 2017, faktúrou č. 4051700285, splatnou dňa 17.05.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.671,78 eur za nájom a služby za obdobie máj 2017, faktúrou č. 4051700359, splatnou dňa 16.06.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.671,78 eur za nájom a služby za obdobie jún 2017, faktúrou č. 4051700439, splatnou dňa 18.07.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.671,78 eur za nájom a služby za obdobie júl 2017 a faktúrou č. 4051700506, splatnou dňa 15.08.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 6.671,78 eur za nájom a služby za obdobie august 2017.
6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
6.1. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 116/1990 Zb.“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
6.2. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
6.3. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
6.4. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“), tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.
6.5. Podľa § 13 ods. 1 prvá veta zákona č. 278/1993 Z. z., správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch.
6.6. Podľa § 13 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 278/1993 Z. z., nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä určenie predmetu a účelu nájmu, dohodnuté nájomné, vyčíslenie predpokladaných prevádzkových nákladov spojených s užívaním, výpovednú lehotu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom. Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel.
6.7. Podľa § 13 ods. 3 prvá veta zákona č. 278/1993 Z. z., správca môže dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu nájomnou zmluvou uzavretou najviac na päť rokov.
6.8. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.9. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uvádzal, že keďže predmetom konania je zaplatenie nájomného, pričom predmetom nájmu je majetok štátu a Univerzitná nemocnica Bratislava je len správcom tohto majetku, mal by byť ako žalobca správne označený štát - Slovenská republika v zastúpení správcu Univerzitná nemocnica Bratislava. Iné označenie nie je prípustné, keďže žalobca ako správca nemôže vymáhať pohľadávku štátu vo vlastnom mene.
8. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/94/2002 zo dňa 25.02.2003, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod. č. 87, ročník 2004), pohľadávkami štátu sú v zmysle § 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov len také pohľadávky, z ktorých je štát oprávnený priamo. Správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu; správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Z pohľadávok, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu, je oprávnený konať priamo správca.
9. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z. z., správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Z vyššie citovaného ustanovenia, podľa dovolacieho súdu vyplýva, že osobitnú právnu úpravu dispozičných oprávnení správcu majetku štátu treba vnímať ako ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia vyplývajúce z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov jeho majetku. Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má správca k jemu zverenej časti majetku štátu. Súhrn týchto oprávnení správcu tvorí právo správy. Toto právo správcu je síce odlišné od vlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne späté. Správca pritom nakladá s predmetom správy akoby právom vlastníka, pričom štát modifikuje (ovplyvňuje) nakladanie správcov s týmito vlastníckymi právami štátu, a to nástrojom svojej zákonodarnej moci - prostredníctvom zákonov. Napokon štát iný reálny nástroj na ovplyvňovanie výkonu svojho vlastníckeho práva prostredníctvom správcov majetku štátu ani nemá. Správca je oprávnený vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom. Správa majetku štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva, právnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Správca majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/94/2002 zo dňa 25.02.2003, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod. č. 87, ročník 2004).
10. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že priamymi pohľadávkami štátu, kedy je nevyhnutné v konaní označenie štátu ako žalobcu v zastúpení správcom v zmysle § 135 CSP, sú pohľadávky na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Priamymi pohľadávkami štátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka, ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa § 51 Trestného zákona a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú však spravované správcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu.
11. V danom prípade ide o správu hmotného majetku štátu, pričom je v takýchto prípadoch v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia oprávnený konať za štát priamo správca. Od citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd nevidí dôvod sa odchýliť, a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. V súlade s uvedeným je preto žalobca priamo ako správca vecne legitimovaný v konaní na vymáhanie pohľadávky vzniknutej pri správe hmotného majetku štátu. Na uvedenom nič nemení ani to, ako bol prenajímateľ v zmluve o nájme, z ktorej pohľadávka vznikla, špecifikovaný, či bol ako prenajímateľ označený priamo správca, alebo bol ako prenajímateľ označený štát spolu s uvedením, kto za štát ako správca koná. Fakticky za štát pri správe jeho hmotného majetku koná správca, ktorý aj v tomto prípade uzatvoril zmluvu o nájme so žalovaným, a následne vzniknutú pohľadávku z nej si priamo správca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt na súde uplatnil, čím využil prostriedok na ochranu majetku štátu v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z.
12. Žalovaný pohľadávku žalobcu, vyplývajúcu z predloženej zmluvy o nájme nerozporoval, ani netvrdil, že by ju bol čo i len sčasti uhradil, preto súd dôvodne podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného (vrátane poplatkov za služby) v súlade so zmluvou o nájme a predloženými faktúrami za obdobie apríl - august 2017 v celkovej výške 29.879,20 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením nájomného v tomto období, súd mu uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške (o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania), t.j. vo výške 5 % ročne z priznanej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
13. Súd žalobu v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných súm zamietol, nakoľko nejde o obchodnoprávny vzťah, keďže správa majetku štátu sa vykonáva vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Výšku úroku z omeškania preto súd určil v súlade s § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., keďže nebola zmluvnými stranami dohodnutá. Z dôvodu, že medzi stranami sporu nejde o obchodnoprávny vzťah (§ 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z.) súd zamietol žalobu aj v časti uplatňovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ktorú si žalobca uplatnil podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu (neúspešný bol len v nepatrnej časti príslušenstva) nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.