Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: X. P., nar. XX.X.XXXX, I.Ž. X, B., občan Q., zastúpený: MENKE LEGAL, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, proti žalovaným: 1. D. Š., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX, Š., občan Q., 2. O. J., nar. XX.XX.XXXX, Q. I. XX, B., občan Q., o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 20.3.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 6.000 Sk s 5% úrokom z omeškania ročne od 15.9.2016 až do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, sumu 1.311,13 € titulom náhrady škody a sumu 2.000 € titulom nemajetkovej ujmy.

2. Žalobca uviedol, že dňa 13.9.2016 uzatvoril ako kupujúci so spoločnosťou T. J., s.r.o., P. F., B. F., H. V.Á., T. F., F. F. T. X. F. ako predávajúci, Zmluvu o rezervácii. V zmysle čl. V. zmluvy žalobca dňa 14.9.2016 uhradil vkladom na účet špecifikovaný v zmluve sumu vo výške 6.000 €, predstavujúcu rezervačný poplatok za nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom predaja.

3. Dňa 21.11.2016 žalobca obdržal od Tatra banka, a.s., potvrdenie o tom, že mu neschválila hypotekárny úver. Žalobca zaslal predmetné potvrdenie spoločnosti T. reality, s.r.o. a v zmysle č. VI ods. 2 zmluvy ju vyzval na vrátenie rezervačného poplatku.

4. Žalobca ďalej uviedol, že vrátenia rezervačného poplatku sa aktívne domáha. V konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici bol dňa 3.3.2017 vydaný Platobný rozkaz zaväzujúci T. J., s.r.o., uhradiť žalobcovi istinu 6.000 € s príslušenstvom, čo predstavuje platný exekučný titul. V súčasnosti prebieha exekučné konanie pod M. XXXEX XX/XX-X. Z informácií od exekútora žalobca zistil, že povinný nedisponuje majetkom postačujúcim na úhradu exekvovanej pohľadávky.

5. Žalobca uhradil rezervačný poplatok v prospech spoločnosti T. J., s.r.o., nevediac, že peňažné prostriedky v skutočnosti poukazuje na účet žalovanej v 1.rade v dôsledku čoho sa nachádzajú u žalovanej v 1.rade, prípadne u žalovaného v 2.rade. Rezervačný poplatok mal byť súčasťou kúpnej ceny, ale mal byť vrátený v prípade nezrealizovania kúpy nehnuteľností.

6. Žalobca sa oprávnene domnieval, že plní na účet T. J., s.r.o., nie na súkromný účet žalovaných, preto je toto plnenie plnením bez právneho dôvodu, ktoré musia žalovaní vrátiť. Žalobca si nebol vedomý toho, že plní niekomu, kto nie je oprávnený plnenie prijať. Ide nielen o plnenie bez právneho dôvodu, ale aj o plnenie z nepoctivých zdrojov.

7. Na oboch žalovaných podal žalobca trestné oznámenie.

8. Žalobca začal s vymáhaním rezervačného poplatku voči spoločnosti T. J., s.r.o. a v súvislosti s týmto vymáhaním mu vznikla aj škoda v celkovej výške 1.311,13 € (náklady platobného rozkazu v sume 970,43 €, exekučné náklady v sume 290,70 €, náklady v sume 10 € za informácie o majiteľovi účtu a tiež paušálne výdavky na poštovné, telekomunikačné služby a cestovné vo výške 40 €).

9. Žalobcovi vznikla škoda následkom protiprávneho konania žalovaných, nakoľko bez ich protiprávneho konania by mu žiadna ujma nevznikla. V zmysle § 420 ods. š Občianskeho zákonníka sa zavinenie predpokladá, vyvrátenie tejto domnienky zaťažuje žalovaných.

10. Konanie žalovaných spôsobilo žalobcovi nepríjemné následky v bežnom živote, zmarilo jeho investičné zámery, spôsobilo naštrbenie v obchodných vzťahoch a zasiahlo aj do jeho osobného života. Žalobca má za to, že okrem škody na majetku mu vznikla aj nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje vo výške 1/3 dlžnej sumy, t.j. vo výške 2.000 €.

11. Žalovaná v 1.rade sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu 3.7.2018. Uviedla, že o vzniknutej situácii sa dozvedela až z výzvy banky, ktorá ju dňa 31.1.2018 vyzvala na vrátenie finančných prostriedkov osobe, ktorú nepozná, nemá s ňou žiaden obchodný ani osobný kontakt. Tento fakt ju prekvapil, pretože účet nepoužíva už od roku 2015. Začiatkom februára 2018 navštívila banku pričom zistila, že predmetná suma aj skutočne na jej účet prišla, bola však následne vybraná žalovaným v 2.rade, ktorý bol disponentom účtu. Išlo o jej expartnera, s ktorým sa rozišla ešte v r. 2015. Po rozchode jej dlhoval finančné prostriedky, ktoré jej vkladal práve na predmetný účet, tieto si vybrala a následne už účet nekontrolovala. Žalovaný v 2.rade jej uviedol, že v prípade sumy 6.000 € išlo o zálohu na kúpu nehnuteľností, ku ktorej nedošlo a táto záloha prepadla. Prisľúbil, že pôjde do banky a vysvetlí, že nešlo o mylnú platbu. Následne bola žalovaná v 1.rade kontaktovaná aj políciou. Nie je voči nej vedené žiadne trestné stíhanie, keďže nemala úmysel sa obohatiť, s predmetnou finančnou čiastkou nenakladala a ani o nej nemala žiadnu vedomosť. Odmieta aj tvrdenie žalobcu, že je osobou blízkou žalovanému v 2.rade. Od r. 2015 nemá o ňom žiadne informácie a jeho aktivít sa nezúčastňuje. Od januára 2016 má iného partnera. Po zistení, že na jej účte sa udiali nejaké sporné transakcie, zrušila disponenčné právo žalovaného v 2.rade k účtu a následne aj účet samotný.

12. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej v 1.rade dňa 1.10.2018 repliku. V nej namietol, že tvrdenia žalovanej sú irelevantné. Skutočnosť, že nevedela o prijatí finančných prostriedkov na jej účet ju nezbavuje zodpovednosti za ich vrátenie. Žalovaná udržiava protiprávny stav. Ak sa rozhodla udeliť žalovanému dispozičné právo k prostriedkom na jej účte, potom si musí byť vedomá zodpovednosti za nezákonné nakladanie s prostriedkami na tomto účte. Žalovaná predostiera súdu svoje vyjadrenie, ktoré opiera o nemožnosť jej dispozície s finančnými prostriedkami na jej účte. Jej obrana je však účelová, keďže ona sama právo disponovať s prostriedkami na účte udelila žalovanému, pričom mala možnosť zabrániť nezákonnému konaniu. V záujme predchádzania škode mala žalovaná svoj účet pravidelne kontrolovať. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že disponovať s prostriedkami na účte nemohla, pretože sa tohto práva sama vzdala, keď ho udelila žalovanému a teda keď s prostriedkami disponoval žalovaný, na základe udeleného plnomocenstva právne účinky vznikali priamo voči žalovanej. Žalovaná si mala byť vedomá rizika, ktoré na seba preberá, keď sa dobrovoľne vzdala práva na disponovanie s finančnými prostriedkami a že operácie a stav na účte ani nekontrolovala. Na jej zodpovednosť nemá vplyv ani to, či je žalovaný v súčasnosti jej partnerom, alebo nie je. Žalovaná poskytla žalovanému svoj účet ako prostriedok na výkon jeho nelegálnej činnosti, konkrétne na neoprávnené zadržiavanie rezervačného poplatku a jeho nezákonné spotrebovanie, vyhýbanie sa povinnosti platiť dane, zmarenie výkonu exekúcie a iné. Preto musí za svoje konanie niesť dôsledky. Zrušenie disponenčných oprávnení žalovanému nie je dostačujúcim krokom na vybavenie žiadosti o vrátenie platby. Žalovaná žiadosť banky odignorovala a to napriek skutočnosti, že žalobca má na vrátenie finančných prostriedkov zákonný aj zmluvný nárok, ktorý bol právoplatne potvrdený súdom.

13. Žalovaná v 1.rade v duplike podanej k replike žalobcu dňa 31.10.2018 žiadala konanie zastaviť. Uviedla, že aj ona bola žalovaným v 2.rade podvedená. Poukázala na to, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté a to platobným rozkazom OS v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 4Up/6/2017 dňa 3.3.2017. Nie je možné, aby žalobca svoj nárok duplikoval podaním ďalšej žaloby, pričom by v podstate, ak by bol v tomto konaní úspešný, mal k dispozícii dva vykonateľné exekučné tituly.

14. Žalobca podal dňa 26.11.2018 k duplike žalovanej v 1.rade ďalšie vyjadrenie, v ktorom sa v celom rozsahu pridržal svojich doterajších písomných vyjadrení. Zdôraznil, že žalovanej nevedomosť o pohyboch na jej účte ju nijako nezbavuje jej zodpovednosti za konanie žalovaného v 2. rade. Upomínacie konanie bolo vedené voči úplne inému subjektu a to voči spoločnosti T. J., s.r.o. povinnej na vrátenie rezervačného poplatku, nejde teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V predmetnom spore si žalobca svoj nárok uplatňuje voči osobám, ktoré mali svoj "biznis model" postavený na nekalom, neoprávnenom prijímaní rezervačných poplatkov určených pre T. J., s.r.o., teda prijali bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Ide o odlišné právne nároky a odlišné subjekty. Žalobca svoj nárok neduplikuje, pretože v predmetnom spore si uplatňuje nároky z iného právneho titulu, v odlišnej výške a od inej strany sporu a teda ani nikdy nemôže nadobudnúť dva vykonateľné exekučné tituly v tej istej veci. Nárok na náhradu škody nebol doposiaľ žalobcom v žiadnom spore uplatnený a takisto ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením bez právneho titulu a plnením z nepoctivých zdrojov.

15. Žalovaný v 2.rade sa k žalobe nevyjadril.

16. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom PZ žalobcu a žalovanej v 1.rade. Vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 2.rade, ktorý sa na pojednávanie neustanovil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

17. Dňa 13.9.2016 bola medzi žalobcom ako kupujúcim, P. F., B. F., H. V., T. F., X. F.E., F. F. ako predávajúcimi a spoločnosťou T. J., s.r.o. uzavretá Zmluva o rezervácii č. XXXXXXXX, podľa ktorej žalobca mal záujem o kúpu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX za kúpnu cenu 200.000 €. V zmysle zmluvy sa nehnuteľnosti rezervovali pre žalobcu do 13.10.2016. Žalobca mal uhradiť rezervačný poplatok v sume 6.000 € na účet T. J., s.r.o., tento sa mal započítať na úhradu kúpnej ceny. V zmysle čl. VI bod 2. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak kupujúcemu zamietne banka žiadosť o hypotekárny úver, T. J. sa zaväzuje vrátiť kupujúcemu rezervačný poplatok do 7 dní od doručenia písomného upovedomenia o zamietnutí hypotekárneho úveru.

18. Rezervačný poplatok bol uhradený vkladom na účet v zmysle zmluvy dňa 14.9.2016 prostredníctvom klienta L. A. (vkladateľ), s poznámkou pre príjemcu: X. P..

19. Z e-mailovej komunikácie súd zistil, že dňa 16.10.2016 bol konateľovi T. J., s.r.o. (žalovanému v 2.rade) zaslaný doklad o neschválení úveru a dňa 10.11.2016 mu bola zaslaná výzva na vrátenie rezervačného poplatku.

20. Dňa 21.11.2016 vydala Tatra banka, a.s. žalobcovi potvrdenie o neschválení žiadosti o hypotekárny úver.

21. Žalobca (prostredníctvom vkladateľa L. A.) požiadal banku o zistenie príjemcu rezervačného poplatku a o vrátenie platby. Dňa 31.1.2018 banka oznámila, že v prípade nevrátenia platby, poskytne identifikačné údaje príjemcu platby. Dňa 31.1.2018 banka požiadala žalovanú v 1.rade o vrátenie platby a dňa 16.2.2018 uviedla údaje o žalovanej v 1.rade.

22. Žalovaná v 1.rade odvolala dňa 11.3.2018 v banke plnomocenstvo udelené žalovanému 2.rade a požiadala o zrušenie účtu ku dňu 19.3.2018.

23. Dňa 19.3.2018 podal žalobca na žalovanú v 1.rade a na žalovaného v 2.rade trestné oznámenie.

24. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 3.3.2017 Platobný rozkaz pod sp. zn.: 4Up/6/2017, na základe ktorého zaviazal T. J., s.r.o. na zaplatenie 6.000 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 13.1.2017 až do zaplatenia a zaviazal ho aj na náhradu trov konania žalobcu v sume 970,43 €, všetko do 15 dní od jeho doručenia. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 8.4.2017.

25. Žalobca podal dňa 24.4.2017 návrh na vykonanie exekúcie podľa vyššie vydaného Platobného rozkazu s náhradou trov exekučného konania v sume 290,70 €.

26. Dňa 12.7.2017 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. XXXEX XX/XX. Konanie nie je právoplatne skončené.

27. Na pojednávaní PZ žalobcu zdôraznila, že žalovaní prijali plnenie od žalobcu bez právneho dôvodu. Prijali plnenie zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou T. J., s.r.o. a preto sú povinní ho vrátiť. Toto plnenie sú povinní vrátiť aj preto, lebo sa obohatili činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Voči žalovaným je v súčasnosti vedených niekoľko trestných konaní. Zatiaľ bolo preukázané, že na tomto biznis modele fungovali niekoľko rokov. Nevedomosť žalovanej v 1.rade ju nezbavuje povinnosti vrátiť požadované plnenie, ktoré prijala na svoj účet. V konaní o vydanie PLR sa domáhali vrátenia rezervačného poplatku titulom plnenia zo zmluvy, následne bolo zistené, že T. J. nemá na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Žalovaní získali finančné prostriedky trestnou činnosťou. Ak žalovaná tvrdí, že ich neobdržala, môže si ich následne vymáhať od žalovaného v 2.rade. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, ide tu o zásah do vlastníckeho práva žalobcu , jeho práva na jeho osobný život a ďalšie práva, ktoré vyplývajú z Ústavy. Žalovaných žiadala PZ zaviazať na úhradu pohľadávky spoločne a nerozdielne.

28. Žalovaná v 1.rade zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. O peniazoch, ktoré prešli cez jej účet vôbec nevedela. O účet sa nestarala, so žalovaným v 2.rade sa rozišla v októbri 2015. Voči nej nie je vznesené žiadne obvinenie, na polícii vystupuje v pozícii svedka. Uvedená situácia ju veľmi mrzí, ona však žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila. Žalovanému písala sms, uviedol jej, že išlo o nejakú prepadnutú zálohu.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

32. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

33. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

34. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

35. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého sa v súdnom procese určuje okruh strán sporu. Vždy je potrebné skúmať, či sú strany sporu nositeľmi určitých oprávnení, alebo nositeľmi povinností vyplývajúcich z príslušnej hmotnoprávnej normy, inými slovami či sú, alebo nie sú aktívne, či pasívne vecne legitimovaní.

36. V prejednávanej veci mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žalobca, ktorý sa od oboch žalovaných domáha vrátenia rezervačného poplatku v sume 6.000 €, uzatvoril Zmluvu o rezervácii so spoločnosťou T. J., s.r.o. a v zmysle tejto zmluvy poukázal tento rezervačný poplatok na účet, ktorý spoločnosť v zmluve uviedla. Nositeľom povinnosti, vrátiť rezervačný poplatok je tak spoločnosť T. J., s.r.o., ktorá je pasívne vecne legitimovaným subjektom v súdnom konaní, pretože je nositeľom povinnosti vyplývajúcej jej z hmotného práva, konkrétne z uvedenej Zmluvy o rezervácii. V tomto smere nie je rozhodné, aký účet T. J. uviedla v predmetnej zmluve. Žalobca v tomto zmysle aj postupoval, keď uvedenú spoločnosť zažaloval v upomínacom konaní, ktorého výsledkom je právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz zo dňa 3.3.2017 pod sp. zn. 4Up/6/2017. Žalobca na podklade tohto titulu si predmetnú pohľadávku uplatňuje voči povinnému T. J., s.r.o. v exekučnom konaní pod sp. zn. XXXEX XX/XX, konanie nie je právoplatne ukončené. Žalobca sa preto v rovnakej veci vymáhania rezervačného poplatku nemôže domáhať aj priamo voči konateľovi tejto spoločnosti označenému ako žalovaný v 2.rade, rovnako ani voči žalovanej v 1.rade, ktorým hmotné právo nesvedčí, teda nie sú vo veci pasívne vecne legitimovaní. Ak sa žalobca domnieva, že konateľ T. J., s.r.o. ho uviedol do omylu, či zámerne podviedol, keď ako účet T. J., s.r.o. uviedol č.ú. žalovanej v 1.rade, ktorá podľa jeho indícií mala mať o tom vedomosť a z toho profitovať, je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby celú vec riadne prešetrili a vyvodili z nej trestnoprávne dôsledky. V súčasnosti prebieha konanie na podklade trestných oznámení žalobcu na oboch žalovaných, súd však nemá k dispozícii rozhodnutie o ich vine, či nevine a ani len uznesenie o vznesení obvinenia. V tomto smere žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Rovnako nemal súd za preukázané ani tvrdenie žalobcu, že v exekučnom konaní bola zistená platobná neschopnosť spoločnosti T. J. , s.r.o. a v tejto súvislosti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jeho tvrdenia tak zostali len v rovine jeho tvrdení.. Nie je vylúčené, že žalobca sa v exekučnom konaní svojej pohľadávky domôže.

38. Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody v sume 1.311,13 €, táto pozostáva z trov konania o vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní v sume 970,43 €, ktorá je rovnako ako suma 6.000 Sk s príslušenstvom predmetom exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, teda v súčasnosti nie je možné v tejto súvislosti hovoriť o vzniku škody, či majetkovej ujmy na strane žalobcu. Ďalej ide o sumu 290,70 €, čo sú trovy exekúcie uplatnené rovnako v exekučnom dosiaľ neskončenom konaní. Ďalej ide o náklady súvisiace s podaním žiadosti o majiteľovi účtu v sume 10 €, tieto náklady žalobca nepreukázal ani že ich uhradil, bankou boli účtované jej klientovi L. A., ktorý predmetnú žiadosť podal. Žalobca nepreukázal ani sumu nákladov vo výške 40 €, ktorá mala tvoriť akýsi paušál ním vyčíslený za poštovné, telekomunikačné či iné administratívne výdavky a ani neuviedol, na základe akého ustanovenia zákona by mu súd mal tento "paušál" priznať. Žalobca tak nielenže nepreukázal vznik škody vo vyššie uvedenej výške, ale ani protiprávne úkony žalovaných. Súdu zatiaľ nie je zrejmé, prečo by mal brať do úvahy indície žalobcu o trestnej činnosti žalovaného v 2.rade, ale najmä, údajnú trestnú činnosť žalovanej v 1.rade, ktorá žiadnym relevantným orgánom nebola dosiaľ vyslovená a v civilnom konaní to súdu ani neprislúcha vysloviť, aj keď by sa ich činnosť zdala akokoľvek pochybná. Vo veci náhrady škody teda súd nemal za preukázaný ani jeden zo zákonných predpokladov potrebných pre jej priznanie, teda vznik škody, protiprávny úkon, kauzálny nexus a zavinenie a to v prípade oboch žalovaných.

39. Žalobca nezdôvodnil a nepreukázal ani skutočnosť, na základe ktorej by mal súd na vrátenie rezervačného poplatku, či náhradu škody zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne a v čom má v oboch prípadoch spočívať toto nerozdielne plnenie, či z čoho má vyplývať. Nebolo preukázané konanie oboch žalovaných v zhode, minimálne žalobca vôbec neuviedol, v čom malo spočívať protiprávne konanie žalovanej v 1.rade a kým (akým orgánom) bolo preukázané a vyslovené. Súdu nie je známe, že by sama osebe skutočnosť, že žalovaná v 1.rade udelila disponenčné oprávnenia k jej účtu žalovanému v 2.rade, alebo že sa nestarala o tento účet, bola protiprávnym konaním. Žalovaná v 1.rade síce na svoj účet sumu rezervačného poplatku prijala, avšak ju nevybrala, teda sa na úkor žalobcu neobohatila. Indície žalobcu sú v tomto smere právne irelevantné.

40. Napokon súd nemohol žalobcovi vyhovieť ani v jeho žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy, pretože k jej priznaniu absentoval právny titul. Nemajetková ujma je výsledkom porušenia osobnostných práv, nie práv majetkových, ktoré sa premietajú v iných občianskoprávnych inštitútoch. Žalobca okrem roviny všeobecných tvrdení neuviedol ani neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal zníženie jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti v súvislosti s konaním oboch žalovaných.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

42. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 155 ods. 1 C.s.p. žalovaní boli v spore úspešní, žiadne trovy si neuplatnili a ani im v konaní nevznikli, preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.