Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoPr-3-2018.pdf
PDF · 107.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Mgr. Michal Miho, správca konkurznej podstaty, so sídlom Q. K. č. XX, XXX XX G., správca úpadcu REHA, spol. s r.o., so sídlom Cesta do Rudiny č. 2234, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 607 136, zastúpený spoločnosťou Burian & partners, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, o náhradu mzdy a odstupného s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cpr/3/2017-87 zo dňa 23.10.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cpr/3/2017-87 zo dňa 23.10.2017, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 3.579,92 Eur a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalovaný voči žalobkyni m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvej inštancie o p r a v u napadnutého rozsudku v druhej vete výroku, a to tak, že správne má výrok o trovách prvoinštančného konania znieť:
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobkyňa povinná zaplatiť vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, postúpenú konajúcemu súdu dňa 17.02.2017 (pôvodne doručenú Okresnému súdu v Žiline dňa 30.01.2017), v znení jej pripustenej zmeny (uznesením na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017), ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 4.679,92 Eur titulom náhrady mzdy a odstupného, v celom rozsahu zamietol (veta prvá výrokovej časti rozsudku). Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s povinnosťou žalovanej tieto mu zaplatiť vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením okresného súdu (veta druhá výrokovej časti rozsudku).
2. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa v súdenej veci domáhala mzdových nárokov (za obdobie od júna 2016 do decembra 2016) po vyhlásení konkurzu na jej zamestnávateľa, a to titulom náhrady mzdy vo výške 3.579,92 Eur netto a titulom odstupného vo výške 1.100,00 Eur netto. Z vykonaného dokazovania konajúceho súdu vyplynulo, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2010 bola zamestnankyňou úpadcu, t.j. spoločnosti REHA, spol. s r.o. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K/11/2015 zo dňa 01.06.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 110/2016 dňa 08.06.2016, bol na zamestnávateľa žalobkyne, t.j. úpadcu spoločnosť REHA, spol. s r.o. vyhlásený konkurz a za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená Ing. Jana Kovačková. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K/11/2015 zo dňa 22.05.2017 došlo k zmene v osobe správcu a za nového správcu okresný súd ustanovil Mgr. Michala Miha. Dňa 03.10.2017 dal správca konkurznej podstaty spoločnosti REHA, s.r.o. žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer žalobkyne končí 31.01.2018. Na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania okresný súd aplikoval ust. § 87 ods. 2 písm. j/, ods. 3, ods. 7, ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) a dospel k záveru, že žalobkyňa sa v súdenej veci domáhala pracovno-právnych nárokov, na ktoré je mal vzniknúť nárok po vyhlásení konkurzu na jej zamestnávateľa, a teda sa jedná o uplatnenie nárokov, ktoré sú svojou povahou pohľadávkami proti všeobecnej podstate, ktoré prezumuje ust. § 87 ZoKR. Okresný súd zdôraznil, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate, t.j. pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, takéto pohľadávky sa uplatňujú priamo u správcu, t.j. nie na súde ani nie u úpadcu. Preto si žalobkyňa svoje pohľadávky mala uplatniť u správcu, aby sa mohol o nej dozvedieť a zohľadniť ich v rozvrhu. Keďže žalobkyňa si svoje pohľadávky neuplatnila postupom prezumovaným Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré mal v rámci prebiehajúceho konkurzného konania primárne posúdiť správca konkurznej podstaty a až v prípade, ak by neuznal právny dôvod alebo výšku tejto pohľadávky proti podstate, by bola žalobkyňa oprávnená sa domáhať žalobou voči správcovi, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate (v tzv. incidenčnom spore na konkurznom súde), čo však žalobkyňa neučinila, v dôsledku čoho okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. O trovách konania konajúci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdu vo výške 3.579,92 Eur za obdobie od 06/2016 do 12/2016 - vrátane mzdy zapísanej do pohľadávok do 06/2016, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch podaného opravného prostriedku uviedla, že v priebehu konkurzu správca konkurznej podstaty okrem iného koná za úpadcu v pracovno-právnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom ako ich zamestnávateľ. Túto povinnosť žalovaný v plnom rozsahu ignoroval. Poukázala na povinnosť správcu konkurznej podstaty ohlásiť úpadok všetkým veriteľom, a teda aj zamestnancom, čo sa nestalo. Z jeho strany viazla akákoľvek komunikácia a nebolo možné dôjsť k žiadnej dohode. Uviedla, že v konaní preukázala snahu o dohodu so správkyňou Ing. Janou Kovačkovou ohľadom výpovede a vyporiadania mzdy a zapísanie jej pohľadávky v čiastke 2.380,86 Eur do zoznamu pohľadávok. Napriek tomu žalovaný tvrdil, že mu nie je známe, či je zamestnankyňou a o zápise jej pohľadávky týkajúcej sa mzdy sa absolútne nezmienil. Reakciu žalovaného, že nemal k dispozícii žiadne účtovné doklady firmy, vzhľadom na jeho postavenie (správcu konkurznej podstaty), považovala za bezpredmetné. Žalovaný, ani súd nevzal do úvahy, že si nemohla uplatniť svoj nárok ani dávkami z garančného fondu, nakoľko jej nemal kto vystaviť potvrdenie pre Sociálnu poisťovňu. Jedinou právnou možnosťou (aj na doporučenie Inšpektorátu práce Žilina) bolo obrátiť sa na súd, ktorý však vydal rozsudok v prospech žalovaného. S odvolaním sa na citované zákonné ustanovenie ZoKR prezentované tak žalovaným, ako aj v napadnutom rozsudku okresného súdu, opakovane zdôraznila, že medzi ňou a žalobcom (správne má byť žalovaným - poznámka odvolacieho súdu) neexistovala žiadna komunikácia, teda ani možnosť uplatniť si čokoľvek bez toho, aby bola oboznámená, kto bol poverený správca. Prihlasovanie a popieranie pohľadávok bolo pre ňu neuskutočniteľné, keďže ju nikto neinformoval ani o zmene správcu. Prejavila obavu, že už vopred je proti nej využitý § 28 ods. 3 ZoKR. Ako súkromná osoba nemala možnosť dostať sa k Obchodnému vestníku, keďže nevedela žiadne údaje o rozhodnutí Okresného súdu v Žiline, ani o tom, čo robí ten-ktorý správca. Na súd sa obrátila so svojím nárokom práve kvôli tomu, že žalovaný počas celej doby pred i po konkurze nereagoval na fakt, že má zamestnancov, o ktorých by sa mal starať, neexistoval žiaden prístup, kontakt, či akékoľvek údaje, ani postoj žalovaného voči akejkoľvek dohode alebo informácii o postupe v konkurze, čísle súdneho rozhodnutia. Čo sa týka pracovno-právneho nároku po vyhlásení konkurzu, žalovaný jej oznámil, že tento sa nepáči ostatným veriteľom, vonkoncom jej nebol daný žiadny návrh o vyplatení akejkoľvek čiastky uplatneného nároku. Rozsudkom sa cíti poškodená, má za to, že mala vážny dôvod žiadať súd o rozhodnutie o vyplatení finančných prostriedkov za prácu, keďže žalovaný počas výkonu svojej funkcie úplne zanedbával jej osobu ako zamestnanca a nebola tu žiadna komunikácia ani možnosť dohody. Podľa doterajších indícií je zrejmé, že bude poškodená vo veci pracovno-právnych nárokov, čo podľa žalobkyne súvisí aj s tým, že žalovaný žiadal o napísanie výpovede so spätnou platnosťou. Prílohou podaného odvolania je potvrdenie Sociálnej poisťovne a dohoda o skončení pracovného pomeru (ide o návrh dohody bez podpisov strán - poznámka odvolacieho súdu).
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňovala nároky z pracovno-právneho vzťahu, ktoré mali vzniknúť po vyhlásení konkurzu, a teda mali byť prihlásené prihláškou a nie žalobou na súd. Žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť nesplnila ohradzujúc sa neznalosťou zákona, hoci bol tento postup uvedený aj vo vyjadrení žalovaného, resp. druhého správcu Mgr. Michala Miha, ktoré bolo žalobkyni doručené. Druhý správca sa so žalobkyňou snažil mimosúdne dohodnúť, o čom dôkazy predložila sama žalobkyňa v prílohe svojho odvolania. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku poukázal na tento informačný systém MS SR, v ktorom sa zverejňujú informácie všeobecne známe alebo, s ktorými by mala byť široká verejnosť oboznámená a prístup je bezplatný prostredníctvom internetovej stránky ministerstva. Ďalej poukázal na úplný výpis z obchodného registra spoločnosti REHA, spol. s r.o., podľa ktorého žalobkyňa bola spoločníčkou i konateľkou tejto spoločnosti od 22.12.2010 do 15.11.2013, t.j. takmer tri roky. Žalobkyňa tak v rámci svojho trojročného vedenia spoločnosti REHA, spol. s r.o. sa musela oboznámiť s príslušnými právnymi predpismi, ktoré sa na spoločnosť s ručením obmedzeným vzťahujú, nakoľko to vyplývalo z jej postavenia a zodpovednosti - v tom čase jedinej konateľky spoločnosti REHA, spol. s r.o. (napr. Zákonom o konkurze a reštrukturalizácií i Zákonom o Obchodnom vestníku). Tvrdenia žalobkyne o tom, že nevedela, kedy bol vyhlásený konkurz na spoločnosť, nevedela číslo konania ako súkromná osoba, nemala možnosť dostať sa k Obchodnému vestníku a pod., sú preto zjavne nepravdivé. Vzhľadom na uvedené nemôže vo svojom odvolaní argumentovať tým, že o ničom nevedela. Žalobkyňa navyše v spoločnosti ďalej pracovala na pozícií manažér, teda je nelogické, že by zo svojej pozície nevedela, že táto spoločnosť vstúpila do konkurzu a čo je potrebné v takomto prípade robiť. Poukázal, že uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K/11/2015 zo dňa 01.06.2016 o tom, že bol na majetok spoločnosti REHA, spol. s r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2234, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 607 136, vyhlásený konkurz, bolo zákonným spôsobom zverejnené v Obchodnom vestníku č. 110/2016 dňa 08.06.2016. Následne uviedol, že o nespolupráci spoločnosti REHA, spol. s r.o., resp. jeho súčasného konateľa Miroslava Záslava svedčí aj Výzva zverejnená v Obchodnom vestníku č. 164/2016 zo dňa 24.08.2016, ktorého súd vyzval, aby bez zbytočného odkladu najneskôr do 7 dní od doručenia tejto výzvy poskytol správcovi úpadcu všetku súčinnosť. Je teda zrejmé, že správca nemal prístup k účtovnej evidencii tejto spoločnosti z dôvodu jeho nesprístupnenia súčasným konateľom ako správcovia tvrdili. Práve naopak žalobkyňa mala možnosť ukončiť svoj pracovný pomer práve z dôvodov, ktoré sa diali v spoločnosti REHA, spol. s r.o. po jej vstupe do konkurzu. Prílohy predložené žalobkyňou k odvolaniu poukazujúce na snahu súčasného správcu dohodnúť sa so žalobkyňou a ukončiť jej pracovný pomer. Nesúhlas žalobkyne vzbudzuje dojem o jej špekulatívnom konaní. Žalovaný poznamenal, že následnou konateľkou v spoločnosti úpadcu sa stala sestra žalobkyne U. Z., ktorá bola konateľkou a spoločníčkou do 09.02.2016, ktorá si obdobným návrhom na Okresnom súde Ružomberok uplatňovala náhradu mzdy, avšak po zamietnutí tohto návrhu svoj návrh vzala späť. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 5Cpr/2/2017.
6. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že o žiadnom liste, resp. e-maily, ktorým mala byť informovaná o spôsobe uplatnenia pracovno-právnych nárokov zo strany správcu konkurznej podstaty, nemá vedomosť a žalovaný o tom nepredložil súdu dôkaz. Správca sa s ňou snažil dohodnúť formou e-mailu doručeného v čase prebiehajúceho konania dňa 22.08.2017 - zaslaním dohody o skončení pracovného pomeru, späťvzatia žaloby a dohody o sporných nárokoch. Obsah predmetných dohôd bol pre ňu absolútne neprijateľný; ich podpisom by sa pripravila o akúkoľvek možnosť brániť svoje práva. Opätovne dala do pozornosti, že na základe reštrukturalizačného zákona má práve správca konkurznej podstaty povinnosť informovať zamestnancov o všetkých zmenách. Ako zamestnanec nemala žiadnu možnosť zasahovať do právnych vecí spoločnosti. Žalovaný neustále odmieta zodpovednosť za zamestnancov, vyhovárajúc sa na vestník, dovolávajúc sa skutočnosti, že súčasný konateľ Miroslav Záslava nespolupracoval, sám však nepreukázal súdu, že by sa snažil dopracovať k všetkým dokladom jemu zverenej firmy. Žalobkyňa sa snažila o výpoveď, táto nebola akceptovaná a bola jej predložená len jediná dohoda, preto tvrdenie, že s nijakými dohodami nesúhlasila, je zavádzanie súdu. K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu k súdnemu konaniu jej sestry pani Z. uviedla, že súd predmetné konanie zastavil z dôvodu zmeškania termínu na zaplatenie súdneho poplatku. Uviedla, že má dôvodné pochybnosti o funkčnosti schváleného veriteľského výboru. Žalovaný podľa jej vedomostí začal využívať služby advokátskej kancelárie (v tomto spore) dňa 23.10.2017 s tým, že schválenie zmluvy o právnej pomoci bolo odsúhlasené na zasadnutí veriteľského výboru až 24.01.2018. Do dňa 02.02.2018 nebola odhlásená zo Sociálnej poisťovne, pričom nemá vedomosť, ako to je v zdravotnej poisťovni a takéto konanie označila ako svojvoľné jednanie žalovaného, a preto zotrvala na svojom uplatnenom návrhu.
7. V odvolacej duplike žalovaný poukázal na návrh prezentovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktorým žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.04.2018 žalobkyňa opätovne zhrnula svoju doterajšiu argumentáciu s jej ťažiskom zameraným na skutočnosti, že ani jeden zo správcov si neplnil svoje povinnosti voči zamestnancom, ktorí zostali sami pri konkurznej podstate, nemali snahu sa postarať o svojich zamestnancov. Súčasne predložila súdu ďalšie dôkazy preukazujúce, že bola oslovená zo strany poisťovní vo veci neplnenia odvodových povinností zamestnávateľa, ktoré konanie správcu konkurznej podstaty má závažný dopad na jej sociálnu situáciu, v súčasnej dobe je nezamestnaná a je poberateľkou dávok v nezamestnanosti. Preukázateľne neboli za ňu odvádzané odvody, správcovia nereagovali na jej výpoveď, nedostávala žiadnu mzdu, preto má nárok domáhať sa náhrady mzdy a trvať na svojom nároku v plnom rozsahu.
9. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie a následné vyjadrenia (vrátane posledného vyjadrenia žalobkyne doručeného súdu 30.04.2018) boli súdom zasielané stranám v zmysle ust. § 373 ods. 3 a § 374 CSP.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, vo výroku ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 3.579,92 Eur, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a prípadne ďalšia argumentácia vo vyjadreniach nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP).
13. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
14. Na zdôraznenie správnosti záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: Pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú zákon za pohľadávku proti podstate výslovne označuje. Ide o pohľadávky, ktoré sú definované v § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate zákon označuje na iných miestach. Pracovnoprávne nároky zamestnanca za obdobie konkurzu a za mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený je pohľadávkou proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR. Pohľadávka proti podstate sa uplatňuje u správcu, t.j. nie na súde ani nie u úpadcu. Zamestnanec má právo požadovať od správcu, aby mu oznámil, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia (§ 87ods. 7 ZoKR). V prípade, ak správca neuzná právny dôvod alebo výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate, vyzve veriteľa, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy podal incidenčnú žalobu. Pokiaľ veriteľ takúto žalobu nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v spornom rozsahu neprihliada. Incidenčná žaloba sa podáva voči správcovi, a to na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
15. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon stanovuje osobitný procesný postup pre uplatnenie pohľadávok proti všeobecnej podstate - teda aj pracovných nárokov vzniknutých za obdobie od vyhlásenia konkurzu. Jedine rešpektovaním zákonom stanoveného postupu si veriteľ zabezpečí riadne uplatnenie svojho nároku. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý žalobu v plnom rozsahu zamietol.
16. Vo vyššie uvedených súvislostiach námietky žalobkyne, že správca si riadne neplnil svoje povinnosti voči zamestnancom ako veriteľom (po vyhlásení konkurzu a v jeho priebehu), najmä ich neinformoval o vyhlásení konkurzu a veciach spojených s konkurzom, nekomunikoval s nimi, nebolo možné sa s ním dohodnúť o ukončení pracovného pomeru a pod., neobstoja. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dostupnosť informácii v Obchodnom vestníku, ktorý je ako informačný systém (v zmysle zákona č. 200/2011 o Obchodnom vestníku) sprístupnený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Prístup k zverejňovaným údajom má každý (fyzické ako aj právnické osoby), bez ohľadu či sa ho daná vec týka alebo nie a bez potreby registrácie alebo uhradenia poplatku. Žalobkyňa mala reálnu možnosť si potrebné údaje z tohto informačného systému zistiť. Na druhej strane skutočnosť, že žalobkyňa mala informácie o vyhlásení konkurzu na jej zamestnávateľa nasvedčuje aktívne správanie žalobkyne po vyhlásení konkurzu (jej snaha komunikovať s prvou správkyňou konkurznej podstaty a prihlásenie pohľadávky vo výške 2.380,86 Eur podľa predloženého potvrdenia).
17. Vzhľadom na odvolací návrh žalobkyne (povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdu vo výške 3.579,92 Eur za obdobie od 06/2016 do 12/2016 (po vyhlásení konkurzu) - vrátane mzdy zapísanej do pohľadávok do 06/2016), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie náhrady mzdy vo výške 3.579,92 Eur (mzdové nároky za obdobie jún 2016 - december 2016) potvrdil a vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (sume 1.100,00 Eur - odchodné) zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.
18. V súvislosti s odvolacím návrhom žalobkyne odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom konania bol nárok žalobkyňou vyčíslený v sume 4.679,92 Eur pozostávajúci z náhrady mzdy vo výške 3.579,92 Eur a odstupného vo výške 1.100,00 Eur (za obdobie po vyhlásení konkurzu). Predmetom konania nebola mzda zapísaná do pohľadávok do 06/2016. V tomto smere poukazuje na ust. § 371 CSP, že žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť, preto na túto časť návrhu odvolací súd neprihliadol.
19. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a aplikovanému zákonnému ustanoveniu. Vzhľadom na zrejmú nesprávnosť, ktorá sa vyskytla vo výroku o trovách konania, v označení strany povinnej nahradiť trovy konania žalovanému (správne má byť uvedené žalobkyňa), odvolací súd v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP s prihliadnutím na úpravu týkajúcu sa súdnych rozhodnutí (§ 224 CSP) nariadil súdu prvej inštancie opravu predmetného výroku, v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).