Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2019 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného G. D. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/88/2014 zo dňa 11.06.2018 výrok o treste.

Na základe § 322X ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému G. D. - nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D., ul. H. č. XX

u k l a d á

podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/88/2014 zo dňa 11.06.2018 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24.8.2012 v čase od 21.26 hod. z obce Kojatice, okr. Prešov viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, EVČ: D.-XXXR., kde s vozidlom zastavil na parkovisku pri pohostinstve v obci Svinia. Po príchode hliadky polície sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,

a bol mu za to uložený podľa § 289 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 rok. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení. Dôvody odvolania predložil prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorých poukázal na výpovede svedka G.. P. D. a T. F., príslušníkov hliadky, ktorí boli opätovne vypočutí na hlavnom pojednávaní a z ktorých výpovedí možno dospieť k jednoznačnému skutkovému zisteniu, že príslušníci hliadky nevideli, kto ako vodič viedol vozidlo Favorit bielej farby z obce Kojatice do obce Svinia. Logicky to ani nemohli vidieť, pretože ak stáli s vozidlom na kontrolnom stanovisku od parkujúceho vozidla Favorit vo vzdialenosti asi 100 až 200 m nemali, nevideli, resp. nevypovedajú o tom, kto konkrétne v obci Kojatice nastúpil do vozidla Favorit a najmä kedy odišlo z tohto parkoviska uvedené vozidlo. Obaja však zhodne potvrdzujú, že sa o tom dozvedeli z operačného strediska. Potrebné je tiež hodnotiť aj rozpory vo výpovediach menovaných svedkov o tom, či v hlásení z operačného strediska bolo hlásené, ktorým smerom sa vozidlo Favorit pohybuje a rozpory aj o dôvode, prečo sa na konci obce Kojatice pýtali svedkov na smer pohybu vozidla Favorit. Obaja svedkovia potvrdili, že vozidlo Favorit pri ich presune z obce Kojatice do obce Svinia nemali v dohľade. Ostáva nevysvetlené z ich strany, prečo vošli do obce Svinia, ktorá je oddelená od obce Kojatice hlavnou cestou smer Prešov - Poprad. Chýba taktiež časový údaj o tom, kedy vozidlo odišlo z parkoviska a kedy bolo oznámené na operačné stredisko a následné hlásenie hliadke, pretože policajti museli zastaviť na konce obce Kojatice, pýtať sa na pohyb vozidla Favorit, išli rýchlosťou 80 - 90 km/hod., po príchode do obce Svinia zaregistrovali biele vozidlo, po ceste zišli nižšie 20-kou, museli sa na ceste obrátiť a tak zastaviť pri vozidle Favorit. Uvedenú argumentáciu bolo možné pri hodnotení dôkazov vyvodiť aj z dôkazov, ktoré boli vykonané ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu. O výpoveď svedka E. zo dňa 26.02.2013 nie je možné opierať skutkové zistenia, pretože ide o výpoveď z prípravného konania a zo zápisnice o výpovedi tohto svedka nevyplýva, aby bol vypočúvaný vo vzťahu k M. D. ako obvinenému. Bola porušená zásada kontradiktórnosti a tým aj právo obvineného na obhajobu. Okrem toho, táto výpoveď je veľmi strohá a rozporná. Aj keď svedok mal uviesť meno a priezvisko obžalovaného, na druhej strane uviedol, že p. D. osobne nepozná. K porušeniu zásady kontradiktórnosti došlo aj pri výsluchu svedkyne U., ktorá sedela so svedkom E. a vypovedala, že osobne nevidela, kto šoféroval vozidlo Favorit. Uvedené tvrdenia svedkyne sú v rozpore s tým, čo vypovedali buď príslušníci alebo svedok E.. K uvedeným svedeckým výpovediam je možno poznamenať, že vypočúvajúci príslušník PZ sa svedkov nepýtal, aké množstvo alkoholu mali v tom čase vypité, ktorá skutočnosť plynie z výpovede U., keď uviedla, že mali v obci sedenie a tak sa vybrali na pivo. Ak súd prvého stupňa vychádzal aj z týchto výpovedi pri ustálení skutkového stavu, podľa obžalovaného dospel ku skutkovému zisteniu na základe nezákonných dôkazov. V ďalšom namietal aj úvahy súdu pri ukladaní druhu a výmery trestu. Podľa obžaloby malo dôjsť ku skutku dňa 24.08.2012, pričom obžalovanému nebol zadržaný vodičský preukaz. Po celú dobu pracoval ako vodič motorového vozidla a dennodenne jazdí s vozidlami. Nie je zrejmé, či súd prvého stupňa zisťoval, ako sa obžalovaný správal ako vodič motorového vozidla po uvedenom skutku. Vzhľadom na dobu od skutku po rozhodnutie súdu sa uložený trest javí ako neprimerane prísny a v rozpore s § 34 Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne oslobodiť ho spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku. Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru o vine, navrhol uložiť miernejší trest bez uloženia zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu z pohľadu dodržania procesných záruk práva na obhajobu a zistil, že skutočnosti plynúce z obsahu predloženého spisu jeho porušenie nepreukazujú. Obžalovaný totiž mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať dôkazy a predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči, ako aj v poslednom slove, pričom v konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý reálne uplatňoval jeho práva.

Dôkazy, o ktoré konajúci súd opieral svoje zistenia, boli vykonané podľa pravidiel stanovených procesným predpisom. Výsledky zákonne zabezpečenej dôkaznej situácie konajúci súd vyhodnotil v súlade so zásadou stanovenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a logicky vyhodnotil aj vo vzájomných súvislostiach dôkazy, ktoré preukazujú priebeh skutkového deja. S hodnotením dokazovania podrobne rozvedeným v dôvodoch napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožnil a preto na ne v celom rozsahu odkazuje.

Z pohľadu uplatňovaných odvolacích námietok považuje odvolací súd za potrebné k výroku o vine uviesť nasledovné:

Je faktom, že z výpovedí svedkov G.. P. D. a P. F., ktorí ako členovia policajnej hliadky videli, ako obžalovaný uzamykal zaparkované motorové vozidlo zn. Favorit v obci Svinia pri pohostinstve, ktoré predtým bolo odstavené v obci Kojatice, a ktorí obžalovaného vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorú on odmietol, priamo nevyplýva, aby obžalovaný viedol motorové vozidlo osobne, avšak táto skutočnosť je zrejmá z výpovede svedka Ľ. E., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že videl, ako obžalovaný vystúpil z miesta vodiča, zamkol dvere na aute a išiel do pohostinstva.

Obžalovaný síce namietal túto výpoveď svedka Ľ. E. z prípravného konania z dôvodu porušenia zásady kontradiktórnosti a práva na obhajobu, keďže výsluch menovaného bol vykonaný po začatí trestného stíhania, teda bez možnosti uskutočniť jeho výsluch obžalovaným, avšak túto jeho argumentáciu s následkom vyhodnotenia dôkazu ako procesne neúčinného považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že uznesením povereného príslušníka PZ pod ČVS: ORP-215/DI-PO-2012 zo dňa 25.08.2012 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie M. D. pre skutok spáchaný dňa 24.08.2012 posúdený ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, pričom na podklade jeho sťažnosti bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. Pv 698/12-6 zo dňa 12.09.2012 zrušená časť napadnutého uznesenia o vznesení obvinenia a obžalovanému M. D. bolo následne vznesené obvinenie až uznesením povereného príslušníka OR PZ, ODI, Prešov pod ČVS: ORP-215/DI-PO-2012 dňa 14.11.2013. Z toho je zrejmé, že v čase vykonania výsluchu svedka Ľ. E. dňa 26.02.2013 obžalovaný M. D. nebol v procesnom postavení obvineného. Namietaná výpoveď svedka Ľ. E. zo dňa 26.02.2013 je procesne účinná a konajúci súd mohol o ňu opierať svoje skutkové zistenia, pretože táto bola prečítaná zákonu zodpovedajúcim spôsobom na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2016 po výsluchu svedka a obžalovaný včítane jeho obhajcu mali možnosť tohto svedka podrobiť výsluchu, v dôsledku čoho zásada rovnosti zbraní bola dodržaná a právo na obhajobu porušené nebolo. Výpoveď menovaného svedka z prípravného konania je potrebné hodnotiť ako hodnovernú, pretože z tvrdených skutočností neplynie, aby si svedok nepamätal na okolnosti kritického dňa, kedy došlo ku skutku, alebo aby si ich pamätal iba čiastočne. Svedok popísal okolnosti, ktoré vnímal vlastnými zmyslami, pričom čiastočne odlišný obsah výpovede z hlavného pojednávania je potrebné pripísať dlhšej dobe takmer 4 rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku.

Vychádzajúc predovšetkým z týchto dôkazov možno uzavrieť, že obžalovaný bol vodičom motorového vozidla zn. Favorit evidenčného čísla D. XXX R., ktoré v kritickú dobu viedol z obce Kojatice do obce Svinia.

Tvrdenie obžalovaného, že motorové vozidlo viedol jeho syn G., čo svedok M. D. ml. aj svojou výpoveďou potvrdzoval a nepriamo túto okolnosť potvrdzoval aj jeho brat svedok D. D., má svoje logické nedostatky a tieto spočívajú predovšetkým v pochybnostiach o časových intervaloch, ktoré udávali menovaní svedkovia pri presune motorovými vozidlami. Tvrdenie svedka G. D. ml., že prišiel preňho jeho brat D. a spolu sa išli pozrieť na auto, pričom vtedy oproti nim išlo policajné auto, by síce mohlo zodpovedať realite, avšak nimi popisovaný dej je v logickom rozpore s časovými údajmi, ktoré boli potrebné na presun svedka P. D. a presun policajnej hliadky do obce Kojatice. Podľa vyjadrenia svedka P. D. cesta do obce Svinia mu trvala asi 15 minút, čo nezodpovedá časovo presunu policajnej hliadky z obce Kojatice do vedľajšej obce Svinia, ktorý bol podstatne kratší z dôvodu aj podstatne kratšej vzdialenosti medzi týmito obcami (asi 2 minúty pri vzdialenosti 2 km). Z toho potom možno usudzovať na to, že obaja svedkovia sa nemohli v čase, kedy prichádzala policajná hliadka na miesto zaparkovania motorového vozidla zn. Favorit, nachádzať spolu v motorovom vozidle svedka P. D., keďže jeho presun do obce Svinia trval podstatne dlhšiu dobu ako zaistenie obžalovaného a presun policajnej hliadky z miesta zaistenia obžalovaného. Okrem toho nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že v prípade, ak by svedok M. D. ml. bol vodičom motorového vozidla zn. Favorit v kritickú dobu, musel by registrovať príchod polície na miesto zaparkovania, keďže hliadka prišla vo veľmi krátkej dobe za vozidlom zn. Favorit k pohostinstvu, čo potvrdili aj svedkovia Ľ. E. a M. U.. O tejto skutočnosti sa svedok vôbec nezmienil, čo nekorešponduje tvrdeniam svedkov G.. P. D. a P. F.. Uvedené zistenia tak spochybňujú tvrdenia svedkov M. D. ml. a P. D. do takej miery, že ich výpovede je potrebné hodnotiť ako nevierohodné a v rozpore s inými zistenými skutočnosťami, a preto tieto nemohli tvoriť podklad skutkových zistení.

K namietaným rozporom vo výpovediach jednotlivých svedkov, ktoré sú podkladom ustálenia skutkových zistení, odvolací súd uvádza, že je logické, ak svedok s odstupom času nevypovedá ku konkrétnej skutočnosti rovnako, ale volí iné gramatické prostriedky a čím uplynie dlhší čas od popisovanej udalosti, tým je ním opisovaný priebeh udalostí stručnejší. Rozdielnosti v popise priebehu skutkového deja, ako ho vnímali jednotliví svedkovia, predovšetkým G.. P. D., T. F., či Ľ. E. sú však nepodstatné, a ich vznik svedkovia objasňovali práve uplynutím dlhšieho času od popisovanej udalosti. Ide o logické vysvetlenie, ktoré je akceptovateľné, a preto správne postupoval konajúci súd, ak prihliadal aj na výpovede z prípravného konania jednotlivých svedkov, ktoré výpovede boli zabezpečené v kratšom časovom úseku po spáchaní skutku, kedy si svedkovia pamätali podrobnejšie detaily udalosti, ku ktorej vypovedali. So zreteľom na toto konštatovanie odvolací súd neakceptoval námietku obžalovaného ohľadne existujúcich rozporov vo výpovediach svedkov G.. P. D. a P. F., ktorým sa okrem iného mohli udalosti vzhľadom na charakter a povahu ich pracovnej činnosti aj prelínať s inými udalosťami, a svedka Ľ. E..

Za nepodstatnú námietku považoval odvolací súd aj neobjasnenie rozporov vo výpovediach svedkov - členov policajnej ohliadky ohľadne informácie podanej im z operačného strediska, keďže iným dôkazom bolo preukázané, že hliadka polície prišla na parkovisko do obce Svinia vo veľmi krátkom čase po obžalovanom. Z toho možno usudzovať, že policajti vedeli smer pohybu motorového vozidla zn. Favorit a pred rázcestím sa opýtali tam prítomných osôb na ďalší pohyb tohto motorového vozidla.

So zreteľom nielen na logický záver konajúceho súdu o tom, že vodičom motorového vozidla bol obž. M. D., ktorý vyplynul z hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, ale aj na vyššie rozvedenú argumentáciu k uplatňovaným odvolacím námietkam odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových záverov konajúceho súdu.

Konanie obžalovaného, ktorý bezprostredne po zastavení vozidla sa odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol, resp. skúške na alkohol odberom krvi, napĺňa znaky objektívnej stránky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, pričom obžalovaný sa skutku dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, ako to uzavrel aj konajúci súd. Právna kvalifikácia konania obžalovaného je teda správna a zodpovedá zákonu.

Následne odvolací súd preskúmaval aj výrok o treste, ktorý taktiež namietal obžalovaný predovšetkým v časti uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov s poukázaním na skutočnosť, že skutok sa stal v roku 2012 a on od tejto doby má vodičské oprávnenie a počas celej doby trestného konania pracoval ako vodič motorového vozidla, teda profesionálne jazdí, preto uloženie trestu zákazu činnosti považuje za neprimerane prísny trest.

Konajúci súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu vychádzal predovšetkým zo spôsobu spáchania skutku, z jeho následku, z pohnútky, prihliadal pritom aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na to, že neboli zistené žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, a dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, čo je v dolnej polovici zákonnej sadzby, je trestom primeraným, pritom výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na kratšiu skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Súčasne mu však uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 2 rokov, pretože z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že sa už dopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy, a v nej má záznam aj o vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dňa 17.10.2011.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že v posudzovanom prípade uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu je trestom nevyhnutným na nápravu obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil viacerých priestupkov na úseku v cestnej premávke a takýchto priestupkov sa dopustil aj po spáchaní skutku. Tiež nemožno opomenúť fakt, že obžalovaný už jazdil pod vplyvom alkoholu, keď mu za takúto činnosť spáchanú dňa 17.10.2011 bol uložený v priestupkovom konaní zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 6 mesiacov, pričom dňa 18.01.2012 bolo uňho upustené od výkonu zvyšku tohto zákazu. Práve z dôvodu dosiahnutia účelu prevýchovy obžalovaného aj v rámci individuálnej prevencie tieto zistenia odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu a s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, je opodstatnená kratšia výmera trestu a kratšia skúšobná doba.

V ďalšom odvolací súd z evidenčnej karty vodiča zistil, že obžalovanému bolo dňa 24.08.2012 zadržané vodičské oprávnenie a bolo mu vrátené dňa 21.09.2012. Toto zadržanie vodičského oprávnenia sa viaže na prerokúvaný skutok, pretože dôvodom tohto zadržania bola skutočnosť, že obžalovaný sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu a iných látok.

Pri posudzovaní uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 2 rokov odvolací súd prihliadal nielen na argumentáciu predloženú obhajobou vo vzťahu k tomuto trestu, a to že od skutku uplynula dlhšia doba, takmer 6 a 1 roka, počas ktorej dennodenne jazdil s motorovým vozidlom, keďže je vodičom z povolania, ale prihliadal aj na zistenie, že obžalovanému bolo zadržané vodičské oprávnenie 24.08.2012 a toto mu bolo vrátenie po uplynutí necelého mesiaca dňa 21.09.2012. Ak trestné stíhanie vedené pre skutkovo a právne nenáročnú vec trvalo po dlhšiu dobu, počas ktorej obžalovaný viedol motorové vozidlá, odvolací súd uzavrel, že po tak dlhej dobe nie je zmysluplné ukladať trest zákazu činnosti a dobu, počas ktorej mu bolo zadržané vodičské oprávnenie, považoval v podstate za dostatočnú ako sankciu tohto druhu. Na tomto závere nemení nič ani zistenie, že obžalovaný sa dopustil po spáchaní prerokúvaného skutku 3 porušení pravidiel v cestnej premávke malej závažnosti (telefonoval počas jazdy, či jazdil na opotrebovaných pneumatikách v letnom období), keďže obžalovaný je vodičom z povolania a ide o iný charakter porušenia pravidiel.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku okresného súdu výrok o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu za súčasného uloženia peňažného trestu vo výmere 500,- eur, ktorú sankciu považoval za primeranú k všetkým okolnostiam prípadu ako aj k osobe obžalovaného.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel čiastočne odvolaniu obžalovaného iba vo výroku o treste a na jeho podklade zmiernil trest.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.