Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/305/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Y. L., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. D. XXXX/XX, D., zastúpený JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 919,96 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 2. mája 2018, č. k. 7Csp/172/2016-349

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 919,96 € s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 919,96 € od 7.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania.

Mení rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške nad 5% ročne zo sumy 919,96 € od 7.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že v nej žalobu zamieta.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 919,96 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V celom rozsahu tým vyhovel žalobe, ktorou sa podľa jej skutkového vymedzenia žalobca domáhal zaplatenia doplatku poistného plnenia z právneho vzťahu strán založeného poistnou zmluvou pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO EXTRA, uzavretou medzi žalobcom, ako poistníkom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení poistiteľa (ďalej tiež len „poistná zmluva“). Žalobca v podstatnom tvrdil, že na poistenom osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia Scout, VIN: X. (ďalej tiež len „motorové vozidlo“) mu pri dopravnej nehode dňa 23.5.2016 vznikla škoda, ktorú žalovanému riadne oznámil. Žalobca zveril opravu poškodenia na motorovom vozidle opravovni, prevádzkovanej D. E., s miestom podnikania Zalužice 47, IČO: 34 560 238 (ďalej tiež len „opravovňa“), ktorý cenu opravy vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 8/2016 na sumu 3.231,30 Eur. Žalobca tvrdil, že z tejto ceny, ktorú za opravu motorového vozidla opravovni riadne zaplatil, mu žalovaný poskytol poistné plnenie len v sume 2.311,34 Eur a v ostávajúcej časti, zodpovedajúcej žalovanej sume plniť odmietol s vysvetlením, že k takejto redukcii poistného plnenia pristúpil z dôvodu nepredloženia dokladov o originalite na opravu použitých náhradných dielov v zmysle Článku VIII Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO EXTRA (ďalej tiež len „všeobecné zmluvné dojednania“).

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti týchto tvrdení žalobcu, naviac tiež zistil, že v Článku VIII všeobecné zmluvné podmienky upravovali v bode 1 právo poisteného na poistné plnenie v rozsahu nákladov, ktoré sú v danom mieste nevyhnutné na uvedenie poškodeného, alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou a v bode 2 pod písm. a) špecifikovali tieto náklady tak, že poisťovňa je povinná hradiť primerané náklady na opravu v rozsahu účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál s tým, že náklady na náhradné diely, na materiál a výkony, účtované opravcom, sa mali porovnávať s kalkulačným programom poisťovne, s predpokladom použitia originálnych náhradných dielov a časových noriem pre prácu udávaných výrobcom s tým, že súčasťou účtovných dokladov na náhradné diely museli byť aj príslušné dodacie listy. Vo vzťahu k obrane žalovaného, poukazujúcej na to, že cena opravy nezodpovedala jeho predstave o výške primeraných nákladov na opravu, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku skutkovo uzavrel, že v konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poistný likvidátor žalovaného - svedok Ing. G. Y. v rámci vykonanej fotodokumentácie zdokumentoval originalitu použitých náhradných dielov, a že ani samotný žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora nikdy nevyzval žalobcu, aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov. Žalobca podľa skutkového záveru prvoinštančného súdu riadne zdokladoval výšku škody, ktorá bola opravovňou riadnym spôsobom vyúčtovaná. Naproti tomu súd prvej inštancie skutkovo nemal za preukázané, aby si žalobca v rozpore s Článkom VIII., bod 2.3 všeobecných zmluvných dojednaní (pozn. odvolacieho súdu: v skutočnosti bod 2 písm. c) všeobecných zmluvných dojednaní) uplatňoval na základe vystavenej faktúry neprimerané náklady v súvislosti s náhradnými dielmi, prípadne s fakturáciou práce. Napokon súd prvej inštancie z hľadiska skutkového vyšiel tiež z toho, že primeranosť výšky nákladov vynaložených na opravu motorového vozidla vyplýva tiež zo znaleckého posudku č. 47/2016 Ing. J. U., ktorý v konaní predložil žalobca.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 788 ods. 1 až 4, § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 1 až 3 a § 806 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový z poistnej zmluvy podľa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi neuhradenú časť poistného plnenia, výška ktorého zodpovedala podľa záveru prvoinštančného súdu nákladom na opravu motorového vozidla, tak, ako ich žalobcovi vyúčtovala opravovňa. Vo vzťahu k obrane žalovaného súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku právne uzavrel, že v okolnostiach prípadu nevzhliadol ani zmluvný, a ani zákonný podklad pre krátenie poistného plnenia. Skonštatoval v tejto súvislosti, že možnosť znížiť plnenie z poistnej zmluvy zákon (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka) viaže len na vedomé porušenie povinnosti poisteného, čo však podľa jeho úvahy nepredstavuje tento prípad. Žalobca podľa právneho záveru súdu prvej inštancie riadnym spôsobom zdokladoval predloženou faktúrou výšku nákladov na opravu motorového vozidla, pričom nebolo jeho povinnosťou k tomu zisťovať pôvod náhradných dielov. Za omeškanie žalovaného s plnením uloženej peňažnej povinnosti súd prvej inštancie priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Pritom počiatok omeškania žalovaného s plnením záväzku na peňažné plnenie odvodil od splatnosti faktúry, ktorou opravovňa vyúčtovala žalobcovi cenu opravy motorového vozidla. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 plným procesným úspechom žalobcu v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobca vytkol súdu prvej inštancie skutkovú vadu, ktorej sa mal dopustiť tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti prostredníctvom svojho likvidátora nevyzval žalobcu na zdokladovanie originality použitých náhradných dielov. Toto zistenie podľa odvolateľa nekorešponduje s obsahom jeho listu zo dňa 12.7.2016, ktorým vyzval žalobcu na predloženie dodacích listov k použitým náhradným dielom a zároveň ho upovedomil o tom, že v prípade dodatočného preukázania pôvodu použitých náhradných dielov pristúpi k prehodnoteniu výšky poistného plnenia. Žalovaný nesúhlasil ani so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Vo svojej odvolacej argumentácii akcentoval, že v Článku VIII bod 2 písm. a) všeobecných zmluvných dojednaní je výslovne upravené, že súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. Podľa žalovaného žalobca zmluvnú povinnosť predložiť dodacie listy k použitým náhradným dielom porušil. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojich úvahách vyšiel z toho, že technik (likvidátor) poisťovne žalovaného pri druhej ohliadke vyhotovil fotodokumentáciu nových originálnych dielov, žalovaný argumentoval, že v čase ohliadky boli diely zabalené a žalobca nepreukázal, aby boli pri oprave i skutočne použité. Naproti právnemu záveru prvoinštančného súdu žalovaný v odvolaní prezentoval názor, že žalobca porušil povinnosť zdokladovať pôvod použitých náhradných dielov vedome, čím podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka založil oprávnenie poisťovne znížiť plnenie z poistnej zmluvy, keďže podľa jeho presvedčenia nepredloženie dokumentov preukazujúcich adekvátnosť vyúčtovanej ceny za použité náhradné diely spôsobilo nadhodnotenie opravy, a cez to zväčšilo rozsah následkov poistnej udalosti. Žalovaný v odvolaní napokon namietal tiež proti spôsobu právneho posúdenia úrokov z omeškania z hľadiska ustálenia počiatku jeho omeškania s poistným plnením. Žalovaný nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, že zročnosť povinnosti poskytnúť poistné plnenie bola naviazaná na splatnosť faktúry za opravu motorového vozidla a poukázal na ust. 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určujúce splatnosť poistného plnenia do 15 dní po skončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. K skončeniu vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť došlo podľa odvolateľa v danom prípade až dňa 21.6.2016. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a na nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 , oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v podstatnej časti vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.1.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3

8. Rozhodujúce skutkové otázky neboli medzi stranami sporné, a tak možno konštatovať, že v okolnostiach prípadu spočívalo ťažisko rozhodnutia vo veci na posúdení právnej otázky, ktorú žalobca a žalovaný učinili kľúčovou svojou ambivalentnou právnou argumentáciou v spore. Na jednej strane žalovaný redukoval poistné plnenie na podklade presvedčenia o existencii právnej povinnosti žalobcu zdokladovať dodacími listami originalitu použitých náhradných dielov a súčasne pre prípad porušenia tejto povinnosti o právnej možnosti znížiť poistné plnenie, na ktoré by mal inak žalobca nárok v rozsahu nákladov na uvedenie veci do stavu pred poškodením, o hodnotový rozdiel medzi originálnym dielom a dielom neoriginálnym. Naproti tomu žalobca zastával názor, že pokiaľ je podľa všeobecných zmluvných dojednaní pre určenie rozsahu poistného plnenia rozhodujúca výška primeraných nákladov potrebných na uvedenie motorového vozidla do stavu pred poškodením, je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie vo výške ceny opravy, pokiaľ nepresahuje rámec primeraných nákladov podľa jeho vlastnej kalkulácie.

9. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Podľa ust. § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

11. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

12. Súd prvej inštancie na posudzovanú vec správne aplikoval túto zákonnú úpravu a s jej použitím správne vyvodil tiež, že o rozsahu poistného plnenia v prípade poškodenia poisteného motorového vozidla sa strany dohodli v Článku VIII bod 1 a 2 všeobecných zmluvných dojednaní takto: (1) Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. (2) Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzby v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.

13. Z takto formulovaných zmluvných dojednaní podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pre určenie výšky poistného plnenia v prípade opravy poškodenia poisteného motorového vozidla opravcom, strany výslovnou dohodou určili za rozhodujúcu cenu prác a náhradných dielov účtovanú opravcom, s jediným obmedzením, že pri porovnaní s kalkulačným programom nákladov žalovaného táto nemohla presiahnuť cenu nových originálnych náhradných dielov, časové normy stanovené výrobcom a obvyklé hodinové sadzby prác v danom regióne. Žalovaný sa domnieva, že nad rámec takto výslovne vyjadrenej zmluvnej vôle strán je rozsah poistného plnenia determinovaný tiež ďalšou skutočnosťou - výškou skutočne vynaložených nákladov opravovne na zaobstaranie náhradných dielov. S týmto názorom žalovaného sa odvolací súd rozhodne nemohol stotožniť. Žalovaný svoju argumentáciu v tejto otázke vystaval na interpretácii ustanovenia všeobecných zmluvných dojednaní, podľa ktorého musia byť súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely aj príslušné dodacie listy. Neuvedomil si však pritom, že toto ustanovenie je formulované v kontexte úpravy mechanizmu porovnávania opravovňou účtovaných nákladov s údajmi podľa jeho kalkulačného programu, z čoho možno logicky vyvodiť, že zmyslom tohto opatrenia je zabezpečiť podklad pre konfrontáciu účtovanej ceny s určeným cenovým limitom, a nie kontrola správnosti postupu opravovne pri vyúčtovaní ceny opravy, ku ktorej interpretácia dotknutého zmluvného ustanovenia žalovaným v konečnom dôsledku smerovala. Postoj žalovaného a jeho obchodná praktika, ktorá naň nadväzuje, je vo svojej podstate vystavaná na predpoklade, že opravovňa, hoc vyúčtuje poistenému cenu originálnych dielov môže použiť na opravu diely neoriginálne. V takomto prípade podľa úsudku žalovaného cena opravy nekorešponduje so skutočnými nákladmi na opravárenské práce a na použité diely, čo má podľa jeho názoru vplyv na rozsah poistného plnenia. Žalovaný však v týchto svojich úvahách evidentne opomína skutočnosť, že majetková škoda, rozsah ktorej zodpovedá nákladom na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu (§ 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka), predstavuje kategóriu objektivizovateľnú už od jej vzniku a prostriedky, ktoré sú skutočne zvolené na uvedenie poškodenej veci do predchádzajúceho stavu, či už poškodeným alebo treťou osobou (opravovňou) sú už pre určenie rozsahu náhrady bezvýznamné. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na závery formulované v stanovisku NS ČR Rc 55/71, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 7 z roku 1971, zo zmyslu ktorých vyplýva, že škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už bolo nutné vynaložiť, ale i tie, ktoré by bolo nutné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (obdobne tiež v rozhodnutí NS ČR Rc 25/90, uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 6 z roku 1990). Žalovaný v tomto svojom názore rovnako opomína tiež fakt, že pokiaľ je úžitková hodnota neoriginálneho dielu, ako to sám tvrdí (viď napr. jeho podanie z 3.3.2017) nižšia, jeho použitím namiesto poškodeného originálneho možno predpokladať kvalitnejšieho a nevyhnutne tak hodnotnejšieho dielu, prirodzene motorové vozidlo po oprave nemôže dosiahnuť hodnotu pred poškodením. Logicky preto v takomto prípade (pri použití neoriginálnych dielov) skutočné náklady na opravu nebudú zodpovedať primeraným nákladom na uvedenie veci do predošlého stavu, čo podľa názoru odvolacieho súdu len potvrdzuje už zmienený názor, že výška škody určená obvyklým rozsahom nákladov na uvedenie veci do stavu pred jej poškodením je od spôsobu, akým k tomu poškodený pristúpi, principiálne neodvislá. Výstižný názor k tejto otázke formuloval tiež NS ČR v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 3729/2011 zo dňa 28.6.2012, uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 123/2012, v zmysle ktorého výšku škody, zodpovedajúcu nákladom potrebným na opravu poškodenej veci tak, aby bola uvedená do pôvodného stavu, je potrebné vyčísliť na základe objektívnych kritérií vtelených do posúdenia znalca, nezávisle na spôsobe opravy zvolenom poškodeným podľa jeho subjektívnych preferencií vyjadrujúcich, aký stav veci by mal byť opravou dosiahnutý. Podľa názoru odvolacieho súdu už vonkoncom nie je priestor pre úvahy o znížení poistného plnenia v situácii, keď opravovňa bez vedomia poškodeného pri oprave použije neoriginálny diel, avšak v cene opravy vyúčtuje diel originálny. Následkom takéhoto, bezpochyby protiprávneho konania opravovne je vznik osobitného zodpovednostného vzťahu k poškodenému, v žiadnom prípade však nie zmena jeho poistného vzťahu s poisťovňou, a preto rozumne nemožno pripustiť ani aby bol spôsobilý ovplyvniť výšku poistného plnenia poisťovne voči poistenému. Dovedením všetkých týchto úvah do dôsledkov odvolací súd v odvolaním nastolenej právnej otázke uzavrel, že použitie lacnejšieho neoriginálneho dielu pri oprave poškodenia, nech už k nemu došlo s vedomím poškodeného, alebo proti jeho vôli, je pre určenie poistného plnenia, odvíjajúceho sa podľa dohody strán od výšky primeraných nákladov na uvedenie veci do stavu pred poškodením, a teda od cien dielov obvyklých, a preto nevyhnutne originálnych, právne bezvýznamné (por. napr. tiež. rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo 1205/2012 zo dňa 16.4.2013).

14. S týmto názorom odvolacieho súdu sú rozhodujúce úvahy súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil napadnutý rozsudok, plne konzistentné. Možno preto len súhlasiť s jeho záverom, že pokiaľ žalovaný nemal iné námietky k primeranosti nákladov opravy motorového vozidla (k cene použitých dielov a prác), nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať originalitu použitých náhradných dielov, a len z tohto dôvodu preto žalovaný nemohol s použitím ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka pristúpiť k zníženiu poistného plnenia. Nakoľko v inom základ uplatneného nároku nebol medzi stranami sporný a žalovaný kvalifikovane nepoprel tvrdenia žalobcu ohľadne jeho výšky, ktoré podľa záveru súdu prvej inštancie majú naviac oporu i vo vykonanom dokazovaní a zvlášť boli tiež objektivizované znaleckým posudkom v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov, je potrebné považovať napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o istinu žalovanej pohľadávky a časť jeho príslušenstva za vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti vyhovujúceho výroku týkajúceho sa žalovanej istiny pohľadávky, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 919,96 € od 7.7.2016 do zaplatenia (pozn. odvolacieho súdu: z dôvodov uvedených v ďalšom bode odôvodnenia), a tiež v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobcu v spore (pozn. odvolacieho súdu: zamietavá časť sa týka len príslušenstva, ktoré nepredstavovalo samostatný predmet konania) v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

15. Odlišná situácia však podľa posúdenia odvolacieho súdu bola v prípade prevyšujúcej časti priznaných úrokov z omeškania. V tejto časti žalovaný celkom dôvodne vytýkal napadnutému rozsudku nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia veci. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž súd prvej inštancie v úvahách o zročnosti peňažného záväzku žalovaného bez opory v zákone vyšiel z právotvorných účinkov vyúčtovania ceny opravy a jeho dopadu na obsah právneho vzťahu strán; pritom však opomenul aplikovať túto otázku upravujúce ust. § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého plnenie (poisťovne) je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Podľa nesporného tvrdenia žalovaného, s ktorým korešponduje tiež obsah jeho písomného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.6.2016 (čl. 111), žalovaný skončil vyšetrovanie poistnej udalosti dňa 21.6.2016. Nasledujúceho dňa začala plynúť 15- dňová doba, v ktorej podľa citovaného zákonného ustanovenia mohol žalovaný poistné plnenie žalobcovi zaplatiť s účinkami včasného plnenia, a nakoľko tak neurobil do posledného dňa tejto doby, nasledujúcim dňom (7.7.2016) sa s týmto plnením ocitol v omeškaní. Až počnúc týmto dňom preto žalobcovi patria popri omeškanom peňažnom plnení tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (7.7.2016) predstavovala základná úroková sadzba ECB 0 %, preto žalobcovi patria úroky z omeškania v percentuálnej výške 5 %. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 388 rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške nad 5 % ročne zo sumy 919,96 € od 7.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zmenil tak, že v nej žalobu zamietol.

16. Podľa ust. § 396 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, a v okolnostiach prípadu ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .