Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: Y. Y., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XX, G., zastúpený advokátkou JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava a manželky: F. Y., V.. Z., J. O. XX.XX.XXXX, Y. G. I. XX, G., zastúpenej spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom: Žilinská 14, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Š. Y., J. O. XX.XX.XXXX, G. W. S., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19. februára 2018, č. k. 16P/5/2017-106, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19. februára 2018, č. k. 16P/5/2017-106, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie umožnil otcovi stretávať sa s S. Š. každý párny týždeň (okrem prázdnin a sviatkov) v stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod. a v piatok od 12,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň /okrem prázdnin a sviatkov/ v utorok od 12,00 hod. do 18,00 hod. a prvé tri mesiace od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Po tomto adaptačnom období od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., vo výroku o úprave styku počas vianočných sviatkov a vo výroku o výživnom na S. Š. m e n í tak, že s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s S.Ý. Š. každý párny kalendárny týždeň v roku (okrem prázdnin a sviatkov) v utorok od 15,30 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku (okrem prázdnin a sviatkov) v utorok od 15.30 hod. do 18,00 hod., a od piatku od 15,30 hod. do nedele do 18,00 hod. tak, že otec v uvedené dni a hodiny S. Š. vyzdvihne v predškolskom alebo školskom zariadení, prípadne v mieste bydliska matky, podľa toho, kde sa maloletý v čase odovzdania nachádza. Matka je povinná S. Š. na styk s otcom riadne pripraviť. Otec S.É. Š. odovzdá matke po ukončení styku v mieste bydliska matky.

II. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s S. Š. počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 01.07. od 9.00 hod. do 10.07. do 18,00 hod od 20.07. od 9.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. od 10.08. od 9.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska.

III. Otec sa z a v ä z u j e platiť výživné na S. Š. vo výške 320,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19. februára 2018, č. k. 16P/5/2017-106, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie upravil styk otca s S. Š. počas jarných prázdnin, počas Veľkonočných sviatkov, počas jesenných prázdnin, počas vianočných prázdnin p o t v r d z u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 19.02.2018, č. k. 16P/5/2017-106, rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľa Y.M. Y., J. O. XX.XX.XXXX M. F. Y., V. Z., J. O. XX.XX.XXXX, W. O.M. XX.XX.XXXX v Bratislave - Starom Meste, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. - N. S., vo L. XX, V. XXXX, na N. XX, K. K. Č. XXX, rozviedol. Súd prvej inštancie zveril S. Š. Y., J. O. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude vychovávať a zabezpečovať jeho výživu. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Š. sumou 250,- € mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. O styku maloletého s otcom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec má právo stretávať sa s S. Š. každý párny týždeň (okrem prázdnin a sviatkov) v stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod. a v piatok od 12,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň / okrem prázdnin a sviatkov / v utorok od 12,00 hod. do 18,00 hod. a prvé tri mesiace od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Po tomto adaptačnom období od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý nepárny rok jarné prázdniny od soboty od 10,00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18,00 hod., každý párny rok Veľkonočné sviatky od piatku od 10,00 hod. do pondelka do 18,00 hod., každé letné prázdniny od 1.7. do 10.7., od 20.7. do 30.7., od 10.8. do 20.8., každý nepárny rok jesenné prázdniny od l. dňa prázdnin od 10,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod., každý párny rok vianočné prázdniny od 23.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 14,00 hod. a od 27.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod., každý nepárny rok vianočné prázdniny od 25.12. od 14,00 hod. do 28.12. do 10,00 hod. a od 31.12. od 10,00 hod. do 5.1. do 18,00 hod. tak, že v uvedené dni a hodiny si otec S.E. Š. vyzdvihne v predškolskom alebo školskom zariadení, prípadne v bydlisku matky, podľa toho, kde sa maloletý v čase odovzdania nachádza. Matka S. Š. na styk s otcom riadne pripraví. Otec odovzdá matke maloletého riadne a včas v bydlisku matky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2017 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva uzatvoreného s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k S. Š. s odôvodnením, že s manželkou prežívajú vážnu manželskú krízu, posledné mesiace sa neustále hádali, čoho svedkom bol často aj S. N. Š.. Situácia vyvrcholila vo februári 2017, kedy po hádke vyhodila manželka manžela zo spoločného bytu, odkiaľ odišiel k rodičom, kde býva doposiaľ. Odcudzenie považoval manžel za trvalé a manželstvo bol už len formálny zväzok. Za príčinu rozvratu považuje odlišnosť pováh, predstáv o fungovaní rodiny a tiež o výchove syna. Po odchode z domácnosti manželka manželovi neumožňovala vidieť sa so synom. Prípadné stretnutia sa uskutočňovali za podmienok určených manželkou. Manželia sa pokúsili o záchranu manželstva aj prostredníctvom mediátora, ktorý im pomohol dohodnúť sa optimálnejšie pre oboch manželov na stretávaní sa so N. Š.F.. Po piatich sedeniach u mediátora manželka terapiu ukončila s odôvodnením, že na styku s dieťaťom a o ostatných súvisiacich veciach sa manželia vedia dohodnúť aj bez prítomnosti mediátora. Doposiaľ však manželka neumožnila manželovi, aby syn u manžela prespal. Manžel pociťoval za bolestivé najmä to, že ako otec sa stretáva so synom menej ako rodičia manželky, ktorým manželka nemá problém N. Š. zveriť. V auguste 2017 strávili napriek napätej situácii manželia spoločnú dovolenku vo I., ktorá bola spojená s pracovnými povinnosťami manželky. Napriek dobrému priebehu dovolenky, sa po návrate domov dostalo všetko do starých koľají. Po dovolenke manželka návrat manžela domov podmieňovala prerušením stykov manžela a N. Š. s rodičmi manžela. S cieľom nájsť riešenie a dohodu o režime stretávania sa so synom navštívili manželia detskú psychologičku, ktorá odporučila styk manžela s maloletým synom poobede dvakrát do týždňa a každý druhý týždeň cez víkend. Manžel s navrhovaným stykom súhlasil, aj keď najradšej by bol so synom častejšie. Postoj manželky, ktorým mu neumožňuje stýkať sa maloletým cez víkend, a nedovolí mu u manžela prespať, považuje manžel za bezdôvodné obmedzovanie jeho rodičovských práv, ako aj práva Š. na normálny styk s časťou manželovej rodiny. Manžel je zamestnaný, má však flexibilnejšiu pracovnú dobu, ktorú chce prispôsobiť dohodnutému osobnému styku so synom. Napriek snahe o dohodu sa túto nepodarilo docieliť, pričom terajšie stretávanie sa so synom manžel považuje za veľmi nevyvážené a nerešpektujúce právo Š. na trávenie času s otcom (osamote), ako aj právo na stretávanie sa s ďalšími členmi rodiny.

3. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, vzhľadom na skutočnosť, že si manželstvo už dlhodobo neplní svoju funkciu, možno rozvrat považovať za trvalý. Navrhla manželstvo rozviesť, S. Š. po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať manžela na platenie výživného v sume 264,- € mesačne. Nesúhlasí s prespávaním syna u manžela, a ani s dlhodobým neprerušovaným pobytom maloletého u manžela počas prázdnin. S maloletým N. Š. bola na materskej dovolenke do jeho troch rokov, od septembra 2017 S. Š. navštevuje materskú školu. S manželom sa syn stýka dvakrát v týždni a každý druhý víkend v sobotu alebo v nedeľu.

4. Manžel vo výpovedi navyše uviedol, že od februára 2017 neobývajú ani spoločnú domácnosť, výdavky na spoločný byt hradia spoločne, pomerne podľa príjmu oboch manželov. Osobný styk manžela so synom je cca dvakrát do týždňa pár hodín za prítomnosti manželky, niekedy aj bez jej prítomnosti. Osobný kontakt manžela so synom je obmedzovaný zo strany manželky z rôznych dôvodov. Manželka, na ktorú je maloletý syn naviazaný upiera osobný styk maloletého syna s manželom, napriek tomu, že manžel robí všetko preto, aby sa so synom stretnúť mohol, upraví pracovný čas, pristúpi na podmienky manželky, napriek odporúčaniam psychológa, aby maloletý syn trávil čas s otcom dvakrát do týždňa a každý druhý víkend, manželka na toto nechce pristúpiť, čím upiera rozvoj zdravého vzťahu otca a syna, najmä s ohľadom nato, že manžel veľmi chce byť so synom, čo najviac a urobí všetko, čo je v jeho silách, aby sa s ním stretol a prispôsobil sa podmienkam, ktoré mu ukladá manželka. Manželka bezdôvodne neumožnila synovi prespať u manžela, dokonca ani uspatie manželom v byte manželky. Manžel uviedol, že nemá umožnené po kúpaní ostať so synom a to napriek naliehaniu syna, ktorý nerozumie prečo predtým otec pri týchto činnostiach bol a teraz odchádza. Manžel by bol najradšej, keby mali s manželkou uloženú striedajú starostlivosť o dieťa, ale keďže dieťa nemá ešte ani štyri roky a po konzultácií so psychologičkou, ktorá odporúčala osobný styk s otcom v podstate aký navrhuje manžel, upustil od tejto myšlienky a striedavú starostlivosť nenavrhol.

5. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že harmonický vzťah s manželom sa zhoršil v poslednom trimestri tehotenstva. Dochádzalo k hádkam, ktoré boli stále intenzívnejšie a stále častejšie. Tento stav vyvrcholil odchodom manžela zo spoločnej domácnosti na výzvu manželky. Odchod manžela bol veľmi emotívny, čo syn veľmi zle znášal, odmietal bývať v byte na I. W. I. G., čo bolo spoločné bydlisko rodiny. Uvedené sa zlepšilo po konzultácií s psychologičkou. Syn je momentálne oveľa kľudnejší ako v čase, keď manželia žili v jednej domácnosti a bol svedkom hádok manželov. Manžel má so synom dobrý vzťah, radi sa hrajú. Maloletý syn sa teší na návštevu manžela. Manželka uviedla, že manžel nevyužil všetky navrhované možnosti stretnutia so synom. Vždy matke SMS správou oznámil dôvod prečo k stretnutiu nedôjde. Zároveň niektoré možnosti nevyužitia stretnutia s maloletým boli po dohode s manželkou, jedenkrát z dôvodu na strane manželky. Maloletý Šimon je nadpriemerne inteligentné dieťa. Zle sa adaptuje v cudzom prostredí. Vyžaduje si prítomnosť matky. Napriek tomu, že v škôlke je od septembra 2017 je tam od 8:00 - 12:00 hod. bez obedného spánku. Jeho adaptačné obdobie je dlhšie ako u bežného dieťaťa v každej situácií. Manželka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby jej dieťa trávilo čas s manželom u jeho rodičov cez noc, nakoľko manželovmu otcovi nedôveruje z dôvodov netýkajúcich sa vzťahu s S. Š.. Manželka uviedla, že syn má rád manželovho otca. Uviedla tiež, že umožní manželovi osobný styk s dieťaťom aj počas noci, keď sa presťahuje z bytu rodičov a vyrieši si bytovú otázku. Manželka navrhla styk maloletého dieťaťa s otcom počas prázdnin a sviatkov neupravovať.

6. Kolízna opatrovníčka dieťaťa prešetrila pomery u otca maloletého, pričom neboli zistené nedostatky, ktoré by bránili tomu, aby mohol S. Š. tráviť viac času s otcom, či starými rodičmi. Š. má k otcovi aj k starým rodičom vytvorený emočne prirodzený vzťah, ktorý je potrebné v primeranej miere rozvíjať a obohacovať vysoký potenciál maloletého o nové podnety aj z prostredia otcovej rodiny. Má podmienky aj na spanie, aj na aktívne trávenie voľného času. Navrhla úpravu styku dvakrát do týždňa a každý druhý víkend. Zároveň navrhla upraviť aj prázdniny v podstate tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Výšku výživného ponechala na zvážení súdu.

7. Manžel s osobným stykom tak, ako to navrhla kolízna opatrovníčka v podstate súhlasil. Žiadal súd prvej inštancie, aby ho zaviazal na platenie výživného vo výške 222,- € mesačne, čo je v polovica nákladov maloletého vyčísleného a predloženého manželkou, s čím naopak nesúhlasila manželka, ktorá žiadala zaviazať otca na výživné vo výške 264,- € mesačne. Rovnako nesúhlasila s návrhom kolíznej opatrovníčky a predložila súdu svoj návrh na úpravu styku S.E. Š. s otcom. Nesúhlasila s prespávaním Š. u manžela, nakoľko je na matku veľmi naviazaný, a doposiaľ má problém sa adaptovať v materskej škole.

8. Z psychologického vyšetrenia spoločnosti MEDICENTRUM zo dňa 25.01.2018 súd prvej inštancie zistil, že S. Š. je nadpriemerne inteligentné dieťa, citlivé, so sťaženou adaptáciou na nové situácie, naviazané na matku. Má veľmi dobrý vzťah aj k otcovi a bez problémov sa ním stretáva, zatiaľ bez prespávania. Dieťa bez prítomnosti matky ešte nespalo. Vyšetrujúca lekárka odporučila rodičom sa na stretávaní dieťaťa s otcom počas víkendov a sviatkov dohodnúť s odporúčaním prázdninového pobytu nepresahujúceho naraz jeden týždeň. Prespávanie odporúčali riešiť nenásilne a citlivo. V psychologickom vyšetrení vykonaným tou istou spoločnosťou dňa 06.02.2018 boli uvedené zhodné vyjadrenia.

9. Súd prvej inštancie z ďalších listinných dôkazov zistil, že manželka t.č. pracuje na čiastočný úväzok s príjmom cca 430,- € mesačne netto, poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 € mesačne. Manžel je konzultant v medzinárodnej organizácii pre migráciu s priemerným príjmom cca 1.050,- € mesačne netto (po zaplatení si odvodov). Manželka vyčíslila náklady S. Š. v celkovej výške 442,46 € mesačne. Manželia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve, ktoré je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie, najmä nie pre výchovu S. N. Š.F.. Nakoľko manželstvo účastníkov si neplní svoj účel a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť pováh manželov, ktoré sa odzrkadľovalo najmä v rozdielnych názoroch na život a na výchovu S.E. N. Š.. Dôsledkom boli časté hádky a na to nadväzujúce citové ochladnutie medzi manželmi.

11. Súd vychádzajúc zo stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania považoval za najlepšie v záujme maloletého dieťaťa zveriť ho do osobnej starostlivosti matky, a to najmä s ohľadom na vek dieťaťa (X V. M. X S.) a citovú naviazanosť maloletého na matku, čo zhodne tvrdili účastníci konania a táto skutočnosť vyplýva aj zo správy o psychologickom vyšetrení dieťaťa. Zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky navrhovali obaja účastníci konania a súhlasil s tým aj kolízny opatrovník maloletého. Matka tak bude maloletého vychovávať a zabezpečovať jeho výživu. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

12. Spornou bola otázka výšky výživného a úprava styku maloletého s otcom, kedy účastníci najskôr zhodne žiadali, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 264,- €, tak ako prispieval pred rozvodom, avšak v priebehu konania matka predložila súdu podanie, v ktorom vyčíslila náklady S. Š. na sumu 442,46 € mesačne. Otec na základe uvedeného žiadal súd prvej inštancie, aby ho zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 222,- € mesačne, čo je polovica vyčíslených nákladov S. Š.. Matka trvala na sume 264,- € mesačne, nakoľko to pomery otca odôvodňujú a matka okrem podieľaní sa na životných nákladoch syna zabezpečuje aj jeho osobnú starostlivosť. Kolízny opatrovník uviedol, že určenie výšky výživného necháva na úvahe súdu. Matka pracuje na polovičný úväzok, kde zarobí 430,- € mesačne netto, nakoľko zabezpečuje starostlivosť o syna, ktorý v rámci predĺženého adaptačného obdobia v materskej škole je v škole len do 12,00 hod. Otec pracuje ako konzultant vo medzinárodnej firme, a jeho priemerný mesačný zárobok je cca 1.050,- € mesačne netto. Súd prvej inštancie ustálil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Šimona na sumu 250,- € mesačne, nakoľko uvedená suma je približne polovica nákladov maloletého vyčíslená matkou, čo otec nerozporoval, a zároveň je otec schopný prispievať na výživu syna touto sumou, nakoľko pomery otca to umožňujú. Súd prvej inštancie ustálenú výšku považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého s ohľadom na jeho vek a rovnako aj výdavky.

13. Pri stanovení úpravy styku otca s S. Š. súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že syn má s otcom pekný vzťah, čo účastníci zhodne tvrdili, syn sa na návštevy otca veľmi teší. Matka nemala problém s bežným stykom syna s otcom počas týždňa. Napriek tomu, že sa rodičia úplne nezhodli v konkrétnych časoch, napokon po návrhu kolíznej opatrovníčky dosiahli súlad v rámci súdneho pojednávania a dohodli sa na bežnom styku počas týždňa. Matka od začiatku konania nesúhlasila s tým, aby maloletý syn u otca prespával, pričom jej argumentácia spočívala v tvrdení, že syn je na ňu naviazaný. Žiadala, aby súd osobný styk maloletého s otcom čiastočne neupravoval, že sa ako rodičia dohodnú s ohľadom na ďalší vývoj. Otec žiadal styk upraviť, nakoľko dohodnúť sa majú problém. Matka nesúhlasila s tým, aby syn prespával u otca, kým si otec nevyrieši bytovú otázku a býva u svojich rodičov. Argumentovala tým, že byt rodičov otca pre S. Š. nie je vhodný. Následne kolízna opatrovníčka prešetrila pomery otca a osvedčila vhodnosť prostredia pre pobyt syna, dokonca odporučila ho aj vzhľadom na rozvoj vzťahov S. Š. s ďalšími členmi rodiny, čo je v záujme maloletého. Uviedla, že S. Š. pôsobí u rodičov otca veľmi uvoľnene, a že odpozorovala dobrý vzťah nielen medzi otcom a S. Š., ale aj medzi Š. a jeho starými rodičmi. Súd prvej inštancie uviedol, že nevidel dôvod, pre ktorý by neumožnil bežný styk otca s S. Š., a to aj v byte jeho rodičov tak, ako to navrhla kolízna opatrovníčka po vzájomných úpravách rodičov na pojednávaní. V súlade s psychologickým vyšetrením a tvrdením účastníkov o dlhšej adaptácii sa maloletého na nové veci určil adaptačné obdobie tri mesiace pred tým, ako S. Š. prespí u otca dve noci počas víkendu (od piatka od 17,00 do nedele do 18,00). Styk syna s otcom počas prázdnin a sviatkov upravil súd prvej inštancie v súlade s návrhom kolíznej opatrovníčky a po dohode s účastníkmi na pojednávaní, čo považoval v záujme maloletého. Priklonil sa k argumentácii kolíznej opatrovníčky, o potrebe prázdninových turnusov v trvaní 10 dní, tak aby mohol otec so synom prípadne vycestovať na letnú dovolenku, ktorá zvyčajne trvá viac ako jeden týždeň. Súd považuje za záujem dieťaťa, aby trávilo s každým rodičom aj čas, ktorý bude niečím špecifický, napríklad na výletoch, dovolenkách, čo dáva možnosť spoločným zážitkom a vzájomnému zbližovaniu sa, najmä ak ide o deti, ktoré trávia s každým z rodičov obmedzený čas. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je odôvodnené nad zvyčajnú mieru obmedziť styk otca so synom, ktorý má podmienky vytvorené na to, aby trávil čas so synom, má záujem podieľať sa na jeho výchove a prispieva na jeho výživu.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a proti výroku o určení výšky výživného na čas po rozvode podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, keď súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci podľa § 35 C.m.p., v spojení s § 62 C.m.p. Matka v odvolaní argumentuje, že otec maloletého nie je spôsobilý na dlhšiu ako dennú starostlivosť o dieťa, pričom od jeho narodenia strávil otec spolu s maloletým synom samostatne maximálne 12 hodín. Syn doteraz s otcom samostatne nezaspal. Otec nie je zvyknutý vykonávať bežnú starostlivosť o syna. Matka maloletého uvádza, že syn je stále na ňu výrazne viazaný a veľmi ťažko sa adaptuje na zmeny. Otec dieťaťa sa správa nestabilne a nezodpovedne, v záťažových situáciách reaguje labilne, hystericky a nekontrolovane, má tiež problém s ovládaním svojich emócií (od roku 2011 absolvoval stretnutia s terapeutom na ich zvládanie). Počas spoločného súžitia otec v záťažových situáciách spojených aj so starostlivosťou o dieťa - detský plač, krik, choroba - reagoval teatrálnymi odchodmi a opustením dieťaťa. Otec maloletého starostlivosť o dieťa vníma zatiaľ na úrovni spoločného hrania sa. Kompletné prevzatie povinností a zodpovednosti spojených so starostlivosťou o dieťa u neho nenastalo. Doposiaľ nepreukázal, že by bol samostatne schopný zabezpečiť synovi vyváženú a rôznorodú stravu, primerane počasiu ho obliecť, či zvládnuť starostlivosť o dieťa v chorobe od jej prepuknutia až po koniec. Vo výchovne náročných situáciách navyše syna zbytočne vystavuje stresu. Záujem o samostatnú starostlivosť o dieťa bez podpory svojich rodičov otec zatiaľ neprejavuje. Matka ďalej uvádza, že záujem o prespávanie dieťaťa v mieste svojho bydliska otec preukázal až v týždni pred prvým pojednávaním o rozvode dňa 26.01.2018 a dokumentoval ho fotkou synovej postele. Komunikácia s otcom dieťaťa ohľadne syna je náročná, matka maloletého s ním osobne spolu nekomunikuje skoro vôbec, navyše opakovane sa stalo, že v záťažovej/vážnej situácií otec syna opustil, resp. sa o neho nepostaral (adekvátne). Dieťa sa opakovane aj po krátkodobých pobytoch u otca vracia v zhoršenom zdravotnom stave, prípadne choré. Matka považuje 3-mesačné adaptačné obdobie určené súdom prvej inštancie za príliš krátke a navrhuje predĺžiť ho na šesť mesiacov, čo bude na prospech otca, ktorý aktuálne rodičovské zručnosti na samostatnú dlhšiu starostlivosť nemá. V bežnom styku zároveň navrhuje matka v párnom týždni presunúť dlhší časový blok z piatka na iný deň, na stredu tak, aby mohla so synom stráviť ucelený víkend príp. vycestovať. Ak by sa otec so synom stretali v piatok od 12:00 do 18:00 hod., nebolo by to možné. Styk otca by bol totiž upravený tak, že matka by so synom nemohla stráviť žiadny ucelený víkend od piatka do nedele. Takýto spôsob úpravy styku nie je v záujme maloletého a ani v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Matka ďalej navrhuje, aby styk otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov bol upravený až po uplynutí adaptačnej fázy, aby to neodporovalo formálnej logike veci. Počas jarných a jesenných prázdnin považuje za vhodné skrátiť styk otca s dieťaťom o jeden deň (t.j. od soboty do soboty resp. od prvého do predposledného dňa prázdnin) tak, aby mal syn dostatok času na adaptáciu na domáce prostredie resp. školskú prípravu v čase školskej dochádzky. Počas letných prázdnin navrhuje turnusy striedať v dvojročnom cykle tak, aby mali obaja rodičia možnosť využiť cenové výhody dovolenkových pobytov na začiatku resp. konci sezóny. Počas vianočných prázdnin je z pohľadu matky vhodnejšie, aby dieťa strávilo ucelený čas s jedným z rodičov a malo priestor vytvárať si pozitívnu väzbu a zážitky neprerušene. Striedanie starostlivosti po dni resp. dni a pol považuje matka za zbytočne zaťažujúce dieťa, nakoľko počas tak krátkeho úseku má málo priestoru zvyknúť si, že je v inom ako domácom prostredí a vzápätí by sa muselo znovu presúvať.

16. V časti rozsudku do výšky výživného sa matka sa odvoláva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Poukázala na to, že otec maloletého vo svojom návrhu zo dňa 18.10.2017 na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode na navrhol, že bude platiť na maloletého výživné vo výške 264,- € mesačne. Táto suma bola predmetom ústnej dohody oboch rodičov. Matka uvádza, že v čase od odsťahovania otca maloletého zo spoločnej domácnosti matke na jej účet prispieval rôznymi sumami v rôznych intervaloch na spoločnú hypotéku a náklady na syna (niekedy v jednej platbe, niekedy oddelenými platbami), sumárny prehľad platieb na syna však od otca maloletého doteraz nedostala, takže nevie určiť, či platby na syna dosiahli ústne dohodnutú úroveň 264 € mesačne. Matka uvádza, že otec maloletého požadoval sumu výživného znížiť na polovicu nákladov na syna (222,- € mesačne) až na pojednávaní dňa 19.02.2018. Príjem otca (cca 1.050,- € netto) maloletého predstavuje pritom takmer 2,5 násobok príjmu matky (cca 432,- €). Aktuálne mesačné výdavky matky prevyšujú jej mesačné príjmy. V tejto situácii teda aj rozdiel 14,- € mesačne pre ňu predstavuje relevantnú sumu. Hoci bola dohoda o výške výživného ústna a nie písomná, pre rodičov je platná a záväzná. Z pohľadu súdnej praxe je pre zabezpečenie záujmu maloletého dieťaťa vhodné na takéto dohody prihliadať, nakoľko práve rodičia vedia najlepšie posúdiť finančné potreby maloletého dieťaťa. Matka navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19.02.2018 č.k. 16P/5/2017-106 v časti úpravy styku otca s dieťaťom upraviť nasledovne: bežný styk počas šesťmesačného adaptačného obdobia: každý párny týždeň v stredu od 12,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 12,00 hod. do 18,00 hod. a od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Bežný styk po šesťmesačnom adaptačnom období: každý párny týždeň v stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 12,00 hod. do 18,00 hod. a od piatka od 12,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Počas šesťmesačného adaptačného obdobia navrhuje styk počas prázdnin a sviatkov neupravovať. Po jeho uplynutí navrhuje styk počas prázdnin a sviatkov upraviť nasledovne: každý párny rok Veľkonočné sviatky - od piatku od 9,00 hod. do pondelka do 18,00 hod., každý párny rok letné prázdniny od 1.7. do 10.7., od 20.7. do 30.7., od 10.8. do 20.8. vždy od 09:00 hod. prvého dňa do 18:00 hod. posledného dňa, každý párny rok jesenné prázdniny od l. dňa prázdnin od 9,00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 18,00 hod., každý párny rok vianočné prázdniny od 30.12. od 9,00 hod. do 05.01. do 18,00 hod., každý nepárny rok jarné prázdniny od soboty od 9,00 hod. do soboty do 18,00 hod., každý nepárny rok letné prázdniny od 1.7. do 19.7., od 31.7. do 9.8., od 21.8. do 31.8. vždy od 09:00 hod. prvého dňa do 18:00 hod. posledného dňa., každý nepárny rok vianočné prázdniny od 24.12. od 9,00 hod. do 29.12. do 18,00 hod. V časti určenia výživného navrhuje matka zmeniť rozsudok tak, že výživné bude určené vo výške 264,- € mesačne a splatné vždy vopred do 20. dňa v mesiaci.

17. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že podané odvolanie manželky považuje za nedôvodné a skutočnosti v ňom uvedené za zavádzajúce a nepravdivé. Súd prvej inštancie sa dôkladným zisťovaním pomerov v rodine otca riadne oboznámil s jeho životnou situáciou - osobnou, majetkovou, bytovou. Vo veci vykonal zisťovanie na mieste aj kolízny opatrovník, ktorý prešetril bytovú otázku otca, vzájomné pôsobenie otca a syna pri spoločnom styku i styku so starými rodičmi (rodičmi manžela). N. Š. je u otca šťastný, má vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývoj a pestovanie rodinného puta s otcom i starými rodičmi, pre ktorých Z. Š. jediným vnúčikom, o ktorého majú možnosť sa starať (manželov brat s rodinou žijú v zahraničí) a s láskou to aj robia. Dôvody, ktoré matka maloletého uviedla vo svojom odvolaní, nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi alebo argumentmi. Nie je pravdou, že by sa otec nedokázal riadne postarať o svojho syna, ako matka tvrdí vo svojom odvolaní. Toto tvrdenie matky nie je ničím podložené. Od kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti (február 2017) matka systematicky bráni otcovi v pravidelnom kontakte so synom a kontakt umožňuje výlučne podľa svojej ľubovôle. Uvedená skutočnosť bola aj preukázaná v konaní pred súdom prvej inštancie a je predmetom konania aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 25P/244/2017 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností voči S. Š. na čas do rozvodu. Neexistuje žiadny objektívny dôvod, prečo by S. Š. nemohol prespať u svojho otca, keď preukázateľne má s otcom pekný vzťah, má u neho vytvorené všetky potrebné podmienky a otec má o široký kontakt so synom eminentný záujem. Dôsledkom obmedzovania kontaktu S. Š. s otcom je potom pokračujúca fixácia syna na matku, čo matka používa ako argument, prečo by mal byť syn väčšinu času s ňou. Úprava režimu, ktorú matka maloletého navrhuje vo svojom odvolaní, hovorí o úprave styku počas prázdnin a sviatkov až po uplynutí ňou navrhovanej adaptačnej doby šiestich mesiacov. Vzhľadom na skúsenosť z posledného roka (od februára 2017 až dodnes), je vylúčené nechať styk počas prázdnin a sviatkov na dohodu medzi rodičmi, pretože táto dohoda nie je možná. Navyše matka nie je schopná fungovať podľa vlastného návrhu ani v súčasnosti, keď bez náležitého zdôvodnenia otcovi bránila v akomkoľvek styku so synom až počas 17 dní (od 1.4.2018 do 17.4.2018), keď otcovi tvrdila, že Š. je chorý. Hoci sa otec domáhal kontaktu aj s prísľubom, že zabezpečí jeho liečebný režim, matka s ním jednoducho nekomunikovala, respektíve odpovedala len na niektoré jeho otázky a kontakt mu neumožnila. Otec bol opakovane nútený v súvislosti s konaním matky vyhľadať pomoc kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní zastupuje záujmy S. Š.. Navrhuje, aby odvolací súd si ako podklad rozhodnutia zabezpečil aj aktuálne vyjadrenie k situácii v rodine a k správaniu matky. Matkou navrhnutý kontakt nie je v záujme S.E. Š.. Podaním odvolania matkou sa predlžuje navrhnuté adaptačné obdobie, a preto má otec maloletého za to, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už bude adaptačné obdobie neprimeraným obmedzením rodičovských práv otca. Odvolanie matky v časti výšky výživného považuje otec za nedôvodné. Matka v konaní preukázala oprávnené výdavky na S. Š. I. výške 440,- €. Súdom určená výška výživného 250,- € je primeraná a zohľadňuje podiel otca na jeho výžive prekračujúci polovicu vyčíslených nákladov

18. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že do času rozhodnutia odvolacieho súdu uplynie viac ako je potrebný čas na adaptáciu S. Š. na zmenenú rodinnú situáciu, otec maloletého navrhuje, aby odvolací súd upustil od potreby adaptačného obdobia a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v časti styku otca s S. Š. nasledovne: Každý párny týždeň /okrem prázdnin a sviatkov/ v stredu od 15,30 hod. do 18,00 hod. a v piatok od 15,30 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň /okrem prázdnin a sviatkov/ v utorok od 15,30 hod. do 18,00 hod. a v piatok od 17,00 hod do nedele do 18,00 hod., každý nepárny rok jarné prázdniny od soboty 10,00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 18,00 hod., každý párny rok Veľkonočné sviatky - od piatku 10,00 hod. do pondelka 18,00 hod., každé letné prázdniny od 1.7. do 10. 7., od 20. 7. do 30. 7., od. 10. 8. do 20. 8. vždy od 10,00 hod. prvého dňa do 18,00 hod. dňa určeného styku., každý nepárny rok jesenné prázdniny od 1. dňa prázdnin od 10,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod., každý párny rok vianočné prázdniny od 23. 12. od 16,00 hod do 25. 12. do 14,00 hod. s od 27. 12. od 10,00 hod. do 30. 12. do 18,00 hod., každý nepárny rok vianočné prázdniny od 25. 12. od 14,00 hod. do 28. 12. do 18,00 hod a od 31. 12. od 10,00 hod do 5.1. do 18,00 hod. Vo zvyšku navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých častiach ako vecne správne.

19. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2018 následne uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 1.6.2018 č.k. 25P/119/2018-80 súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým Šimonom každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15,30 h do 18,00 h a v piatok od 13,00 h do 15,30 h; každý nepárny týždeň od soboty od 9,00 h do nedele do 18,00 h s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého, kde ho po ukončení styku vráti a matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Matka sa nariadenému neodkladnému opatreniu podrobila a otcovi umožňuje kontakt so synom v tomto nevyhnutnom rozsahu. Akýkoľvek styk otca so synom nad rámec súdom stanovenej minimálnej úpravy však matka bezdôvodne neumožňuje. Otcovi neumožnila počas celého leta S. Š. vziať na dovolenku, a to ani na 3 dni do G. Š.. Rovnako negatívny postoj zaujala matka k žiadosti otca, aby so synom mohol stráviť neprerušene prvý januárový týždeň 2019. Pre konanie matky pritom neexistuje žiadne objektívne ospravedlnenie. Počas celého konania bolo zrejmé, že matka rodičovské schopnosti otca podceňuje a za správne považuje jedine tie svoje. Otec je pritom plne spôsobilý o syna sa riadne postarať a má o to veľký záujem. Je medzi nimi vytvorené silné obojstranné citové puto. Matka vytrvalo bráni prehĺbeniu vzťahu otca so synom a rozvíjaniu ich spoločných zážitkov, ktoré môžu zažiť napríklad na dovolenkách alebo vďaka dlhšie strávenému spoločnému času. S. Š. pritom nabehol na režim stretávania s otcom bez akýchkoľvek problémov, a to vrátane prespávania. Š. má vytvorené u otca skvelé podmienky pre svoje bývanie i ďalší rozvoj. Prespáva u otca bez akýchkoľvek komplikácií, vždy sa na tento čas teší a keď končí, je smutný, že od otca odchádza. Nariadené neodkladné opatrenie neupravilo styk otca so synom počas prázdnin ani počas sviatkov. Matka otcovi neumožňuje stráviť so synom žiadne dovolenky. Otec je preto nútený zaťažovať súdy podávaním ad hoc návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáha úpravy styku so synom počas prázdnin. Tento stav rodičovskej neistoty by sa pritom dal odstrániť rozhodnutím odvolacieho súdu v tomto konaní. Otec preto žiada odvolací súd o vytýčenie čo najskoršieho termínu pojednávania a o rozhodnutie vo veci samej.

20. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal s nariadením pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie. Na odstránenie rozporov a objasnenie aktuálneho stavu veci odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 30.01.2019, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín spisu, výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, výsluchom právnych zástupcov účastníkov, pričom následne došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci. Odvolací súd dospel k rodičovskej dohode v priebehu pojednávania na odvolacom súde, týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým synom počas bežného styku, počas úpravy styku v priebehu letných prázdnin, ako aj vo výroku o výživnom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 a v uvedených častiach nahradil rozsudok rodičovskou dohodou. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 .

21. Matka v konaní pred odvolacím súdom zotrvala na svojom odvolaní, pričom súčasne poukázala na svoje písomné a ústne vyjadrenia a zotrvala na nich. V rámci svojho výsluchu v konaní pred odvolacím súdom navrhla schváliť rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým synom, ako aj dohodu o výške výživného.

22. Otec v konaní pred odvolacím súdom zotrval na všetkých svojich písomných a ústnych podaniach. V rámci výsluchu pred odvolacím súdom navrhol schváliť rodičovskú dohodu o úprave jeho styku s maloletým synom, ako aj dohodu o výške výživného.

23. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom súhlasil s navrhovanou rodičovskou dohodou a navrhol ju schváliť z dôvodu, že je na prospech a v záujme S. Š..

24. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

25. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).

26. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

27. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

29. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

30. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

31. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

32. Odvolací súd schválil rodičovskú dohodu týkajúcu a úpravy styku otca s maloletým Šimonom, nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj uplynutia určitého času od rozhodnutia súdu prvej inštancie obaja rodičia dokážu spolu lepšie komunikovať, dokážu sa dohodnúť. Navrhovanú rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca s maloletým synom a súčasne dohodu o výške výživného pre maloletého bolo potrebné vyhodnotiť v prospech maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa, ktoré má rodičov, ktorí sú schopní a ochotní sa dohodnúť t.j. sú schopní kompromisu, môže byť spokojné a šťastné, nakoľko medzi rodičmi sa budú postupom času konflikty eliminovať a rodičia budú schopní s odstupom času komunikovať bez problémov. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o bežnej úprave styku otca s maloletým, ako aj o úprave styku otca s maloletým synom počas letných prázdnin a súčasne o výške výživného tak, že otec je oprávnený stretávať sa s S. Š. každý párny kalendárny týždeň v roku (okrem prázdnin a sviatkov) v utorok od 15,30 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 15,30 hod do 18,00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v roku (okrem prázdnin a sviatkov) v utorok od 15.30 hod. do 18,00 hod., a od piatku od 15,30 hod. do nedele do 18,00 hod. tak, že otec v uvedené dni a hodiny S. Š. vyzdvihne v predškolskom alebo školskom zariadení, prípadne v mieste bydliska matky, podľa toho, kde sa maloletý v čase odovzdania nachádza. Matka je povinná S. Š. na styk s otcom riadne pripraviť. Otec S. Š. odovzdá matke po ukončení styku v mieste bydliska matky. Otec je taktiež oprávnený stretávať sa s S. Š. počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 01.07. od 9.00 hod. do 10.07. do 18,00 hod od 20.07. od 9.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. od 10.08. od 9.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska. V rámci rodičovskej dohody sa otec zaviazal platiť výživné na S. Š. vo výške 320,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

33. Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa úpravy styku otca s maloletým synom počas jarných, jesenných, veľkonočných a vianočných prázdnin, túto úpravu styku odvolací súd bez ďalšieho potvrdil, nakoľko medzi rodičmi táto úprava nebola takpovediac sporná. Striktné dodržiavanie rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletým synom môže byť nahradené aj vzájomnou rodičovskou dohodou a vzájomným kompromisom. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto zostávajúcich výrokoch ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 .

34. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

35. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).