Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoKR-19-2018.pdf
PDF · 114.14 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci žalobcu KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, sídlo kancelárie Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 404 503, správca konkurznej podstaty úpadcu GlobePharm s.r.o. „v konkurze", so sídlom Hodžova 16, 960 01 Zvolen, IČO: 45 709 530, proti žalovanej A.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 30.650,57 Eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/10/2017-201 zo dňa 22. marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/10/2017-201 zo dňa 22. marca 2018 potvrdzuje.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Žalobou podanou na súd dňa 10.05.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že ústna kúpna zmluva zo dňa 31. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom GlobePharm, s.r.o., ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu, je voči veriteľom úpadcu neúčinná, a žiadal tiež, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 30.650,57 Eur.
3. Žalobca uviedol, že úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 31. 12. 2012 so žalovanou ako kupujúcou ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu za dojednanú kúpnu cenu vo výške 30.650,57 Eur, úpadca vystavil žalovanej faktúru č. 12120018 zo dňa 31. 12. 2012, splatnú dňa 31.03.2012, na uvedenú kúpnu cenu (dátum dodania dňa 31. 12. 2012, špecifikácia fakturácie: „predaj majetku“). Uznesením OS Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 04.05.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2016 zo dňa 10.05.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a uznesením konkurzného súdu zo dňa 26.10.2016 (zverejnené v OV č. 211/2016 zo dňa 03.11.2016) bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalobca. Pri lustrácii účtovníctva úpadcu žalobca zistil, že vyššie uvedená faktúra vystavená úpadcom nebola nikdy uhradená, v súčasnosti je z dôvodu premlčania nevymožiteľná. Žalobca tvrdil, že úpadca uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou a svojim následným konaním, teda tým, že túto pohľadávku od žalovanej nikdy nevymáhal, vedome zmenšil hodnotu svojho majetku, čím došlo k ukráteniu uspokojenia jeho
veriteľov. Absencia reálneho plnenia dojednanej odplaty za prevod majetku úpadcu je naplnením znaku skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Žalovaná je zároveň osobou spriaznenou s úpadcom, nakoľko je spoločníkom úpadcu so splateným vkladom vo výške 1.500,- Eur na základnom imanii spoločnosti 6.000,- Eur, čo v prepočte predstavuje 25% účasť na základnom imanii úpadcu.
4. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť, namietala, že neuzatvorila dňa 31.12.2012 žiadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod majetku úpadcu do jej vlastníctva. Namietala, že žalobcom predložená faktúra č. 12120018 zo dňa 31.12.2012 na 30.650,57 Eur nie je podpísaná štatutárnym zástupcom úpadcu, nie je k nej pripojený žiadny dodací list, nie je ani z nej zrejmé, aký majetok úpadcu mal byť predmetom prevodu. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal v tomto konaní existenciu právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa domáha, nepreukázal tvrdené ukrátenie veriteľov, ktoré musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a musí byť daný ekonomický dôsledok vykonaného právneho úkonu.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov A.. O. S. a L.. A. U.. Skutkový zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 9 ods. 1 písm. d) a ods. 3, § 57 ods. 1, 2 a 4 a § 60 ods. 1, 2 a 3 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba zo strany žalobcu ako správcu bola podaná v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR, teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, v konaní nebola sporná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu. Následne súd vyhodnotil, že v prípade právneho úkonu neúčinnosti ktorého sa žalobca domáhal ide nesporne o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu, ktorý mal byť urobený medzi spriaznenými osobami, teda ide o právny úkon, ktorému je možné podľa príslušnej úpravy ZKR odporovať. Podľa súdu však v konaní bolo sporné, či k uzavretiu odporovanej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným skutočne došlo, nakoľko žalovaný jej uzavretie popieral a žalobca svoje tvrdenia o tomto právnom úkone opieral o účtovné doklady nachádzajúce sa len v účtovnom programe s tým, že nemá k dispozícii ich originály. Žalobca tak v rámci svojich skutkových tvrdení vychádzal len z dedukcie, keď po preskúmaní dostupných účtovných dokladov zistil, že v roku 2012 bol v účtovníctve úpadcu zaevidovaný dlhodobý hmotný investičný majetok v hodnote 25.542,17 Eur, pravdepodobne kotol, a následne bol v účtovnom programe zaevidovaný predaj majetku v rovnakej hodnote, ako aj vyššie uvedená neuhradená faktúra na 30.650,57 Eur (25.542,17 Eur + DPH). Súd skonštatoval, že predložená faktúra je dokladom určeným na daňové a účtovné účely, sama o sebe nie je dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovanou. Tvrdenia žalobcu nemal súd preukázané ani výpoveďou svedka A.. O. S., ktorý bol konateľom úpadcu v čase, keď mal byť odporovaný právny úkon uskutočnený, rovnako ani svedok L.. A. U. nevedel jednoznačne potvrdiť, či k predaju majetku úpadcu reálne došlo a či predmetom fakturácie bol práve kotol v hodnote 25.542,17 Eur. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhovaný svedecký výsluch L.. O. S., súčasného konateľa úpadcu, keď žalobca zároveň navrhol, aby súd menovanému uložil povinnosť predložiť originály účtovných dokladov. Súd uviedol, že ak by aj výsluchom tohto svedka bol potvrdený predaj majetku v hodnote 25.542,17 Eur, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy, táto samotná skutočnosť by nepostačovala na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby.
7. Súd prvej inštancie nemal preukázaný ani ďalší zákonný predpoklad pre úspešné odporovanie právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, a to skutočnosť, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia v konkurznom konaní riadne prihlásenej a zistenej pohľadávky niektorého z veriteľov, ktorá pohľadávka existovala už v čase účinnosti právneho úkonu, teda že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k takému zmenšeniu hodnoty majetku úpadcu, že sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie zákonom stanovených predpokladov úspešnosti odporovania právneho úkonu uviedol, že úpadca mal v čase vykonania právneho úkonu viacerých veriteľov a celová hodnota ich pohľadávok prihlásených a zistených v konkurze predstavovala v roku 2012 - 114.623,48 Eur. Z predloženej súvahy za rok 2012 súd zistil, že hodnota majetku úpadcu na konci roku 2012 predstavovala 326.227,- Eur. Súd potom dospel k záveru, že majetok úpadcu aj po uzavretí kúpnej zmluvy ešte postačoval na uspokojenie týchto veriteľov.
8. Podľa názoru súdu prvej inštancie samotný prevod majetku nemožno považovať za zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, keď nešlo o predaj bez primeraného protiplnenia, predajom majetku za cenu zodpovedajúcu jeho nadobúdacej cene dochádza len k zmene štruktúry majetku a uzavretím
kúpnej zmluvy sa hmotný majetok úpadcu zmenil na pohľadávku, teda právo na zaplatenie kúpnej ceny. Ak je podľa tvrdenia žalobcu vystavená faktúra evidovaná v účtovníctve úpadcu ako neuhradená, nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, pretože nedošlo k zmene aktív bez ohľadu na to, že úpadca pohľadávku nevymáhal a táto je v súčasnosti premlčaná. Žalobca v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Súd prvej inštancie preto návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu.
10. Žalobca nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal navrhovaný svedecký výsluch L.. O. S., pričom žalobca uviedol aj dôvody, pre ktoré sám účasť svedka zabezpečiť na nariadenom pojednávaní nevie. Pokiaľ súd prvej inštancie z dôkazov navrhnutých žalobcom nemal splnenú hmotno- právnu podmienku, teda nemal preukázané, že bol skutočne urobený žalobcom tvrdený právny úkon
- kúpna zmluva medzi úpadcom a žalovanou, mal vykonať žalobcom navrhovaný svedecký výsluch L.. O. S., a to predovšetkým z toho dôvodu, že predchádzajúce dôkazy vrátane svedeckých výpovedí žalobcom uvádzané skutočnosti nepotvrdili. Súdom vypočutý svedok O.. O. S. bol konateľom úpadcu v období od 08.09.2010 do 28.04.2014, teda v čase vykonania neúčinnosťou napádaného právneho úkonu bol jediným štatutárom úpadcu. Podľa žalobcu výpoveď svedka je možné vyhodnotiť ako účelovú, žiadnu z relevantných skutočností si nepamätá a nevedel sa vyjadriť ani k samotnému majetku spoločnosti úpadcu, o čom by mal štatutárny orgán spoločnosti, ktorý koná s odbornou starostlivosťou rozhodne vedieť. Svedok potvrdil, že v tomto prípade išlo o prevádzku lekárne, čo potvrdil aj svedok L.. U., ktorý okrem iného tiež vypovedal, že keď preberali účtovníctvo, upozornili konateľa spoločnosti na to, že nesedia stavy zásob evidované v účtovníctve s reálnym stavom, niekoľko násobne sú nadhodnotené, čím dochádzalo k umelému navyšovaniu zisku a majetku spoločnosti úpadcu o majetok, ktorý spoločnosť nikdy reálne nevlastnila. Konateľom úpadcu v uvedenom období bol práve svedok O.. O. S., a preto žalobca jeho výpoveď v konaní považuje za vyslovene účelovú a tendenčnú, naopak výpoveď svedka L.. U. je podľa žalobcu objektívna. Svedok L.. U. sa vyjadril aj v tom zmysle, že išlo o predaj kotla, pretože si pamätal, že úpadca v majetku kotol mal a tento evidoval, tieto doklady však má k dispozícii práve žalobcom navrhovaný svedok L.. M. S., aktuálny konateľ úpadcu. Práve preto podľa žalobcu mohla jeho svedecká výpoveď objasniť viacero sporných a pre predmet sporu podstatných skutočností, okrem iného aj stav majetku spoločnosti úpadcu. Pokiaľ teda žalobca nedisponuje originálmi účtovných dokladov, ale navrhol výsluchy svedkov, ktoré sú pre preukázanie rozhodujúcich skutočností podstatné, súd prvej inštancie mal tieto dôkazy vykonať.
11. Žalobca ďalej namietal, že aj výsluchom svedka L.. U. bolo preukázané, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou, túto skutočnosť nepoprel, ani nevyvrátil svedok O.. M. S., ktorý sa síce nevedel vyjadriť či došlo k predaju, avšak nevylúčil to, keďže bežne k predaju tovarov spoločnosti úpadcu dochádzalo. Pokiaľ aj L.. U. nebol priamym svedkom uzavretia kúpnej zmluvy, uviedol, že kotol v spoločnosti majetku bol a následne bol predaný. Svedok L.. U. tiež uviedol, že nikdy nedostal pokyn na zosúladenie účtovného stavu so stavom reálnym, potvrdil, že boli vykazované vyššie zásoby tovaru ako boli v skutočnosti. Aj z uvedeného dôvodu súvaha vypracovaná za kalendárny rok 2012 a v nej uvedený stav majetku, t. j. 326.227,- Eur nemôže byť smerodajná, a to aj preto, že v sebe zahŕňa aj aktíva spočívajúce v tržbe za tovar, hodnota zásob ktorého bola umelo navýšená. Žalobca nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k výške majetku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu vychádzal výlučne z údaju uvedeného v súvahe vypracovanej ku koncu roku 2012, žiadnym spôsobom však nevyhodnotil a nezaujal stanovisko k čiastkovým súvahám vypracovaným ku koncu kalendárnych mesiacov november a december 2012 a január 2013, ktoré sú smerodajné vo vzťahu k majetku, ktorým spoločnosť úpadcu disponovala pred uzavretím kúpnej zmluvy a bezprostredne po tomto úkone. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že nemal reálne preukázané, že hodnota majetku úpadcu v r. 2012 bola skutočne taká, ako v súvahe, vychádzal z tejto hodnoty pri svojom právnom závere o tom, že majetok úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu postačoval na úhradu pohľadávok veriteľov. Podľa žalobcu z predložených dokladov takýto jednoznačný záver nevyplýva, práve naopak, majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie záväzkov veriteľov v
rozhodujúcom období, z hlavnej analytickej knihy úpadcu za rok 2012, ako aj z prihlášok veriteľov uvedených v konečnom zozname pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu (sp. zn. 1K 72/2015) vyplýva, že úpadca si požičiaval finančné prostriedky, ktoré následne používal na úhradu záväzkov voči ďalším veriteľom.
12. Žalobca tiež tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho záveru, keď súd uviedol, že samotný prevod majetku nemožno považovať za zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, nakoľko nešlo o predaj bez primeraného protiplnenia, takto došlo len k zmene štruktúry majetku a uzavretím kúpnej zmluvy sa hmotný majetok úpadcu zmenil na pohľadávku, teda na právo na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca ako správca však v celom konaní poukazoval na úpravu § 60 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať ktorémukoľvek úkonu dlžníka, teda aj takému, ktorý bol urobený za primerané protiplnenie, pokiaľ sa preukáže, že týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov a tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka svojich veriteľov ukrátiť. Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k naplneniu zákonných predpokladov podľa § 60 ZKR je podľa žalobcu nedostatočné, arbitrárne, a súd nevyhodnotil ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalobca poukazoval na to, že právny úkon bol urobený medzi spriaznenými osobami, automaticky tak nastupuje právna domnienka o tom, že úmysel druhej strany vo vzťahu k ukráteniu veriteľov sa predpokladá a dôkaz o opaku tak bol na žalovanej. Úpadca v tejto veci síce dohodol právny úkon za primerané protiplnenie, došlo síce k pretransformovaniu majetku na pohľadávku, ktorá však nikdy nebola uhradená a úpadca nikdy nepodnikol kroky smerujúce k jej vymoženiu, nikdy sa jej zaplatenia voči žalovanej ani nedomáhal. Takto pohľadávka síce formálne predstavovala aktíva úpadcu, v súčasnosti je však nevymožiteľná. Podľa názoru žalobcu zákonodarca v § 60 ZKR pamätal práve na takéto situácie, kedy dlžník síce dohodne primerané protiplnenie, avšak k tomuto reálne nikdy nedôjde a tak dochádza k ukráteniu veriteľov, v opačnom prípade by nemohlo nikdy dôjsť k naplneniu základného práva na spravodlivé usporiadanie vzťahov a k možnosti odporovať právne úkony podľa § 60 ZKR. Žalobca opakovane poukazoval na to, že úpadca kotol v majetku evidoval, resp. ho obstaral, svedok L.. U. v konaní uviedol, že si pamätá kotol v majetku úpadcu a že rekonštrukcia predajne bola vykonaná v budove, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Úpadca tak zrekonštruoval priestory vo vlastníctve žalovanej, kde zakúpil a namontoval kotol, ktorý následne previedol do vlastníctva žalovanej. Žalobca poukazoval na listinné dôkazy, ktoré predložil, a to hlavnú analytickú knihu úpadcu ku dňu 31.12.2012 a hlavnú analytickú knihu úpadcu ku dňu 31.12.2015, výpis z peňažného denníka úpadcu za rok 2012 (str. 63 a 120) a výpis z peňažného denníka úpadcu za rok 2013 (str. 101). Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že úpadca zakúpil kotol za obstarávaciu cenu 25.542,17 Eur, následne tento kotol žalovanej predal, pričom ho fakticky vyradil zo svojho majetku, čím došlo k zmenšeniu majetku úpadcu za stavu, keď vykazoval záporné vlastné imanie a evidoval záväzky voči svojim dodávateľom v hodnote 95.765,15 Eur. Keď úpadca vykonal tento úkon, muselo mu byť zrejmé, že jeho majetok nepostačuje na uspokojenie jeho záväzkov, a teda na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu sa v tomto prípade zákonom predpokladá, právny úkon bol urobený v prospech žalovanej ako osoby spriaznenej s úpadcom, a v tomto prípade dôkazné bremeno na vyvrátenie zákonnej domnienky je na žalovanej.
13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila dňa 06.07.2018 a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože súd podľa žalovanej vykonal vo veci náležité dokazovanie, v rámci ktorého sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a v odôvodnení rozsudku sa s nimi aj vysporiadal.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu GlobePharm, s.r.o. „v konkurze“, Zvolen sa podanou odporovacou žalobou domáhal neúčinnosti právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka a žiadal, aby súd určil, že odporovaný právny úkon je voči veriteľom úpadcu neúčinný a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 30.650,57 Eur. Odporovaným právnym úkonom bola ústna kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu na žalovanú.
16. Žalobca tvrdil, že úpadca ako predávajúci uzavrel dňa 31.12.2012 so žalovanou ako kupujúcou ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu za dojednanú kúpnu cenu vo výške 30.650,57 Eur. Žalobca nešpecifikoval, aký majetok mal úpadca uvedenou kúpnou zmluvou žalovanej predať, predložil len faktúru vytlačenú z účtovného programu úpadcu (vystavená úpadcom ako dodávateľom dňa 31.12.2012 žalovanej ako odberateľovi za predaj majetku, počet merných jednotiek 1, cena bez DPH 25.542,17 Eur, s 20% DPH cena 30.660,57 Eur, dátum dodania 31.12.2012, splatnosť 31.03.2012), a poukazoval aj na analytickú evidenciu úpadcu vypracovanú za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, kde na analytickom účte 541001 bol v majetku úpadcu zaevidovaný kotol, účtovná hodnota ktorého predstavovala sumu 25.542,17 Eur, čo je suma zhodná s fakturovanou sumou bez DPH a uviedol, že analytický účet 641 sa používa na účtovanie tržieb z predaja dlhodobého hmotného majetku. Žalobca ďalej tvrdil, že v súčasnosti sa v majetku úpadcu už kotol nenachádza, preto má za to, že práve tento kotol mohol byť predmetom ústnej kúpnej zmluvy.
17. Žalobca poukazoval na úpravu odporovateľnosti v zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) s dôrazom na úpravu § 60 ods. 1 ZKR (odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu). Uviedol, že prevod majetku vyššie uvedenou kúpnou zmluvou je ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60 ZKR, nakoľko nikdy nedošlo k úhrade dojednanej kúpnej ceny ako ekvivalentného protiplnenia, v dôsledku čoho došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tým k ukráteniu uspokojovania veriteľov prihlásených pohľadávok, minimálne v rozsahu fakturovanej kúpnej ceny vo výške 30.650,57 Eur. Práve absencia reálneho plnenia dojednanej odplaty za prevod majetku úpadcu je podľa žalobcu naplnením znaku skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu (§ 60 ods. 1 ZKR). Nakoľko žalovaná je osobou spriaznenou s dlžníkom (úpadcom) s poukazom na § 60 ods. 2 ZKR sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle zo zákona predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
18. Podľa § 57 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
19. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
20. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
21. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
22. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným právnym inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov, pričom nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Odporovateľnosť je možné uplatňovať iba pri právnych úkonoch, ktoré sú platné a účinné.
23. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v konaní zostalo sporné, či vôbec došlo k odporovanému právnemu úkonu, teda či bola uzavretá ústana kúpna zmluva dňa 31.12.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníctva k majetku úpadcu na kupujúcu za kúpnu cenu 30.650,57 Eur tak, ako to tvrdil žalobca. Ako už odvolací súd uviedol, v samotnej žalobe, ale ani vo faktúre, ktorú žalobca v žalobe predložil nie je špecifikovaný majetok, ktorý mal byť predmetom tejto kúpnej zmluvy. Žalobca v konaní preukazoval, že predmetom tejto kúpnej zmluvy mal byť prevod vlastníctva k hnuteľnému majetku - kotlu, pričom poukazoval na účtovné doklady úpadcu, z ktorých aj súd prvej inštancie zistil, že v roku 2012 bol v účtovníctve úpadcu zaevidovaný dlhodobý hmotný investičný majetok v hodnote 25.542,17 Eur a následne bol v účtovnom programe zaevidovaný predaj majetku v rovnakej hodnote, ako aj neuhradená faktúra na sumu 30.650,57 Eur, t. j. suma 25.542,17 Eur zvýšená o DPH. Uvedené skutočnosti navodzujú dojem, že majetok v súvislosti s ktorým úpadca vynaložil prostiedky v hodnote 25.542,17 Eur bez DPH a ktorý bol použitý na rekonštrukciu
predajne mal byť následne predaný, podľa tvrdenia žalobcu práve žalovanej. V konaní nebolo ani jednoznačne preukázané, že skutočne išlo o kotol, teda nebolo preukázané, čo malo byť predmetom žalobcom tvrdenej kúpnej zmluvy. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že ani zo svedeckých výpovedí svedkov O.. O. S. (konateľ spoločnosti úpadcu v čase, kedy mal byť odporovaný právny úkon zrealizovaný) a L.. A. U. (svedok spracovával pre úpadcu účtovníctvo v rokoch 2010 - 2012), nebolo preukázané, že takáto kúpna zmluva vôbec uzavretá bola, teda či vôbec došlo k odporovanému právnemu úkonu.
24. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý nevykonal žalobcom navrhovaný svedecký výsluch L.. M. S. (súčasný konateľ úpadcu, so vznikom funkcie 28.04.2014, do Obchodného registra ako konateľ zapísaný od 27.05.2014). Výsluch L.. M. S. - konateľa úpadcu navrhol žalobca súdu prvej inštancie v podaní zo dňa 11.09.2017 (replika žalobcu k vyjadreniu žalovanej k žalobe) bez osobitného zdôvodnenia, v súvislosti s tým, že žalobcovi ako správcovi nebolo odovzdané kompletné účtovníctvo úpadcu, správca disponuje iba časťou účtovníctva. V písomnom podaní zo dňa 09.03.2018, súčasťou ktorého bolo aj doplnenie listinných dôkazov, žalobca znovu navrhoval výsluch konateľov spoločnosti úpadcu, a to tak bývalého konateľa O.. M. S., ako aj súčasného konateľa L.. M. S. a uviedol, že súčasný konateľ spoločnosti na výzvy žalobcu ako správcu na poskytnutie súčinnosti nereaguje, zásielky nepreberá. Súd prvej inštancie predvolal všetkých troch žalobcom navrhovaných svedkov (O.. O. S., L.. A. U. a L.. O. S.) na pojednávanie nariadené na 22.03.2018. Na pojednávaní boli vypočutí ako svedkovia bývalý konateľ úpadcu O.. O. S. (v súčasnosti A.. O. S.) a L.. A. U., predvolaný svedok L.. O. S. sa na pojednávanie nedostavil (menovaný neprevzal predvolanie za svedka, zásielka bola súdu vrátená v odbernej lehote). Žalobca na pojednávaní trval na výsluchu L.. O. S., súčasného konateľa úpadcu z dôvodov, že žalobca nemá možnosť sa s ním skontaktovať a navrhuje, aby jeho svedeckou výpoveďou bola preukázaná tá skutočnosť, či sa v účtovníctve úpadcu nachádzal predmetný kotol a či sa aj v súčasnosti nachádza v majetku úpadcu, ako aj za účelom preukázania, či došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť práve zmienený kotol. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v kontexte aj na svedeckú výpoveď O.. O. S. a L.. A. U., pokiaľ by aj L.. M. S. tvrdil, že došlo k predaju majetku v hodnote 25.542,17 Eur a aj k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou, nepreukazovalo by to dôvodnosť podanej žaloby. Odvolací súd dodáva, že žalobca nenavrhol svedecký výsluch L.. S. na preukázanie nejakej konkrétnej tvrdenej skutočnosti (napr., že bol prítomný pri uzavretí kúpnej zmluvy alebo že mal dosvedčiť nejaké konkrétne skutočnosti, ktoré preukazujú uzavretie žalobcom tvrdenej kúpnej zmluvy). Skutočnosť, že v príslušných účtovných dokladoch úpadcu bol zaevidovaný majetok v hodnote 25.542,17 Eur a že je tam zaevidovaná aj neuhradená faktúra na sumu 30.650,57 Eur (25.542,17 Eur zvýšené o DPH) bola preukázaná už z dokladov predložených žalobcom (zoznam prijatých faktúr, výpis z peňažného denníka úpadcu, výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie). Postup žalobcu v súvislosti s návrhom svedeckého výsluchu L.. O. S. navodzuje dojem, že správca sa aj takýmto spôsobom domáha súčinnosti od úpadcu. Povinnosť úpadcu poskytnúť správcovi požadovanú súčinnosť vrátane donucovacích opatrení konkurzného súdu je upravená v ZKR (§ 74), nebol dôvod na to, aby súd v tejto veci predvolával súčasného konateľa úpadcu a ukladal mu predkladať doklady, ktoré, ako už bolo skonštatované, by sami o sebe nepreukazovali žalobcom tvrdené a žalovanou popreté uzavretie ústnej kúpnej zmluvy, ktorému žalobca v tomto konaní odporoval.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že odporovať je možné len platnému právnemu úkonu, teda takému, ktorý bol nepochybne uskutočnený s konkrétnymi zmluvnými stranami s predmetom a s konkrétnymi právami a záväzkami dohodnutými v tomto právnom úkone. Žalobca v konaní nepreukázal, že medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bola ústne uzavretá kúpna zmluva tak, ako to tvrdil v žalobe (teda kúpna zmluva uzavretá dňa 31.12.2012, predmetom ktorej by bol prevod vlastníckeho práva ku konkrétnemu majetku úpadcu na žalovanú za dohodnutú cenu 30.650,57 Eur).
26. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že samotný prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu nie je v každom prípade zmenšením hodnoty majetku úpadcu. Napokon, aj zo žaloby žalovaného a z jeho argumentácie v odvolaní vyplýva, že k ukráteniu veriteľov úpadcu podľa žalobcu nedošlo samotným predajom, ale tým, že zo strany žalovanej nikdy nedošlo k úhrade kúpnej ceny ako ekvivalentného protiplnenia. Pokiaľ úpadca skutočne predal majetok (kotol) žalovanej a nežiadal od nej zaplatenie kúpnej ceny, nevymáhal ju tak, že k dnešnému dňu by už bolo právo predávajúceho zaplatenie kúpnej ceny (podľa tvrdení žalobcu a údajov na faktúre) premlčané, môže to zakladať určité zodpovednostné vzťahy voči bývalému konateľovi úpadcu, do úvahy prichádza zodpovednosť konateľa
v súvislosti s porušením povinností vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou podľa § 135a) Obchodného zákonníka). Skutkový stav, kedy zo strany žalovanej nedošlo k úhrade dojednanej kúpnej ceny však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné podradiť pod skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu, teda takého právneho úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov v zmysle § 60 ZKR.
27. Odvolací súd však opakovane zdôrazňuje, že v tomto prípade ani žalobca nepreukázal, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou ako to tvrdil. Pokiaľ nie je v konaní peukázaná samotná existencia platného právneho úkonu, ktorému žalobca odporuje, nie je dôvod, aby odvolací súd hodnotil stav splatných pohľadávok konkurzných veriteľov v danom období. Odvolací súd rovnako, ako aj súd prvej inštancie rešpektuje, že správca je povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo v tých prípadoch, keď je možné odôvodnenie predpokladať ich odporovateľnosť, chápe, že žalobca je v dôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany úpadcu v dôkaznej núdzi, súhlasí však so súdom prvej inštancie, že za existujúceho skutkového tvrdenia oboch strán sporu a skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.
28. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
30. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).