Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-9-2016.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave na Starých Gruntoch č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom na Nám. Martina Benku č. 6 v Bratislave proti žalovanej 1/ Y. G., X. X.X.XXXX, L. X. H. XXXX/XX Y. R. a žalovanej 2/ K. Č., X. XX.X.XXXX, L. X. X. XXXX/XX Y. R., o zaplatenie 233,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.1.2016 bola súdu žalobcom doručená žaloba o zaplatenie 233,24 eur, zaplatenia z tejto sumy úroku z omeškania 5,25% ročne od 4.4.2014 do zaplatenia a trov konania. Podľa skutkových tvrdení bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v právnom postavení dlžníka uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver 400 eur za odplatu 152 eur. Podľa zmluvy žalované boli povinné splácať úver 552 eur v pravidelných 10 mesačných splátkach v sume 54,60 eur, do podania žaloby žalované uhradili 318,76 eur. Žalobca uviedol, že nakoľko žalované porušili svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 9.10.2013 listom - predžalobná upomienka upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku z 24.4.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý dlh sa stal splatným k 3.4.2014. Po zosplatnení bola uhradená suma 80 eur. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby je 233,24 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou 552,- eur a čiastkou vo výške 318,76 eur (552 eur - 318,76 eur = 233,24 eur). Žalobca navrhol zaviazať výrokom súdu žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 233,24-eur so zákonným úrokom z omeškania 5,25% ročne z tejto sumy od 4.4.2014 do zaplatenia.
2. Za dôkaz žalobca označil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120131117 zo dňa 26.4.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 9.10.2013 - 2x, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 24.4.2014 - 2x.
3. Žalobca k žalobe pripojil písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120131117 zo dňa 26.4.2013, obchodné podmienky, oznámenia o zosplatnení záväzku z 24.4.2014 žalovaným, podacie hárky, predžalobné upomienky z 9.10.2013 na mená žalovaných a podacie hárky.
4. Uznesením sp. zn. 3C/9/2016 - 27 zo dňa 27.8.2018 vyzval súd žalobcu na doplnenie jeho žaloby o opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností, o ktoré opiera svoj nárok a z ktorých vyplýva jeho nárok v časti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca mal doplniť, z čoho pozostáva suma 233,24 eur, najmä či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky, sankcie a pod., a ak áno bližšie špecifikovať podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom boli jednotlivé úroky, zmluvné pokuty alebo poplatky vypočítané, z akej sumy a za aké obdobie, koľko žalované vyčerpali celkovo peňažných prostriedkov, koľko splátok a v akej výške žalované celkovo zaplatili, ako boli tieto splátky započítané. Žalobca bol vyzvaný na splnenie dôkaznej povinnosti s tým, že je potrebné predložiť súdu na podporu skutkových tvrdení dôkazy, ako je výpis z účtu žalovaných, prehľad započítania úhrad žalovaných na istinu, úroky prípadne iné nároky žalobcu, doklad o tom, koľko bolo žalovaným poskytnutých finančných prostriedkov, cenník resp. sadzobník poplatkov a iné.
5. Žalobca v uloženej lehote na výzvu súdu nereagoval.
6. Žalované sa k žalobe, prílohám nevyjadrili.
7. Vo veci sa jedná o právny vzťah, vzniknutý medzi dodávateľom a spotrebiteľmi zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 C.s.p. ) dňa 18.1.2019, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
8. Súd sa oboznámil so zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120131117 zo dňa 26.4.2013, s oznámeniami o zosplatnení záväzku, s podacími hárkami, predžalobnými upomienkami, s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
9. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120131117 (Kešovka) zo dňa 24.4.2013 súd zistil, že podľa nej žalobca poskytol žalovaným pri jej podpise bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 400 eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20% z istiny. Za poskytnutie úveru si žalobca - veriteľ účtuje odmenu 18% z istiny - odplatu. V zmluve je uvedená RPMN 67,70 %. Žalované sa zaviazali uhradiť žalobcovi úver riadne a včas vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, prvé tri splátky boli vo výške 2,-eurá, prvá splátka je podľa zmluvy splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, ostatných 10 splátok je v mesačnej výške 54,60-eur. Podľa zmluvy je veriteľ oprávnený od dlžníka žiadať zaplatiť celú dlžnú sumu po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak nie je dohodnuté inak. Doporučený termín úhrade je 20 dňa v mesiaci. V zmluve je vyjadrená priemerná RPMN s odkazom na § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. ku dňu podpisu zmluvy údajom 47,29. Dlžník sa zaväzuje uhradiť istinu 400,-eur, odplatu 152,-eur a celkom 552,-eur. Zmluvu jej strany podpísali 26.4.2013 v R..
10. Z predžalobných upomienok - výziev k úhrade dlžnej sumy zo dňa 9.10.2013 vyplýva, že ňou vyzval žalobca každú zo žalovaných na uhradenie dlžnej sumy 233,24- eur. Vyzýva žalované, aby záväzok uhradili do 5 dní od obdržania výzvy buď v hotovosti obchodnému zástupcovi žalobcu, do pokladne žalobcu alebo na účet, uvedený vo výzve. Upozorňuje žalované, že v prípade nevykonania úhrady žalobca si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní všetky zmluvne dojednané sankcie. Podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty a.s. z 10.10.2013 žalobca dal na poštovú prepravu doporučený list pre žalovanú 1/, žiadal doručiť na adresu X. XX R. a pre žalovanú 2/ ho žiadal doručiť na rovnakú adresu.
11. Obe Oznámenia o zosplatnení záväzku sú vyhotovené žalobcom dňa 24.4.2014. Žalobca každej zo žalovaných oznamuje že z dôvodu omeškania so splácaním ku dňu 3.4.2014 zosplatnil celý dlh a uviedol, že zosplatnil sumu 233,- eur, t.j. istinu, vrátane úroku a zmluvnú odmenu (spoločne označované ako odplata) so zmluvnou pokutou 3,3% z istiny za každý začatý mesiac omeškania, t.j. celkom 13,20- eur a náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20% z úveru, najmenej vo výške 67,-eur, t.j. 80,-eur. Žalobca uviedol, že žalované dlžia 326,44-eur. Sumu požadoval uhradiť spôsobom ako je uvedené vo výzvach. Podľa poštového hárku Slovenskej pošty a.s. zo dňa 25.4.2014 žalobca dal oznámenia na prepravu žalovaným, žiadal doručiť na adresu X. XX, R..
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
20. Vo veci sporových strán ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na právny vzťah bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ finančnej služby a žalované ako spotrebiteľky, pričom obsah zmluvy, ktorú žalobca označil za dôkaz bol žalobcom bez možnosti žalovaných urobiť akúkoľvek zmenu. Súd tento právny vzťah posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaných z toho dôvodu, aby žalované neboli znevýhodnené v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v písomnej forme a obsahujúcu niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri vyhodnotení náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere, o ktorú oprel žalobca svoj nárok na plnenie od žalovaných súd uzavrel, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to dobu jej trvania a termín konečnej splatnosti, náležitosť predpísanú podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov ( 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.).
21. Súd po právnom posúdení, že poskytnutý úver žalovaným je bezúročným, bez poplatkov, posudzoval ďalej oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy, na špecifikáciu ktorej vyzval žalobcu.
22. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. V súvislosti s doplnením rozhodujúcich skutočností na základe výzvy súdu pod bodom 4. rozhodnutia žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobu nedoplnil o skutkové tvrdenia a dôkazy, ktorými by tvrdil a preukázal z čoho pozostáva ním žalovaná suma. Žalobca bol poučený o tom, že nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy.
24. Podľa ust. § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
25. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
26. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
27. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 1.7.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).
28. Ak sa aj skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné (§ 151ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
29. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
30. Dôkazná povinnosť má za cieľ uniesť dôkazné bremeno v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
31. Žalobca v žalobe tvrdil uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným finančné prostriedky do výšky 400,-eur za odplatu 152,-eur a žalované sa zaviazali vrátiť poskytnuté, vrátane zaplatenia odplaty žalobcovi s úrokom 20% za 13 mesiacov v splátkach, ktoré skutočnosti mal súd preukázané podľa bodu 9. rozhodnutia.
32. Ďalej žalobca v žalobe tvrdil, že si žalované splnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátením sumy 318,76-eur, po zosplatnení záväzku mal tento zaniknúť aj čiastočným splnením žalovaných vo výške 80,-eur. Žalobca neuviedol v žalobe a ani na výzvu súdu zo dňa 27.01.2016 ktorým dňom, resp. dňami došlo k zániku záväzku žalovaných splnením, v žalobe chýbali tieto rozhodujúce skutočnosti, žalobca neuviedol, z akých hmotnoprávnych nárokov pozostáva žalovaná suma, keď podľa zmluvy mali žalované platiť aj úrok, tiež v žalobe chýbalo a nebolo žalobcom doplnené, pričom podľa dôkazu ním predloženým oznámením o zosplatnení záväzku do žalovanej sumy zahrnul aj úrok, či a do akej výšky z celkom žalovanej sumy skutočne uplatňuje na zaplatenie aj toto príslušenstvo pohľadávky, či a akú sumu žaluje titulom zmluvnej pokuty, ktorá je tiež hmotnoprávnym nárokom. Žalobca tvrdil lehotu splatnosti peňažného záväzku ku 3.4.2014 bez predloženia dôkazu o úhradách zo strany žalovaných, pre posúdenie, či sa žalované skutočne dostali do omeškania a či mal žalobca právo pre omeškanie zosplatniť úver v tento deň, dôkaz nepredložil. Napriek výzve súdu žalobca nedoplnil svoje skutkové tvrdenia a nepredložil na ich preukázanie dôkazy. Žalobca uviedol, že ku dňu vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 233,24-eur, ktorá je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou celkom v sume 552,-eur a čiastkou 318,76. Na tvrdenie o výške dlhu žalovaných žalobca nepredložil žiadne dôkazy.
33. Súd vychádzal z nesporných skutkových tvrdení o uzavretí zmluvy o úvere, poskytnutí sumy 400,- eur, ktorý súd po právnej stránke kvalifikoval ako nárok zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a túto posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd má ale za to, že žalobca v konaní ani na základe výzvy súdu neuniesol dôkazné bremeno, keď nedoplnil žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa výšky uplatnenej peňažnej pohľadávky, jej špecifikácie.
34. Súd pri vyhodnotení poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov na základe skutkových tvrdení žalobcu nemal preukázané, v akej výške bol úver skutočne splatený, aké čiastkové nároky súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou žalobca v žalovanej sume uplatňuje Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňujú zamietnutie žaloby.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalované mali v konaní plný úspech , preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
38. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, podáva sa písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica , dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).