Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava-Ružinov, proti žalovaným: 1. HORNOSTAV s.r.o., Južná trieda 4B, 040 01 Košice, IČO: 46 200 649, 2. K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. Č.. XXX, zast. S.. Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N. XX, XXX XX I. Z., o zaplatenie sumy 70 368,77 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 9 366,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.10.2016 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61 002,60 eur od 02.10.2016 do 12.12.2016, zastavuje.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 61 002,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 61 002,60 eur od 13.12.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalobcovi v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 74 %, ktorú sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v tomto spore voči žalovaným domáhal v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10Up/519/2017 vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaným uložil zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 70 368,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.08.2011 do 02.10.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu trov konania vo výške 40,- eur a zaviazal ich na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že spol. C. Q. I. spol. s r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so žalobcom a žalobca prevzal všetky práva a záväzky k 01.07.2016. Žalobca so žalovaným v 1. rade dňa 04.09.2014 uzatvoril leasingovú zmluvu č. Q.. Hlavným dôvodom zmluvného vzťahu bolo zabezpečenie financovania stroja - vyvážacej súpravy E. XXXC, výrobné číslo E.. Leasingová cena predmetu financovania predstavovala 129 650,88 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal hradiť pravidelné mesačné splátky v celkovom počte 48, každú vo výške 2 409,46 eur, splatnú vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom október 2014. Žalovaný v 1. rade nedodržal platobnú disciplínu, uhradil len 13 splátok a preto žalobca stanovil splatnosť celej úverovej pohľadávky k 31.05.2016. V záverečnom finančnom vysporiadaní potom žalovanému v 1. rade vyúčtoval všetky nároky, ktoré mu vznikli predčasným ukončením zmluvy. Žalovaný v 1. rade následne písomne uznal dlh v celkovej výške 70 368,77 eur a

zároveň žalovaný v 2. rade písomne pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade a súčasne tiež písomne uznal dlh voči žalobcovi. Žalovaní sa tento dlh zaviazali splatiť uvedený dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2 400,- eur mesačne počnúc mesiacom október 2016. Prvá splátka bola splatná dňa 01.10.2016. Zároveň sa zaviazali, že neuhradením ktorejkoľvek splátky dojednanej dohodou sa stáva splatným celý zostávajúci dlh. Výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu nebola dojednaná a preto mu vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 02.10.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy boli žalovaní povinní uhradiť prvú splátku, do zaplatenia dlžnej sumy.

V upomínacom konaní súd uznesením zo dňa 01.01.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodne žalovaného v 1. rade spol. J. I..W..V.., S..P..H. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX a to so spol. HORNOSTAV s.r.o., Južná trieda 4B, 040 01 Košice, IČO: 46 200 649. Súd tak rozhodol na základe skutočnosti, že z Obchodného registra zistil, že pôvodne žalovaný v 1. rade zanikol ku dňu 21.12.2017 dobrovoľne v dôsledku zlúčenia so spol. HORNOSTAV, s.r.o. a táto sa tak stala právnym nástupcom žalovaného v 1. rade, čím došlo k univerzálnej sukcesii so vstupom právneho nástupcu do všetkých práv a povinností žalovaného v 1. rade.

2. Upomínací súd dňa 23.03.2018 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu sp. zn. 10Up/519/2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnil tým, že žaloba nevystihuje pravdivé informácie, je arbitrárna, nezrozumiteľná a právne aj skutkovo nesprávna. Z podkladov predlžených žalobcom je vidieť, že vlastníkom LP bol žalobca, ktorý vec kupoval za cenu 115 920,- eur v roku 2014. V roku 2016 ju predal za sumu 8 000,- eur. Žalobca je povinný preukázať dôvod absolútne neprijateľného zníženia ceny, vysporiadať sa s podozrením špekulatívnej manipulácie s hodnotou predmetu leasingu a pod.

Predloženie tlačiva o uznaní záväzku nie je hodnoverné a popiera, že uznal a následne podpísal uznanie záväzku, ktorý sa ma nedotýkal. Nemal dôvod uznávať cudzí záväzok. Žalobca pôvodne žaloval spoločnosť J. avšak počas konania zmenil žalovaného za nástupnícku spoločnosť, ktorou je žalovaný v 1. rade. Avšak nepreukázal, či nástupníctvom prešli na spoločnosť aj práve sporné záväzky. Tie neprešli a teda ani nemôže byť žalovaným v tomto spore. Samotná Leasingová zmluva predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo do veľkosti písma vo VOP, neobsahuje náležitosti, ktoré má zmluva obsahovať a tak je neplatná, alebo nie sú platné jednotlivé zmluvné podmienky. Teda nemôže požadovať neúmerne vysokú úhradu, ktorú ani neposkytol. Za čas užívania predmetu leasingu žalobca obdŕžal za užívanie náhradu.

3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril a uviedol, že pokiaľ žalovaný v 2. rade namieta, že nebolo skúmané, či žalovaný v 1. rade prevzal práva pôvodného žalovaného, tak uvedené tvrdenie považujeme za účelové a zavádzajúce, keďže žalovaný v 1. rade je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalovaného. Právnou podstatou univerzálneho právneho nástupníctva je práve tá skutočnosť, že nástupnícka spoločnosť vstupuje do všetkých záväzkov pôvodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu odpadá akákoľvek povinnosť skúmať či preukazovať prechod záväzkov, keď tento vyplýva z verejných registrov. Žalovaný v 2. rade tiež zjavne zamieňa inštitút pristúpenia k záväzku a ručiteľský záväzok. Účinkom pristúpenia k záväzku sa žalovaný v 2. rade stal vlastným dlžníkom žalobcu, ktorý je voči žalobcovi zaviazaný solidárne. Preto je oprávnený uplatňovať si celú dlžnú sumu voči obom žalovaným, alebo len voči ľubovoľnému žalovanému. Vlastný vzťah žalovaného v 1. rade a žalobcu je preto z hľadiska právneho postavenia žalovaného v 2. rade bez právneho významu. Žalovaný v 2. rade tiež účelovo opomína, že je v príbuzenskom vzťahu s bývalou konateľkou žalovaného v 1. rade, S. Š.. Námietku žalovaného v 2. rade, že on nemal žiaden dôvod podpisovať prevzatie dlhu preto považuje za nezakladajúcu sa relevantnom skutkovom základe.

Rešpektujúc zásadu „Iura novit Curia“ uviedol, že námietka žalovaného v 2. rade o neprijateľných zmluvných podmienkach nie je aplikovateľná v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ku ktorému žalovaný v 2. rade pristúpil.

Záujem žalobcu spočíval v snahe dosiahnuť čo najvyšší výťažok z predaja predmetu financovania, nakoľko predaj predstavoval jediný istý spôsob uspokojenia jeho nárokov. Postupoval štandardným spôsobom a prijal opatrenia týkajúce sa riadneho predaja predmetu financovania. Za týmto účelom si zaobstaral aj znalecké posudky, na základe ktorých mal vedomosť o tom, aká je hodnota predmetov financovania. Žalobca nie je oprávnený (resp. povinný) revidovať vypracovaný znalecký posudok, resp.

nemal dôvod spochybňovať jeho závery alebo výsledky. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, spis. zn. 21Cdo/1263/2008 zo dňa 28.01.2009, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/59/2013 zo dňa 28.10.2013. Námietky žalovaného v 2. rade ohľadom výšky predajnej ceny predmetov financovania tak predstavujú len nepreukázané domnienky škody, ktoré v konečnom dôsledku smerujú voči nelegitimovanému subjektu.

Poukázal, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010).

Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak žalobca ako veriteľ preukáže právny titul a poskytnutie peňažných prostriedkov, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na žalovaných ako dlžníkoch aby preukázali, že vzniknutý dlh zaplatili alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na Žalovaných napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu (porovnaj Uznesenie KS v Žiline, sp.zn. KSZA 9 Co 720/2014 zo dňa 07.10.2014).

V prípade, že žalobca preukázal, že postupoval pri predaji predmetu financovania v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom má za to, že relevantným rozporovaním uvedenej skutočnosti môže byť len predloženie iného znaleckého posudku, čo však nebolo vykonané. Žalovaný v 2. rade vôbec nerozporuje výšku dlhu či skutočnosť, že dlh nebol do dnešného dňa splatený, obmedzuje sa len abstraktné konštatovania o porušení jeho práv, pričom však toto porušenie žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosti prezentované žalovaným nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu v čase predaja predmetov financovania. Tvrdenia žalovaného o cene predmetov financovania a postupe žalobcu možno označiť iba ako domnienky či želanie žalovaného.

4. Upomínací súd prípisom zo dňa 04.09.2018 postúpil vec tunajšiemu súdu a konanie bolo vedené ďalej pod sp. zn. 7Cb/84/2018.

5. Žalovaný v 1. rade sa vo veci nevyjadril.

6. Dňa 27.11.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 9 366,17 eur a to z dôvodu, že v záverečnom finančnom vysporiadaní zo dňa 16.11.2016, bola vyčíslená aktuálna dlžná suma, ktorá zohľadňovala aj výťažok zo zhodnotenia predmetu financovania. Na základe uvedeného bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy 61 002,60 eur do 10 dní od doručenia, t.j. do 12.12.2016, keďže k doručeniu záverečného finančného vyúčtovaniadošlo dňa 02.12.2016. Túto sumu žalovaný v 1. rade neuhradil a preto sa dňom 13.12.2016 dostal do omeškania.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 9 366,17 eur s prísl. ešte pred pojednávaním vo veci samej, súd preto žalovaných nežiadal o súhlas s

čiastočným späťvzatím žaloby a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanovenie konanie čo do sumy 9 366,17 eur s prísl. zastavil.

7. Vo veci súd následne nariadil pojednávanie.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to leasingovou zmluvou, splátkovým kalendárom, kúpnou zmluvou, protokolom o prevzatí predmetu leasingu, všeobecnými leasingovými podmienkami, predčasným ukončením leasingovej zmluvy, záverečným finančným vysporiadaním, kópiou doručenky, uznaním dlhu, dohodou o plnení dlhu v splátkach, dohodou o pristúpení k záväzku, znaleckým posudkom, prednesom práv. zást. žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Z Leasingovej zmluvy č. Q. zo dňa 04.09.2014 vyplýva, že právny predchodca žalovaného v rade 1, spoločnosť J. I..W..V.., ako leasingový nájomca uzatvorila so žalobcom zmluvu, ktorej predmetom bolo prefinancovanie nového stroja - vyvážacia súprava E. XXXC. Leasingová cena bola 129 650,88 eur. Min. doba trvania leasingu bola 48 mesiacov po prevzatí predmetu leasingu. Perióda splátok bola 1 mesiac. Mesačné poistné bolo 191,40 eur.

V zmysle článku 3. tejto zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že predmety leasingu budú poistené na základe poistnej zmluvy, ktorej uzatvorenie príjemcom leasingu ako poistníkom je sprostredkované poskytovateľom leasingu. Zmluvné strany sa dohodli, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ohľadom PL bude poistené na základe poistnej zmluvy, ktorú príjemca leasingu ako poistník uzatvorí s ním individuálne zvolenou poisťovňou bez akéhokoľvek pôsobenia či sprostredkovania zo strany poskytovateľa leasingu.

Podľa čl. 4. tejto zmluvy, príjemca leasingu sa zaviazal v prospech poskytovateľa leasingu uhradiť v termínoch uvedených v splátkovom kalendári jednotlivé leasingové splátky. V termíne 1. splátky uhradí nájomca poplatok za realizáciu leasingu. Pri oneskorenom platení leasingových splátok môže prenajímateľ vyúčtovať nájomcovi úroky z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa čl. 7. tejto zmluvy, nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné leasingové podmienky C. Q. I., I.. I. W..V.., splátkový kalendár, protokol o prevzatí. Zmluva ja uzatvorená jej podpísaním zmluvnými stranami a stáva sa účinnou prevzatím predmetu leasingu príjemcom leasingu. Príjemca leasingu potvrdzuje svojím podpisom, že prevzal a súhlasí so všetkými prílohami leasingovej zmluvy. V prípade, že príjemca leasingu zaplatí zálohovú platbu na prvú zvýšenú splátku, splátkový kalendár k LZ obdrží príjemca leasingu až po prevzatí predmetov leasingu a upresnení nadobúdacej ceny predmetov leasingu.

10. V zmysle Kúpnej zmluvy č. Q. zo dňa 10.09.2014 uzatvorenej medzi spol. Z 45, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom zmluvy bol predaj a kúpa stroja - vyvážacia súprava E. XXXC. V zmysle čl. I. tejto zmluvy, predávajúci berie na vedomie, že kupujúci ako leasingová spoločnosť nadobudne vlastnícke právo k predmetu kúpy výhradne za tým účelom, poskytnúť na predmet kúpy finančný leasing konečnému užívateľovi - príjemcovi leasingu a to na základe leasingovej zmluvy, ktorú kupujúci uzavrel, resp. uzavrie s príjemcom leasingu, pričom predmet kúpy je zároveň aj predmetom takejto leasingovej zmluvy. V zmysle čl. II. zmluvy, kúpna cena je stanovená dohodou strán na 115 920,- eur s DPH.

11. Podľa Protokolu o prevzatí predmetu leasingu k LZC/14/00628, dodávateľ - spol. Z 45, s.r.o., odovzdal príjemcovi leasingu - spol. KROM s.r.o., stroj vyvážaciu súpravu Ecolog 574C pri obstarávacej cene 115 920,- eur s DPH. Preberajúci potvrdil, že po vykonaní kontroly vonkajšieho stavu horeuvedeného predmetu leasingu, kontroly činnosti a funkčnosti PL a kontroly príslušných výrobných čísel, resp. iných identifikačných údajov, prevzal PL od odovzdávajúceho nepoškodený, v bezchybnom stave, plne funkčný a prevádzkyschopný.

12. V zmysle splátkového kalendára k zmluve Q., pri predmete leasingu - vyvážacia súprava E.. nadobúdacej cene leasingu 115 920,- eur, leasingovej cene bez poistenia 129 650,88, výške 1. zvýšenej splátky je 23 184,- eur, pravidelná mesačná splátka bola vo výške 2 409,45 eur a splatnosť každej

splátky bola k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiace, pri splatnosti 1. splátky dňa 25.10.2014 a poslednej dňa 25.08.2018.

13. Dňa 31.05.2016 žalobca zaslal právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade list s názvom „Predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a výzva na úhradu dlžných pohľadávok s príslušenstvom“. Právny predchodca žalovaného v 1. rade v tom čase bol v omeškaní s úhradou leasingových splátok, ktoré boli splatné dňa 25.10.2015 až 25.05.2015, preto žalobca v zmysle ustanovení článku 9. ods. 9.1. písm. a) a bodu 6.1. Všeobecných leasingových podmienok predčasne ukončil leasingovú zmluvu. Zároveň vyzval dlžníka na úhradu pohľadávky a úrokov špecifikovaných v predčasnom ukončení leasingovej zmluvy s tým, že celkový nárok žalobcu predstavoval sumu 22 328,77 eur. Dlžník bol vyzvaný na úhradu v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia finančného vysporiadania. Túto písomnosť v zmysle pripojenej kópie doručenky právny predchodca žalovaného v 1. rade prevzal dňa 16.06.2016.

14. Dňa 08.09.2016 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade uzatvorená dohoda, v ktorej dlžník vyhlásil, že bez výhrad čo do výšky a dôvodu vzniku uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo výške 70 368,77 eur, na uhradenie úrokov z omeškania vo výške 0,1 % zo sumy 70 368,77 eur (čl. I., body 2. a 3.). Žalovaný v 2. rade ako pristupujúci dlžník bez akýchkoľvek podmienok a výhrad pristúpil k záväzkom dlžníka voči veriteľovi v celkovej výške 70 368,77 eur + príslušenstvo, so všetkými právami a povinnosťami s tým spojenými. Pristupujúci dlžník uznáva záväzky uvedené v ods. 1. až 3. článku I. čo do výšky a dôvodu vzniku a zaväzuje sa tieto záväzky veriteľovi uhradiť v zmysle ustanovení čl. III. tejto dohody.

Podľa čl. III., bod 1. tejto dohody, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník a pristupujúci dlžník uhradia veriteľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 70 368,77 eur v mesačných splátkach dlhu po 2 400,- eur mesačne. Prvú splátku dlhu uhradia dlžník a pristupujúci dlžník najneskôr do 01.10.2016 a ďalšie splátky budú splatné vždy do 01. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom november 2016.

Pri označení pristupujúceho dlžníka v úvode dohody okrem jeho mena, priezviska, bydliska, uvedené aj rodné číslo žalovaného v 2. rade a číslo jeho občianskeho preukazu. Správnosť týchto údajov overila osoba, ktorá za žalobcu dohodu podpísala.

15. Zo Záverečného finančného vyúčtovania zmluvy č. Q. zo dňa 16.11.2016, vyplýva, že výťažok z predaja predmetu financovania bol vo výške 8 000,- eur. Nárok žalobcu k uvedenému dňu voči dlžníkovi bol vo výške 69 002,660 eur. Táto suma pozostávala zo sumy 45 998,92 eur titulom nedoplatku z hodnoty PL, zo sumy 375,- eur titulom mimosúdnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, zo sumy 2 041,08 eur titulom odúročného ušlého zisku, zo sumy 165,50 eur titulom zmluvnej pokuty pri predčasnom ukončení LZ, zo sumy 532,48 eur titulom nákladov za znalecký posudok, zo sumy 19 276,68 eur titulom neuhradených splátok, zo sumy 613,94 eur titulom úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Po započítaní výťažku z predaja PL vo výške 8 000,- eur, celkový nárok žalobcu bol vo výške 61 002,60 eur. V zmysle pripojenej kópie doručenky, toto vyúčtovanie bolo právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade doručené dňa 30.11.2016.

16. V zmysle čl. 6., bod 6.1. písm. a) Všeobecných leasingových podmienok C. Q. I., I.. I. W..V.., ak je príjemca leasingu v omeškaní s úhradou leasingovej splátky, s plnením iných úhrad súvisiacich s leasingom, alebo s úhradou splátky poistného podľa čl. 8 VLP viac ako 20 dní, je poskytovateľ leasingu oprávnený predčasne ukončiť LZ a uplatniť všetky práva, pohľadávky, škody a ostatné nároky s tým spojené v zmysle VLP a platných právnych predpisov.

Podľa čl. 9., bod 9.1. písm. a) Všeobecných leasingových podmienok C. Q. I., I.. I. W..V.., poskytovateľ leasingu je oprávnený jednostranne bez súhlasu príjemcu leasingu predčasne ukončiť LZ s okamžitou platnosťou, a to najmä aj v prípade omeškania platieb.

17. Zo znaleckého posudku č. 35/2016 vypracovaného znalcom X.. Ľ. J. vyplýva, že tento bol vypracovaný na základe zadania zadávateľa ČSOB Leasing, a.s. a to za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vyvážacej súpravy E. XXXC, rok výroby 2010. Znalec v posudku uviedol, že všeobecná hodnota uvedeného stroja ku dňu 18.08.2016 bola vo výške 6 800,- eur bez DPH, s DPH to bolo 8 160,- eur. Náklady na opravu tohto stroja vzhľadom na jeho stav ku dňu 28.07.2016 a ku dňu 18.08.2016

boli 66 448,- eur. Znalcom bolo zistené, že na uvedenom stroji chýbali 2 ks pneu, náboj - čap, 8 ks xenónové svetlá, bugina, na motore bola odmontovaná riadiaca jednotka a predohrev, poistky, snímač hydraulických rozvodov, drapák hydraulickej ruky, rozvádzač centrálneho mazania, 2 ks ovládače riadenia - goistic, ľavé predné dvere vylomené, ovládací displej 2 ks, počítač chybovosti, 1 ks monitor, kabína vodiča zdevastovaná, poškodená.

Znalec vzhľadom na množstvo a charakter chýbajúcich dielov, a na to, že výška nákladov na opravu by presiahla všeobecnú hodnotu vyvážacej súpravy navrhol, vyvážaciu súpravu vyšrotovať, z dôvodu neefektívnej opravy. Malú časť agregátov je možné použiť ako náhradný diel.

18. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 30.01.2019 uviedol, že na podanom žalobnom návrhu po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca zotrváva a žiada, aby súd žalobe vyhovel. Poukázal, že právny predchodca žalobcu a právny predchodca žalovaného platne uzatvorili leasingovú zmluvu, na základe tejto zmluvy bol predmet leasingu odovzdaný žalovanému do užívania a tento sa zaviazal formou leasingových splátok tento predmet nájmu splácať, a to podľa splátkového kalendára, ktorý bol medzi nimi dohodnutý. Nakoľko žalovaný v 1. rade leasingové splátky nesplácal, pristúpil žalobca k ukončeniu leasingovej zmluvy, následne žalovaný v 1. rade uznal svoj záväzok z tejto leasingovej zmluvy ukončenej, a to čo do dôvodu a výšky, následne k tomuto záväzku pristúpil aj žalovaný v 2. rade a spolu so žalovaným v 1. rade sa zaviazali dlžnú sumu žalobcovi uhradiť spoločne a nerozdielne v dohodnutých splátkach. Tieto splátky však nesplácali, preto následne žalobca v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami pristúpil k odpredaju predmetu leasingu, a to za cenu stanovenú v znaleckom posudku a v tomto konaní si uplatňuje nárok na zaplatenie zvyšnej ceny, ktorá vyplynula z celkového vyrovnania leasingovej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o samotné podpísanie leasingovej zmluvy, v tomto smere právny zástupca žalobcu uviedol, že túto leasingovú zmluvu podpísali osoby oprávnené na takéto úkony v rámci spoločnosti C. Q. I. Týmito osobami neboli iba štatutárni zástupcovia uvedení v Obchodnom registri, ale aj iné osoby, ktoré boli samotným veriteľom poverení v rámci výkonu svojich činností v rámci vnútornej štruktúry samotného veriteľa.

V ďalšom uviedol, že pokiaľ má vedomosť ohľadom toho, že či bol predmet leasingu poistený a medzi kým bola uzatvorená poistná zmluva, tak vychádza z čl. 8 zmluvy všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou leasingovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že táto povinnosť vyplynula vo vzťahu k príjemcovi leasingu, ktorý mal povinnosť uzatvoriť zmluvu na poistenie predmetu nájmu. To, či táto zmluva bola uzatvorená, resp. uzatvorená nebola, uviesť nevedel. V prípade aj keby bola uzatvorená zmluva medzi samotnou leasingovou spoločnosťou a poisťovňou, tak v tomto prípade v kontexte toho, čo si uplatňuje v tomto konaní má za to, že je to irelevantná skutočnosť, nevzťahuje sa na daný spor a nič by to nemenilo na nároku žalobcu, ktorý si uplatnil v tomto konaní a to titulom ukončenia leasingovej zmluvy a vyrovnania tejto leasingovej zmluvy.

19. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

21. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade bola uzavretá leasingová v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy si účastníci zmluvného vzťahu dostatočne určito vymedzili predmet svojich záväzkov.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému v 1. rade je dôvodná čo do základu a výšky. Medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade bola dňa 04.09.2014 uzatvorená leasingová zmluva č. Q., predmetom leasingu bola vyvážacia súprava E. XXXC, leasingová cena bola 129 650,88 eur s DPH. Doba leasingu bola 48 mesiacov po prevzatí predmetu leasingu a mesačná splátka poistného bola takisto dohodnutá, a to vo výške 191,40 eur a výška splátky leasingu bola vo výške 2 409,45 eur s poistením, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25.10.2014 a konečná splatnosť bola 25.08.2018. Dňa 10.09.2014 právny predchodca žalovaného v 1. rade prevzal predmet leasingu do užívania. Právny predchodca žalovaného v 1. rade splátky leasingu nesplácal, preto zo strany žalobcu došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, ktoré je upravené v čl. 9. Všeobecných leasingových splátok, kedy podľa bodu 9.1. poskytovateľ leasingu je oprávnený jednostranne bez súhlasu príjemcu leasingu predčasne ukončiť leasingovú zmluvu s

okamžitou platnosťou a to aj prípade omeškania so splácaním podľa bodu 6.1. týchto podmienok. O predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bol právny predchodca žalobcu uzrozumený dňa 11.06.2016.

Následne zo strany žalobcu došlo k vypracovaniu záverečného finančného vysporiadania zmluvy č. Q. a dlžná suma ku dňu 16.11.2016 činila sumu 61 002,60 eur. Zo strany žalobcu bola zohľadnené všeobecná zostatková cena stroja na základe znaleckého posudku vypracovaného na základe požiadavky žalobcu a táto bola započítaná na celkovú dlžnú sumu. Toto vyúčtovanie bolo právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade doručené dňa 30.11.2016. Zároveň žalobca dlžníka vyzval, aby dlžnú sumu uhradil v lehote 10 dní od doručenia vyúčtovania. Dlžník tak neučinil.

Dňa 08.09.2016 právny predchodca žalovaného v 1. rade čo do dôvodu a výšky uznal nárok žalobcu čo do sumy 70 368,77 eur s prísl.

23. Žalovaný v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasil a namietal, že vzhľadom na výšku ceny predmetu leasingu a jeho zníženú cenu, za ktorú bol predmet leasingu následne odpredaný, takéto zníženie ceny je neprijateľné a žalobca je povinný preukázať dôvod tohto absolútne neprijateľného zníženia ceny.

Súd v tomto smere dospel k záveru, že obrana žalovaného je nedôvodná. Odpredajná cena stroja - predmetu leasingu, bola stanovená na základe znaleckého posudku vypracovaného dňa 02.09.2016 znalcom X.. Ľ. J.. Z posudku vyplýva, že stroj bol vážne poškodený, chýbali na ňom viaceré diely a odporučil tento stroj vyšrotovať. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca svojvoľne nepristúpil k zníženiu odpredajnej ceny predmetu leasingu.

24. V ďalšom žalovaný v 2. rade namietal, že popiera, že uznal a následne podpísal uznanie záväzku, ktorý sa ho netýkal. Nemal dôvod uznávať cudzí záväzok.

Súd dospel k záveru, že obrana žalovaného ani v tomto smere nie je dôvodná. V zmysle dohody zo dňa 08.09.2016 žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade. Totožnosť žalovaného bola overená zástupcom žalobcu a na prednej starne dohody je žalovaný v 2. rade okrem mena a priezviska a bydliska bližšie špecifikovaný tiež rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že uvedené informácie mohol žalobcovi poskytnúť iba samotný žalovaný v 2. rade.

V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Tým dlžník, že ďalší dlžník dá veriteľovi písomný prísľub, že splní za doterajšieho dlžníka jeho peňažný dlh, dochádza k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa. Pristúpenie k záväzku predstavuje teda osobitný spôsob zabezpečenia peňažných záväzkov.

Pristúpenie k záväzku spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkového právneho vzťahu. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník (dlžníci), ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný dlh, dochádza k zmene počtu dlžníkov. Vzhľadom na to, že pristupujúci dlžník sa tu zaväzuje plniť voči veriteľovi, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov (pôvodného a nového) alebo od oboch súčasne. Obaja dlžníci sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ide teda o prípad pasívnej solidarity, a preto sa na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka.

V prípade pristúpenia k záväzku nejde o subsidiárny záväzok, ako je to v prípade ručenia. To znamená, že povinnosť nového dlžníka plniť nie je viazaná na to, či bol pôvodný dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie. Veriteľ môže svoju pohľadávku voči nim uplatniť podľa svojho uváženia.

25. Na podporu svojich vyššie uvedených tvrdení žalovaný v 2. rade nenavrhol v konaní vykonať ani žiadny dôkaz.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010)..

V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Súd dospel k záveru, že vo vzťahu k vyššie uvedenému tvrdeniu žalovaný v 2. rade neuniesol ani dôkazné bremeno.

26. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného v 2. rade, že pôvodne bola žalovaná spol. J. I..W..V.. a počas konania sa zmenil tento žalovaný na svojho právneho nástupcu avšak v konaní nebolo preukázané, že na žalovaného v 1. rade neprešli sporné záväzky, tak ani táto námietka nie je dôvodná. S uvedeným sa vyporiadal už upomínací súd ktorý rozhodol dňa 01.01.2018 o pokračovaní v konaní so žalovaným v 1. rade.

Spol. J. I..W..V.. bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra z dôvodu jej zániku v dôsledku jej zlúčenia so žalovaným v 1. rade. Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia spoločností bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Pri zlúčení teda dochádza účinnosťou zlúčenia (ku dňu zápisu do obchodného registra) k zániku jednej alebo viacerých spoločností, pričom nástupnícka spoločnosť ďalej vystupuje ako univerzálny sukcesor všetkých týchto zaniknutých spoločností. Výsledkom zlúčenia je teda jedna spoločnosť, na ktorú v celosti prešlo celé obchodné imanie zaniknutých spoločností, to znamená celý ich obchodný majetok a všetky záväzky.

27. Žalovaný v 2. rade ako posledné namietal, že leasingová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neobsahuje náležitosti, ktoré má obsahovať a poukázal na menšie písmo všeobecných obchodných podmienok. V ďalšom bližšie to, v čom vidí neprijateľnosť podmienok a ktorých, ktoré náležitosti zmluva nemá, nijako nešpecifikoval. V tomto smere súd poukazuje, že žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade, ktorý vznikol z obchodnoprávneho vzťahu. Skutočnosti

namietané žalovaným v 1. rade by mali relevanciu v prípade, ak by sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a súd ex offo by bol povinný poskytnúť spotrebiteľovi ochranu. O takýto prípad však v danom spore nejde. Leasingová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade bola platne uzatvorená, je zrozumiteľná a určitá, sú v nej jasne a určito vymedzená práva a povinnosti zmluvných strán. Aj v tomto smere preto považoval súd obranu žalovaného za nedôvodnú.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že podaná žaloba po jej čiastočnom späťvzatí je dôvodná a preto jej vyhovel a žalovaných zaviazal žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 61 002,60 eur.

Žalovaní sa s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania a súd preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške 9 % ročne, t.j. v zákonnej výške a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie určenej žalobcom v záverečnom finančnom vyúčtovaní, t.j. odo dňa 13.12.2016.

29. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a súd mu tento nárok priznal vo výške 40,- eur v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď na základe jedného titulu, pretože z citovaného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na jednorázove vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah.

Z dikcie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo na paušálnu náhradu nákladov, ktoré sú spojené s uplatňovaním pohľadávky, pričom dôvodová správa k zákonu uvádza, že ide o administratívne interné monitorované náklady, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a to náklady na vedenie evidencie pohľadávok a ostatné náklady. Výška paušálnej náhrady v sume 40,- eur je stanovená nariadením vlády SR bez ohľadu na dĺžku omeškania a žalovaný pri každom jednom záväzkovom vzťahu, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy bol v omeškaní, každá faktúra je vystavená na samostatnú pohľadávku, a ku nej môže byť uplatnená paušálna náhrada.

30. Dňa 29.01.2019, t.j. deň pred vytýčeným termínom pojednávania, zástupca žalovaného v 2. rade navrhol na vykonanie ďalšie dôkazy a to vyžiadanie od žalobcu preukázania, kto podpisoval Leasingovú zmluvu č. Q. zo dňa 04.09.2014, predložiť ich podpisové vzory ako aj oprávnenie na podpisovanie za spoločnosť nakoľko podľa výpisu z OR spoločnosti C. Q. I., I..W..V.., v danom období za spoločnosť mohli podpisovať páni N. A. a K.. K. Q. a vyžiadať si taktiež podpisové vzory týchto dvoch osôb, žiadal vyžiadať stav poškodenia stroja vyvážacej súpravy E. XXXC, výrobné č. E., poistnú zmluvu uzavretú medzi leasingovou spoločnosťou a O. - I. N.ťO..I.. a jej plnenie, podľa jeho vedomostí, stroj bol poškodený, na čo sa vzťahovala poistná zmluva a táto poistná udalosť mala byť riešená medzi Leasingovou spoločnosťou a poisťovacou spoločnosťou. Súd vykonanie týchto dôkazov v konaní nepripustil a to z dôvodu, že tieto prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas.

V danej právnej veci bola žaloba podaná na upomínacom súde dňa 27.11.2017. V priebehu súdneho konania strany sporu v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku boli zo strany súdu vyzvané na splnenie si svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V danom spore až pred prvým vytýčeným termínom pojednáva si žalovaný v 2. rade na zastupovanie v konaní zvolil zástupcu a súd vzhľadom na nedodržanie 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania, toto pojednávanie vytýčené na deň 29.11.2018 odročil a vo veci vytýčil nový termín pojednávania na deň 30.01.2019. Zástupca žalovaného v 2. rade bol o termíne pojednávania upovedomený dňa 17.12.2018 a samotný žalovaný v 2. rade dňa 14.12.2018.

Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie.

Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 Civilného sporového poriadku (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona.

Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov.

Žalovanému v konaní nič nebránilo, aby na vykonanie v konaní vyššie ním navrhnuté dôkazy, súdu predložil včas. Jedná sa o dôkazy, o ktorých mal vedomosť už v čase doručenia žaloby v tomto spore.

Súd vyhodnotil tento návrh žalovaného v 2. rade na ďalšie dokazovanie aj za neúčelný a nehospodárny. Odpredajná cena stroja bola predmetom skúmania znalca a v konaní bol aj znalecký posudok predložený. Predmetom tohto sporu neboli žiadne nároky z poistnej zmluvy a okrem toho pre prípad poškodenia predmetu leazingu v zmysle samotnej leazingovej zmluvy poistnú zmluvu mal uzatvoriť prijímateľ leazingu, teda právny predchodca žalovaného v 1. rade a nie žalobca.

31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe konanie čiastočne zastavil čo do sumy 9 366,17 eur s prísl. a v tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel. Úspech žalobcu tak v konaní predstavuje 87 % a úspech žalovaných predstavuje 13 %. Súd preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 74 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.