Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-20-2018.pdf
PDF · 113.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO 35 776 005 proti žalovanému: Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc., kapitána Nálepku 14, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu PROFITUBE, spol. s r. o. v konkurze, Jazerná 3, Košice, IČO 36 026 042 o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.2014 č. k. 32Cbi/5/2010-392 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia žalobcu s dátumom splatnosti 24.7.2009 zamestnancom PROFITUBE spol. s r.o., IČO 36 026 042 uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod číslom 26K/5/2009 vo výške 170 772,- eur sa na základe právneho dôvodu a vo výške podľa § 102 a 103 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení považuje za oprávnenú pohľadávku podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v platnom znení. Súčasne žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že pôvodná žalobkyňa Sociálna poisťovňa žalobou podanou proti úpadcovi a správcovi konkurznej podstaty úpadcu doručenou súdu dňa 4.3.2010 žiadala určiť, že jej pohľadávka vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia vo výške 170 772,- eura a prihlásená v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu je pohľadávkou proti podstate. Žalovaný namietal, že pohľadávka žalobkyne, ktorá vznikla vyplatením dávok garančného poistenia, je podmienenou pohľadávkou podľa § 28 ods. 3 a 4 ZKR a žalobkyňa si ju mala prihlásiť priamo do konkurzného konania prihláškou pohľadávky v zákonom stanovenej lehote. Na pojednávaní vo veci dňa 3.2.2011 Sociálna poisťovňa oznámila, že pohľadávku postúpila Slovenskej konsolidačnej a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-71090/2010 zo dňa 11.10.2010 a navrhla pripustiť zmenu účastníkov konania na strane žalobcu. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.5.2011 č. k. 32Cbi/5/2010-57 žalobu zamietol a nepripustil zmenu žalobcu. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom zo dňa 22.11.2011 č. k. 4CoKR/14/2011-90 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu proti úpadcovi - žalovanému v l. rade PROFITUBE, spol. s r. o., Košice zamietol a v zostávajúcej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade (správcovi podstaty) a vo výroku o nepripustení zmeny na strane žalobcu napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. V novom konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.1.2013 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil postupník Slovenská konsolidačná a.s., Bratislava. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože postúpenie pohľadávok je neplatné. Tvrdil, že pohľadávka bola postúpená v októbri 2010, kedy neplatil § 149 ods. 13 zákona o sociálnom poistení a podľa § 293ak citovaného zákona nebolo možné pohľadávky na dávkach postúpiť, pretože ich bolo možné postúpiť len podľa zákona platného do 1.1.2008. Žalobca zotrval na žalobe. Uviedol, že s účinnosťou od 1.1.2008 novela zákona o sociálnom poistení umožnila postúpiť pohľadávky zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú, a.s. vrátane pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, čo vyplývalo z ustanovenia § 293ak zákona o sociálnom poistení.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že uznesením zo dňa 27.4.2009 sp. zn. 26K/5/2009 Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PROFITUBE spol. s r.o., Košice a za správcu ustanovil žalovaného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 82B/2009 dňa 30.4.2009, dňom 16.5.2009 nadobudlo právoplatnosť a od 1.5.2009 začala plynúť 45-dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu. Dňa 2.2.2010 bol žalovanému doručený list právneho predchodcu úpadcu, ktorým uplatnil pohľadávky proti podstate vo výške 170 772,- eur, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu vyplatením dávky garančného poistenia k 24.7.2009 zamestnancom úpadcu. Žalovaný správca podstaty úpadcu poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že mala byť prihlásená ako podmienená pohľadávka prihláškou pohľadávky v lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
5. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 32Cbi/5/2010-161 dňa 17.7.2013 a žalobe vyhovel. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 11 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, § 28 ods. 1, 3 až, § 29 ods. 1 a 3, § 32 ods. 1, 3, 6 a 9, § 46 ods. 1, § 48 a § 87 ods. 1 a 2 ZKR a ustanoveniami § 2 písm. d/, § 4 ods. 4, § 7 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1 a 2, § 13 ods. 4, § 18 ods. 1 a 3, § 25, § 102 ods. 1 a 2, § 103 ods. 1 až 3, § 109 ods. 1 a 2, § 128, § 129, § 116 ods. 5 až 7 v spojení s § 148 ods. 3, § 149, § 231 ods. 1 písm. a/ a písm. f/ a § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 293ak zákona č. 555/2007 Z. z. a uzavrel, že pohľadávka žalobcu titulom dávky z garančného poistenia vznikla pred vyhlásením konkurzu a jej výška bola ustálená až po vyhlásení konkurzu. Keďže Sociálna poisťovňa vyplatila dávky garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, kedy sa stala podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení veriteľom úpadcu, ide o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR tak, ako to vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu v rozhodnutí zo dňa 27.5.2010 sp. zn. 5Obdo 2/2010. K žalovaným namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom Sociálnou poisťovňou a Slovenskou konsolidačnou, a.s. bola uzavretá dňa 11.10.2010 podľa v tom čase platného znenia § 149 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 293ak novely zákona účinnej od 1.1.2008 a postúpeniu pohľadávok medzi týmito subjektmi nebránila žiadna zákonná prekážka.
6. Na základe odvolania podaného proti tomuto rozsudku žalovaným odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil uznesením zo dňa 30.4.2014 č. k. 4CoKR/28/2013-182 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie z 22.11.2011, v ktorom vyslovil právny názor, že pohľadávku žalobcu z dôvodu vyplatených dávok garančného poistenie možno považovať za pohľadávku proti podstate. Vyčítal súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodol inak ako navrhoval žalobca v žalobnom petite, výrok rozsudku je nevykonateľný pre ukončenie konkurzného konania a poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav. K hmotnoprávnej námietke žalovaného týkajúcej sa postúpenia pohľadávok odvolací súd zastával názor, že novela zákona o sociálnom poistení účinná od 1.1.2008 umožňovala postúpenie pohľadávok zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú a.s. vrátane pohľadávok na náhradách vyplatených z garančného fondu.
7. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie podľa zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a rozsudkom zo dňa 21.10.2014 č. k. 32Cbi/5/2010-392 žalobe vyhovel a náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal, pretože náhradu trov konania si neuplatnil.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť. Žalovaný predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal jeho námietkou, že výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný, pričom na totožný právny názor odvolacieho súdu nereagoval ani žalobca. Tvrdil, že v predmetnej veci žalobný nárok a tomu zodpovedajúci výrok súdu by mal znieť na plnenie podľa § 80 písm. b/ O. s. p., pretože na určení, že pohľadávka na dávkach z garančného fondu je pohľadávkou proti podstate, nie je naliehavý právny záujem, keďže medzi účastníkmi konania nie je táto skutočnosť spornou, a to najmenej od 23.9.2013, kedy bolo doručené odvolanie žalovaného proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol „ustálenosť rozhodovacej činnosti súdov, a tým aj akceptovateľnosť právneho rámca, že vyplatené dávky z GF sú pohľadávkou proti podstate“. Zastával názor, že týmto prejavom, ktorý kopíruje prevládajúci právny názor, pominul naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe a tým aj na vyhovení určovaciemu petitu žaloby, pretože súd poskytuje ochranu len ohrozeným alebo porušeným právam, pričom k ohrozeniu práva žalobcu mohlo dôjsť v čase podania žaloby, ale nie prinajmenšom už od roku 2013, kedy žalovaný nespochybnil, o akú pohľadávku sa v skutočnosti jedná. Žalovaný zotrval na námietke, že pre rozpor s ustanovením § 293ak zákona o sociálnom poistení je zmluva o postúpení pohľadávok z 11.10.2010 neplatným právnym úkonom v časti, ktorá sa týka postúpených pohľadávok na dávkach z garančného fondu vyplatených zamestnancom úpadcu a odkázal na odôvodnenie tohto svojho právneho názoru v písomnom podaní zo dňa 4.7.2013 a v texte odvolania zo dňa 20.9.2013. Uviedol, že súdy sa nevyporiadali s jeho námietkou, že nebolo preukázané vykonanie platby za postúpené platby postupník, a teda nebolo preukázané, či práva k postúpenej pohľadávke proti podstate prešli na postupníka, ako to má na mysli článok I bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávok a nereagovali ani na to, či odplata vo výške 0,03 eura za 100% bonitnú pohľadávku proti podstate vo výške 170 772 eura je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku prípadne so zákonom č. 196/2000 Z. z. o cenách. V tejto súvislosti poukázal na to, že nadobúdateľ pohľadávky je obchodnou spoločnosťou a Sociálna poisťovňa bola zriadená zákonom, pričom poistné do garančného fondu je hradené výlučne zamestnávateľmi a predstavuje verejné zdroje. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zmluva o postúpení pohľadávok v záhlaví textu sa odvoláva na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, k čomu podľa žalovaného neexistuje rozumný dôvod, pretože činnosť Sociálnej poisťovne priamo nesúvisí s podnikaním a postupovanie pohľadávok je generálne upravené v Občianskom zákonníku. Z tohto dôvodu považoval uzatvorenie tejto zmluvy podľa Obchodného zákonníka za obchádzanie Občianskeho zákonníka, a preto neplatné, aby sa predišlo prípadnému rozporu s dobrými mravmi. Pre prípad, ak by súd potvrdil napadnutý rozsudok, žalovaný navrhol pripustiť možnosť podať dovolanie v časti, ktorá sa vzťahuje na dovolenosť postúpenia pohľadávok na vyplatených dávkach z garančného poistenia Sociálnou poisťovňou na tretiu osobu.
9. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 20.5.2015 č. k. 4CoKR/9/2015-416 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a súčasne pripustil dovolanie na otázku, či zmluva o postúpení pohľadávok č. BA-71090/2010 zo dňa 11.10.2010 uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a Slovenskou konsolidačnou a.s. ako postupníkom je platným právnym úkonom v časti, ktorá sa týka postúpených pohľadávok na dávkach z garančného fondu.
10. Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorému Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel uznesením zo dňa 27.10.2015 č. k. 5Obdo/43/2015-439 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20.5.2015 č. k. 4CoKR/9/2015-416 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zastával názor, že napadnutý rozsudok trpí tzv. inou vadou konania podľa § 242 ods. 1 O. s. p., ku ktorej musí dovolací súd prihliadnuť z úradnej moci, vzhľadom na spôsob a dôvody, akými vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie.
11. Následne odvolací súd o žalovaným podanom odvolaní opätovne rozhodol dňa 17.1.2017 č. k. 4CoKR/6/2016-464 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol a stranám sporu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal. Vyslovil záver, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 11.10.2010 podľa v tom čase platného ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je platná, lebo k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky Sociálnou poisťovňou tretej osobe mohlo platne dôjsť až od 1.1.2014. Uviedol, že finančné prostriedky vyplácané z garančného fondu sú dávkami, nie poistným a do 31.12.2013 nebolo dovolené postupovať pohľadávky na vyplatených dávkach (pojem „dávka“ vymedzený v § 13 ods. 4 ZoSP). Ďalej uviedol, že garančné poistenie je súčasťou sociálneho poistenia pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, ide o vzťah medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou s tým, že výplata dávok je len dôsledkom pôvodného poistenia medzi týmito subjektmi. Poukázal na ustanovenie § 148 ods. 1 a ods. 4 ZoSP platného k 1.10.2010, podľa ktorého pohľadávky na poistnom, na dávkach, náhradách škody, pokutách a penále vymáha Sociálna poisťovňa, ktorá mohla písomnou zmluvou previesť iba vymáhanie pohľadávok, spornou zmluvou o postúpení pohľadávok však nedošlo k postúpeniu iba vymáhania pohľadávok, preto konštatoval, že postúpenie spornej pohľadávky proti podstate na Slovenskú konsolidačnú a.s. v roku 2010 nebolo platné pre rozpor so ZoSP. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
12. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením zo dňa 26.4.2018 č. k. 5Obdo/65/2017-537 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.1.2017 č. k. 4CoKR/6/2013-464 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetom dovolania boli dve právne otázky, ktorých riešenie bolo v spore podstatné, a to zaradenie pohľadávky žalobcu z dôvodu vyplatených dávok z garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate, ktorá už bola rozhodnutiami dovolacieho súdu vyriešená tak, že pohľadávka vzniknutá vyplatením dávky z garančného poistenia ZoSP je pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR a druhou otázkou bola ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a zmena konkurzného veriteľa Sociálnej poisťovne na nového veriteľa Slovenskú konsolidačnú, a.s. Dovolací súd uviedol, že odvolací súd vychádzal pri posudzovaní platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok len z ustanovenia § 149 ods. 1 ZoSP a nechal bez povšimnutia ustanovenie § 149 ods. 12 a § 293ak ZoSP, preto jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a v novom konaní sa musí odvolací súd vyporiadať s platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok z hľadiska ustanovení § 149 ods. 12 a § 273ak ZoSP.
13. Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo stranám sporu doručené dňa 12.6.2018 (žalovanému) a 13.6.2018 (žalobcovi), svoje stanovisko k záverom dovolacieho súdu nepodali.
14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom dňa 21.10.2014 (č. l. 392). Odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania žalovaným súdu prvej inštancie dňa 2.12.2014 (č. l. 454), teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 platí nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.“).
16. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 vety prvej C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
18. Žalovaný odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a neúplne zisteným skutkovým stavom prejednávanej veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ a písm. f/ O. s. p. a tvrdil, že konanie má aj tzv. inú vadu, lebo rozsudok je nevykonateľný a naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebol osvedčený, resp. v čase rozhodovania súdu už neexistoval.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. (teraz § 191 C. s. p.), na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva.
20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
21. V konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca Sociálna poisťovňa po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu PROFITUBE spol. s r. o. Košice vyplatila jeho zamestnancom z garančného fondu dávky v celkovej sume 170 772,- eur a túto sumu ako pohľadávku proti podstate uplatnila listom zo dňa 28.1.2010 u správcu konkurznej podstaty úpadcu - u žalovaného. Tiež nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 2.2.2010 poprel žalobcom uplatnenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate lebo zastával názor, že ide o podmienenú pohľadávku, ktorú si mal veriteľ prihlásiť riadnou prihláškou v zákonnej lehote v konkurznom konaní ako podmienenú pohľadávku. Súčasne žalovaný určil Sociálnej poisťovni lehotu 30 dní na podanie žaloby o určenie pravosti uplatnenej pohľadávky podľa § 32 ods. 6 ZKR a uviedol, že právoplatné rozhodnutie súdu by bolo záväzné pre obe strany. V stanovenej lehote dňa 4.3.2010 veriteľ popretej pohľadávky podal na súde žalobu o určenie, že jeho pohľadávka vzniknutá vyplatením dávok garančného poistenia sa považuje za oprávnenú pohľadávku podľa § 87 ZKR.
22. Podľa § 80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
23. Určovacou žalobou môže súd určiť existenciu alebo neexistenciu práva alebo právneho vzťahu, ak je tu stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a ak prostredníctvom určovacej žaloby možno toto ohrozenie alebo neistotu odstrániť. Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
24. Odvolací súd zastáva názor, čo napokon nespochybnil ani žalovaný, že žaloba podaná žalobcom spĺňa tieto zákonné podmienky. Ak v priebehu konania došlo k vyriešeniu spornosti práva žalobcu, keďže judikatúra súdov dospela k záveru, že dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou z garančného poistenia po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v prospech jeho zamestnancov sú pohľadávkou proti podstate v tomto konkurze a aj žalovaný v konaní uznal, že žalobcom uplatnená pohľadávka u správcu je pohľadávkou proti podstate, znamená to, že žaloba bola podaná dôvodne a žalobca sa dôvodne domáhal určenia existencie svojho (žalovaným popretého) práva.
25. Možno súhlasiť so žalovaným, že výrok rozsudku (o určení oprávnenosti pohľadávky proti podstate) je nevykonateľný, pretože určovací rozsudok nie je exekučným titulom a vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že okresný súd nevzal do úvahy právny názor odvolacieho súdu o nevykonateľnosti výroku rozsudku, je potrebné uviesť, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.4.2014 č. k. 4CoKR/28/2013- 182 poukázal na to, že súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 7.7.2013 č. k. 4CoKR/25/2013-161 rozhodoval o určení pravosti žalobcom uplatnenej pohľadávky len podľa § 102 a § 103 ZoSP, ktoré však neurčujú, či dávky garančného poistenia sú pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ZKR tak, ako to žiadal žalobca v petite žaloby a v tejto súvislosti odvolací súd vyslovil názor, že takýto výrok rozsudku sa javí ako nevykonateľný pre ukončenie konkurzného konania. Právoplatný rozsudok o určení, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, má totiž vplyv na možnosť jej uspokojenia správcom v priebehu konkurzu, resp. pred vydaním rozvrhu (§ 96 ZKR). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zo dňa 21.10.2014 rozhodol v súlade s petitom žaloby, teda akceptoval výhrady odvolacieho súdu v označenom zrušujúcom uznesení, preto táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná.
26. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je podľa žalovaného neurčitá a v rozpore so ZoSP, lebo v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným a terajším žalobcom postúpenie pohľadávok vyplatených Sociálnou poisťovňou z garančného poistenia nebolo možné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu ani platnej právnej úprave.
27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t. j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože je vyhotovená v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávky a v prílohe č. l zmluvy je uvedené proti komu sa pohľadávka postupcu postupuje, v akej výške a keďže išlo o pohľadávku uplatnenú postupcom v konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka, je táto identifikovaná aj spisovou značkou konkurzného konania. Zmluva o postúpení pohľadávky je vzhľadom na uvedené dostatočne určitá a zrozumiteľná a dostatočne identifikuje postupované pohľadávky aj bez uvedenia právneho dôvodu ich vzniku, preto odvolacia námietka žalovaného o jej neplatnosti nie je dôvodná. V dodatku č. l zo dňa 25.5.2011 k zmluve o postúpení pohľadávok zmluvné strany potvrdili výšku postúpených pohľadávok a ostatné číselné údaje o postúpených pohľadávkach v súlade s čl. I bod 6. zmluvy o postúpení pohľadávok s tým, že v prílohe č. 2 k dodatku k zmluve uviedli pohľadávky, ktoré v čase uzavretia zmluvy nespĺňali kritériá podľa § 149 ods. 12 ZoSP, a preto sa na tieto pohľadávky nevzťahujú právne účinky spojené s postúpením pohľadávok. Súčasne z čl. I bodu 5. tohto dodatku vyplýva povinnosť postupcu vrátiť zaplatenú odplatu v sume 0,45 eura zodpovedajúcu výške odplaty za uvedené pohľadávky, čo nepriamo svedčí o tom, že postupník odplatu za postupované pohľadávky postupcovi zaplatil, čím sa stal vlastníkom postúpených pohľadávok a z tohto dôvodu je v spore aktívne vecne legitimovaný.
30. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného o obchádzaní ustanovení Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 149 ods. 4 v druhej vete ZoSP pri postupovaní pohľadávok Sociálnou poisťovňou totiž výslovne stanovuje, že na túto zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník, ktorého ustanoveniami (zmluvnou voľnosťou) sa potom posudzuje aj dohoda o cene za postupované pohľadávky. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa je zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia a postupník Slovenská konsolidačná, a. s. je síce obchodnou spoločnosťou, jej jediným akcionárom je však Ministerstvo financií SR, teda v konečnom dôsledku ide o subjekty so 100% účasťou štátu.
31. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bolo jeho tvrdenie, že v rozhodnom období, teda v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 11.10.2010 nebolo možné právnym predchodcom žalobcu (Sociálnou poisťovňou) sporné pohľadávky postúpiť.
32. Podľa § 149 ods. 1 ZoSP v znení účinnom do 31.10.2010 pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 149 ods. 12 ZoSP pohľadávku vrátane pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 a penále, ktoré súvisí s týmto poistným, voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v odseku 6, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, môže Sociálna poisťovňa postúpiť len na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety sa nepoužije odsek 2 písm. b) a odsek 5. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom.
34. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Sociálna poisťovňa mohla v rozhodnom období postúpiť pohľadávky okrem pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále súvisiace s týmto poistným a okrem pohľadávky na dávkach, teda aj pohľadávku z dôvodu vyplatených náhrad z garančného poistenia, a to na (akúkoľvek) tretiu osobu za podmienok uvedených v ďalších odsekoch ustanovenia § 149 ZoSP. V prípade, že na dlžníka Sociálnej poisťovne bol vyhlásený konkurz alebo bol v likvidácii, mohla Sociálna poisťovňa postúpiť všetky pohľadávky, teda aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále súvisiace s týmto poistným (okrem pohľadávky na dávkach), ale len na právnickú osobu so 100% účasťou štátu.
35. V predmetnej veci predmetom postúpenia boli Sociálnou poisťovňou vyplatené dávky z garančného fondu zamestnancom úpadcu. Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka (§ 148 ods. 3 veta prvá ZoSP), preto Sociálna poisťovňa ako veriteľ úpadcu si uplatnila u žalovaného ako správcu konkurznej podstaty dlžníka svoju pohľadávku vo výške vyplatených dávok z garančného poistenia ako pohľadávku proti podstate, pretože k výplate došlo po vyhlásení konkurzu.
36. Podľa § 293ak ZoSP účinného od 1.1.2008 Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 12 aj pohľadávky na preplatkoch na rodičovskom príspevku za obdobie pred 1. novembrom 2002, pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu a na podporách v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky, ktoré jej vznikli podľa zákonov účinných do 31. decembra 2003, pohľadávky na sume plnení podľa § 279 ods. 4 a pohľadávky podľa § 149 ods. 13 účinnom do 31. decembra 2007 za obdobie pred 1. januárom 2008 voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.
37. Pokiaľ žalovaný odkazuje na citované prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 1.1.2008 odvolací súd zastáva názor, že toto ustanovenie len rozširuje okruh pohľadávok, ktoré mohla Sociálna poisťovňa postúpiť vrátane pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. V predmetnej veci pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplatením dávok z garančného poistenia vznikla až v roku 2009, teda po účinnosti uvedenej novely účinnej od 1.1.2008, kedy sa stal úpadca dlžníkom Sociálnej poisťovne, ktorá podľa § 149 ods. 12 ZoSP mohla túto pohľadávku z garančného poistenia postúpiť, ale len na právnickú osobu so 100% účasťou štátu, keďže na jej dlžníka - úpadcu bol vyhlásený konkurz.
38. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov celého konania, t. j. prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
40. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).