Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: V.. F. R. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom H., R. č. XX, v 2. rade: V.. Z. N. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., R. č. XX, v 3. rade: M. N. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., R. č. XX, všetci zastúpení JUDr. Milanom Čápkom, advokátom, Bratislava, Grösslingova č. 6-8, proti žalovaným: v I. rade: I.. I. Z. narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., R. X. č. XX, v II. rade: I. Z. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., R. X. č. XX, obe zastúpené JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, Bratislava, Riečna č. 2, o obmedzenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov v 1., 2., 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. januára 2017, č.k. 5 C 151/2013-144, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. januára 2017, č.k. 5 C 151/2013-144, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v I., II. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.1.2017, č.k. 5 C 151/2013-144, žalobu zamietol; žalovaným v I., II. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1., 2., 3. rade. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 16.9.2013, ktorou sa žalobcovia v 1., 2., 3. rade domáhali určenia, že vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX (podľa geometrického plánu pozemky registra „C“-KN parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I. a pozemok registra „E“-KN parcelné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I.) v prospech vlastníka pozemku parcelné č. XXXX (podľa geometrického plánu parcela. č. XXXX/X a č. XXXX/X) podľa č.d. XXX/XX (pozemnoknižná vložka č. XXXX, katastrálne územie H.), zapísané na základe rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 19.10.2012, sp.zn. X-XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2013, sa obmedzuje na právo prechodu peši cez parcelu registra „C“ č. XXXX, záhrady o výmere XX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie G. I., v prospech vlastníka parcely registra „C“ č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 alebo parcely registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XXXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie G. I.. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade žalobu dôvodili tým, že sú spoluvlastníkmi pozemkov parcely registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XXXmX, parcely registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G. I., žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom parcely registra „E“ č. XXXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G. I.. Uvedené parcely vznikli z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX, katastrálne územie Bratislava. V pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX bolo v časti „C“ - ťarchy zapísané aj „vecné bremeno práva prechodu peši a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX vo vložke XXXXX“, pričom z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, vedenej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX, katastrálne územie Bratislava, vznikli parcely registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XXXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G. I., ktoré sú v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v I., II. rade. Na žiadosť žalovaných v I., II. rade o opravu chýb v katastrálnom operáte rozhodla Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu napriek ich námietkam a odvolaniu tak, že vecné bremeno na dotknutých parcelách zapísala, vrátane práva prejazdu. Počas konania o oprave chýb v katastrálnom operáte vedenej Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod sp.zn. XXX/XX, X-XX/XX vzniesli námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v rozsahu práva prechodu vozom cez pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX a práva prechodu pešo cez pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX s výnimkou novovzniknutej parcely č. XXXX/X z dôvodu, že tieto práva zodpovedajúce vecnému bremenu neboli vykonané minimálne ostatných 20 rokov, čo preukázali čestnými vyhláseniami vlastníkov pozemku susediaceho s parcelou č. XXXX/X, na základe ktorej skutočnosti považujú tieto práva v zmysle § 109 Občianskeho zákonník za premlčané. Podľa ich dostupných informácií predmetné vecné bremeno práva prechodu pešo a vozom cez pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX pre každodobého vlastníka pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, bolo zriadené v dôsledku dohody medzi V.. Z. N. a jeho niekdajším susedom (vlastníkom pozemkovoknižnej parcely č. XXXX), pričom právo prechodu vozom bolo predovšetkým dohodnuté za účelom umožnenia prístupu pre vývoz úrody dopestovanej na pozemku pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX v súvislosti s obhospodarovaním C. viníc. Plynutím času došlo k zmene využívania pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, ktorá sa už nevyužíva na pestovanie viniča, čím došlo k takým zmenám pomerov, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pretože vecné bremeno práva prechodu vozom cez pôvodnú pozemkovoknižnú parcelu č. XXXX už nemôže a ani neslúži pôvodnému zámeru prospešnejšieho využívania pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX. Výkonom v súčasnosti zapísaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by došlo k ich neprimeranému zaťaženiu ako vlastníkov pozemkov vzniknutých z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, nakoľko na novovzniknutej parcele č. XXXX/X sa nachádza rodinný dom, v ktorom spoločne bývajú a prípadný prechod peši a vozom každodobými vlastníkmi pozemkov vzniknutých z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX by neprimerane zasiahol do ich práva na pokojné užívanie vlastníctva a práva na súkromie.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie písomnými vyjadreniami, výsluchmi strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.8.2013 zistil, že v časti A boli parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, pod parcelným č. XXXX, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, v časti B bol ako výlučný vlastník uvedený V.. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX, titulom nadobudnutia bola žiadosť na obnovenie pôvodnej nehnuteľnosti zo dňa 16.12.2004, GP XX/XXXX zo dňa 16.12.2004, v časti C-ťarchy pod por. č. 1 vecné bremeno na parcele č. XXXX sa vkladá právo prechodu peši a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX (podľa geometrického plánu pozemky reg. „C“-KN parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.), podľa č.d. XXX/XX (pkvl. XXXXX katastrálne územie Bratislava). Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.8.2013 v časti A boli ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2 záhrady, pod parcelným č. XXXX/X o výmere XX m2 záhrady a pod parcelným č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby pod súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/X rodinný dom, v časti B ako vlastníci č. 1 boli uvedení V.. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX a M., rod. N., narodená dňa XX.X.XXXX, titulom nadobudnutia je potvrdenie č.j.: XXXXX/XXXX-Ra zo dňa 5.11.2001 a vlastník č. 2 V.. F. R., rod. N., titul nadobudnutia - potvrdenie č.j.: XXXXX/XXXX-Ra zo dňa 5.11.2001, titulom nadobudnutia LV S. RI XXX/XX-XX/XX. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.8.2013 vyplýva, že v časti A boli ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, pod parcelou č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a pod parcelou č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 záhrady a stavby pod súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X stavba - bytový dom, v časti B bola ako vlastník č. 1 uvedená I. Z., narodená dňa XX.X.XXXX titulom nadobudnutia V-XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX a vlastník č. 2 I.. I. Z., rod. Y., narodená dňa XX.X.XXXX titulom nadobudnutia 2, Dohoda H. V-XXXX/XXXX zo dňa 21.1.2000 a v časti C-ťarchy vlastníka pod por. č. 1 právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX (podľa GP pozemky reg. C-KN parcelné č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.) v prospech vlastníka pozemku parcela č. XXXX (podľa GP parcelné č. XXXX/X a parcelné č. XXXX/X ) podľa č.d. XXX/XX (pkvl. XXXXX katastrálne územie Bratislava) a v prospech vlastníka pod por. č. 2 právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX (podľa GP pozemky reg. C-KN parcelné č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.) v prospech vlastníka pozemku parcelné č. XXXX (podľa GP parcelné č. XXXX/ X a parcelné č. XXXX/X ) podľa č.d. XXX/XX (pkvl. XXXXX katastrálne územie Bratislava). Z čestného vyhlásenia V.. Z. N., ako pôvodného vlastníka pôvodnej parcely č. XXXX, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX zo dňa 12.7.2012 zistil, že so zriadením vecného bremena práva prechodu pešo a vozom cez parcelu č. XXXX pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX súhlasil s úmyslom, že právo prechodu vozom bude vykonávané za účelom vývozu úrody, ktorá bude dopestovaná na pôvodnej parcele č. XXXX, a že mu nie je známy žiadny prípad vykonania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúci v práve prechodu vozom, minimálne počas ostatných 30 rokov, cez pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/X, záhrady o výmere XX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I. a parcely registra „E“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I., ktoré vecné bremeno je zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX, v prospech každodobého vlastníka parcely. č. XXXX. Z čestného vyhlásenia manželov R., V.. N. R., narodený dňa XX.X.XXXX a V.. W. R., narodenej dňa XX.X.XXXX, obaja trvale bytom H., R. č. XX zo dňa 12.7.2012, že mali preukázané, im nie je známy žiadny prípad vykonania zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu vozom, minimálne počas ostatných 20 rokov cez pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX/ X, záhrady o výmere XX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I. a parcely registra „E“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I., ktoré vecné bremeno je zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXXX v prospech každodobého vlastníka parcely č. XXXX. Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 19.10.2012, č. X-XX/XXXX, vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte z podnetu účastníka konania I. Z. a I.. I. Z., v konaní o chyby v katastrálnom operáte, bolo rozhodnuté tak, že v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona boli opravené údaje v katastri nehnuteľností tak, že na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I., na ktorom sú vedené pozemky registra CKN parcela č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX m2 a č. XXXX/X, záhrada o výmere XX m2, v prospech vlastníkov V.. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX a M. N., narodená dňa X.X.XXXX, v podiele 1, zapíše v časti ťarchy vecné bremeno na parcelu č. XXXX (podľa GP pozemky reg. C-KN parcelné číslo XXXX/X,XXXX/X a XXXX/X) sa vkladá právo prechodu peši a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX (podľa GP pozemky registra C-KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.) podľa č.d. XXX/XX (pkvl. XXXXX katastrálne územie Bratislava). Z potvrdenia R. I. z novembra z roku 1994 vyplýva, že spojovaciu cestu z ulice k ateliéru na R. č. XX dal postaviť jej manžel akademický sochár D. I. na vlastné náklady. V stavbe cesty sa rozumejú široké oporné betónové múry smerom dolu, ako aj posilnenie betónového múra na ľavej strane, i samotná dlažba cesty z betónových panelov. Pod dlažbou cesty dal zaviesť vodovodné vedenie so šachtou, plynové vedenie ako aj elektrické vedenie k zvončeku, pričom toto potvrdenie dala na žiadosť nových majiteľov ateliéru a priľahlého územia na R. č. XX, pani I. Z., rod. Y. a U. Z.. Dňa 18.10.2016 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľnosti parcela č. XXXX/X na adrese R. č.XX, z ktorej mal preukázané, že nehnuteľnosť žalovaných v I., II. rade je využívaná, cesta je zjazdná a len na základe tejto cesty je prístup k nehnuteľnosti žalovaných v I., II. rade. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že v roku 1956 jej otec kúpil záhradu, v roku 1984 postavil dom, ktorý bol skolaudovaný a začali tam bývať v roku 1991. Kým nebol postavený dom, využívali na dennej báze záhradu, kde mal otec vinicu. Rodičia sú už starí, celý deň sú doma a vidia, čo sa tam denne deje. Je pravdou, že burina rastie rýchlo, ale videla ľudí naozaj chodiť len pešo, aj robotníci pokiaľ niečo robili u susedov, nosili veci v rukách. Pokiaľ ide o vozidlá, naposledy eviduje fekál ešte z čias pána I. a v roku 2016 zišiel dole zať pani Z. aj s nimi. K osobe pána I. uviedla, že to bol drsný človek, vyhrážal sa jej otcovi, siete si natiahol bez jeho vedomia, otec sa ho bál, cestu však postavil jej otec, keď sa staval dom a garáž. Pán I. chodil do ateliéru pešo, auto nemal. Vedomosť, že cez ich pozemok majú právo chodiť tretie osoby, má od čias svojho dospievania, od svojich rodičov. Inžinierske siete boli zriadené bez ich vedomia, keď chceli robiť káblovku a znovu rozkopať cestu, už im to nedovolili. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi tvrdila, že nehnuteľnosť kúpili v roku 1987 od pána I., mali ju s manželom „na polovicu“. Pán I. musel ateliér vypratať, vypratávanie trvalo pol roka, nakoľko bol sochár, tvoril sochy nadživotnej veľkosti, čo je ľahko preukázateľné, nakoľko je to všeobecne známe. Oni dom prevzali vyprázdnený, predpokladá, že veľké množstvo sôch a nábytku bolo vyvezené. Ona s manželom od roku 1993 prenajímali nehnuteľnosť zhruba 10 rokov, v dome sa vystriedali dvaja páni z francúzskeho inštitútu. Oni ako vlastníci dom v tom čase vybavili sofa, klavírom, kuchyňou, menil sa sprchový kút a vaňa, pričom je nepredstaviteľné, že by to ťahali pešo trojitými schodmi. Pán I. ako sochár musel materiál voziť, hoci sám auto nemal, ale materiál na sochy vo veľkom množstve vozil, od žalobcu v 2. rade žiadal, aby mu cestu odpredal, pretože vozí materiál. Z vyjadrení pána I. vyplynulo, že žalobca v 2. rade mu robil prieky. Po smrti manžela žalovanej v 1. rade (roku 2001) sa v roku 2003 odsťahovali nájomcovia, čo takisto prebehlo za pomoci áut. Spomína si, že v tom čase bola brána z R. ulice otvorená, ako aj brána k ich domu, a že jeden z nájomcov parkoval na dvore. Chodil tam s ňou aj jej priateľ, ktorý bol dlhodobo chorý a keď tam išli, tak len autom, keďže schody by nezvládol. Susedia, najmä pani R., jej vždy robili zle a prieky. Ak pani R. tvrdí, že pán I. naťahal „načierno“ siete, mohli podať trestné oznámenie, keďže sa to nerobilo ani deň ani dva, mohli to oznámiť polícii. Pre svojich priateľov tam usporadúvala pikniky a vtedy autá tiež parkovali vo dvore, pretože na ulici ostať nemohli, keďže pani R. hneď na nich kričala. Bola prítomná pri odvážaní vecí autami pri rekonštrukcii v rokoch 2005 a 2006, použili sa vtedy nákladné autá.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 127 ods. 3, § 151n ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 151o ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 151p ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 191, § 193 C.s.p. a dôvodil nedôvodnosťou žaloby žalobcov v 1., 2., 3. rade. Ustálil, že na základe žiadosti na obnovenie pôvodnej nehnuteľnosti zo dňa 16.12.2004, GP 17/2004 zo dňa 16.12.2004 v časti A listu vlastníctva č. XXXX boli parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, pod parcelným č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, v časti B bol ako výlučný vlastník zaevidovaný V.. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX a v časti C-ťarchy pod por. č. 1 vecné bremeno na parcele č. XXXX bolo zapísané právo prechodu peši a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX (podľa GP pozemky reg. C-KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.), podľa č.d. XXX/XX (pkvl. XXXXX katastrálne územie Bratislava). Na liste vlastníctva č. XXXX v časti A boli ako parcely registra „C“ zaevidované na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2 záhrady, parcelné č. XXXX/X o výmere XX m2 záhrady a parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby pod súpisným č. XXXX na parcele č. XXXX/X rodinný dom, všetko vo vlastníctve manželov V.. Z. N., narodený dňa XX.X.XXXX a M. N., rod. N., narodená dňa XX.X.XXXX, ktorí nehnuteľnosti nadobudli na základe potvrdenia č.j.: XXXXX/ XXXX-Ra zo dňa 5.11.2001 a V.. F. R., rod. N., ktorá podiel na nehnuteľnosti nadobudla darom, o čom svedčí potvrdenie č.j.: XXXXX/XXXX-Ra zo dňa 5.11.2001, t.j. žalobcov v 1., 2., 3. rade. Vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelné č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 záhrady a stavby pod súpisným číslom XXXX parcele č. XXXX/X stavba - bytový dom sú I. Z., narodená dňa XX.X.XXXX (titulom nadobudnutia V-XXXX/XX zo dňa 10.8.1999) a I.. I. Z., rod. Kutejová, narodená dňa XX.X.XXXX (titul nadobudnutia - dohoda BSM V-XXXX/XXXX zo dňa 21.1.2000), keď v prospech uvedených nehnuteľností je zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX (podľa GP pozemky reg. C-KN parcelné č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.) v prospech oboch spoluvlastníčok pozemku parcelné č. XXXX (podľa GP parcelné č. XXXX/ X a parcelné č. XXXX/X) podľa č.d. XXX/XX (pkvl. XXXXX katastrálne územie Bratislava). Dodal, že je splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na určení tohto práva podľa ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. vzhľadom na to, že zmenu právneho postavenia žalobcov v 1., 2., 3. rade s poukazom na znenie ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno dosiahnuť inak ako súdnym (pravdepodobne rozhodnutím, poznámka odvolacieho súdu). Námietku premlčania vznesenú žalobcami v 1., 2., 3. rade uplatnenú podľa § 109 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k vecnému bremenu považoval za nedôvodnú, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalované právo prejazdu cez pozemok žalobcov v 1., 2., 3. rade minimálne posledných 10 rokov, ako aj v hlbšej minulosti využívali (resp. ich právni predchodcovia), o čom svedčí skutočnosť, že v roku 2006 až 2007 bola vykonaná rekonštrukcia spojená s odstránením starých a následnou montážou nových vecí väčšieho objemu s použitím stavebného materiálu, čo žalobcovia v 1., 2., 3. rade relevantnými dôkaznými prostriedkami nespochybnili, ako aj fotodokumentácia (č.l. 138 spisu), z ktorej je zrejmé, že motorové vozidlo pred nehnuteľnosťou nemohlo byť prepravené inak ako použitím príjazdovej cesty patriacej žalobcom v 1., 2., 3. rade, keď je irelevantné (navyše nepreukázané) ich tvrdenie, že cesta je využívaná na prejazd vozidiel len sporadicky a podľa ich vedomostí sa o nehnuteľnosť žalovaní v I., II. rade začali zaujímať až od konca roku 2011 (kedy sa domáhali opravy chýb v katastrálnom operáte), hoci žalovaní v I., II. rade (resp. v prípade žalovanej v II. rade jej predchodca) nadobudli nehnuteľnosť už v roku

1987. Rozhodujúca pri posúdení dôvodnosti uvedenej námietky bola aj skutočnosť, že žalobcovia v 1., 2., 3. rade dôvodnosť vznesenej námietky premlčania práva z vecného bremena v konaní bez všetkej pochybnosti dôkazne nepreukázali. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie manželov R., vlastníkov susediaceho pozemku, aj s poukazom na ich neobjektivitu súvisiacu so zlými susedskými vzťahmi medzi nimi a žalovanými v I., II. rade, tento dôkaz nemohol slúžiť ako podklad relevantný pre preukázanie skutočnosti, že prejazd motorovým vozidlom po pozemku žalobcov v 1., 2., 3. rade tvoriacim prístupovú cestu, nebol realizovaný po dobu 10 rokov. Odhliadnuc od jeho objektivity už len s poukazom na fakt, že nemožno prijať záver, že po dobu 10 rokov boli označení svedkovia neustále prítomní v ich nehnuteľnosti a odsledovali akýkoľvek prejazd vozidla k nehnuteľnosti žalovaných v I., II. rade po prístupovej ceste. Rovnaký záver možno prijať aj ohľadom tvrdení uvádzaných vo výpovedi žalobkyne v 1. rade. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcov v 1., 2., 3. rade, že v danom prípade došlo k zmene pomerov majúcou za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (žalovaných v I., II. rade), na základe ktorých by mal rozhodnúť o obmedzení vecného bremena v zmysle žaloby. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali nielen zmenu pomerov, vyjmúc zrejmú skutočnosť, že v čase zriadenia vecného bremena bolo právo prejazdu realizované prechodom vozom a vzhľadom na stav techniky je v súčasnosti realizované motorovým vozidlom, ale najmä nijakým spôsobom v konaní nepreukázali, dokonca ani v rovine tvrdení, v čom má spočívať zákonom vyžadovaný hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených, resp. žalovaných. K tvrdeniu žalobcov v 1., 2., 3. rade, že právo prejazdu motorovým vozidlom oproti pôvodnému právu prechodu vozom, čím sa mal rozumieť podľa žalobcov predovšetkým voz s konským záprahom, môže mať za následok bezdôvodné a neoprávnené rozšírenie povinnosti žalobcov strpieť namiesto prechodu vozom aj prípadný prejazd motorovými vozidlami cez ich pozemky, a tým aj neprimerané zaťaženie a narušenie pokojného bývania a k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného dôvodil, že ide o obavy žalobcov v 1., 2., 3. rade týkajúce sa budúcnosti, pričom z obsahu tohto tvrdenia je zrejmé, že k vzniku hrubého nepomeru na základe zmeny pomerov tak ako s tým počíta § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nedošlo a žaloba je aj z tohto dôvodu nedôvodná, de facto podaná predčasne. Tento záver potvrdzuje aj tvrdenie žalobcov v 1., 2., 3. rade o údajnom nevyužívaní práva prejazdu žalovanými v I., II. rade, na podklade ktorého vzniesli žalobcovia v 1., 2., 3. rade námietku premlčania. Ďalej poukázal na skutočnosť, že z aplikačnej činnosti súdom je známe, že v ostatnom období došlo k zosúladeniu zápisov uvedených pôvodne v pozemkovoknižnom aparáte so súčasnou terminológiou a stavom techniky, čo sa dotklo zápisu vecných bremien dojednaných v minulosti všeobecne, pričom len na základe tejto skutočnosti nemožno bez ďalšieho prijať záver, že došlo aj k zmene obsahu vecného bremena vedúceho k zmene pomerov a už vôbec nie, že by na základe tejto skutočnosti automaticky, bez preukázania, vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V danom prípade pokiaľ ide o účel zriadenia vecného bremena, ktorým bolo v čase zriadenia vecného bremena ako aj v čase rozhodovania zabezpečiť prístup k nehnuteľnosti toho času vo vlastníctve žalovaných v I., II. rade (v čase zriadenia pre každodobého vlastníka) aj iným spôsobom ako peši tak aby bolo možné nehnuteľnosť riadne využívať, keďže iný prístup umožňujúci prejazd k nehnuteľnosti nevedie, k zmene pomerov ani z tohto pohľadu nedošlo. Tvrdenie žalobcov v 1., 2., 3. rade, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom odvozu dopestovanej úrody v kontexte so skutočnosťou, že bolo zriadené pre „každodobého vlastníka“, teda nielen pre vtedajšieho vlastníka pána C., neobstojí a možno ho vyhodnotiť ako účelové. Záverom uviedol, že aj keď vykonaným dokazovaním bolo zrejmé, že na parcele č. XXXX/ X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX sa nachádza rodinný dom žalobcov v 1., 2., 3. rade, nebol daný dôvod pre obmedzenie vecného bremena zriadeného v prospech žalovaných v I., II. rade ani v tejto časti, pretože podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vecné bremeno obmedziť, resp. zrušiť len za predpokladu hrubého nepomeru, pričom v danom prípade došlo zo strany žalobcov v 1., 2., 3. rade de facto k odňatiu výhody oprávneného, navyše bez primeranej náhrady, ako s ňou počíta citované zákonné ustanovenie a nie k vzniku hrubého nepomeru vecného bremena a výhody žalovaných. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešným žalovaným v I., II. rade priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcom v 1., 2., 3. rade.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2., 3. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v napadnutom rozsudku o preukázaní výkonu práva zodpovedajúcemu predmetnému vecnému bremenu žalovanými v I., II. rade v rozhodnej dobe. Prvoinštančný súd rozhodol iba s poukazom na niektoré listinné dôkazy, ale nevenoval v obdobnej miere, resp. vôbec ostatným, ktoré boli predkladané a navrhované nimi. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalovaných v I., II. rade, ktorých objektivitu ani náznakom nespochybnil, pričom ich tvrdenia a dôkazy vyhodnotil ako neobjektívne, nepreukázané „bez všetkej pochybnosti“. Zároveň majú za to, že prvoinštnačný súd svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil, pretože z neho nie je jasné z akých relevantných dôvodov mal tie ktoré tvrdenia žalovaných v I., II. rade za preukázané a z akých dôvodov mal ich tvrdenia za nepreukázané, resp. neobjektívne, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Takéto strohé priklonenie sa súdu k tvrdeniam jednej strany nie je podľa nich preskúmateľné, presvedčivé a absencia hlbšieho myšlienkového postupu súdu, ktorým sa riadil pri hodnotení dôkazov, aj s poukazom na všetky navrhované a predkladané dôkazy, robí rozhodnutie arbitrárnym (svojvoľným). Uviedli, že na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k (ne)využívaniu predmetného vecného bremena v konaní predložili najmä tieto dôkazy: písomné čestné vyhlásenia V.. N. R., V.. W. R., žalobcu v 2. rade, návrh na vypočutie svedkov V.. N. R. a V.. W. R. (tento dôkaz vykonaný nebol), historická fotografia spevneného chodníka dokumentujúca jeho stav a de facto aj nezjazdný sklon, vytyčovací návrh preukazujúci nesúlad faktického stavu s právnym stavom. Dodali, že žalovaní v I., II. rade v konaní nepopreli, že nevyužívali predmetné vecné bremeno vo vzťahu k parcele č. XXXX/X zastavanej ich rodinným domom a aj vo vzťahu k parcele č. XXXX/X, ktorá je záhradou ich rodinného domu, na čo súd prvej inštancie neprihliadol a v tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. Nestotožnili sa ani s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom rozhodnutí o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k premlčaniu prinajmenšom k parcele č. XXXX/X a č. XXXX/X, ani s výkladom, že žalovaní v I., II. rade majú neobmedzenú možnosť (právo) prechodu alebo prejazdu cez akúkoľvek časť ich pozemkov, dokonca zakaždým inou „trasou“. Sama žalovaná na pojednávaní uviedla, že na prejazd autom využívajú cestu len sporadicky, keď sa tam vozia nejaké ťažké predmety alebo tam chodí fekálny voz na vyprázdnenie žumpy, nehnuteľnosť na bývanie nevyužívajú, chodia tam peši, dennodenne autom nejazdí. Poukázali na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočíva v činnosti nepretržitej alebo opakovanej (napríklad právo chôdze, cesty), pričom dodali, že nehnuteľnosť žalovaných v I., II. rade je vyše 20 rokov odkanalizovaná do R. cesty a jediný prejazd bol práve prejazd fekálneho vozu pravdepodobne približne z pred 20. rokov. Žalovaní v I., II. rade v zásade deklarovali, že ich parcelu č. XXXX/X využívali na prejazd motorovým vozidlom (čo oni popierajú a o opaku svedčia aj čestné vyhlásenia) tak ako to predpokladá ustanovenie § 127 ods. X Občianskeho zákonníka. Nemôže obstáť ani názor súdu prvej inštancie, že zmenu pomerov nijakým spôsobom nepreukázali, dokonca ani v rovine tvrdení, ani v čom má spočívať zákonom vyžadovaný hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených, t.j. žalovaných v I., II. rade. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.2.2006, sp.zn. 22 Cdo 346/2006, keď v prípade, že žalobcovi pôjde o výmaz premlčaného vecného bremena, bude musieť podať žalobu na jeho zrušenie pre zmenu pomerov (§ 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka), lebo nevykonateľnosťou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na strane jednej a trvajúcim zápisom obmedzujúceho vecného bremena k nehnuteľnosti v katastri na strane druhej vznikne hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom (Spáčil J., JUDr., CSc.: Věcná břemena v občanském zákonníku, C.H.Beck, 1. vydání, Praha 2006, str. 61,62). Nesúhlasili ani s tým, že z ich strany došlo de facto výstavbou rodinného domu k odňatiu výhody oprávneného, nakoľko odňatím výhody oprávneného by bolo také konanie (napríklad zastavanie ich pozemkov), ktoré by znemožnilo výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu celkom. Čiastočné zastavanie pozemkov nemôže byť teda vyhodnotené ako odňatie výhody oprávnených, pričom je treba mať na zreteli, že vecným bremenom má byť povinný z vecného bremena obmedzovaný v čo najmenšej miere. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; žiadali trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

5. Žalovaní v I., II. rade k odvolaniu žalobcov v 1., 2., 3. rade uviedli, že jediný prístup do ich nehnuteľnosti z verejnej komunikácie vedie cez parcelu č. XXXX/X, záhrady o výmere XX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I., ktorá je vo vlastníctve žalobcov v 1., 2., 3. rade, pričom túto príjazdovú cestu bežne a pravidelne využívajú, bežne sa po nej jazdí motorovými vozidlami, keďže je to nevyhnutné za účelom prístupu k ďalším nehnuteľnostiam a ich riadnemu užívaniu, ako aj uskutočňovaniu servisných a udržiavacích prác súvisiacich so stavbou rodinného domu a záhrady. Z dôvodu, že uvedenú nehnuteľnosť neustále využívajú, nemohlo prísť k premlčaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Čestné vyhlásenia žalobcu v 2. rade, ako aj manželov R., ktoré predložili žalobcovia v 1., 2., 3. rade, považujú za tendenčné a účelové. Po príjazdovej ceste sa nejazdí vozom, ale motorovými vozidlami, pričom ju dal vybudovať ich právny predchodca D. I., ktorý bol sochár, tvoril sochy v nadživotnej veľkosti a príjazdovú cestu používal aj na odvoz svojich umeleckých diel nákladnými vozidlami. Tento ich právny predchodca dal pod dlažbou príjazdovej cesty vybudovať vodovodné vedenie so šachtou, plynové a elektrické vedenie. Uvedená príjazdová cesta sa využívala aj pri rekonštrukcii ich stavby v rokoch 2006-2007, kedy po nej jazdili nákladné autá, v súčasnosti ju využívajú oni ako súčasní vlastníci, ktorí majú kľúče od brány nachádzajúcej sa pri vjazde na prístupovú cestu z verejnej komunikácie. Tým, že vecné bremeno na príjazdovej ceste sa priebežne a neustále vykonávalo a vykonáva, nemohlo prísť k jeho premlčaniu a ani k zmene pomerov medzi nimi ako oprávnenými z vecného bremena a žalobcami v 1., 2., 3. rade ako povinnými z vecného bremena, čím nie je splnená podmienka pre obmedzenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej dôvodili tým, že žalobcovia v 1., 2., 3. rade tvrdia, že vecné bremeno bolo dohodnuté predovšetkým k účelu umožnenia prístupu pre vývoz úrody dopestovanej na pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, takže toto nebol výlučný účel príjazdu a odjazdu zo spornej príjazdovej ceste. Účelom zriadenia vecného bremena bolo umožniť teda efektívne využívanie pozemkov vo vlastníctve ich právnych predchodcov a skutočnosť, že nehnuteľnosti v ich vlastníctve sa už nevyužívajú ako vinice, ale využívajú sa na iný účel, nemá vplyv na to aby bola zachovaná možnosť príjazdu k stavbe a pozemkov, ktoré vlastnia za účelom ich efektívneho a riadneho využívania, keď táto zmena žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov v 1., 2., 3. rade. Úspešnosť žaloby predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, ktorými sú: 1. trvalá zmena pomerov, 2. hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, 3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2. V danej veci nedošlo k žiadnej trvalej zmene pomerov a neexistuje ani hrubý nepomer medzi vecným bremenom a ich výhodou. Dodali, že opravou chýb v katastrálnom operáte neprišlo k rozšíreniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a realizáciou práva prejazdu motorovými vozidlami po príjazdovej ceste ani nedochádza k neoprávnenému rozšíreniu povinností žalobcov v 1., 2., 3. rade. Zároveň treba prihliadnuť na technický rozvod, ktorý nastal od zriadenia vecného bremena a v tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.j. 22 Cdo 1043/2004 (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu). Zdôraznili, že zachovanie príjazdu a odjazdu motorovými vozidlami po príjazdovej ceste je dôležité aj z bezpečnostných dôvodov, a to v prípade potreby zásahu záchranných zložiek na ich nehnuteľnostiach, ako z dôvodu, že v krátkom čase bude domová nehnuteľnosť opätovne potrebovať rekonštrukčné práce, ktoré sa nedajú vykonať bez možnosti príjazdu k nej motorovými vozidlami. Konštatovali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal so všetkou argumentáciou žalobcov v 1., 2., 3. rade a správne dospel k záveru, že nepreukázali dôvodnosť vznesenej námietky premlčania práva z vecného bremena. Rovnako prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že ani výstavbou rodinného domu žalobcov v 1., 2., 3. rade na parcele č. XXXX/X nebol daný dôvod na obmedzenie vecného bremena v ich prospech, ani v časti, keď v danom prípade zo strany žalobcov v 1., 2., 3. rade v skutočnosti došlo k faktickému odňatiu výhody oprávneného bez primeranej náhrady ako s ňou počíta Občiansky zákonník, a nie k vzniku hrubého nepomeru vecného bremena a ich výhody. Poukázali aj na skutočnosť, že žalobcovia v 1., 2., 3. rade vedľa príjazdovej cesty postavili garáž, ktorá slúžila na parkovanie motorového vozidla a teda samy využívali príjazdovú cestu na príjazd do svojej garáže, hoci tvrdili, že túto garáž využívali iba na uskladnenie vecí, ale ak by pri výstavbe garáže nepočítali s príjazdom po prístupovej ceste, tak by túto garáž na uvedenom mieste nezriadili. Súd prvej inštancie vykonal aj ohliadku nehnuteľností, z ktorej vyplynulo, že príjazdová cesta je udržiavaná, využívaná, že ide o jedinú možnú príjazdovú cestu do domovej nehnuteľnosti, na ich pozemky a že v prípade potreby opravy plynového a vodovodného potrubia, elektrického vedenia slúžiacich ich domovej nehnuteľnosti by nebol možný príjazd servisným vozidlom na príjazdovú cestu na vykonanie opravy. Poukázali aj na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka s tým, že v prípade vyhovenia žalobe by došlo k reálnemu obmedzeniu ich možnosti plnohodnotne nakladať a užívať nehnuteľnosti, ako aj k vzniku materiálnej ujmy, pretože považujú za nesporné, že hodnota nehnuteľností ku ktorým nie je možný príjazd motorovým vozidlom je vo všeobecnosti nižšia ako hodnota nehnuteľností s možnosťou príjazdu motorovým vozidlom. V dôsledku realizácie výkonu práva príjazdu a odjazdu po prístupovej ceste, žalobcovia v 1., 2., 3. rade nepreukázali žiadnu ujmu na ich strane a vzhľadom na jej spevnený povrch táto nemôže byť využívaná ani k inému účelu, keď spevnený povrch bol vytvorený práve kvôli príjazdu a odjazdu motorových vozidiel. Záverom uviedli, že v konaní bolo preukázané, že sporné vecné bremeno bolo riadne zriadené, zapísané v katastri nehnuteľností, nedošlo k jeho zániku žiadnym spôsobom, ani premlčaním, a nebolo zriadené za účelom vývozu úrody, z dôvodu ktorého nie sú splnené zákonné podmienky na obmedzenie vecného bremena. Bolo aj preukázané, že realizáciou práva prejazdu motorovými vozidlami nedošlo k bezdôvodnému a neoprávnenému rozšíreniu povinností žalobcov v 1., 2., 3. rade, pretože právo prejazdu cez ich nehnuteľnosť (príjazdovú cestu) sa vykonáva dlhodobo a k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia oni, nie je možné zabezpečiť žiadny iný prístup pre motorové vozidlá z verejnej komunikácie ako je jestvujúca príjazdová cesta, keď zrušiť alebo obmedziť vecné bremeno možno iba za primeranú náhradu. Odvolaciemu súdu navrhli preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, žiadali trovy odvolacieho konania.

6. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade k vyjadreniu žalovaných v I., II. rade k ich odvolaniu uviedli, že obsahuje iba sumarizáciu argumentácie prezentovanú pred súdom prvej inštancie. Nestotožnili sa s tvrdením žalovaných v I., II. rade, že jediný prístup do ich nehnuteľnosti z verejnej komunikácie vedie cez parcelu č. XXXX/X (príjazdová cesta), ktorú bežne a pravidelne využívajú, pretože prístup k nehnuteľnostiam žalovaných v I., II. rade je aj z R. cesty, tento je ale pre nich menej komfortný ako prechod či dokonca prejazd cez ich nehnuteľnosť. Parcelu žalovaných v I., II. rade č. XXXX/X delí od R. cesty-verejnej komunikácie na parcele č. XXXXX, ktorej vlastníkom je R. mesto Slovenskej republiky Bratislava iba parcela č. XXXX, ktorej vlastníkom je taktiež Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, takže žalovaní v I., II. rade majú prístup k svojim nehnuteľnostiam aj inak, než zaťažovaním ich nehnuteľností vecným bremenom, t.j. obmedzovaním ich vlastníckeho práva. Opätovne upozornili na skutočnosť, že celá ich parcela č. XXXX/X je zastavaná už vyše 30 rokov ich rodinným domom, čo celkom jednoznačne znemožňuje akýkoľvek výkon sporného vecného bremena. Rovnako aj parcela č. XXXX/ X tvorí bezprostredné okolie ich rodinného domu a pre jej rozmerové, tvarové a terénne danosti nie je spôsobilá na výkon sporného vecného bremena, čo žalovaní v I., II. rade v konaní nerozporovali. Poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 650/2013-37 (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) vo vzťahu k posúdeniu tohto prípadu. S prihliadnutím na rozdielnosť v kvalite ich vlastníckeho práva a sporného práva prechodu či prejazdu zapísaného v prospech nehnuteľností žalovaných v I., II. rade cez ich pozemky, nie je možné rozhodnutie prvoinštančného súdu vnímať ako spravodlivé a všeobecne akceptovateľné aj z dôvodu, že ani ako vlastníci lepšie situovanej nehnuteľnosti sú nútení strpieť neobmedzenú možnosť pohybu cudzích osôb a cudzích motorových vozidiel cez ich pozemky, trpieť znižovanie hodnoty ich nehnuteľnosti v dôsledku zápisu sporných vecných bremien a riziko kolízie alebo havárie na vlastných pozemkoch prípadne zapríčinených cudzími osobami, nehovoriac o možných statických problémoch plynúcich z bezprostrednej blízkosti ich rodinného domu a spornej „príjazdovej cesty“ ako parcelu č. XXXX/X označujú žalovaní v I., II. rade, a to všetko v prospech žalovaných v I., II. rade, ktorí vlastnia nehnuteľnosť desiatky rokov situovanú horšie. Záverom dodali, že pokiaľ im je známe, v čase „usporadúvania“ G. ulice takmer bezprostredne susediacej s nehnuteľnosťami žalovaných v I., II. rade, títo nevyvinuli žiadnu aktivitu k tomu, aby si vybudovali priamy prístup k svojim nehnuteľnostiam, spoliehajúc sa na sporné vecné bremeno, ktoré zaťažuje ich pozemky. Zotrvali v ostatnom na svoje podania a prednesy.

7. Žalovaní v I., II. rade k vyjadreniu žalobcov v 1., 2., 3. rade k ich vyjadreniu k odvolaniu žalobcov v 1., 2., 3. rade uviedli, že tvrdenie žalobcov v 1., 2., 3. rade, že k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia je aj prístup z R. cesty vo forme chodníka bolo vyvrátené ohliadkou vykonanou súdom prvej inštancie, pričom v smere od R. cesty nie je možné vybudovať príjazd a odjazd z dôvodu značného členitého terénu a veľkých výškových rozdielov. Ani argumentácia žalobcov v 1., 2. 3. rade, že celá ich parcela č. XXXX/X je už vyše 30 rokov zastavaná ich rodinným domom, čo znemožňuje výkon vecného bremena a ich parcela č. XXXX/X tvorí bezprostredné okolie rodinného domu nie je spôsobilá pre výkon vecného bremena nie je pravdivá, nakoľko podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť len za predpokladu hrubého nepomeru, pričom v danom prípade zo strany žalobcov v 1., 2., 3. rade došlo k odňatiu výhody oprávneného bez primeranej náhrady ako s ňou počíta Občiansky zákonník a nie k vzniku hrubého nepomeru vecného bremena a ich výhody. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade z titulu tzv. lepšie situovanej nehnuteľnosti nemôžu na nich vyvíjať tlak, diktovať im možnosť, rozsah využitia a nakladania s ich nehnuteľnosťami, keďže obe vlastnícke práva, t.j. ich a aj žalobcov v 1., 2., 3. rade je rovnocenné, požíva rovnakú ochranu a žalobcovia v 1., 2., 3. rade vzhľadom na miestne podmienky, terén, situovanie nehnuteľností pri verejnej komunikácii nemôžu zasahovať a obmedzovať ich vlastnícke právo, ani znemožniť im príjazd motorovým vozidlom do ich domovskej nehnuteľnosti, pretože je to v rozpore so zásadou dobrých mravov. Dodali, že skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobu zamietol neznamená, že napadnutý rozsudok nenavodil medzi stranami sporu stav právnej istoty a spor nebol rozhodnutý spravodlivo (čl. 2 odsek 2 C.s.p.). Prvoinštančný súd vychádzal pri posudzovaní sporu z materiálneho hľadiska, t.j. zo zisteného skutkového stavu, pričom napadnutý rozsudok je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí aplikoval výklad práva, ktorý smeroval k spravodlivému výsledku, pretože mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na jeho zmysel a účel by mohla priniesť absurdné následky a tak interpretáciu žalobcov v 1., 2., 3. rade odmietol. Občiansky zákonník nepozná pojem tzv. lepšie a horšie situovanej nehnuteľnosti a interpretačné pravidlo dobrých mravov uvedené v § 3 Občianskeho zákonníka vylučuje možnosť zasahovania žalobcov v 1., 2., 3. rade do ich vlastníckych práv a možnosti riadneho užívania nehnuteľností tým, že prostredníctvom súdu sa snažia domôcť zrušenia možnosti príjazdu motorovými vozidlami do ich nehnuteľnosti. Zotrvali na doterajších vyjadreniach, písomných podaniach a svojom odvolacom návrhu.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov v 1., 2., 3. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. januára 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcov v 1., 2., 3. rade a právny zástupca žalovaných v I., II. rade, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani samy odvolatelia netvrdili, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať.

10. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade sa v konaní domáhajú určenia, že vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX (podľa geometrického plánu pozemky registra C-KN parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I. a pozemok registra E-KN parcelné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. I.) v prospech vlastníka pozemku parcelné č. XXXX (podľa geometrického plánu parcela. č. XXXX/X a č. XXXX/X) podľa č.d. XXX/XX (pozemnoknižná vložka č. XXXX, katastrálne územie Bratislava), zapísané na základe rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 19.10.2012, sp.zn. X-XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2013, sa obmedzuje na právo prechodu peši cez parcelu registra „C“ č. XXXX, záhrady o výmere XX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie G. I. v prospech vlastníka parcely registra „C“ č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 alebo parcely registra „C“ č. XXXX/X, záhrady o výmere XXXX m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie G. I.. V danom prípade ide o určovaciu žalobu, ale žalobcovia v 1., 2. 3. rade nemuseli preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože tento vyplýva priamo z právneho predpisu, a to zákona ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka). 11. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobcovia v 1., 2., 3. rade nepreukázali, že by došlo k takej zmene pomerov majúcou za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaných v I., II. rade ako oprávnených z vecného bremena, na základe ktorých by mal rozhodnúť o obmedzení vecného bremena v zmysle žaloby. Žalobcovia v 1., 2. 3. rade dôvodili obmedzenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (okrem jeho premlčania) aj zmenou využívania pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, keď podľa ich dostupných informácií bolo vecné bremeno práva prechodu pešo a vozom cez uvedenú parcelu pre každodobého vlastníka pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX za účelom umožnenia prístupu vývozu úrody dopestovanej na pozemku parcelné č. XXXX, ale uplynutím času došlo k zmene využívania pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá sa nevyužíva na pestovanie viniča a tak vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Skutočnosť, že nehnuteľnosti oprávnených, t.j. žalovaných v I., II. rade, sa už nevyužívajú na pestovanie viniča, nie je takou zmenou, ktorá by mala za následok obmedzenie vecného bremena požadovaného žalobcami v 1., 2. 3. rade ako povinnými z vecného bremena. Žalovaní v I., II. rade k svojim nehnuteľnostiam, pozemku parcelné č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza

stavba a pozemku parcelné č. XXXX/X, záhrada (pôvodne parcela č. XXXX), musia mať zabezpečený prístup, keď z ohliadky uskutočnenej súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaní v I., II. rade iný prístup k svojim nehnuteľnostiam ako cez pozemky žalobcov v 1., 2., 3. rade nemajú a doteraz k zániku vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pôvodnú parcelu č. XXXX neprišlo. Odvolací súd uvádza, že na to, aby mohlo byť zrušené, resp. obmedzené vecné bremeno, musia byť splnené nasledovné podmienky: 1. zmena pomerov, 2. hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, 3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2. Pri zmene pomerov je treba brať do úvahy všetky okolnosti, predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je iba ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov; aj keď k zmene pomerov došlo a je daný aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú podmienky pre zrušenie vecného bremena dané, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.1.2001, sp.zn. 22 Cdo 1665/99).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX je ako parcelné číslo XXXX zapísaná záhrada o výmere XX árov XX m2 s tým, že sa z vložky č. XXXXX zapisuje odčlenenie parcely č. XXXX, vložilo sa na ňu vlastnícke právo k žalobcovi v 2. rade (časť B.Vlastníctvo) a zároveň bol prenesený zápis (časť C.Ťarchy), došlo 1.4.1890 č. XXXX: na parcele č. XXXX sa vkladá služobnosť cesty pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX-XXXX a došlo 2.2.1957 č.d. XXX: súčasne so zápisom B1 na parcele č. XXXX sa vkladá vecné bremeno práva prechodu peši a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX vo vložke č. XXXXX (č.l. 51, 52, 53 spisu). Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 19.10.2012, č. X- XX/XXXX, bolo zapísané do časti „C-ťarchy“ na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, vecné bremeno na parcelu č. XXXX- právo prechodu pešo a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX (podľa GP pozemky registra C-KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.) podľa č.d. XXX/XX (pkvl. Č. XXXXX katastrálne územie Bratislava) a na liste vlastníctva č. XXXX v časti „C-ťarchy“ právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX (podľa GP pozemky regstra C-KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I. a pozemok registra E-KN parcelné č. XXXX na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie G. I.) v prospech vlastníka pozemku parcelné č. XXXX (podľa GP pozemky registra C-KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/ X) podľa č.d. XXX/XX (pkvl. č.XXXXX katastrálne územie H.) z dôvodu, že v archíve správy katastra sa nenachádza listina svedčiaca o zrušení zápisu vecného bremena: na parcele č. XXXX vkladá sa vecné bremeno práva prechodu peši a vozom pre každodobého vlastníka parcely č. XXXX vo vložke XXXXX (č.l. 35 spisu). Na odvolanie žalobcov v 1., 2., 3. rade ako účastníkov katastrálneho konania, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím zo dňa 12.6.2013, č. Xo XX/XX-Bk (č.l. 41 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2013, rozhodnutie správy katastra č. X-XX/XXXX zo dňa 19.10.2012 potvrdila; žalobcovia v 1., 2., 3. rade voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu nepodali. Z uvedeného je zrejmé, že na nehnuteľnostiach žalobcov v 1., 2., 3. rade existuje vecné bremeno niekoľko rokov a až do uvedeného rozhodnutia Správy katastra o oprave chyby v katastrálnom operáte, žalobcovia v 1., 2., 3. rade nežiadali o zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena. Odvolatelia v odvolaní tvrdili, že sami žalovaní v I., II. rade nepopreli, že nevyužívali vecné bremeno vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X, na ktorej stojí vyše 30. rokov ich rodinný dom a parcele č. XXXX/X, ktorá slúži ako záhrada, k čomu prvoinštančný súd vôbec neprihliadol, keď výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu môže slúžiť iba parcela č. XXXX/X, ale ani táto vzhľadom na jej strmý sklon prejazdu motorových vozidiel, pretože prejazdom motorových vozidiel by bola ohrozená stavba ich rodinného domu a aj ich vlastná bezpečnosť. Odvolací súd na toto tvrdenie žalobcov v 1., 2., 3. rade neprihliadol, pretože o obmedzenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu požiadali súd až potom ako bola na základe žiadosti žalovaných v I., II. rade vykonaná oprava v katastri týkajúca sa zápisu vecného bremena, ku ktorej došlo v roku 2013 (dňa 1.7.2013 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správy katastra o oprave), pričom žiadnym spôsobom nepreukázali, a ani netvrdili, že od uvedenej doby došlo k takej zmene pomerov, ktorá by vyvolávala hrubý nepomer v právach oprávnených a povinnostiach povinných z vecného bremena. Odvolací súd dodáva, že vždy musí ísť o trvalú zmenu, ktorú však žalobcovia v 1., 2., 3. rade nepreukázali, ani netvrdili, t.j. že by došlo k takej trvalej zmene, ktorá by mala za následok obmedzenie vecného bremena v zmysle ich žalobného petitu, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

13. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade ako strana sporu mali povinnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení o tom, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, keďže vecné bremeno práva prechodu vozom cez pôvodnú pozemnoknižnú vložku č. XXXX už nemôže slúžiť a ani neslúži pôvodnému zámeru prospešnejšieho využívania pôvodne pozemnoknižnej parcely č. XXXX, čo neurobili. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd, súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodili svoj uplatnený nárok.

14. Žalobcovia v 1., 2., 3. rade poukazovali na námietku premlčania, ktorú vzniesli počas konania o opravu chyby v katastrálnom operáte vedeného Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, týkajúcu sa rozsahu práva prechodu vozom a pešo cez pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. XXXX s výnimkou parcely č. XXXX/X, keďže tieto práva neboli vykonávané minimálne ostatných 20, čo preukazovali čestnými vyhláseniami vlastníkov pozemku susediaceho s parcelou č. XXXX/X, pričom tieto práva považujú za premlčané a domnievajú sa, že premlčaním uvedených práv zodpovedajúcich vecnému bremenu na jednej strane a trvajúceho zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností na strane druhej prišlo k hrubému nepomeru medzi výhodou žalovaných v I., II. rade ako oprávnených a vecným bremenom zapísanom k pozemkom v ich spoluvlastníctve. Odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bodoch 12., 13., 14. odôvodnenia tohto rozsudku, z dôvodu ktorých na námietku premlčania vznesenú žalobcami v 1., 2., 3. rade neprihliadol, keď táto je z pohľadu petitu žalobného návrhu irelevantná

15. K tvrdeniu žalobcov v 1., 2., 3. rade v odvolaní, že z ich strany výstavbou rodinného domu nedošlo k odňatiu výhody oprávnených, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebol daný dôvod na obmedzenie vecného bremena zriadeného v prospech žalovaných v I., II. rade ani v časti týkajúcej sa pozemku parcelné č. XXXX/X, na ktorom sa nachádza rodinný dom žalobcov v 1., 2., 3. rade, pretože sami žalobcovia obmedziť vecné bremeno k tomuto pozemku nežiadali. Navyše tak ako je uvedené v bode 12. odôvodnenia tohto rozsudku, tento dom sa nachádzal na uvedenom pozemku už v čase zapísania vecného bremena na základe rozhodnutia správy katastra v roku 2013, pričom žalobcovia v 1., 2., 3. rade nenamietali zápis vecného bremena aj na tento pozemok napríklad správnou žalobou, alebo zrušením vecného bremena v tejto časti.

16. Žalobcovia v 1., 2. 3. rade v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí ani nevysporiadal s tým, že nie je možné stotožňovať prejazd motorovými vozidlami s prejazdom vozom, ani s nesúladom medzi zapísanými vecnými bremenami na ich listoch vlastníctva a žalovaných v I., II. rade. Odvolací súd dôvodí, že ani táto námietka nie je dôvodná, pretože prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku v jeho odôvodnení riadne vysporiadal s touto námietkou, pričom je potrebné opätovne poukázať na rozhodnutie správy katastra o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré rozhodnutie žalobcovia v 1., 2., 3. rade nenapadli žalobou v správnom konaní.

17. Odvolací súd ďalej dodáva, že zákon (Občiansky zákonník) hovorí o tom, že v prípade zrušenia, prípadne obmedzenia vecného bremena kvôli zmene pomerov treba poskytnúť oprávnenému primeranú náhradu (§151p ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia v 1., 2., 3. rade však priznať primeranú náhradu žalovaným v I., II. rade ako oprávneným za obmedzenie vecného bremena, tak ako ho navrhovali, vôbec nenavrhli.

18. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcov v 1., 2. 3. rade v ich odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, resp. arbitrárny, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu bolo základné právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu jednoznačne zachované a preto je námietka žalobcov v 1., 2. 3. rade u týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti napadnutého rozsudku absolútne neopodstatnená. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného zvyšné odvolacie námietky žalobcov v 1., 2., 3. rade týkajúce námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako aj vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd už nereagoval.

19. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcami v 1., 2., 3. rade v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

20. Pokiaľ žalobcovia v 1., 2., 3. rade v odvolaní namietli, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

21. Žalobcovia v 1., 2. 3. rade podali odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do výroku o náhrade trov konania. Odvolanie ale v tomto rozsahu vôbec neodôvodnili, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku; so zdôraznením, že žalovaní v I., II. rade odvolanie nepodali. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaným v I., II. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).