Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.04.2019 sp. zn. 3To/2/2019, z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. februára 2019, sp. zn. 3To/2/2019, takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného J. F. sasúd v Banskej Bystrici o ňom rozhodol uznesením z 20. februára 2019, sp. zn. 3To/2/2019, tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Obvinený J. F. podal prostredníctvomnaposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 20. februára 2019, sp. zn. 3To/2/2019. Ako dovolacie dôvody označil tie podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Tr

komentár k Trestnému zákonu. Ďalej citujú z rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 3To/2/2019, z ktorého zvýrazňujú, že okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti vrátanev nadväznosti na sťažovateľom zdôraznené rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 3To/2/2019 a už spomenuté zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu č. k. Tpj 46/2010 s

počet osôb na neho odkázaných a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019). Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnomuloženého trestu" (judikát S 44/2017, resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019, rovnako viď uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/42/2023

v súdnom konaní. Svoj názor oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019, v zmysle ktorého, vyhlásenie viny možno považovať samo osebenásledok nezákonnosť napadnutého výroku. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019 sa síce poukazuje na to, že vyhlásenie viny možno považovať

mimoriadne zníženie trestu existuje konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 To2/2019 konštatujúce, že už samotné priznanie viny podľa §257 ods. 1 písm. b) písm

podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku (viď uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019). Úplné priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti, jeho

rozsudkom. Tu by som chcela poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3To/2/2019 z ktorého citujem : „ V prvom rade je potrebné uviesť, že páchateľ, ktorý sa

stupňa vôbec nezaoberal, hoci zdôrazňoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/2/2019, ktoré na takúto možnosť mimoriadneho zníženia trestu osobitne poukazovalo

spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 2/2019 z 11. apríla 2019 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeževedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 T 14/2017 a na krajskom súde pod sp. zn. 3 To 2/2019 a v zmysle § 393 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožnooktóbra 2018 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 2/2019 z 11. apríla 2019. 24. Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať