Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-349-2018.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/349/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň W.. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1. U.. X. A., J.., narodený XX. W. XXXX, bytom J. pod N. 2, I., 2. B.. K. A., narodená X. C.XXXX, bytom J. pod N. 2, I., zastúpení Steiner & Associates s.r.o., so sídlom Moyzesova 46, Košice, IČO : 36 864 081, proti žalovaným: 1. B. J. T., narodený XX. X. XXXX, bytom CH. Q. XX, A., 2. N. T., narodená XX. B. XXXX, bytom CH. Q. XX, A., zastúpená advokátskou kanceláriou PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6. septembra 2018 č.k. 15C/60/2018-104 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 6. septembra 2018 č.k. 15C/60/2018-104 zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných
- bytu č. 3, umiestneného v prízemí obytného domu súpisné číslo XXXX, XXXX, XXXX postavenom na pozemku s parcelnými číslami XXX/XX, XXX/XX, XXX/X - parcely registra „C“ KN, v obci I. - H., vchod č. XX a s tým súvisiace spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch, všetko zapísané na LV č. XXXXX, vedeným Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, v okrese Košice II, v obci Košice - Západ, pre kat. územie D., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov proti žalovaným vo výške 5.000 € s prísl., vyplývajúcej z titulu náhrady škody. Žalobcom 1. a 2. priznal nárok voči žalovaným 1. a 2. na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 10. augusta 2018 sa žalobcovia domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných - byt č. 3, nachádzajúci sa v prízemí obytného domu súp. č. XXXX, XXXX, XXXX postavenom na pozemku s parcelnými číslami XXX/XX, XXX/XX, XXX/X - parcely registra „C“ v obci I. - H., vchod č. XX a s tým súvisiace spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, zapísaných na LV č. XXXXX, vedenom na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, v okrese Košice II, v obci Košice - Západ, katastrálne územie D., za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov vo výške 5.000 € s príslušenstvom vyplývajúce z náhrady škody. Žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že žalovaní v 1. a 2. rade predmetné nehnuteľnosti vlastnia v bezpodielovom vlastníctve. Dozvedeli sa, že predmetný byt je zo strany žalovaných na predaj, a preto s nimi v priebehu mesiaca jún 2018 začali viesť rokovanie o kúpe bytu. Dňa 29.6.2018 žalobcovia a žalovaní uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na predmetný byt s tým, že v zmluve sa strany dohodli, že bezodkladne po jej podpise zaplati budúci kupujúci, teda žalobcovia zálohovú platbu vo výške 5.000 € na účet žalovaných. Žalobcovia túto sumu na účet žalovaných bezodkladne po uzavretí zmluvy previedli. V zmluve sa strany dohodli, že najneskôr dňa 25.7.2018 bude uzatvorená kúpna zmluva na byt. Dňa 17.7.2018 však žalobcovia pri obhliadke bytu zistili, že byt silno zateká, je celý podmočený a vôbec nezodpovedá stavu, aký im sľúbili žalovaní, t.j. byt v dobrom stave bez akýchkoľvek vád a investícií. Z uvedeného dôvodu k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Pretože zo strany žalobcov bola vyplatená zálohová platba na predmetný byt, žalobcovia požiadali žalovaných, aby im túto zálohovú platbu vo výške 5.000 € vrátili. Žalovaní to však odmietli a do „dnešného“ dňa žalobcom zálohovú platbu nevrátili. Žalobcom tak vznikla škoda na ich majetku (úbytkom finančných hodnôt), a to na základe protiprávneho konania žalovaných, spočívajúceho v nevrátení finančných prostriedkov (zálohovej platby) po ukončení rokovaní o kúpe bytu. Ďalej uviedli, že žalovaní sú občania Švajčiarskej konfederácie, ktorí na území Slovenskej republiky nedisponujú žiadnym majetkom okrem uvedeného bytu. Tento byt žalovaní naďalej aktívne predávajú, pričom takýmto konaním žalovaných hrozí, že čoskoro predajú jediný majetok, ktorý majú v Slovenskej republike, a žalobcovia aj v prípade vysúdenia svojej pohľadávky na slovenskom súde nebudú mať reálnu možnosť domôcť sa svojich peňažných prostriedkov exekúciou. Okrem toho, samotná exekúcia by musela byť vedená v krajine, ktorá nie je členským štátom Európskej únie (t.j. nevzťahuje sa na ňu napr. nariadenie Brusel I a pod.). Žalobcovia 1. a 2. na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie D., ktorým osvedčili, že žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, komunikáciu so žalovanými v 1. a 2. rade, Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.6.2018, detail pohybu na účte o prevedení sumy 5.000 € žalovaným a ďalšie listinné dôkazy.
3. Po citácii § 343 ods. 1 až 3 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2 CSP súd konštatoval, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno zabezpečovacie opatrenie vnímať ako procesný inštitút, keď v tomto smere procesný kódex len bližšie špecifikuje vymedzenie obsiahnuté v Občianskom zákonníku, že záložné právo môže vznikať aj na základe rozhodnutia súdu. Predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je : zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Preskúmaním skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a oboznámením sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že vo veci existuje dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd konštatoval, že boli splnené všetky štyri predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. bol podaný návrh, predmet záložného práva je spôsobilým predmetom, záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež je tu dôvodná existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pokiaľ sa týka peňažnej pohľadávky, žalobcovia preukázali a dostatočne jasne vyšpecifikovali pohľadávku voči žalovaným a osvedčili dôvodnosť a trvanie peňažného nároku. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa nevyžaduje, aby táto peňažná pohľadávka bola právoplatným rozhodnutím súdu aj priznaná. Pokiaľ sa týka posledného predpokladu, t.j. existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, aj v tomto prípade sa dokazovanie nevykonáva, ale v návrhu musí mať súd osvedčené, že tu existuje obava ohrozenia exekúcie. Súd mal za to, že žalobcovia túto skutočnosť dostatočne osvedčili, nakoľko vyplatená zálohová platba 5000 € bola uhradená za účelom kúpy predmetného bytu, t. j. priamo sa viazala na predmetnú nehnuteľnosť, a žalobcovia tiež poukázali na to, že ak by žalovaní disponovali iným majetkom na území Slovenskej republiky, nebolo by nevyhnutné žiadať zriadenie záložného práva k bytu, preto jedinou možnosťou účinného domoženia sa pohľadávky žalobcov je zabezpečenie pohľadávky poskytnutím ochrany zo strany súdu zriadením záložného práva k bytu.
5. Súd na záver poznamenal, že žalobcovia formulovali v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia eventuálny petit tak, že v prípade posúdenia súdom, že zabezpečovacie opatrenie by považoval súd za neprimerané, požadovali vydanie neodkladného opatrenia, a to zákazu žalovaným vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k tomuto bytu, pričom navrhovali aj uloženie povinnosti žalobcom do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. Nakoľko v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už mal súd vedomosť o tom, že žalobcovia podali na tunajší súd žalobu vo veci samej (dňa 27.8.2018 o zaplatenie sumy 5000 € s prísl.) a keďže ide o procesnú otázku a nie otázku týkajúcu sa predmetu konania, súd navrhovanú povinnosť vo výroku uznesenia už žalobcom neukladal. Rovnako tak nerozhodoval o eventuálnom petite, nakoľko vyhovel návrhu v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, po splnení všetkých zákonných podmienok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
6. Žalovaní sú občania Švajčiarska. Právomoc slovenského súdu v prejednávanej veci vyplýva z ust. 37b, písm. a) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého je daná táto právomoc aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky. Z ust.§ 19 písm. b) CSP (Civilný sporový poriadok) vyplýva miestna príslušnosť tunajšieho súdu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom plne úspešným žalobcom priznal s analogickým použitím ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu, keďže v ňom boli plne (procesne) úspešní. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v 2. rade (aj v mene žalovaného v 1. rade) v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zmeniť napadnuté uznesenie a zamietnuť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Konštatovali, že je pravdou to čo uviedli žalobcovia, že v priebehu mesiaca jún 2018 začali rokovania o predaji predmetných nehnuteľností. Dňa 29.6.2018 uzavreli strany sporu zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zaviazali do 25. júla 2018 uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaní zaviazali predať žalobcom predmetnú nehnuteľnosť a žalobcovia sa zaviazali uhradiť žalovaným kúpnu cenu vo výške 112.000 €. Za tým účelom podľa zmluvy žalobcovia uhradili žalovaným zálohu vo výške 5.000 €. Žalovaní po dohode so žalobcami vycestovali dňa 17. júla 2018 zo Švajčiarska do Košíc za účelom uzavretia zmluvy. Pri druhej obhliadke bytu sa zistili drobné, avšak odstrániteľné vady nehnuteľnosti, ktoré sa žalovaní zaviazali odstrániť na svoje náklady. Napriek odstráneniu vád žalovanými žalobcovia neuzavreli so žalovanými kúpnu zmluvu, a to ani do 25. júla 2018, ktorý bol posledným možným dňom podľa zmluvy o budúcej zmluve.
9. Podľa čl. IV ods. 4 zmluvy o budúcej zmluve v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán bezdôvodne alebo z dôvodu na jej strane neuzatvorí do 25. júla 2018 budúcu kúpnu zmluvu, je povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 5.000 €. Podľa názoru žalovaných z dôvodov na strane žalobcov nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, a teda porušenie povinnosti zo zmluvy nastalo na strane žalobcov. S prihliadnutím na toto ustanovenie žalovaní považovali po 25. júli 2018 žalobcov za povinných na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 5.000 €, ktorú si následne započítali oproti zálohe kúpnej ceny zloženej žalobcami. Uviedli, že táto zmluvná pokuta je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti žalobcami a nie žalovanými. Tvrdili, že žalobcovia si pohľadávku 5.000 € neuplatnili u žalovaných, ani na súde ku dňu podania odvolania. Podľa žalovaných údajná pohľadávka žalobcov nie je dôvodná. Žalobcovia zlyhali pri osvedčovaní dôvodnosti ich pohľadávky, lebo náhradu škody možno uplatniť len z dôvodu porušenia zákona alebo porušenia zmluvy, a nie ako to tvrdia žalobcovia úbytkom finančných hodnôt. Opätovne poukázali na to, že žalobcovia si svoju pohľadávku z titulu náhrady škody nevymáhali mimosúdne alebo prostredníctvom súdu. Zároveň podľa žalovaných toto nariadené zabezpečovacie opatrenie neuspeje v teste proporcionality. Hodnota nehnuteľnosti je v sume 112.000 € a suma uplatňovaná žalobcami je 5.000 €. Podľa žalovaných je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nad mieru neproporčné aj s prihliadnutím na právny základ pohľadávky žalobcov. S prihliadnutím na zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti a neuplatnením si ich pohľadávky mimosúdne alebo prostredníctvom súdu považujú žalovaní návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelový, šikanózny a zneužívajúci právo zo strany žalobcov. Podľa žalovaných neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prvom rade dôvodnosť pohľadávky nie je jasne daná a nebola uplatnená, v druhom rade nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je (ne)proporcionálne. Podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je šikanózne a zneužívajúce právo.
10. Žalobcovia v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaných navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Uviedli, že vo vzťahu k zaplateniu sumy 5.000 € z titulu náhrady škody sa na Okresnom súde Košice II vedie spor pod sp. zn. 10C/65/2018, v ktorom sa pojednáva o všetkých podstatných skutočnostiach súvisiacich s okolnosťami daného prípadu. Žalobcovia v plnom rozsahu poukazujú na znenie žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 10C/65/2018, a len z „opatrnosti“ uvádzajú, že skutkový stav opísaný žalovanými nie je pravdivý. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že žalobcovia si svoju pohľadávku neuplatnili ani u žalovaných ani na súde. Žalobcovia si uplatnili „ukončenie“ zmluvy u žalovaných e-mailovou poštou zo dňa 17.7.2018, ktorý bol zaslaný na e-mailové adresy žalovaných, ktoré boli používané počas celého rokovania strán o kúpe bytu. Okrem toho žalobcovia podali žalobu na súd, a to dňa 24. augusta 2018, t.j. pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia dňa 6. septembra 2018. Uviedli, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaných, že pohľadávka žalobcu nebola riadne uplatnená u žalovaných. K testu proporcionality žalobcovia poukázali na to, že žalovaní na území Slovenskej republiky žiaden iný majetok nemajú. Jediný majetok je predmetný byt, ktorý žalovaní naďalej „aktívne“ predávajú. Existuje dôvodná obava z budúceho marenia exekúcie a reálnej nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcov. Súdna prax odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj vtedy, ak je výška zabezpečenej pohľadávky nižšia ako hodnota majetku.
11. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 12. decembra 2018.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
13. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 a § 344 CSP.
16. Podľa ust. § 343 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
17. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia.
18. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má teda odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.
20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
21. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené.
22. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie.
23. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Vychádzajúc z uvedených princípov odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia návrhom požiadali o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na spôsobilý predmet záložného práva, osvedčili aj existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovaným, aj obavu, že prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto štádiu konania nie je možné jednoznačne posúdiť, či je nárok žalobcov opodstatnený, lebo o tomto bude rozhodnuté rozsudkom vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/65/2018 na základe rozsiahleho dokazovania. Pri posudzovaní osvedčenia existencie peňažnej pohľadávky však súd nevyhnutne vychádza zo skutočností, ktoré sú zrejmé z obsahu spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 15C/60/2018.
26. Odvolací súd k námietkam žalovaných uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaných, že žalobcovia svoju pohľadávku neuplatnili ani u žalovaných, ani na súde. Žalobcovia svoju pohľadávku uplatnili na súde žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice II dňa 24. augusta 2018 a ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 10C/65/2018. K testu proporcionality odvolací súd uvádza, že nemožno pri tomto teste vychádzať len z finančného porovnania pohľadávky žalobcov voči hodnote nehnuteľnosti žalovaných, lebo je treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalovaní, (ktorí) sú občanmi Švajčiarska, a na území Slovenskej republiky nemajú žiaden iný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, iba predmetnú nehnuteľnosť.
27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia preukázali nebezpečenstvo ohrozenia ich nároku (pre prípad, že budú úspešní).
28. Súd prvej inštancie zohľadnil pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia aj tú okolnosť, či sa v dôsledku jeho zriadenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav právnych vzťahov medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný. Správne uzavrel, že samotné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom neobmedzí žalovaných vo výkone ich vlastníckeho práva a nakladanie s ich majetkom.
29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a § 344 CSP.
30. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahujú uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
31. Uvedené zabezpečovacie opatrenie platí len do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 10C/65/2018.
32. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že ak by zabezpečovacie opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, pričom by žalovaným v súvislosti s nariadeným zabezpečovacím opatrením vznikla škoda, prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 340 ods. 1 CSP.
33. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
34. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že predpoklady na vznik nároku na náhradu ujmy podľa § 340 ods. 1 CSP sú : 1/ vznik ujmy, 2/ príčinná súvislosť medzi touto ujmou a procesnými účinkami neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) pri dobrovoľnom alebo nútenom výkone jeho obsahu, 3/ zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia), pričom návrhu vo veci samej sa nevyhovelo alebo právo navrhovateľa nebolo uspokojené mimosúdne. Odvolací súd tu zároveň zdôrazňuje, že k týmto predpokladom nepatrí zavinenie, nakoľko navrhovateľ zodpovedá za výsledok. Do úvahy neprichádza liberácia ani zmierňovacie právo osobe. Citovaná úprava zahŕňa osobitný procesný inštitút, resp. špecifický procesný postup, ktorý zohľadňuje postup súdu pri nariadení neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia), ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, a preto je práve na jeho osobu zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu. Ujmou spôsobenou neodkladným opatrením sa chápe hmotná a nehmotná škoda, ktorá vznikla strane sporu.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, a preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).