Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_7C-12-2016.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/12/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o. so sídlom Potočná 11, 900 91 Limbach, IČO: 44 731 744, právne zastúpený: advokátska kancelária Juhás, Marják & Ferenci s.r.o. so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: X.. Q. G., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 2 032,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.032,99 eura s úrokom z úveru vo výške 16,90% ročne zo sumy 1.081,50 eura od 01.05.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.081,50 eura od 01.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 2 032,99 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Československou obchodnou bankou, a.s., a žalovaným bola dňa 1.06.2010 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3 000,- eur, ktorý sa tento zaviazal splácať. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil dňa 15.01.2013 k zosplatneniu úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 950,17 eur v lehote do 6.07.2014. Žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2014 právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na postupníka, žalobcu v tomto konaní. Žalovaná suma vo výške 2 032,99 eur pozostáva z dlžnej sumy istiny vo výške 1 051,50 eur, úroku z úveru vo výške 587,42 eur, úroku z omeškania vo výške 321,37 eur a poplatkov vo výške 42,70 eur. 2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 7C/12/2016 - 74 zo dňa 22.08.2016, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd Žilina ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/215/2017 - 102 zo dňa 28.09.2017 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že mu nie je zrejmé prečo žalobca pristúpil k oznámeniu o zosplatnení úveru žalovanému dňa 26.06.2014, keď k zosplatneniu úveru malo podľa tohto oznámenia dôjsť dňa 15.01.2013. Žalovaný ďalej spochybnil výšku istiny, výšku vyčísleného úroku z úveru, ako aj výšku žalobcom uplatnených poplatkov. Ďalej žalovanému nebolo zrejmé prečo žalobca úver vo výške 1 081,50 eur úročí odo dňa 1.05.2015. 4. Žalobca vo vyjadrení k tvrdeniam žalovaného uviedol, že čerpanie úveru žalovaným je podrobne zdokumentované právnym predchodcom žalobcu, ktorý evidoval mesačný prehľad dní omeškania úveru, ako aj denný prehľad dlžnej pohľadávky a jej štruktúry. V súvislosti s výškou poplatkov vyčíslených v podanej žalobe, žalobca poukázal na čl. 4 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v zmysle ktorého je banka oprávnená klientovi účtovať poplatky podľa sadzobníka banky. V súvislosti s úročením dlžnej sumy žalobca poukázal na podanú žalobu, z ktorej vyplýva z akých súm a za aké obdobie žiada žalobca zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca ďalej v priebehu konania uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru nedošlo na základe ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi stranami nebola táto možnosť dohodnutá, ale na základe odlišnej dohody zmluvných strán. V súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky z banky na nebankovku žalobca uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný viac ako 90 dní v omeškaní, konkrétne 397 dní, aj napriek písomnej výzve banky zo dňa 16.01.2013. Dňa 27.09.2018 právny predchodca žalobcu predložil súdu špecifikáciu žalovanej pohľadávky. 5. Súd vo veci následne nariadil pojednávanie na deň 22.11.2018, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalovaného. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný v písomnom ospravedlní sa z pojednávania uviedol, že žiada, aby súd pojednávanie odročil, nakoľko sa pojednávania chce zúčastniť. Súd pojednávanie odročil na 30.01.2019. Pojednávania nariadeného na deň 30.01.2019 sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Právny zástupca žalobcu sa podaním zo dňa 29.01.2019 písomne ospravedlnil a žiadal, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručované na adresu trvalého pobytu si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. 6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi, zmluvou zo dňa 4.11.2014, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 003644771R zo dňa 1.6.2010, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu, oznámením o zosplatnení úveru, vyčíslením pohľadávky, sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby, mesačným prehľadom úverovej disciplíny žalovaného do 11/2014, denným prehľadom úverovej disciplíny žalovaného do 4.11.2014, prehľadom e - mailovej komunikácie strán sporu, vyjadrením žalobcu k uzneseniu KS ZA zo dňa 16.11.2017, výzvou na č.l. 113, oznámením ČSOB č.l. 145 a nasl. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Medzi právnym predchodcom žalobcu, Československou obchodnou bankou, a.s., a žalovaným bola dňa 1.06.2010 uzavretá Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorou sa banka, právny predchodca žalobcu, zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 3 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú istinu úveru vrátane úrokov, výška ktorých bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným riadne dohodnutá v bode IV uzavretej zmluvy, splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach, pričom prvá splátka úveru vo výške 74,88 eur mala byť splatná dňa 15.07.2010 a posledná splátka úveru mala byť splatná dňa 15.06.2015. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky vyplýva, že žalovaný sa so splácaním poskytnutého úveru dostal do omeškania. Banka preto v súlade s čl. 9.1 písm. a) d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery vyhlásila všetky pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu uvedenému v oznámení banky. Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 26.06.2014 bolo žalovanému doručené dňa 3.07.2014. V zmysle tohto oznámenia banka vyhlásila pohľadávku za splatnú dňom 15.01.2013. Následne bola dňa 4.11.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu. Banka žalovanému postúpeniu pohľadávky na žalobcu oznámila listom zo dňa 3.12.2014. 7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Zákon č. 258/2001 Z.z.) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 8. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohoto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
9. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa bodu 3.1 prvá veta Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len Obchodné podmienky) banka poskytne dlžníkovi po splnení podmienok stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu dohodnutého v zmluve.
11. Podľa bodu 5.2 Obchodných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky, vrátane príslušenstva, je dlžník povinný vrátiť banke v splátkach a dňoch splatnosti dohodnutých v zmluve.
12. Podľa bodu 9.1 písm. a) d) Obchodných podmienok v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov dlžníka, najmä a) dlžník bude v omeškaní so platením akejkoľvek sumy voči banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol úveru; potom je banka kedykoľvek oprávnená d) oznámením banky odoslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení banky
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
13. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom bola dňa 1.06.2010 uzavretá Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo výške 3 000,- eur, ktoré sa spotrebiteľ zaviazal vrátiť veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 74,88 eur s dátumom splatnosti prvej splátky úveru dňa 15.07.2010. Samotné uzavretie zmluvy a poskytnutie peňažných prostriedkov na účet žalovaného v priebehu konania žiadna zo strán sporu nespochybnila. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky, ktorá bola súdu predložená veriteľom, právnym predchodcom žalobcu, vyplýva, že tento žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 3 000,- eur v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 1.06.2010.
Žalovaný v priebehu konania spochybnil výšku dlžnej istiny, ako aj spôsob úročenia dlžnej istiny. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky vyplýva, že žalovaný do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 4.11.2014 uhradil sumu celkom vo výške 3 531,85 eur. Z toho bola na istinu poskytnutého úveru započítaná suma vo výške 1 718,50 eur, zostatok istiny tak predstavoval sumu vo výške 1 281,50 eur. Dňa 30.04.2015 žalovaný uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 200,- eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na istinu. Zostatok istiny tak ku dňu podania žaloby predstavoval sumu vo výške 1 081,50 eur. Dlžná suma istiny tak ku dňu 4.11.2014 (dátum postúpenia pohľadávky z ČSOB, a.s. ako postupcu na žalobcu ako postupníka) predstavovala sumu vo výške 1 281,50 eur. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalobca prepočítal aj zmluvný úrok z úveru, ktorý predstavoval sumu vo výške 482,99 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky, dňa 30.04.2015, uhradil sumu vo výške 200,- eur, ktorá bola započítaná na úhradu istiny, preto žalobca úročil istinu - 1 281,50 eur od 5.11.2014 do 30.04.2015 (dátum čiastočnej úhrady žalovaného) a následne začal s úročením istiny vo výške 1 081, 50 eur od 1.05.2015 (deň nasledujúci po čiastočnej úhrade žalovaného) až do zaplatenia. Žalovaný ďalej spochybnil žalobcom vyčíslený úrok z úveru uplatnený spolu vo výške 587,42 eur a výšku poplatkov uplatnených žalobcom podanou žalobou. K výške zmluvného úroku súd uvádza, že výška zmluvného úroku - 16,9 % bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným riadne dohodnutá v uzavretej zmluve. Suma 482,99 eur predstavuje zmluvný úrok vyčíslený právnym predchodcom žalobcu z vyčerpanej sumy úveru odo dňa čerpania úveru ku dňu 4.11.2014, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky. Suma vo výške 104,43 eur predstavuje úrok z úveru vyčíslený od 5.11.2014 do 30.04.2015, kedy žalovaný uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 200,- eur. Suma poplatkov vo výške 42,70 eur pozostáva z poplatku za upomienku zaslanú právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 10,- eur a z poplatku za výzvu právního predchodcu žalobcu zaslanú žalovanému vo výške 35,- eur. Sumy boli žalovanému vyúčtované v súlade so Sadzobníkom pre fyzické osoby - občanov vydaným ČSOB, a.s.
Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného(č.l. 146) predloženého súdu právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že žalovaný splácal poskytnutý úver od začiatku jeho poskytnutia nepravidelne, pričom aj výška jednotlivých mesačných splátok úveru bola rozdielna. Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania už neuhradením splátky splatnej v mesiaci august 2010. Nepravidelným splácaním pohľadávky dochádzalo k omeškaniu dlžníka a následne vyššími splátkami k vyrovnaniu tohto omeškania. Od decembra roku 2011 však bol žalovaný trvalo v omeškaní. V zmysle uvedeného skutočnosť, že dlžník/žalovaný bol v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči banke nemožno spochyňovať. Banka bola teda oprávnená v súlade s citovaným čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení banky. Banka žalovanému oznámila, že svoju pohľadávku z úveru vyhlásila dňom 15.01.2013 za splatnú listom zo dňa 26.06.2014, ktorým bol žalovanému riadne doručený dňa 3.07.2014.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že banka žalovaného písomne vyzvala na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 16.01.2013 a následne listom zo dňa 26.06.2014, ktorým zároveň žalovanému oznámila, že došlo k vyhláseniu splatnosti celého zostatku úveru, pričom žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy celkom vo výške 1 950,17 eur v lehote do 6.07.2014. Z prehľadu úhrad žalovaného vyplýva, že žalovaný dlžnú sumu v tejto lehote neuhradil. K uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu, bankou, a žalobcom došlo dňa 4.11.2014 - z uvedeného vyplýva, že banka postúpila svoju pohľadávku na žalobcu v súlade s ust. § 92 ods . 8 zákona o bankách, t.j. po tom ako bol žalovaný dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojich záväzkov voči banke, čo vyplýva aj z prehľadu splátok a úhradu žalovaného, a svoju pohľadávku voči banke ani napriek niekoľkým výzvam neuhradil.
Vyjadrenie žalovaného v priebehu konania súd považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu v prospech žalobcu, nakoľko tento svoje tvrdenia súdu v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd v zmysle uvedeného považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2 032,99 eur v plnom rozsahu za dôvodný.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi voči žalovanému aj nárok na úrok z omeškania z tejto sumy, v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. zvýšený o 8 percentuálnych bodov, nakoľko išlo o Zmluvu uzavretú do 31.1.2013, a to odo dňa nasledujúceho po poslednej čiastočnej úhrade uskutočnenej žalovaným, t.j. odo dňa 1.05.2015 až do zaplatenia.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sak onanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.