Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Csp-61-2017.pdf
PDF · 89.17 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: I. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G., zastúpený Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 6115/9, Bratislava, IČO: 50 252 151 o zaplatenie 3.646,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 474,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 474,70 eur od 21.10.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.172,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 21.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.11.2017 doručenou súdu dňa 27.11.2017 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania uznesením č. k.: 42Csp/61/2017-40 zo dňa 08.02.2018 na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.646,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.10.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 26.06.2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 43601033. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % p.a. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 50 eur. Žalovaný si však neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch veriteľa. Pred odstúpením na vymáhanie veriteľ vystavil ku dňu 12.10.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu v sume 3.646,87 eur.
3. Žalovaný vo vojom vyjadrení zo dňa 03.05.2018 doručeným súdu dňa 04.06.2018 poukázal na skutočnosť, že v zmluve (časť V. - vyhlásenia klienta) je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci CFH, pričom potvrdzujúci list mal byť súčasťou žiadosti/zmluvy. Žalovaný má za to, že potvrdzujúci list nebol súčasťou žiadosti/zmluvy, pričom prijatie návrhu žalobcom žalovanému doručené nebolo. Žalovaný teda nedisponoval odpoveďou žalobcu, t. j. prijatím jeho návrhu zo strany žalobcu. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na úpravu § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalovaného neplatnosť predmetnej zmluvy zakladá nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uskutočnil posledné čerpanie dňa 13.07.2014. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 14.07.2014 a uplynula dňa 14.07.2016. Trojročná objektívna lehota uplynula 14.07.2017. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 17.11.2017. Ďalej dôvodil, že v prípade ak by aj bola predmetná zmluva/žiadosť platná, v tom prípade v zmysle zmluvy mal byť deň splatnosti úhrady mesačnej splátky - pohľadávky uvedený vo výpise alebo iným spôsobom oznámený žalovanému. Vychádzajúc z obsahu úpravy splatnosti záväzku, ktorá sa viazala na prejav vôle veriteľa (pôvodného žalobcu) na splnenie dlhu, žalovaný sa ocitol v omeškaní s plnením svojho záväzku už 15.08.2014, ku ktorému dňu nebol uhradený záväzok za predchádzajúce obdobie, preto bol žalobca oprávnený vyzvať žalovaného na splnenie záväzku a uplatniť si svoj nárok na súde. Žalobca neuviedol, ako bol určený termín splatnosti 20.10.2017.
4. Žalobca podaním zo dňa 18.08.2017 vzal žalobu v časti istiny 474,70 eur predstavujúcej poplatky a sankčný úrok s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, naďalej však žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.172,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.10.2017 do zaplatenia, pričom v ostatnom zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Žalobca vo vzťahu k právnemu titulu, z ktorého vznikla žalovaná istina zdôraznil, že v priebehu trvania revolvingového úveru nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa. V uvedenej súvislosti odkázal na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
5. Súd konanie v časti o zaplatenie časti istiny 474,70 eur s príslušenstvom podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v prvom výroku tohto rozsudku zastavil a meritum veci prejednal v neprítomnosti strán v zmysle § 180 CSP. Žalobca aj žalovaný s týmto postupom výslovne súhlasili.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán, obsahom listinných dôkazov a to: i/ žiadosťou o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 20.06.2013; ii/ obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet; iii/ výpisom z Bankomatky Quatro zo dňa 12.10.2017; iv/ predžalobnou upomienkou zo dňa 05.11.2014 s fotokópiou doručenky; v/ oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.12.2014; vi/ fotokópia doručenky; vii/ cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav: Veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvorili dňa 26.06.2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 43601033. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % p.a. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 50 eur. Žalovaný si však neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch veriteľa, preto veriteľ dňa 6.12.2014 pristúpil k zosplateniu celého úveru (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, č.l. 76 v súdnom spise). Pred odstúpením na vymáhanie veriteľ vystavil ku dňu 12.10.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2017 s konečným zostatkom na úhradu v sume 3.646,87 eura. Žalovaný má za to, že zmluva nevznikla vzhľadom na skutočnosť, že tento nedisponoval odpoveďou žalobcu, t. j. prijatím jeho návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu. Zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k vzniknutému bezdôvodnému obohateniu.
7. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov: Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom ku dňu 20.11.2013, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20131001.html> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, t.j. nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
8. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný požiadal dňa 20.06.2013 právneho predchodcu žalobcu o aktiváciu kreditnej platobnej karty - Bankomatky Quatro, pôvodný žalobca prijal jeho návrh, tak ako preukazuje podpis v zmluve (resp. na žiadosti) dňa 26.6.2013. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, podľa ktorej je zmluva neplatná z dôvodu absencie potvrdzujúceho listu o prijatí návrhu/ žiadosti o úver právnym predchodcom žalobcu. V zmysle pripojených obchodných podmienok (článok II., bod 2) sa prijatím a schválením žiadosti zo strany banky žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, pričom pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky. V tomto bode bolo ďalej uvedené, že banka bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí zmluvy, pričom tento potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Zo znenia zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, že by si zmluvné strany dohodli odkladaciu podmienku doručením potvrdzujúceho listu podľa § 36 ods. 2 OZ, takisto z predložených dôkazov nevyplynulo, že by od ktorejkoľvek strany došlo k zmene obsahu žiadosti/zmluvy. Žalovaný ani netvrdil, že by pôvodný žalobca schválil iné podmienky úveru, než o aké by žalovaný (v zmysle žiadosti) žiadal. Podľa názoru súdu tak došlo k platnému a účinnému uzavretiu zmluvy pričom je bezpredmetné, že žalobca súdu nepredložil potvrdzujúci list, pretože tento nepodmieňuje platnosť zmluvy (resp. jeho absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy). S poukazom na uvedené je bezpredmetná i námietka žalovaného vo vzťahu k premlčaniu nároku, keď na vec aplikoval dvojročnú premlčaciu dobu - pretože bola zmluva platne uzatvorená, na strane žalovaného nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie a preto sa musia nároky žalobcu posudzovať v intenciách § 100 OZ a 101 OZ, t.j. v trojročnej objektívnej premlčacej dobe pričom za začiatok premlčacej doby súd považoval deň 7.12.2014, keď žalobca dňa 6.12.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru (čo žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, na tento procesný útok žalobcu v ktorom tento jasne určil termín splatnosti pohľadávky už nereagoval). Ak teda žalobca podal žalobcu dňa 27.11.2017, jeho nárok ešte nebol premlčaný, pretože tak mohol urobiť až do decembra 2017. K tomu, že žalobca ohraničil úročenie istiny zmluvným úrokom do 21.10.2017 (pretože k tomuto dátumu ustálil výšku pohľadávky tak, že v tejto je obsiahnutá nielen istina, ale aj zmluvné úroky, sankčné úroky a ostatné zmluvné poplatky), pričom od tohto dátumu úročí dlžnú sumu len zákonným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ) súd len uvádza, že takýto postup je de facto v prospech žalovaného, pretože podľa konštantnej judikatúry má žalobca nárok na odplatu za úver až do jeho zaplatenia bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k jeho predčasnému zosplatneniu.
9. Súd preto na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v intenciách citovaných právnych predpisov po čiastočnom zastavení konania dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu v zostávajúcej časti a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Súd v intenciách spotrebiteľského práva spornú zmluvu podrobil súdnemu prieskumu, nezistil však žiadne také skutočnosti, ktoré by mali mať za následok neplatnosť zmluvy alebo jej bezúročnosť či bezpoplatkovosť.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca v pomere 74 % ako strana čiastočne úspešná v konaní. Žalobca mal v konaní úspech 87 % a neúspech, ktorý je úspechom žalovaného, je 13 %, a teda skutočným pomerom ktorý prislúcha žalobcovi na náhradu trov je 74 % . Súd dospel k záveru, že za neúspech žalobcu možno z procesného hľadiska považovať aj čiastočné zastavenie konania, pretože k tomuto došlo na jeho podnet bez akéhokoľvek odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.