Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Csp-178-2017.pdf
PDF · 70.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/178/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Veronikou Židek, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: W. H., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX, o zaplatenie 661,09 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti 50,00 eur z a s t a v u j e .
II. Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 611,09 eura, úrok z omeškania vo výške 28% ročne zo sumy 661,09 eura od 27.07.2017 do 12.10.2018, a úrok 28% ročne zo sumy 611,09 eura od 13.10.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 56,00 eur splatných vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.“
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 661,09 eura, spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 661,09 eura od 27.07.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom Zmluvy č. XXXXXXXXXX.
2. Podaním doručeným súdu dňa 03.01.2019 žalobca zobral žalobu späť v časti úhrad realizovaných žalovaným po podaní žaloby v sume 50,00 eur a tomu zodpovedajúcemu príslušenstvu. Súčasne uviedol, že je ochotný so žalovaným uzatvoriť súdny zmier s tým, že by žalovaný dlh splácal mesačnými splátkami vo výške 56,00 eur splatnými vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
3. Na pojednávaní dňa 07.01.2019 žalovaný s návrhom na schválenie súdneho zmieru súhlasil. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v časti v ktorej už žalovanú sumu uhradil.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním (za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci R 28/1974).
8. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
9. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Povaha veci pripúšťa uzavretie zmieru spravidla vo veciach, v ktorých sú účastníci v typickom dvojstrannom pomere, v ktorom hmotnoprávna úprava nevylučuje, aby si medzi sebou upravili právne vzťahy dispozitívnymi úkonmi. Z citovaného vyplýva, že povahou veci je vylúčené uzavrieť zmier vo veciach, v ktorých možno začať konanie i bez návrhu, vo veciach, v ktorých sa rozhoduje o osobnom stave a vo veciach, v ktorých hmotné právo nepripúšťa vybavenie veci dohodou účastníkov právneho vzťahu. Pri schválení súdneho zmieru súd predovšetkým skúma, či zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi prepismi. Pretože zmier je dvojstranným dispozitívnym úkonom účastníkov konania, ktorý má základ v hmotnom práve, je zmier v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi hlavne vtedy, ak dohoda účastníkov je z hľadiska všeobecných požiadaviek kladených na právne úkony uvedených predovšetkým v §§ 37 až 39 Obč. zák. neplatná. Z tohto pohľadu je v rozpore s právnymi predpismi i taký zmier, ktorý nebol urobený určite a zrozumiteľne.
11. Pretože v danej veci uzavretý zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, prejavy strán sporu sú určité a zrozumiteľné, súd v zmysle citovanej právnej úpravy prvým výrokom zmier schválil.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Zo späťvzatia žaloby vyplýva, že dôvodom jej späťvzatia je úhrada žalovanej sumy zo strany žalovaného, teda žalobca zobral žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť pre správanie sa žalovaného (úhrada žalovanej sumy po podaní žaloby). Na základe uvedeného možno mať za to, že žalovaný z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania. V časti v ktorej bol súdom schválený zmier súd o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu, žalobca ako úspešný účastník má proti žalovanému ako neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe uvedeného súd vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Proti I. a III. výroku uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.