Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-78-2018.pdf
PDF · 115.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/78/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, 2/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej: Mgr. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/ XX, XXX XX K., zastúpená spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11C/79/2015-108 zo dňa 16. decembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 11C/79/2015-108 zo dňa 16. decembra 2016 p o t v r d z u j e .
Žalobcovia v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že studňa postavená na parcele CKN 4375 kat. územia W., zapísaná na LV č. XXXXX, označená bodmi 18, 12, 9, 19 a na parcele CKN 4376 kat. územia W. na LV č. XXXXX bodmi 18,11,10,19 a vyznačená na geometrickom pláne č. 19/2016 zo dňa 27.04.2016, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva Y. W., nar. XX.XX.XXXX a T. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). II. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom v rade 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 18.05.2015 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia“) domáhali určenia, že studňa postavená na parcele CKN 4375, k. ú. W. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Následným návrhom na zmenu žaloby, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 16.12.2016, sa žalobcovia domáhali určenia, že studňa postavená na parcele CKN 4375 kat. územia W., zapísaná na LV č. XXXXX, označená bodmi 18, 12, 9, 19 a na parcele CKN 4376 kat. územia W. na LV č. XXXXX bodmi 18,11,10,19 a vyznačená na geometrickom pláne č. 19/2016 z 27.04.2016, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva Y. W., nar.XX.XX.XXXX a T. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovia v podanej žalobe tvrdili, že Kúpnou zmluvou č. V 1344/93 z 30.09.1993 od T. V., Y. P., P. W. a L. P. odkúpili nehnuteľnosť zapísanú vo vložke XXXX k. ú. W. ako parcelu PKN 22834, ktorá je totožná s nehnuteľnosťou vedenou v Správe katastra Čadca ako EKN 4374/2 - zastavaná plocha o výmere 737 m2, vrátane spornej studne. V stavebnom konaní iniciovanom žalovanou žalobcovia uviedli, že žalovaná sa chce napojiť na studňu patriacu do vlastníctva žalobcov, avšak stavebný úrad namietal, že táto studňa nie je postavená na parcele KN 4374/2, ale na parcele
4375. Účastníci stavebného konania uviedli, že v dotknutej časti je jediná studňa, ktorú od roku 1993 užívali výlučne žalobcovia a je zrejmé, že došlo k prečíslovaniu parciel s novými geometrickými plánmi, a že studňa postavená na parcele CKN 4375, patrí do vlastníctva žalobcov. Predmetnú studňu postavili predávajúci T. V., Y. P., P. W. a L. P. alebo ich právni predchodcovia a od kúpy od roku 1993 studňu užívali výlučne žalobcovia. Na preukázanie svojich tvrdení predložili žalobcovia súdu spolu so žalobou Kúpnu zmluvu č. V 1344/93 zo dňa 30.09.1993, rozhodnutie obce W. č. j. výst. 712/2014/Ča zo dňa 23.07.2014, Rozhodnutie Okresného úradu Žilina č.j. OU-ZA-OVBP2-2015/002441/Bat zo dňa 6.2.2015 a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. W.. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Kúpnou zmluvou zo dňa 30.09.1993 predávajúci T. V., Y. P., P. W. a L. P. previdli na kupujúcich Y. W. a T. W., rod. K. nehnuteľnosť zapísanú vo vložke XXXX, kat. úz. W. ako parcela 22834, ktorá je totožná s nehnuteľnosťou vedenou v Správe katastra Čadca ako parcela vedená na geometrickom pláne č. 10039/93 z 16.06.1993 ako parcela KN 4374/2 - zastavaná plocha o výmere 737 m2, orná pôda o výmere 99 m2, dom č. XXX, oplotenie, vonkajšie úpravy - betónovú žumpu a studňu na nej postavené. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 500.000,-Sk. Rozhodnutím č.j. Výst. 712/2014/Ča zo dňa 23.07.2014 Obec W., ako príslušný stavebný úrad prerušil územné a stavebné konanie pre stavbu ,,Rodinný dom“ na pozemkoch parc. č. CKN 4375, 4377 v k.ú. W.“, stavebníka Mgr. T. V., bytom K., V. č. XXX/XX, okrem iného z dôvodu námietky týkajúcej sa vlastníctva studne. Rozhodnutím Okresného úradu Žilina zo dňa 6.2.2015 č.j. OU-ZA-OVBP2-2015/002441/Bat bolo zrušené rozhodnutie Obce W. č. 712/2014/Ča zo dňa 18.9.2014. Z predloženého LV č. XXXXX k.ú. W. mal súd preukázané, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX a to pozemkov, parc. č. KNC 4374/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, 4374/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 152 m2, 4375 - orná pôda o výmere 1348 m2, 4376 - trvalé trávne porasty o výmere 1551 m2, 4377 - záhrady o výmere 457 m2 a z LV č. XXXX k.ú. W. bolo zistené, že vlastníkmi nehnuteľností - rodinný dom č. XXX, postavený na parcele 4374/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 737 m2, predajňa č. 1186 postavená na parcele 3360/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 361 m2 a parcely KN-C č. 4374/4 - orná pôda o výmere 99 m2 sú žalobcovia. Svedkovia P. W. a T. V. vo svojich čestných prehláseniach uviedli, že pri predaji rodinného domu č. XXX (kúpna zmluva 1344/93-2) p. W., studňa nachádzajúca sa na čísle parcely 4375, predmetom predaja nebola. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/557/1992 je zrejmé, že na Okresnom súde Čadca prebiehalo konanie vo veci žalobcov C. Y. a Y. W., proti žalovaným L. P. a Y. P. o nerušenie v užívaní rezervoáru pitnej vody, postaveného na parcele EN 28764 kat. úz. W., ako i vodovodu idúceho od rezervoáru k ich rodinným domom. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že dom žalobcov postavený na parcele č. 4374/2 - zastavaná plocha o výmere 737 m2 je napojený na vodovod vybudovaný v obci W. v lokalite W., vybudovaný v roku 1970 a 1971. Jedná sa o jednoduchú vetvovú gravitačnú vodovodnú sieť. Žalovaným voda netečie. V aktuálnom konaní z obhliadky na miestne samom, vykonanej dňa 18.11.2015, prvoinštančný súd ustálil, že sporná studňa sa nachádza na pozemku patriacom do výlučného vlastníctva žalovanej, studňa je nadkrytá dreveným prístreškom, nachádza sa v nej čerpadlo a elektrické vedenie, je situovaná cca 20 m od nehnuteľnosti patriacej žalobcom. Svedkyňa P. Y. na obhliadne konanej dňa 18.11.2015 uviedla, že predmetnú studňu používal žalobca v rade 1/ odkedy kúpil dom, zo studne čerpal vodu čerpadlom a nikoho iného nevidela užívať predmetnú studňu. Svedkyňa P. W. (matka žalovanej) uviedla, že žalobcom predával dom jej brat L. P., pričom studňa sa nepredala. V minulosti sa zo spornej studne brala voda pre kravu, na pozemku sa pásavali kravy. Žalobcu nevidela využívať studňu. Studňu vybudoval jej otec niekedy v 40-tych rokoch. Svedok G. V. (syn odporkyne) vypovedal, že nemá vedomosť o užívaní studne, momentálne ju neužíva nikto a prístrešok, ktorý studňu nadkrýva, zhotovil žalobca. Svedkyňa V. R. (sesternica žalovanej) vypovedala tak, že studňa bola užívaná vlastníkmi domu, ktorý bol následne predaný žalobcom. Jej matka hovorila, že studňa nebola predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Žalobcov nevidela užívať predmetnú studňu. Svedkyňa P. W. sa nevedela vyjadriť k vlastníctvu spornej studne; studňa stojí na svojom mieste už veľa rokov, užívala ju babka žalovanej. V poslednej dobe videla žalobcu opravovať studňu, ale nevedela sa vyjadriť k tomu, či ju aj užívajú. Svedkyňa Y. O. uviedla, že niekedy v 90-tych rokoch žalobcovia kúpili predmetný dom, pričom studňa patrila k domu. Žalobca v rade 1/ v rodinnom dome, ktorý bol súčasťou Kúpnej zmluvy, prevádzkoval obchod (cukráreň) a pochybovala, že by kúpil nehnuteľnosť bez pitnej vody. Svedkyňa H. W. uviedla, že studňa je na pozemku žalovanej. Predmetnú studňu užívali rodičia žalovanej predtým, ako tam bol „natiahnutý“ vodovod, z ktorého brali vodu starí rodičia žalovanej. Studňa patrila rodičom žalovanej až do doby, kým tam bol natiahnutý vodovod zo studne. 4. Na základe takto zisteného skutkového stavu a prijatých skutkových záverov, vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil v zmysle § 123, § 124, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 129, § 130 ods. 1, § 854, § 865 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Studňa, ohľadom ktorej sa vedie spor, podľa skutkových zistení okresného súdu spĺňa požiadavky kladené na studňu ako samostatný predmet právnych vzťahov, v danom prípade vec nehnuteľnú. Nachádza sa na pozemku žalovanej, je hospodársky určená k trvalému užívaniu s pozemkom, na ktorom sa nachádza a je preto príslušenstvom pozemku v zmysle § 121 OZ. Jedná sa o samostatnú vec v právnom zmysle, preto je možné za podmienok daných § 137 písm. c) CSP rozhodnúť o vlastníctve tejto veci, a to i keď je príslušenstvom veci. Žalobcovia od uzavretia kúpnej zmluvy (t.j. od 30.09.1993) z ktorej odvodzujú svoje vlastnícke právo k spornej studni, túto studňu užívajú, opravujú, starajú sa o jej údržbu. Dom žalobcov je napojený na predmetnú studňu, čo bolo preukázané ohliadkou na mieste samom, pričom studňa bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností. Zároveň bolo obhliadkou na mieste samom zistené, že iná studňa sa v okolí nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov nenachádza. V konaní bolo síce preukázané, že nehnuteľnosť žalobcov je napojená aj na vodný zdroj - rezervoár vybudovaný v časti Konečná, avšak bolo tiež preukázané, že z tohto vodného zdroja vodu nečerpali, naopak, predmetný dom bol napojený práve na spornú studňu. Žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti vykonávali podnikateľskú činnosť, pričom je nemysliteľné, že by činnosť vykonávali bez vody, pričom bolo preukázané, že spornú studňu užívali nerušene až do roku 2014. S prihliadnutím na uvedené, keď žalobcovia preukázali svoje tvrdenia, súd podanej žalobe vyhovel a určil, že studňa postavená na parcele CKN 4375 kat. územia W., zapísaná na LV č. XXXXX, označená bodmi 18, 12, 9, 19 a na parcele CKN 4376 kat. územia W. na LV č. XXXXX bodmi 18,11,10,19 a vyznačená na geometrickom pláne č. 19/2016 z 27.04.2016, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaná naopak nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že predmetná studňa nebola predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993, čím neuniesla dôkazné bremeno. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobcovia mali vo veci plný úspech.
5. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne, alternatívne sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd podľa názoru odvolateľky napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, neuviedol ako sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami a dôkazmi, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Súd neodôvodnil, prečo pri rozhodovaní nevychádzal z písomnej zmluvy, ktorou žalobcovia odkúpili nehnuteľnosti od jej (žalovanej) právnych predchodcov. Napadnutý rozsudok považuje za zmätočný, jeho odôvodnenie za nejasné a nezrozumiteľné, čím okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.). Skutkové zistenia, ku ktorým dospel prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov, sú podľa názoru odvolateľky nesprávne, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala aj stav, keď sa súd nedostatočne vysporiadal s okolnosťami naliehavého právneho záujmu, tento v podstate vôbec neskúmal, pričom podľa názoru odvolateľky na podanej žalobe naliehavý právny záujem nebol. Vecné bremeno k predmetnej studni nebolo na LV č. XXXXX zapísané z dôvodu, že studňa nebola predmetom prevodu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993, a z tohto dôvodu nemohli žalobcovia dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobcovia v podanej žalobe zámerne uviedli, že došlo k prečíslovaniu parciel, čo však nie je pravda. Predmetom prevodu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993 bola studňa postavená na parcele CKN 4374/2 a nie studňa postavená na parcele CKN 4375, 4376. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť tvrdená okresným súdom, že žalobcovia od 30.09.1993 studňu užívajú, opravujú a starajú sa o jej údržbu. Taktiež nebola preukázaná skutočnosť, že by bol rodinný dom žalobcov napojený na predmetnú studňu. Okresný súd síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že iná studňa sa v okolí nehnuteľností patriacich do BSM žalobcov nenachádza a predmetný rodinný dom je napojený na spornú studňu, neuviedol však, na základe akých dôkazov súd pri konštatovaní týchto skutočností vychádzal, keď predmetom obhliadky bola len sporná studňa a nie okolité nehnuteľnosti. Zo žiadneho dôkazu rovnako nevyplýva, že by bol rodinný dom žalobcov napojený na spornú studňu, ale naopak, z výsluchu svedkov ako aj z obhliadky na miestne samom vyplýva, že žalobcovia čerpajú vodu z rezervoáru vybudovaného v miestnej časti W.. Z výsluchu účastníčky Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993 p. W. vyplýva, že predmetom prevodu bola iná studňa
- či táto studňa ešte vôbec existuje a čo sa s ňou stalo mal riešiť prvoinštančný súd. Okresný súd pochybil podľa názoru odvolateľky aj v tom, že sa nezaoberal náležitosťami vzniku vlastníckeho práva vydržaním - nebol preukázaný titul, na základe ktorého mali žalobcovia vlastníctvo k spornej studni nadobudnúť, súd sa nezaoberal otázkou dobromyseľnosti a nerušeného užívania spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia napokon ani netvrdili, že by mali vlastnícke právo k studni nadobudnúť titulom vydržania. Vykonaným dokazovaním boli podľa názoru odvolateľky nepochybne preukázané jej tvrdenia o tom, že sporná studňa nebola predmetom prevodu vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993.
6. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považovali skutočnosti uvádzané žalovanou v podanom odvolaní za nepravdivé a zavádzajúce. Tvrdenia odvolateľky o tom, že predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 30.09.1993 nebola sporná studňa, odvolávajúc sa na svedeckú výpoveď p. W., považovali za nepreukázateľné a tendenčné. V Kúpnej zmluve zo dňa 30.09.1993 je jasne uvedené, že predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť - rodinný dom č. XXX, vonkajšie úpravy, betónová žumpa ako aj sporná studňa. Konanie žalovanej dávajú žalobcovia do súvisu s tým, žalovaná aktuálne nemôže dostať stavebné povolenie z dôvodu, že nemá prípojku na vodu. O prevode spornej studne svedčí nielen Kúpna zmluva zo dňa 30.09.1993 a svedecké výpovede niektorých zo svedkov, ale aj skutočný stav užívania studne po roku 1993, keď túto studňu užívali len žalobcovia. Vyjadrili sa aj k skutočnosti, že v roku 1992 prebiehalo pod sp. zn. 10C/557/1992 na Okresnom súde Čadca konanie o nerušenie užívania rezervoára pitnej vody. K odvolacej námietke žalovanej z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je zrejmé, akým spôsobom a nesprávnym procesným postupom mal súd znemožniť žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace práva. Z uvedených dôvodov žiadali odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku, vrátane priznania trov odvolacieho konania.
7. Žalovaná v odvolacej replike reagujúcej na vyjadrenie žalobcov uviedla, že žalobcovia tak ako v celom vedenom konaní, ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu nijakým relevantným spôsobom nespochybnili tie najzákladnejšie skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie žaloby. V celom rozsahu zotrvávala na podanom odvolaní a poukázala na skutočnosti, ktoré uviedla už v rámci podaného odvolania.
8. Žalovaní v reakcii na odvolaciu repliku žalovanej (odvolateľky) zotrvávali na svojich tvrdeniach, ktoré v konaní produkovali v predchádzajúcich podaniach.
9. Tak ako v odvolacej replike, resp. odvolacej duplike ani v ďalších vyjadreniach (vyjadrenie žalovanej zo dňa 28.12.2017 a vyjadrenie žalobcov zo dňa 16.02.2018) sporové strany neprodukovali žiadne nové skutkové či právne tvrdenia.
10. Všetky podania v rámci odvolacieho konania boli stranám sporu zasielané v zmysle § 373 CSP resp. § 374 CSP. Ďalšie podania, okrem vyššie uvedených, v konaní predložené neboli.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.
14. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto jen nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
15. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku len zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladala svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.
16. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (bližšie napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
17. Aj keď nebol charakter predmetu sporu (studňa) odvolateľkou výslovne namietaný, odvolací súd na doplnenie správneho právneho záveru prvoinštančného súdu uvádza, že v konaniach o určenie vlastníctva k studni sa súdy často zaoberajú otázkou, či je predmet určenia stavbou, t. j. vecou v občianskoprávnom zmysle, a či teda môže byť studňa sama osebe predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podľa okolností veci môže byť studňa samostatnou vecou (stavbou v zmysle občianskeho práva) alebo súčasťou pozemku. Ak má byť studňa samostatnou vecou a predmetom právnych vzťahov, nestačí potom jej užitočnosť, t. j. že slúži potrebám ľudí, ale musí ísť aj o samostatný hmotný predmet. Studňu možno považovať za stavbu, a teda samostatnú vec v občianskoprávnom zmysle (bez ohľadu na vodohospodárske poňatie), ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne podzemná konštrukcia ohraničujúca smerom dovnútra priestor, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou a sčasti slúžiť jej čerpaniu. Studňa vytvorená z betónových skruží sa považuje za samostatnú nehnuteľnú stavbou a za príslušenstvo pozemku. Takáto studňa môže byť i samostatným predmetom právnych vzťahov. Ak nemá studňa žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku (išlo by napr. iba o nespracovaný vrt, nijako nevymedzený voči okoliu). V prejednávanej právnej veci pritom nebolo sporné, že sporná studňa spĺňa definičné znaky toho, aby ju bolo možné považovať za stavbu, ktorá môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.
18. Vo vzťahu k námietke nedostatočnosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd po jeho preskúmaní nezistil naplnenie vytýkaných nedostatkov. Z ustanovenia § 220 CSP vyplývajú základné náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia - súd je povinný uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhali a aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná strana sporu, uviedol ktoré dôkazy použil a poukázal na zákonné ustanovenia ktoré na zistený stav aplikoval, pričom rozhodol o celom nároku žalobcu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zároveň v plnom rozsahu korešponduje s jeho výrokovou časťou.
19. Žalovaná v podanom odvolaní okrem všeobecných tvrdení o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázala aj na konkrétne ňou tvrdené nedostatky, s ktorými sa odvolací súd nestotožnil. Súd podľa odvolateľky neodôvodnil, prečo pri rozhodovaní nevychádzal z písomnej zmluvy zo dňa 30.09.1993, na základe ktorej žalobcovia odkúpili nehnuteľnosti od právnych predchodcov žalovanej. Uvedené tvrdenie nekorešponduje s obsahom vykonaného dokazovania ako ani s odôvodnením napadnutého rozsudku, z ktorého možno jednoznačne ustáliť, že práve Kúpna zmluva č. V 1344/93 zo dňa 30.09.1993 je právnym úkonom, na základe ktorého a od času ktorého bolo preukázané, že žalobcovia nerušene užívali spornú studňu.
20. Neobstojí ani námietka žalovanej o celkovom nesprávnom právnom posúdení veci, ku ktorému súd dospel na základe vykonaných dôkazov, ako ani o tom, že súd sa v danom prípade nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Okresný súd v danom prípade v odseku 11. napadnutého rozsudku jasným a jednoznačným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu považuje naliehavý právny záujem za daný, s ktorým právnym záverom sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. V reakcii na žalovanej tvrdenie o tom, že tu neexistoval rozpor medzi stavom skutočným a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností je potrebné zdôrazniť, že práve skutočnosť, že sporná studňa sa nachádza na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej (zapísaný stav), v právom ponímaní koliduje so skutočným stavom vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, preukázaným Kúpnou zmluvou č. V 1344/93 zo dňa 30.09.1993 v spojení s jej vydržaním.
21. Odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa nepreukázania užívania spornej nehnuteľnosti žalobcami, ktorí sa o ňu zároveň starajú a opravujú ju už od roku 1993, ďalej nepreukázania skutočnosti, že rodinný dom žalobcov je napojený na predmetnú studňu a žalobcovia čerpajú vodu z rezervoáru vybudovaného v miestnej časti Konečná, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, pričom sa jedná len o tvrdenia žalovanej sporovej strany, ktoré nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní (bližšie odseky 8. a 12. napadnutého rozsudku).
22. Nedôvodné je aj tvrdenie žalovanej o tom, že okresný súd pochybil v tom, že sa nezaoberal náležitosťami vzniku vlastníckeho práva žalobcov k spornej studni vydržaním. Je nesporné, že okresný súd aplikujúc citovanú právnu úpravu v odôvodnení rozhodnutia poukázal na stav nerušeného užívania spornej nehnuteľnosti žalobcami od jej kúpy v roku 1993 až do roku 2014, ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania, a teda boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie podanej žalobe.
23. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane od rozhodnutia vo veci samej závislého výroku o trovách prvoinštančného konania, ako vecne správny potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá vo veci podaného odvolania úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).