Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21Csp/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : L. Y., nar. X.X.XXXX, bytom O.. N. XX, A., zast. : JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO : 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO : 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy a o zaplatenie 55,33 eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX uvedená v bode 7, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou zamieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX uvedená v bode 7, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou nepriznáva.

III. Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu v rozsahu 100 %.

V. Súd žalobu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 55,33 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zamieta.

VI. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 55,33 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 %.

VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vydanie neodkladného opatrenia vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 20Csp/29/2012 rozsahu 100%.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX v znení ,,Dohoda o zrážkach zo mzdy. Podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára Dlžník, Spoludlžník I. Spoludlužník 2. a Veriteľ v súlade s § 531 Občianského zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len ,,Dohoda“). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodovacieho konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2. povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2, a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšiemu dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby kým PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. “ je ako neprijateľná neplatná.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2017, po pripustení jej zmeny uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 02.01.2019 (právoplatného dňa 09.01.2019) domáhal I. že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX uvedená v bode 7, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou. II. Žalovaný nemá právo na plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, ktorého sa domáha prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX uvedenej v bode 7, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, (ktorý súd podľa obsahu posúdil ako žiadosť žalobcu o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005) III: Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 55,33 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.07.2027, č.k. 20Csp/29/2017-10 súd okrem iného uložil žalobcovi, aby do 30 dní od doručenia (26.07.2017) podal na príslušnom súde ako žalobca proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v časti dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi účastníkmi tohto konania dňa 14.10.2005. 3. Dňa 14.10.2005 bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou je pod bod 7. zmluvy dohoda o zrážkach zo mzdy. Úverová zmluva ako aj jej časť dohody o zrážkach zo mzdy je typickou formulárovou zmluvou, písanou malými písmenami s množstvm nečitateľného textu. 4. Dňa 05.06.2017 bolo žalobcovi prostredníctvom zamestnávateľa doručená žiadosť spoločnosti. V. Z..F..P.. zastupujúcej žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.02.2017 spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005. Zamestnávateľovi žalovaného ako platiteľovi jeho mzdy C. - H., Z..F..P..,, L.: XX XXX XXX, S. XXXX/XX, XXX XX A., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka: XXXXX/T vznikla tak bez súdu povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, pričom zo mzdy za mesiac jún/2017 bola zamestnávateľom vykonaná žalobcovi zrážka zo mzdy vo výške 55,33, €. Navrhol pripojiť spis tunajšieho súdu 20Csp/29/2017, v ktorom sa nachádza dôkaz o vykonanej zrážke. 5. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom ide o formulárovú zmluvu, a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Má za to, že tak, ako zmluva o úvere tak aj dohoda o zrážkach zo mzdy je tzv. Štandardná fórmulárová zmluva - ide o zmluvu spotrebiteľskú. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať, uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvorí dohodu o zrážkach zo mzdy. 6. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu je potrebné predmetnú dohodu o zrázkach zo mzdy vyhodnotiť za neprijateľnú, a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1-6 Občianskeho zákonníka. 7. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky teda samotnej neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez tohto určenia by bolo jeho právne postavenie ohrozené, naďalej by pretrvával stav jeho objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Predmetný stav vyvolal žalovaný, ktorý predmetnú dohodu textovo sám pripravil, a preto zodpovedá za jej obsah. Zároveň sa vyrieši sporná otázka či žalovaný je oprávnený príjmať pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy. 8. Žalobca sa k podanej žalobe vyjadril tak, že namietol neprípustnosť žaloby o ručenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nakoľko ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti a tá je prípustná len vtedy ako to ustanovuje osobitný predpis. Žalovaný nebol nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, z tvrdení žalobu nie je zrejmé ani zistitené o aké nútenie by malo ísť a či je takékho konanie pripočítateľné žalovanému. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou nakoľko bola a stále je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Neprijateľnou podmienkou je ustanovenie zmluvy, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa, nie však dohoda ktorá kopíruje preberá obsah zákonnej úpravy. Ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou normou a to § 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona o spotrebiteľských úveroch). Poukázal na uznesenie KS v Bratislave č.k. 6Co/142/2016-86. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka t.j. úhrade splátok úveru. Predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Žalobcom uvádzané skutočnosti neboli spochybnené v období 12 rokov. Pričom uviedol, že žalobca ani po 12 rokoch celý úver nesplatil. Z podanej žaloby nevyplýva žiadny skutkový dôvod pre podanie žaloby o zaplatenie sumy 55,33 Eur ako aj toho, aby uvedená suma bola poukázaná na účet zástupcu žalobcu. 9. Žalobca ako reakciu na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žaloba vo vecí samej , resp. jej petit po nariadení predbežného opatrenia je odzrkadlením práve zmeny procesného civilného predpisu a preto sa nedomáha určenia len neplatnosti, ale určenia neprijatel'nosti zmluvnej podmienky, ktorej následok spočíva v jej samej neplatnosti zo zákona. 10. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach je bežným zabezpečovacím inštitútom a nemôž sa tak domáhať neplatnosti toho čo je zákonné. Nedomáha sa neplatnosti inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy ale zmluvnej podminky, ktorou je konkrétna dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005 uvedená vbode 7 a je súčasťou zmluvy o revolgingovom úvere. 11. Podpisom "želanej zmluvy sa žalobca súčasne podpisuje aj pod tú čast' textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťah, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Žalobca nemá nemá možnost' vzniest' ani námietku premlčania. Práva, ktoré považuje za premlčané a zrážka zo mzdy vo výške 55,33 Eur je tak plnením na ktoré žalovaný nemal a nemá nárok a k zrážke by nedošlo nebyť neprijateľnej podmienky. 12. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na 30.01.2019 na ktoré sa nedostavili PZ žalobcu a PZ žalovaného, svoju neúčasť ospravedlnili o odročenie pojednávania nežiadali. Súd na základe uvedeného dospel k záveru že sú splnené podmienky na pojednávanie v neprítomnosti PZ žalobcu a PZ žalovaného, rozhodol, že bude pojednávať v ich neprítomnosti a otvoril pojednávanie (§ 180 , následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 . 13. Súd vykonal dokazovanie listinami: žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 14.10.2005, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 21.02.2007, plnou mocou zo dňa 27.10.2014,, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.07.2017, potvrdením o vykonaní zrážky zo dńa 17.07.2017, výplatnou páskou za obdobou 06/2017, uznesením Okresného súdu Piešťany zo dńa 25.07.2017 č.k. 20Csp/29/2017-10 právoplatným dňom 12.08.2017 a zistil tento skutkový stav veci: 14. Žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 14.10.2005 zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“, V tejto zmluve sa žalovaný o.i. zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 30006,- Sk splatný v 36 mesačných splátkach po 1667 Sk. V zmluve nebola uvedená ročná úroková sadzba úveru. Poplatok za uzatvorenie zmluvy bol dohodnutý vo výške 1500,- Sk. 15. Súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere bola v bode dohoda o zrážkach zo mzdy v znení: Podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára Dlžník, Spoludlžník I. Spoludlužník 2. a Veriteľ v súlade s § 531 Občianského zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len ,,Dohoda“). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodovacieho konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2. povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2, a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšiemu dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby kým A. Z. Z.. Z. F..P.. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. 16. Písomnou žiadosťou zo dňa 21.02.2017 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu: C. - H. Z..F..P.. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Zrážky mali byť poukazované na číslo účtu č.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Celkový dlh uvedený žalovaným v žiadosti bol vo výške 3179,11 Eur. 17. Z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že tento vykonal v prospech žalovaného zrážku zo mzdy žalobcu. 18. Z výplatnej pásky žalobcu za obdobie 06/2017 vyplýva, že zrážky celkom za celé obdobie 06/2017 boli vo výške 55,33 Eur. 19. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 25.07.2017 č.k. 20Csp/29/2017-10 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, uzavretej medzi dlžníkom L. Y., D.. XX.XX.XXXX, žalobcom ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 14.10.2005, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň uložil žalobcovi, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podal na príslušnom súde ako žalobca proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v časti dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi dlžníkom L. Y., D.. XX.XX.XXXX, žalobcom ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 14.10.2005. 20. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 21. Podľa § 551 ods. 1, 2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila 22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva 24. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. 25. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 27. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 28. Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2. ods. 3, ods. 5, ods. 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti 30. Podľa § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 31. Vo vzťahu k výroku I. tohto rozsudku súd uvádza, že v niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad: žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§131 Obchodného zákonníka), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (§ 183 Obchodného zákonníka) a uznesenia členskej schôdze družstva (§ 242 a 260 Obchodného zákonníka), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a Občianskeho zákonníka). Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva možnsoť domáhať sa žalobou určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy či už uzavretej ako súčasť úverovej zmluvy alebo samostatne popri nej. Takáto možnosť nevyplýva ani zo skutočnosti, že súd je za splnenia zákonných podmienok oprávnený resp. povinný vyhlásiť vo výroku rozsudku súdu podmienku používanú dodávateľom v spotrebiteľskú zmluvách za neprijateľnú. Takéto oprávnenia patrí iba súdu v súvislosti s prebiehajúcim konaním zo slabšou stranou sporu - spotrebiteľom ako aj spôsobom a dôvodmi konkrétneho rozhodnutia súdu. Samostatnou žalobou nie je prípustné domáhať sa výroku súdu, ktorým vysloví, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná.

32. Samotná skutočnosť, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia uložil žalobcovi povinnosť v lehote ním určenej takúto určovaciu žalobu podať nemení nič na skutočnosti že nejde o žalobu na určenie právne skutočnosti pri ktorej možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neprijateľnosti súd posudzuje v konaní ako predbežnú otázku a v zmysle § 298 ods. 1 C.s.p. môže vo výroku rozsudku (tak ako aj súd v tomto rozsudku urobil) vysloviť, že určitá podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a uviesť vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky prípadne za podmienok § 298 ods. 2 C.s.p. je súd uviesť znenie takejto neprijateľnej podmienky vo výroku rozsudku povinný. Ani jeden z uvedených postupov však ani v prípade spotrebiteľa nezakladá právo domáhať sa samostatným žalobným návrhom určenia neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. 33. Podľa názoru súdu v prípade uznesenia ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým žalovanému prikázal zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu už predmetné neodkladné opatrenie postačovalo na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobcu - spotrebiteľa a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím by rozhodnutie o jeho nariadení konzumovalo rozhodnutie vo veci samej. Základným cieľom žalobcu bolo predovšetkým zabrániť zrážkam zo mzdy vykonávaným na žiadosť žalovaného. Poučenie o povinnosti podať v lehote určenej súdom žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom tak bolo nadbytočné nakoľko takáto žaloba z poukazom na ust. § 137 písm. d) C.s.p. nie je prípustná. Následne by potom bolo povinnosťou súdu nariadujúceho neodkladné opatrenie poučiť žalovaného že môže podať žalobu vo veci samej ako aj poučiť ho o právnych následkoch s tým spojených. Pričom logicky súd lehotu na podanie takejto žaloby žalovaným neurčuje. 34. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku I. tohto rozsudku, žalobu o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX uvedená v bode 7, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou zamietol. 35. Pri uplatnení viacerých samostatných nárokov , sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní o trovách konania ( pozri R 28/1970 ) . To znamená, že aj otázku úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Súd preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu ku každému z nárokov uplatnených žalobcom(neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, určenie že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, nárok na zaplatenie sumy 55,33 eur titulom bezdôvodného obohatenia) samostatne. 36. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX uvedená v bode 7, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že je tu daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý aj napriek plnému úspechu žalovaného v konaní o tomto nároku nie je možné mu náhradu trov konania priznať. Tento dôvod osobitného zreteľa súd vzhliada v samotnej skutočnosti, že povinnosť podať žalobu o určenie že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná uložil žalobcovi samotný súd v uznesení ktorým vyhovel jeho návrhu a nariadil neodkladné opatrenie. Za takejto situácie, ak žalobca chcel zachovať účinky spojené s takto koncipovaným výrokom právoplatného uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia, bol povinný podať predmetnú žalobu do 30 dní. V súlade zo zásadou iura novit curia - súd pozná právo, žalobca nemohol predpokladať, že mu bola uložená povinnosť podať žalobu ktorá je s poukazom na ust. § 137 písm. d) C.s.p. procesne neprípustná, a bolo by preto nespravodlivá aby pre neúspech v takomto konaní znášal trovy konania protistrany žalovaného. 37. Po vykonanom dokazovaní, zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil záver o dôvodnosti podanej žaloby v časti v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005. 38. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, tento je tu podľa súdu daný s poukazom na ust. § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého ustanovenia sa spotrebiteľ, t.j. žalobca (§ 52 ods. 4 môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalovaný ako veriteľ titulom spornej dohody o zrážkach zo mzdy požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ minimálne jednu zrážku zo mzdy aj vykonal. 39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžaduje vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. 40. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určenie že dodávateľ nemá právo na výkon zrážok zo mzdy spotrebiteľa ak má vyplývať z neplatnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS v myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. 41. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice, pretože takéto preskúmavanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu užívania nekalých podmienkach v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľom. 42. V bode 26 rozsudku Oceano gruppo a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel čl. 6 Smernice 93/13/EHS, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcovi umožňujú, aby sa obhajoval v takých sporoch sám, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľa na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Účinnú obranu spotrebiteľa tak možno dosiahnuť len, ak vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). 43. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže poskytnúť právna ochrana. 44. K otázke naliehavého právneho záujmu ďalej súd dodáva, že tento je v prejednávanej veci vo vzťahu k určenie že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu môže následne účinne s hodnoverným podkladom argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše určenie že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pri ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy). Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

45. Právny vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom je spotrebiteľským čo vyplýva z podstaty uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý je potrebné právne posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ds. 1 OZ, takéto posúdenie zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi v obdobných veciach totožného žalovaného v postavení dodávateľa. Toto nakoniec nebolo ani sporným v konaní. Predmetom tohto sporu v druhom výroku požadovanom žalobcom bolo posúdenie, či žalovaný má alebo nemá práva na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005. 46. Súd predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy s poukazom na ust. § 37 posúdil ako neplatnú. Výkladom ust. § 551 ods. 1 treba dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Z obsahu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že ňou mali byť zabezpečené pohľadávky žalovaného uvedené v Čl. I. tejto dohody. Z Čl. I. pritom vyplýva, že pohľadávky sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstva úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Z Čl. I. dohody taktiež vyplýva, že žalobca ako dlžník má právo, aby jej v prípade riadneho splácania úver bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu (ov). Z uvedeného teda možno výkladom dospieť k záveru, že výkonom zrážky zo mzdy mali byť zabezpečené nielen pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, ale i ďalšie (neurčité, neidentifikované) pohľadávky tvorené prípadnými všetkými revolvingami poskytnutými žalobcovi ako príslušenstvom k nim (bez zrejmého ich obsahu). 47. Predmetná dohoda preto podľa súdu neurčito vymedzovala zabezpečovanú pohľadávku, resp. pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty...), ktoré mali len vzniknúť voči žalobcovi, teda ktoré do budúcna len mali vzniknúť a vyplynúť zo zmluvy o revolvingovom úvere, prípadne jej dodatkov. Podľa súdu vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v dohode o výkone zrážok zo mzdy malo byť jednoznačné a jedinečné. Za daného stavu sa tak predmetom mohli stať aj prípadné ďalšie pohľadávky žalovaného ako veriteľa, pričom ich výšku (celkový dlh) by určoval žalovaný. Žalobca ako dlžník by sa tak dostala do situácie, že by nevedel určiť celkovú výšku zabezpečenej pohľadávky. Takéto dojednanie preto súd posúdil ako neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je podľa súdu aj dojednanie o výške zrážok zo mzdy za stavu, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka vykonaná v dohodnutej výške potom mala byť výška tejto zrážky zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy. Takéto dojednanie je potrebné taktiež považovať za neurčité. 48. Žalobca nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy nakoľko táto bola inkorporovaná do samotného textu zmluvy o revolvingovom úvere a ani nebol riadne poučený o následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti neustáleho navyšovania pohľadávky. Predmetná dohoda neobsahuje uvedenie presnej výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keďže dohode sú len uvedené možné spôsoby vzniku pohľadávky, ktorá môže vzniknúť až v budúcnosti, pričom v dohode je vymedzená pohľadávka tak, že môže byť tvorená úverom vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom k úveru, prípadnými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšími pohľadávkami, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy aj prípadných dokladov a takéto vymedzenie pohľadávky je neurčité a v zmysle § 37 ods. 1 aj neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku s odkazom na ust. § 2 ods. 2 OZ, keďže v zmluvných vzťahoch, ako aj v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ tak musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pri vymedzení možnej pohľadávky spôsobom uvedeným v predmetnej dohode o zrážkach existuje hrozba, že žalovaný ako veriteľ si bude na základe dohody uplatňovať zaplatenie súm, ktoré zodpovedajú nezákonným úrokom, úrokom z omeškania, zmluvným pokutám, ako aj iným nákladom, ktorých zaplatenia by sa žalovaný mohol domáhať a to bez akejkoľvek súdnej kontroly a do doby, pokiaľ spoločnosť písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky pohľadávky sú už splatené, z čoho je zrejmá neurčitosť zmluvného dojednania. 49. Hrubá nerovnováha v postavení strán v neprospech spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak veriteľ vymáha pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážky zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ následne si žalovaný v pozícii veriteľa uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážky zo mzdy bez určenia že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu by s prihliadnutím na absolútnu neplatnosť samotnej zmluvy o revolvingovom úvere a vzájomnú povinnosť strán vrátiť si to, čo podľa zmluvy skutočne dostali stalo neistým. Preto dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadne povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ. Napokon, ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, a to vo všetkých štádiách tak v čase uzavretia, ako aj po jeho uzavretí, išlo by o zbavenie užitočného účinku Smernice 93/13/EHS. Preto je daná dohoda o zrážkach zo mzdy zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je preto v rozpore s § 53 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu absolútne neplatná nemá žalovaný logicky právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu (bez ohľadu na skutočnosť, či zabezpečovaná pohľadávka existuje) a preto súd za daného stavu žalobe vyhovel a určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005 50. S poukazom na § 298 ods. 2 C.s.p. súd v bode VII tohto rozsudku určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, č. XXXXXXXXXX v znení ,,Dohoda o zrážkach zo mzdy. Podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára Dlžník, Spoludlžník I. Spoludlužník 2. a Veriteľ v súlade s § 531 Občianského zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len ,,Dohoda“). Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodovacieho konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2. povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2, a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy (VS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšiemu dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby kým A.F. Z. Z.. Z. F..P.. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka I, Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. “ je ako neprijateľná neplatná. 51. Odhliadnuc od uvedeného súd podrobil prieskumu aj samotnú revolvingovú zmluvu pohľadávku z ktorej mala predmetná neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať a dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14.10.2005, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku / poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 14.10.2005 síce nie je uvedená ročná úroková sadzba, súd je však toho názoru že aj v prípade neuvedenia výšky úroku, musí byť odmena - prospech veriteľa z predmetnej zmluvy v súlade s dobrými mravmi. Nakoľko vak poskytnutá čiastka úveru bola 30006,- Sk pri mesačnej splátke 1667 Sk a počte splátok 36 a poplatku za uzatvorenie zmluvy vo výške 1500 Sk, dospel súd po prepočte uvedených údajov k záveru, že v prípade 36 mesačných splátok by žalobca zaplatil celkovo sumu 60012 Sk to znamená že úrok z úveru aj keď neuvedený musel byť minimáne vo výške uvádzanej ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 27,03 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci október 2005 na úrovni 11,30 % ročne. Aj keď výslovne neuvedená výška úrokov 27,03 % ročne podstatne / viac ako dvojnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci október 2005. Súd netvrdí, že výška úrokov (aj keď výslovne v zmluve neuvedených) pri nebankových spotrebiteľských úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia ako pri bankách / musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. 52. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, aj keď ich v zmluve priamo neuviedol. Priamo neuvedená úroková sadzba 27,03 % ročne / ako podstatná zložka právneho úkonu/ je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o revolvigovom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky /, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Tu je potrebné zároveň potrebné poukázať na skutočnosť že z ust § 502 Obchodného zákonníka vyplýva pravidlo o najvyššiej prípustnej miere úrokov avšak toto nemožno absolutizovať do takej miery, že veriteľovi umožní dojednávať si v podstatne akokoľvek vysoké zmluvné úroky s tým, že nárok na zaplatenie najvyšších prípustných bude vždy platný a v súlade s dobrými mravmi. 53. Pokiaľ ide o nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru resp. ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, k tomuto súd uvádza že aj v prípade, ak by celková odplata za poskytnutie úveru bola súladná s predmetným nariadením vlády resp. ustanovením Občianskeho zákonníka, predmetné nemôže ísť o prekážku pre posúdenie zákonnosti výšky úrokovej sadzby úveru ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy a jej v súladnosti s dobrými mravmi. Úroky z úveru sú jednou z položiek tvoriacich náklady spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom a podliehajú samostatnej kontrole zo strany súdu tak, ako aj sankcie a ďalšie poplatky spojené s úverom. Túto kontrolu musí súd vykonať aj napriek skutočnosti, že veriteľ si nesplní svoju povinnosť a výšku úroku v zmluve neuvedie, v opačnom prípade by súd musel dôjsť k absurdnému záveru, že úžernícky úrok v zmluve neuvedený nespôsobuje vyššie popísané následky. 54. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považuje zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú. 55. Súd len poznamenáva, že žalovaný by výkonom práva z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vykonával úhradu jeho pohľadávky (ktorá navyše nebola nespochybniteľným spôsobom v dohode vymedzená) voči žalobcovi bez súdnej kontroly, čím by dochádzalo k nežiaducemu, nekontrolovateľnému zásahu do majetku žalobcu. Týmto by dochádzalo aj k obchádzaniu súdnej kontroly zmluvných podmienok (dôvodnosti nároku) 56. O nároku na náhradu trov konania o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko jeho žalobe o tomto nároku v celom rozsahu vyhovel. 57. V poradí tretím žalobcom uplatneným nárokom bolo návrh ktorým žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 55,33 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho platiteľ mzdy na základe žiadosti žalovaného v júni 2017 2017 vykonal zrážku zo mzdy 55,33 Eur. Žalobca v žalobe netvrdil, že by predmetná suma bola žalovanému platiteľom mzdy žalobcu aj vyplatená resp. prevedená na č. účtu uvedené v žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov. Súd dospel k záveru, že uvedený nárok žalobcu je na základe výsledkov vykonaného dokazovania nedôvodný. 58. Nakoľko tento nárok žalobca výslovne označil ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia považuje súd za nevyhnutné uviesť, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný 59. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia ). 60. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých ( zákonných ) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby ( obohateného ), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu ( postihnutého ) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané - v predmetnom prípade žalobca. 61. V prebiehajúcom konaní so slabšou stranou sporu spotrebiteľom - žalobcom bol súd viazaný nesporným skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných na návrh žalobcu, z ktorých zhodne jednoznačne vyplynul len záver o skutočnosti, že platiteľ mzdy žalobcu vykonal v júni 2017 zrážku zo mzdy žalobcu vo výške 55,33 eur. 62. Žalobca v predmetnom konaní netvrdil a ani súdu nepreukázal že platiteľ mzdy žalobcu sumu 55,33 eur v júni 2017 po jej zrazení zo mzdy žalobcu vyplatil žalovanému a žalovaný by tieto finančné prostriedky aj prevzal. Súd preto nemohol dôjsť k právnemu záveru o vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia na základe ktoréhokoľvek z dôvodov bezdôvodného obohatenia upravených v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.) Pre takýto záver bolo treba v konaní bez akýchkoľvek pochybností žalobcom tvrdiť a preukázať že po vykonaní zrážky zo mzdy žalobcu zamestnávateľom bola suma vo výške 55,33 Eur vyplatená a prevzatá žalovaným. Povinnosť tvrdenia a Dôkazná povinnosť bola pritom na žalobcovi v predmetnom prípade zastúpenom advokátom, ktorý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní uplatnil. Žalovaný nové skutkové tvrdenia po oznámení predbežného právneho názoru súdu na pojednávaní dňa 30.01.2019 neuviedol, pričom tak neurobil ani do vyhlásenia dokazovania za skončené (vzhľadom na skutočnosť že žalobca spotrebiteľ bol v predmetnom konaní zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 o možnosti spotrebiteľa predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej sa nepoužije). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť ohľadom skutočnosti, či na strane žalovaného nastal majetkový prospech, súd žalobu žalobcu o zaplatenie 55,33 eur titulom bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú zamietol. 63. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09)

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. O nároku na náhradu trov konania o nároku žalobcu na zaplatenie 55,33 eur titulom bezdôvodného obatenia súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalovanému ako plne úspešnému v konaní o tomto nároku priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi rozsahu 100 %, nakoľko jeho žalobe o uvedenom nároku v celom rozsahu zamietol. Súd v zmysle § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

68. Vo výroku VII. tohto rozsudku, súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vydanie neodkladného opatrenia vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 20Csp/29/2012 rozsahu 100%, nakoľko dospel k záveru, že tým, že rozhodnutím v bode III. výroku tohto rozsudku určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.10.2005 a práve úspech v tejto časti konania bol podstatný a rozhodujúci vo vzťahu k otázke nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia, nakoľko samotná skutočnosť že žalobca bol neuspešný čo do výroku ktorým žiadal určiť dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu neprípustnosti takejto žaloby aj napriek skutočnosti že mu povinnosť domáhať sa žalobou takéhoto určenia uložil samotný súd v nariadenom neodkladnom opatrení. Žalobca však v priebehu konania správne a bez akejkoľvek ingerencie súdu zmenil podanú žalobu tak že sa domáhal aj určenia, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, ktorú žalobu súd vyhodnotil ako dôvodnú, vyhovel jej v plnom rozsahu a úspech vrámci tohto uplatneného nároku zakladá nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100%, nakoľko možno konštatovať že vydané neodkladné opatrenia dočasne upravuje pomery strán sporu práv do právoplatného skončenia konania o určenie že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a vo vzťahu k vydanému neodkladnému opatreniu možno hovoriť o plnom úspechu žalobcu už tým že jeho žalobe o určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy bolo vyhovené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.