Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: TATRA CENTRUM, s.r.o., so sídlom Kollárova 73, 036 01 Martin, IČO: 47 600 772, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., Národná 10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/002409/Rep zo dňa 26.01.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Mesto Martin, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo sp. zn.: 22570/2016-PL zo dňa 21.09.2016 účastníkovi konania - žalobcovi uložil podľa § 106 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 3.500,00 Eur za porušenie povinnosti uskutočňovať zmenu stavby v súlade so stavebným povolením v zmysle ust. § 54 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebný zákon“), ktoré sa účastník konania dopustil tým, že v mesiacoch november a december 2015 uskutočnil zmenu stavby „Polyfunkčný objekt - rekonštrukcia“, súp. č. XXX, na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX a parc. č. KN- C 1723/1, k. ú. W., v rozpore so stavebným povolením č. SÚ-21061/106187/2015 zo dňa 16.07.2015, pričom rozpor s predmetným stavebným povolením spočíval v uskutočnení prístavby a nadstavby polyfunkčného objektu v rozsahu nadstavby 4. nadzemného podlažia na existujúcom polyfunkčnom objekte s pôdorysom tvaru U, kde strana od ulice Z. je o rozmeroch 29,2 x 10,4 m a druhá strana o rozmeroch 8,3 x 20,35 m, prístavby skladového priestoru o rozmeroch 6,9 x 7,45 m do úrovne 1. nadzemného podlažia a prístavby hlavného schodiska do úrovne 2. nadzemného podlažia (v rámci prístavby a nadstavby polyfunkčného objektu zrealizované obvodové murivo, vnútorné priečky a stropy). Na základe vyššie uvedených skutočností začal správny orgán Oznámením o začatí konania zo dňa 30.05.2016 správne konanie vo veci prejednania správneho deliktu a uloženia sankcie podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona za porušenie § 54 stavebného zákona. Zhodnotením výsledkov dokazovania v správnom konaní bolo nepochybne preukázané, že účastník konania sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. V prípade zistenia porušenia vyššie uvedenej zákonnej povinnosti, je stavebný úrad ako správny orgán príslušný na konanie a rozhodovanie o správnom delikte na úseku územného plánovania a stavebného poriadku povinný začať konanie a rozhodnúť o správnom delikte, pričom stavebný zákon ako jedinú formu sankcie za porušenie vyššie uvedenej povinnosti pripúšťa uloženie pokuty, v prípade skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona až do výške 66.387,00 Eur. Povinnosť podľa ktorej sa má stavba ako aj jej prípadná zmena uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia je zakotvená v ustanovení § 54 stavebného zákona. V predmetnom prípade ide o zmenu

stavby uvedeného polyfunkčného objektu, ktorá bola povolená Stavebným úradom mesta Martin na základe stavebného povolenia č. SÚ-21061/106187/2015 zo dňa 16.07.2015. Účastník konania bol povinný postupovať v zmysle § 54 stavebného zákona a z toho vyplýva, že stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Účastník konania mohol teda predmetnú zmenu stavby realizovať iba za podmienok explicitne určených v tomto stavebnom povolení. Prípadne zámer účastníka konania uskutočniť predmetnú zmenu stavby odchylne od vydaného a právoplatného stavebného povolenia bolo tak jeho povinnosťou ešte pred začatím realizácie takýchto zmien požiadať o preskúmanie a posúdenie prípustnosti zamýšľaných zmien zo strany stavebného úradu, pričom účastník konania by bol oprávnený predmetné zmeny oproti právoplatnému stavebnému povoleniu uskutočniť až na základe povolenia takýchto zmien zo strany príslušného stavebného úradu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že o zmenu stavby pred dokončením v zmysle § 68 stavebného zákona je nevyhnutné požiadať ešte pred začatím akýchkoľvek stavebných prác na požadovanej zmene stavby, pričom predmetné zmeny sú podľa ich rozsahu predmetom posudzovania príslušného stavebného úradu a možno ich uskutočniť až na základe právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Stavebný úrad zároveň poukazuje aj tú závažnú skutočnosť, že stavebné povolenie podľa stavebného zákona je základnou podmienkou pri uskutočňovaní stavby, resp. jej zmeny, ktorým stavebný úrad zároveň usmerňuje spôsob jej uskutočňovania a vymedzuje stavebníkovi záväzné podmienky v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona, ktorými stavebný úrad zabezpečí najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania a životné prostredie, ktoré je povinný dodržiavať tak, aby sa stavba resp. jej zmena uskutočňovala v súlade so stavebným zákonom. Nakoľko účastník konania uskutočňoval zmenu stavby uvedeného polyfunkčného objektu v rozpore s vydaným stavebným povolením, jednoznačne nerešpektoval túto základnú podmienku a svojou protiprávnou činnosťou ohrozil vyššie uvedené záujmy spoločnosti týkajúce sa výstavby a následného užívania stavby. Vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania vyššie uvedené povinnosti evidentne nerešpektoval, mohol stavebný úrad ako príslušný správny orgán v dôsledku protiprávneho konania účastníka len následne v konaní o dodatočnom povolení predmetnej zmeny stavby skúmať, či jeho protiprávnym konaním nedošlo k rozporu s verejným záujmom. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastník konania predložil všetky doklady nevyhnutné na preukázanie, že dodatočné povolenie predmetnej zmeny stavby oproti právoplatnému stavebnému povoleniu nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, vydal stavebný úrad ako príslušný správny orgán dňa 19.04.2016 rozhodnutie č. SÚ-22477/82330/2016, ktorým účastníkovi konania požadovanú zmenu stavby dodatočne povolil. Uvedenú skutočnosť správny orgán zohľadnil pri určovaní výšky pokuty za spáchaný správny delikt. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán zároveň prihliadol aj na rozsah predmetnej zmeny stavby, ktorú účastník konania uskutočnil v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty zároveň zohľadnil skutočnosť, že účastník konania je podnikateľským subjektom, ktorý má podľa výpisu z Obchodného registra v predmete činnosti okrem iného aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, príprava územia pre uskutočňovanie stavieb, dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov a tiež prípravné práce k realizácií stavby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastník konania ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva viaceré činnosti v oblasti stavebníctva, ktorých podmienky a spôsob vykonávania vymedzuje stavebný zákon, je povinný ustanovenia stavebného zákona poznať, pri vykonávaní stavebnej činnosti v rámci svojho predmetu činnosti ich aj dodržiavať a v prípade ich porušenia je tiež povinný znášať následky svojho protiprávneho konania.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/002409/Rep zo dňa 26.01.2017 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že správny orgán je oprávnený uložiť pokutu právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona za porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 54 stavebného zákona, ak uskutočňuje zmenu stavby (§ 139b ods. 5 stavebného zákona) bez stavebného povolenia. Správny orgán je oprávnený uložiť pokutu právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona aj v tom prípade, ak na zmenu stavby bolo vydané stavebné povolenie, ale stavebník pri uskutočňovaní nepostupoval podľa tohto stavebného povolenia, teda uskutočňoval zmenu stavby v rozpore s vydaným stavebným povolením bez toho, aby vopred

požiadal stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením a stavebný úrad mu túto zmenu podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona povolil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že z napadnutého rozhodnutia a jeho podkladov vyplýva, že stavebník uskutočňoval zmenu stavby a to polyfunkčného objektu č. s. XXX na parcele č. 1727 a 1723/1 v k. ú. W. v rozpore s vydaným stavebným povolením. Túto skutočnosť mal stavebný úrad jednoznačne preukázanú, a to štátnym stavebným dohľadom uskutočneným na predmetnej stavbe dňa 03.12.2015 a 17.12.2015. Táto skutočnosť nebola ani samotným stavebníkom v rámci prejednávania správneho deliktu a i v podanom odvolaní spochybnená. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona bola naplnená. Konanie o správnych deliktoch sa spravuje zásadou oficiality. To znamená, že správny orgán bol povinný začať konanie, ak sa o správnom delikte dozvedel. Na konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje . Správny orgán mal povinnosť upovedomiť účastníka konania, ktorý porušil ustanovenia stavebného zákona o začatí konania, predvolať ho na ústne pojednávanie, dať mu možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a spísať zápisnicu o výsledku pojednávania. Preskúmaním zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä náležite zistil skutkový stav. Na správne zistený skutkový stav správne použil hmotnoprávne predpisy, to znamená, že prvostupňový správny orgán z úradnej povinnosti začal konanie o správnom delikte, v rámci ktorého vykonal všetky procesné úkony, ktoré mu ukladá zákon (upovedomil účastníka konania o začatí konania, uskutočnil ústne pojednávanie, spísal zápisnicu o výsledku pojednávania, dal podozrivému možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam), ďalej skutkovú podstate správne právne kvalifikovať (§ 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona) a pokutu uložil v zákonných medziach (do 66.387,83 Eur). Vo vzťahu k odvolacej námietke, že pri určení výšky pokuty správny orgán neprihliadol na závažnosť porušenia zákona, jeho následky, ako aj na okolnosti za ktorých k tomu došlo, žalovaný uviedol, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil správne a v rámci zákonného rámca. Pokuta bola uložená vo výške 3.500,00 Eur, pričom maximálne môže uložiť pokutu podľa § 106 ods. 2 písm. b) do výšky 66.387,83 Eur. Za neopodstatnenú námietku považoval žalovaný aj námietku o tom, že rozhodnutie nevydala oprávnená osoba, že z ustanovení § 106 ods. 1 a 3 stavebného zákona vyplýva, že príslušným orgánom na prejednanie správneho deliktu pri porušení ustanovení stavebného zákona je stavebný úrad. Podľa § 117 ods. 1, stavebným úradom je obec. Obec je teda príslušná vydať rozhodnutie o správnom delikte podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, pokiaľ sa nejedná o stavbu povoľovanú špeciálnym stavebným úradom, kedy je na prerokovanie priestupku alebo správneho deliktu príslušný špeciálny stavebný úrad. Napadnuté rozhodnutie v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona vydalo mesto W., ktorý je príslušný konať o správnom delikte podľa § 106 stavebného zákona. Zo zápisnice z ústneho pojednávania uskutočnenej dňa 15.06.2016 v rámci prejednávania správneho deliktu vyplýva, že správny delikt prejednal referent stavebného úradu pre priestupky a správne delikty. Žalovaný zároveň uviedol, že nie je oprávnený skúmať, či zamestnanec tohto správneho orgánu, ktorý vo veci v rámci prvostupňového konania rozhodoval spĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad v zmysle ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona. Za splnenie požiadaviek vyplývajúcich z ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona odpovedá vedúci správneho orgánu, t. j. starosta obce.

3. V zákonnej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Uviedol, že ak má byť rozhodnutie správneho orgánu platné a zákonné, tak je potrebné, aby pri jeho vydávaní boli prísne dodržiavané zákonom stanovené podmienky a spôsob na jeho vydanie. Predmetné rozhodnutie Mesta Martin je podpísané Ing. W. W., ktorý mal v tomto prípade konať v zastúpení primátora Mesta Martin. Je nepochybné, že primátor mesta je oprávnený v zmysle zákona o obecnom zriadení vydať rozhodnutie o správnom delikte ako výkon právomocí v oblasti verejnej správy, prípadne k takémuto úkonu poveriť zamestnanca mesta. Primátor Mesta Martin, však žiadneho zamestnanca k tomuto konkrétnemu úkonu nepoveril, ale predmetné rozhodnutie o správnom delikte podpísal poslanec zastupiteľstva Ing. W. W., pričom tento nie je a ani zo zákona nemôže byť zamestnancom mesta. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia musí rozhodnutie vydané v správnom konaní podpísať oprávnená osoba. Žalobca tvrdí, že Ing. W. W., ako zástupca primátora mesta nie je oprávnený vydať rozhodnutie o správnom delikte, teda rozhodnutie týkajúce sa výkonu právomocí v oblasti verejnej správy. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že so žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva právomoc zástupcu primátora zastupovať jeho osobu v neprítomnosti primátora v právnych vzťahoch pri prenesenom výkone štátnej správy a žiadny právny predpis ani neumožňuje nechať sa zastúpiť poslancom mestského zastupiteľstva pri prenesenom výkone štátnej správy. Zástupca primátora je

oprávnený konať za primátora výlučne vo veciach samosprávy, ale nie je oprávnený konať vo veciach prenesenej štátnej správy. Rozhodnutie o správnom delikte vydané v rámci výkonu prenesenej štátnej správy v konaní je preto nutné prísne posudzovať kompetencie oprávnenej osoby v zmysle zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení. Žalobca nespochybňuje právomoc Mesta Martin ako správneho orgánu rozhodovať o správnych deliktoch podľa stavebného zákona, avšak spochybňuje oprávnenosť samotnej osoby Ing. W. W., ktorá predmetné rozhodnutie podpísala za správny orgán. V konkrétnom prípade teda absentuje písomné poverenie primátora Mesta Martin udelené zamestnancovi mesta na rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za súladné so zákonom z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Je povinnosťou správnych orgánov dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a to tak hmotnoprávne ako aj procesné. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v prípade, že by sa správny súd nestotožnil s názorom žalobcu o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, žalobca alternatívne žiada, aby súd rozhodol o znížení výšky pokuty uloženej rozhodnutím Mesta Martin č. 22570/2016-PL zo dňa 21.09.2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty nedostatočne zhodnotil stav, za akého malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Žalobca svojim konaním nespôsobil tretej osobe žiadnu škodu na majetku, zdraví ani na životnom prostredí a rozhodnutím stavebného úradu č. j. SÚ-22477/82330/2016 zo dňa 19.04.2016 bola žalobcovi dodatočne povolená uskutočnená zmena stavby, ktorú vykonal z dôvodu, že ho k tomu prinútili okolnosti. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je a pojmovo musí byť vecou voľného uváženia. To však neznamená, že pokuta môže byť v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán brať na zreteľ závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky a dobu trvania protiprávnosti. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Samo rozpätie sadzby pokuty pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby. Podľa názoru žalobcu pokuta vo výške 5.000,00 Eur absolútne stráca akúkoľvek výchovnú funkciu a pokuta v takejto výške môže mať zásadný vplyv na ďalšiu existenciu žalobcu a tým aj životy ľudí, ktorí pre žalobcu pracujú. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2017/002409/Rep zo dňa 26.01.2017 zrušil.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.05.2017. K námietke o tom, že rozhodnutie bolo podpísané poslancom mestského zastupiteľstva Ing. W. W. žalovaný uviedol, že súčasťou vyjadrenia Mesta Martin je úradne overená kópia poverenia primátora Mesta Martin na zastupovanie udelené Ing. W. W. podľa § 13b ods. 1 a 3 zákona č. 369/1990 Zb.. K námietke o tom, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s argumentáciou odvolateľa, že rozhodnutie bolo vydané neoprávnenou osobou, k tejto námietke žalovaný uviedol, že námietkou sa zaoberal v takom rozsahu, v akom bola táto námietka interpretovaná v odvolaní. Žalobca v odvolaní konkrétne nenamietal osobu, ktorá rozhodnutie podpísala. Vo vzťahu k námietke súvisiacej s vecnou správnosťou rozhodnutia žalobca nesprávne uvádza výšku pokuty 5.000,00 Eur, namiesto 3.500,00 Eur žalovaný uviedol, že žalobné dôvody sú totožné s odvolacími námietkami, ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí č. OU- ZA-OVBP2-2017002409/Rep zo dňa 16.01.2017, tieto zamietol ako neopodstatnené. Na dôvodoch, pre ktoré žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Mesta Martin trvá naďalej. Tie považuje za zákonné, t. j. vydané v súlade so stavebným zákonom a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi a vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu zamietol.

5. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019.

6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP, pričom nezistil dôvodnosť aplikácie § 195 SSP, viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1, § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

9. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

11. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. Podľa ods. 2 stavebného zákona, v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

12. Podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ak stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 66.387,83 Eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

13. Podľa § 107 stavebného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. 14. Podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

15. Podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona, zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

16. Podľa § 13b ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení.

17. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie o správnom delikte podpísal poslanec mestského zastupiteľstva Ing. W., pričom tento nie je a ani zo zákona nemôže byť zamestnancom mesta. Vo vzťahu k tejto námietke súd poukazuje na § 13b ods. 3, z ktorého vyplýva, že zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení. Z uvedeného je zrejmé, že zástupca starostu koná vo vlastnom mene a nie v zastúpení primátora Mesta Martin, ale koná vo vlastnom mene a v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení.

18. Aj námietku vo vzťahu k výške pokuty súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca namietal, že pokuta vo výške 5.000,00 Eur stráca výchovnú funkciu a uložená pokuta môže mať negatívny vplyv na existenciu žalobcu. K tejto námietke súd považuje za potrebné uviesť, že pokuta bola uložená vo výške 3.500,00 Eur. Žalobca namietal výšku pokuty, ktorá nebola uložená. Z uvedeného je zrejmé, že výšku uloženej pokuty nenamietal.

19. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva: Je nesporné, že žalobca uskutočňoval zmenu stavby v rozpore s vydaným

stavebným povolením bez toho, aby vopred požiadal stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením. Skutková podstata správneho deliktu preto bola podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona naplnená. Súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal všetky procesné úkony, správne kvalifikoval skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle stavebného zákona a pokutu uložil v zákonných medziach. Súd preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Z dôvodu, že správny súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Žalobca nebol úspešný v konaní, nemá právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko neboli splnené podmienky (výnimočnosť).

22. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.