Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/90/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: OKNOPLAST SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Ul. Štefánikova 27, 010 01 Žilina, IČO: 36 418 501, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: MK CAR, s.r.o., so sídlom 010 04 Bitarová 301, IČO: 36 438 821, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, v konaní o zaplatenie 12.580,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/101/2014-317 zo dňa 6. októbra 2017 vo výroku I. a III., takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/101/2014-317 zo dňa 6. októbra 2017 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.580,06 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.363,50 Eur od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.703,28 Eur od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.162,62 Eur od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.938,32 Eur od 15.1.2013 do 15.4.2015, zo sumy 2.350,66 Eur od 16.4.2015 do zaplatenia a zo sumy 16.668,83 Eur od 15.1.2013 do 31.3.2015, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.580,06 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.363,50 od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.703,28 Eur od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.162,62 Eur od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.938,32 Eur od 15.1.2013 do 15.4.2015, zo sumy 2.350,66 Eur od 16.4.2015 do zaplatenia a zo sumy 16.668,83 Eur od 15.1.2013 do 31.3.2015, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Výrokom IV. vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 12.580,06 Eur vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 26.2.2014 v spojení s písomným podaním zo dňa 27.5.2014, ktorou sa domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky v sume 29.836,55 Eur spolu s príslušenstvom, na tom skutkovom tvrdení, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k riadnemu uzatvoreniu piatich zmlúv o dielo, s presnou špecifikáciou, že predmetom plnenia žalobcu je dodávka AL okien, garážovej brány i plastových okien podľa špecifikácií, ktoré zodpovedajú požiadavkám žalovaného. Súčasťou každej zmluvy o dielo bol i technický nákres, ktorý jednoznačne identifikuje predmet plnenia, rovnako tam bola dohoda o cene za dielo a doba dodania diela. Všetky zmluvy (zmluvy o dielo č. 7372, 7380, 7398, 7397 a č. 30/2011) sú podpísané ako žalobcom, tak žalovaným. Prevzatie diela bolo v dvoch prípadoch realizované písomným preberacím protokolom, a to protokolom z 15.12.2012, ktorý sa týka dodávky hliníkovej konštrukcie podľa faktúry č. 120957 a dodávky garážovej brány v počte 6 kusov, ktorá sa týka faktúry č. 120956. V ostatných prípadoch žalovaný bezdôvodne odmietal protokolárne prevziať dielo, hoci toto nevykazovalo žiadne vady. Týmto správaním žalovaný porušuje svoju zmluvnú povinnosť podľa článku IV. ods. 2 zmluvy o dielo, ako aj svoju zákonnú povinnosť dielo prevziať podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na skutočnosť realizácie zaplatenia preddavku vo výške 4.000 Eur vo vzťahu k plneniu dodávky garážových dverí.

2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v dôvodoch žaloby nie sú preukázané. Zo žaloby nie je zrejmé, kedy mal žalovaný uskutočniť spomínanú objednávku a táto nie je ani prílohou podania žaloby. Žalobca tým nepreukázal, že došlo ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi. Taktiež nepreukázal, že žalovanému poskytol tvrdené plnenie dodávky tovaru a montážnych prác, cenu ktorých navrhuje zaplatiť. Žalobca nepreukázal, že došlo k vzniku dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, a to k dohode o cene diela, o predmete zmluvy, prípadne k dohode o cene prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

3. V podaní zo dňa 27.5.2014 žalobca uskutočnil návrh na zmenu žaloby v časti uplatneného príslušenstva z titulu úroku z omeškania, ktoré za rovnakú dobu a z rovnakých základov, ako vyplýva zo samotnej žaloby, uplatnil v sadzbe 0,05 % denne, teda v sadzbe dojednanej v jednotlivých zmluvách o dielo a podaním zo dňa 10.6.2015 učinil žalobca pred otvorením prvého pojednávania v tejto veci čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 Eur

4. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu okresný súd uznesením č.k. 19Cb/101/2014-107 zo dňa 18.8.2015 rozhodol o čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 17.256,49 Eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2015.

5. Uznesením č.k. 19Cb/101/2014-110 zo dňa 13. novembra 2015 okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.580,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne, zo sumy 2.363,50 Eur od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.703,28 Eur od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.162,62 Eur od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.938,32 Eur od 15.1.2013 do 15.4.2015, zo sumy 2.350,66 Eur od 15.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 16.668,83 Eur od 15.1.2013 do 31.3.2015 a náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2015.

6. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, podľa obsahu ktorého žalobca svoje právo uplatňuje na základe jedného záväzkovo-právneho vzťahu. Pokiaľ ide o vystavený dobropis, tento mal byť vystavený z dôvodu, že žalobca nedodal 20 kusov okien, ale len 16 kusov okien, v nadväznosti na čo podľa tvrdení žalovaného v dobropisovanej časti záväzok žalovaného voči žalobcovi nikdy nevznikol, a teda nemôže žalobca z takéhoto neexistujúceho záväzku uplatňovať ani úroky z omeškania. Vo zvyšných častiach nedošlo ku prevzatiu plnenia z dôvodu, že nebol vyzvaný na prevzatie plnenia, nedošlo ku prevzatiu týchto akoby samostatných častí objednaného diela, nakoľko sa na diele neustále objavovali vady. Nakoľko dielo bolo podľa tvrdení žalovaného objednané ako celok a vykazuje vady, nebol povinný toto dielo prevziať bez ohľadu na to, aký je obsah dojednaní v písomných zmluvách. Preto považoval žalovaný uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo za predčasné. Dojednanie v zmluve o dielo, že žalovaný je povinný dielo prevziať a zaplatiť dojednanú cenu diela aj pre prípad, že bude dielo v reklamačnom konaní, teda dojednanie, ktoré obsahuje vzdanie sa práva vopred učinené žalovaným, považoval za neplatné. Žalovaný poukázal oprávnenie zadržať zmluvné plnenie, ak druhá strana nie je na plnenie ešte pripravená alebo ak z jej konania vyplýva, že to nesplní. Nakoľko prístup žalobcu k odstraňovaniu vád odôvodňuje záver, že žalobca vady neodstráni, je žalovaný utvrdený v domnienke, že záväzok riadne splniť a odovzdať dielo nebude splnený a z tohto dôvodu zmenil nárok z vád a nemá aktuálne záujem na odstránení vád diela, ale uplatňuje zľavu z ceny diela. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.8.2016 len pre opatrnosť, ak by sa okresný súd nestotožnil s jeho argumentáciou ohľadne predčasne uplatneného nároku zo strany žalobcu, namietol započítanie, v rámci ktorého si uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 70 % istiny uplatňovaného nároku, čo predstavuje 8.806,04 Eur, pričom k uplatneniu tohto započítania došlo listom žalovaného z 18.7.2016, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 27.7.2016.

7. Žalobca k doplnenej procesnej obrane poukázal na logický rozpor pri uplatnení kompenzačnej námietky žalovaného pri súčasnom spochybňovaní samotnej pohľadávky žalobcu. Namietal nedostatok včasnej notifikácie vád žalovaným. K námietke žalovaného, že diela neboli odovzdané, žalobca zdôraznil, že k odovzdaniu v rozsahu diel, ku ktorým nebol spísaný preberací protokol, došlo vstúpením žalovaného do ich užívania, čím žalovaný fakticky diela prevzal.

8. Na výzvu okresného súdu v nadväznosti na podanie žalovaného zo 17.5.2017, aby žalovaný celkom jednoznačne a presne vymedzil, aký prostriedok procesnej obrany v závere tohto podania uplatňuje, právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2017 uviedla, že žalovaný vznáša vo veci vzájomnú žalobu, v rámci ktorej uplatňuje voči žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky 12.580,06 Eur, pričom si vyhradila doplniť skutkové východiská uplatneného práva. Vo všeobecnej rovine právo uplatnené vzájomnou žalobou žalovaný cestou právnej zástupkyne vymedzil ako právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu zľavy z ceny diela. Zároveň avizoval v rámci vzájomnej žaloby uplatňovanie príslušenstva z titulu úroku, ktoré však na uvedenom pojednávaní a ani následne / do momentu meritórneho rozhodnutia o žalobe/ nekonkretizoval.

9. S poukazom na vykonané dokazovanie zhodnotené podľa § 191 ods. 1, 2 a za aplikácie Čl. 8, Čl. 6 ods. 1, Čl. 15 ods. 1, 2, Čl. 4 ods. 1, 2, § 470 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 154 CSP, § 147 ods. 1, 3, 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej už len „CSP“) v spojení s § 536 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 548 ods. 1, § 520 ods. 1, § 429 ods. 1, 2, § 428 ods. 2, 3, § 562 ods. 1, 2, 3, § 563 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 vzhľadom na momenty uzatvorenia zmlúv o dielo, okresný súd konštatoval čiastočnú dôvodnosť žaloby.

10. Okresný súd poukázal na medzi stranami v konaní nesporné skutkové okolnosti, a to vypracovanie písomných Zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 15.8.2012 (č.l. 42), zo dňa 25.9.2012 (č.l. 47), zo dňa 20.8.2012 (č.l. 53), zo dňa 25.9.2012 (č.l. 58) a zo dňa 22.12.2011 (č.l. 66), spísanie Preberacieho protokolu č. G43 zo dňa 15.12.2012 (č.l. 63), vypracovanie písomnej Cenovej ponuky žalobcu vo vzťahu k dodávke hliníkových konštrukcií /hliníkové vchodové dvere vrátane montáže pod č. 7156 zo dňa 10.11.2011 (č.l. 68 až 69), spísanie Preberacieho protokolu č. 4219 (č.l. 71), úhrada faktúry č. OF121047 v sume 16.668,83 Eur k 31.3.2015 žalovaným žalobcovi (č.l. 105), skutočnosť vystavenia dobropisu žalobcom v prospech žalovaného pod č. 25150001 na sumu mínus 587,66 Eur z titulu dodatkovej zľavy na 4 plastové okná, splatného dňa 15.4.2015 (č.l. 104), z ktorých medzi stranami nesporných skutkových okolností vychádzal.

11. Okresný súd uviedol, že žalobca konaní uplatnil právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá zodpovedala samostatným cenám za viaceré samostatné diela realizované žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa na základe samostatných medzi nimi uzatvorených zmlúv o dielo. Z takto vymedzeného predmetu konania plynula pre žalobcu procesná povinnosť preukázať základ a výšku žalovanej pohľadávky pozostávajúcej zo samostatných cien za dielo. Žalobca predložením písomného vyhotovenia zmlúv o dielo, spoľahlivo preukázal základ žalovanej pohľadávky, ktorý predstavujú samostatne medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorené platné zmluvy o dielo. Tento záver okresného súdu jednoznačne vyplýval z obsahu písomných zmlúv o dielo, v ktorých je vždy samostatnou dohodou zmluvných strán vymedzený predmet týchto zmlúv - dielo, ktoré sa na základe tej - ktorej zmluvy o dielo zaväzuje žalobca pre žalovaného zhotoviť, prostredníctvom jeho presnej identifikácie a špecifikácie (rozmermi i materiálom), ktorá špecifikácia vyplývala buď priamo z textu zmluvy o dielo alebo z pripojenej cenovej ponuky (Zmluva o dielo č. 30/2011 podľa č.l. 66, ktorá je zo dňa 22.12.2011) a o cene plnenia ako o oboch podstatných náležitostiach, dohoda o ktorých je potrebná pre platný a účinný vznik zmluvy o dielo. Skutočnosť uzatvorenia týchto zmlúv o dielo medzi rovnakými zmluvnými stranami a ani skutočnosť ich uzatvorenia vo vzťahu k realizácii konštrukcií na jednej stavbe (buď na rodinnom dome štatutárneho zástupcu žalovaného alebo v areáli Družstva Bitarová), podľa okresného súdu nepredstavovala taký jednotiaci prvok, ktorý by z týchto samostatných zmlúv o dielo, práve ťažiskovo vzhľadom na dojednanie samostatných predmetov týchto zmlúv o dielo činil jednu zmluvu o dielo tak, ako to tvrdil žalovaný. Z týchto dôvodov sa okresný súd s tvrdením žalovaného o existencii jedného právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom nestotožnil.

12. Ďalej okresný súd hodnotil, či žalobca v konaní preukázal vznik práva na zaplatenie jednotlivých cien za dielo, a to vo vzťahu ku každému dielu podľa zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným osobitne, samostatne, a teda hodnotil či žalobca preukázal, že si splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať tieto diela ich riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému ako objednávateľovi podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil existenciu len jedného právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným a pri konštatovaných záveroch o preukázaní existencie samostatných zmlúv o dielo medzi žalobcom a žalovaným, okresný súd hodnotil i odkaz žalovaného na argumentáciu podľa odborného článku prof. JUDr. P. P. DrSc., ktorý ťažiskovo rieši splnenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo jeho riadnym ukončením a vo väzbe na to povinnosť objednávateľa vykonané dielo prevziať v pomeroch situácie jedného zmluvného vzťahu medzi zhotoviteľom a objednávateľom, teda pri odlišnom skutkovom východisku než aké bolo v prejednávanej veci, kedy žalobca uplatnil právo na zaplatenie cien za dielo na základe viacerých samostatných zmlúv o dielo. Zároveň pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že vykonané dielo malo vady, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného primárne existenciu týchto vád plnenia žalobcu preukázať a zároveň preukázať, že si z titulu týchto vád plnenia žalobcu uplatnil voči žalobcovi včas nároky z vád, a to s ohľadom na žalobcom vznesenú námietku nedostatku včasnej notifikácie vád, ako jej vznesenie vyplývalo z vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní dňa 26.8.2016 (č.l. 173).

13. Vo vzťahu ku Zmluve o dielo zo dňa 25.9.2012 (č.l. 58 až 59) namietal žalovaný vadu nesprávnej montáže dvoch zo šiestich garážových brán, ktorá vada mala byť v roku 2012 oznámená žalobcovi cestou osoby svedka p. Z.. K tejto časti okresný súd vykonal dôkaz oboznámením samotného obsahu Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2012, z ktorého vyplývalo dojednanie záručnej doby vo vzťahu k tomuto dielu - ku konštrukcii garážových brán v rozsahu dvoch rokov (ostatné - dva roky) a vykonal dôkaz oboznámením Preberacieho protokolu G43 zo dňa 15.12.2012 podľa č.l. 63, z ktorého vyplývalo, že žalovaný prevzal plnenie podľa zmluvy o dielo z č.l. 58 a cenovej ponuky č. 7397 bez závad a potvrdil ukončenie montážnych prác. Uvedené listinné dôkazy hodnotil okresný súd spolu s obsahom svedeckej výpovede svedka p. Z., ktorý po zákonnom poučení svedka uviedol, že konštrukciu garážových brán odovzdal priamo štatutárnemu zástupcovi žalovaného p. G., ktorý plnenie prevzal bez výhrad a podpísal preberací protokol. K svedeckej výpovedi svedka p. Z. okresný súd zdôraznil zákonné poučenie dané tomuto svedkovi, ťažiskovo s ohľadom na ktoré ako skutočnosť znižujúcu hodnovernosť tejto svedeckej výpovede nehodnotil skutočnosť zmluvných vzťahov medzi týmto svedkom a žalobcom v minulosti. Rovnako v tejto časti zohľadnil vyjadrenie sa samotného žalobcu cestou jeho štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.5.2017 (č.l. 276), podľa ktorého vo vzťahu ku tvrdeniu žalovaného, že dva kusy zo šiestich garážových brán boli namontované nesprávne, je potrebné uviesť, že p. G. (štatutárny zástupca žalovaného) mal na predmetnej stavbe osobu, ktorú poveril určitou komunikáciou so žalobcom, a ktorá tak isto povedala, v akej výške má byť ustálený tzv. vágris, t.j. hladina vo výške jedného metra nad budúcou podlahou. Táto osoba takýmto spôsobom určila tento vágris a podľa neho boli garážové dvere namontované. Uvedená osoba nedala ústny pokyn, v akej výške má byť vágris, ale ho priamo nakreslila na ostenie budovy, kde sa mali garážové brány montovať. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov podľa § 191 ods. 1 dospel okresný súd k záveru, že žalobca riadne splnil zmluvnú povinnosť vykonať dielo podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2012 z č.l. 58 jeho riadnym ukončením, teda ukončením bez vád a odovzdaním objednávateľovi. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť postupu žalobcu pri montáži garážových brán podľa pokynu žalovaného, a teda na základe vymienenia montáže garážových brán pri zohľadnení žalovaným určenej výšky, v ktorej sa majú garážové brány montovať, pričom vo vzťahu k tomuto zadaniu žalovaného pre žalobcu, pri stave na stavbe, kde sa garážové brány montovali a kde v čase montáže garážových brán konštrukcia podlahy dohotovená nebola, neexistovala (nebolo v konaní žalovaným preukázané, že by existovala) na strane žalobcu možnosť, vyhodnotiť takéto zadanie (určenie tzv. vágrisu, teda jedného metra nad budúcou podlahou) ako nevhodný pokyn a postupovať podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to nebolo vôbec možné osadenie dvoch garážových brán tak, že jedna z nich bola osadená vyššie a druhá nižšie, hodnotiť ako vadu plnenia žalobcu. Naviac, zo svedeckej výpovede svedka p. Z. a z preberacieho protokolu G43 z 15.12.2012 vyplývalo, že táto vada pri preberaní ani konštatovaná nebola, čo však okresný súd uviedol len podporne vzhľadom na medzi stranami nesporné dojednanie záručnej doby na túto stavebnú konštrukciu, tak ako vyplývalo z predmetnej zmluvy o dielo. Z uvedeného vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2012 (č.l. 58) v dohodnutej výške 2.363,50 Eur pri zohľadnení nespornej skutočnosti zaplatenia zálohy vo výške 4.000 Eur.

14. Vo vzťahu k plneniu podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2012 (č.l. 47 až 48) na realizáciu plastových okien okresný súd ťažiskovo poukázal na vyjadrenie sa samotného štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 26.5.2017 (č.l. 274), v zmysle ktorého táto konštrukcia je vyhotovená bez nedostatkov a vád, pričom skutočnosť osadenia 16 oproti 20 oknám bola vyriešená vystavením dobropisu (č.l. 104). Z uvedeného okresný súd konštatoval vznik práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. 0F121046 splatnej 14.1.2013 v sume 2.350,66 Eur (uvedená suma zodpovedá pôvodne fakturovanej sume pri zohľadnení dobropisu vo výške mínus 587,66 Eur).

15. Osobitne vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nedôvodnosť uplatnenia úroku z omeškania zo základu 587,66 Eur za čas od 15.1.2013 do 15.4.2015 tvrdiac, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 587,66 Eur vôbec nevznikol (č.l. 170) okresný súd poukázal na výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 26.5.2017 (č.l. 276), podľa ktorého si žalovaný objednal u žalobcu 20 okien, čo dojednal s p. Z. a na takýto počet okien bola uzatvorená i Zmluva o dielo, ktorá znela na realizáciu 20 okien. Týchto 20 okien žalobca zabezpečil a prišiel ich na stavbu namontovať, avšak zistil, že pripravených je len 16 stavebných otvorov, a teda 16 okien namontoval a 4 okná nemal kam namontovať a tak ich zobral so sebou. Následne nastúpila komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, výsledkom ktorej bol prísľub p. G. (štatutárny zástupca žalovaného), že zaplatí 16 okien. Uvedenej výpovedi štatutárneho zástupcu žalobcu korešpondoval i obsah samotnej Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2016 (č.l. 47 až 48), z ktorej na strane 2 vyplýval dojednaný počet okien 20 kusov. Na základe vyhodnotenia uvedených dôkazov dospel okresný súd k záveru o preukázaní následnej dohody zmluvných strán (žalobcu a žalovaného) o počte objednaných plastových okien podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, z dôvodu primárne a ťažiskovo neposkytnutia potrebnej stavebnej pripravenosti zo strany žalovaného, a teda z dôvodu nedostatočnej súčinnosti žalovaného, ktorý pripravil stavebné otvory len pre osadenie 16 okien, hoci pôvodne zmluvne dojednal výrobu 20 okien. V nadväznosti na to, ako nedôvodnú hodnotil okresný súd túto časť procesnej obrany žalovaného o nedôvodnosti uplatnenia úroku z omeškania zo základu 587,66 Eur za čas od 15.1.2013 do 15.4.2015.

16. Vo vzťahu k cene za dielo vyúčtovanej faktúrou č. OF121047 splatnou 14.1.2013 na sumu 16.668,83 Eur na základe Zmluvy o dielo zo dňa 20.8.2012 (č.l. 53 až 54) okresný súd poukázal na dispozitívny úkon žalobcu vo vzťahu k tejto časti pôvodne žalovanej pohľadávky, kedy žalobca pred otvorením prvého pojednávania zobral túto časť žalovanej pohľadávky späť z dôvodu jej úhrady po začatí konania a tiež na vyjadrenie sa samotného štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2017 (č.l. 174), ktorý uviedol, že pokiaľ ide o plnenie podľa dokladu označeného ako Zmluva o dielo č. 7380, ktoré sa týka exteriérových hliníkových konštrukcií a montáže hliníkových konštrukcií a viaže sa ku faktúre č. OF121047, tak s touto konštrukciou boli problémy, boli tam nedostatky, ale medzi ním a štatutárnym zástupcom žalobcu p. Chlebcom, s ktorým o tom komunikovali na mieste, došlo k vzájomnému vysvetleniu a dohode o tom, že konštrukcia bude ponechaná tak. Tie okná boli osadené krivo, ale aj budova nebola vybudovaná rovno, takže došlo k dohode, že uvedená konštrukcia bude ponechaná v takom stave, v akom bola vyhotovená (č.l. 174).

17. Pokiaľ išlo o zvyšok žalovanej pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. OF120957 splatnou dňa 29.12.2012 v sume 5.703,28 Eur podľa Zmluvy o dielo zo dňa 22.12.2011 (Zmluva o dielo č. 30/2011 z č.l. 66 až 67) a podľa faktúry č. OF121010 splatnej 11.1.2013 znejúcej na sumu 2.162,62 Eur podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.8.2012 (č.l. 42 až 43), z oboch písomných vyhotovení zmlúv o dielo vyplývala stranami nerozporovaná, čo okresný súd zdôraznil, skutočnosť dojednania záručných dôb pre hliníkové okná a dvere v rozsahu 5 rokov (č.l. 43 pre plnenie podľa Zmluvy o dielo z 15.8.2012) a v rozsahu 5 rokov (č.l. 67 - článok V. Zmluvy o dielo z 22.12.2011). Vo vzťahu ku hliníkovým konštrukciám osadeným v rodinnom dome štatutárneho zástupcu žalovaného (faktúra č. OF120957), žalovaný v konaní tvrdil vadu hliníkových okien, a to konkrétne ich koróziu a s tým spojené odlupovanie farby tejto hliníkovej konštrukcie. V tejto časti okresný súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, pri zohľadnení dojednania záručnej doby v rozsahu 5 rokov, pri realizácii plnenia k 15.12.2012, ako vyplývalo z Preberacieho protokolu č. 4219 z 15.12.2012 (č.l. 71) konštatoval, že nebolo možné vo väzbe na tieto časové súvislosti ako dôvodnú hodnotiť žalobcom vznesenú námietku nedostatku včasnej notifikácie týchto vád. Na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania však nebolo zároveň možné, bez odborného posúdenia príčiny tejto vady, ustáliť záver o preukázaní zodpovednosti žalobcu za túto vadu, a teda skonštatovať, že táto vada bola dôsledkom plnenia žalobcu, teda že vznikla v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu. Uvedený záver okresného súdu, založený na konštatovaní absencie preukázania príčinnej súvislosti uvedenej vady a plnenia žalobcu a jeho uplatnenia i v pomeroch objektívnej zodpovednosti žalobcu za vady diela, potom vylúčil záver o preukázaní dôvodnosti procesnej obrany žalovaného, ktorý tvrdil vadu plnenia žalobcu prejavujúcu sa koróziou a odlupovaním farby hliníkovej konštrukcie. Okresný súd zdôraznil, že dôkazná povinnosť preukázať vady plnenia žalobcu ťažila v tomto konaní žalovaného, a teda žalovaný bol povinný aktívne a určito označiť a navrhnúť vykonanie dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia o vadách plnenia žalobcu. Za takýto aktívny, dostatočne konkrétny a určitý dôkazný návrh zo strany žalovaného nepovažoval okresný súd jeho vyjadrenie v podaní zo dňa 17.5.2017 (č.l. 215), kde žalovaný len vo všeobecnej rovine, a teda nedostatočne určito vo väzbe na vymedzenie konkrétnych vád plnenia žalobcu a v štádiu po poučení o sudcovskej koncentrácii konania, tak ako vyplýva z č.l. 193 a tiež len eventuálne v zmysle jeho vyjadrenia „z opatrnosti“, navrhol znalecké dokazovanie, resp. vyžiadanie odborného stanoviska od odborne spôsobilej osoby podľa § 206 CSP. Vo väzbe na uvedené okresný súd zdôraznil, že žalovaný až na pojednávaní dňa 26.5.2017 jednoznačne, a teda vymedzením konkrétnych skutkových tvrdení vo vzťahu k jednotlivým stavebným konštrukciám, ktoré tvorili predmety zmlúv o dielo uviedol, aké konkrétne vady plnenie žalobcu malo u tej - ktorej konštrukcie mať, a teda po takomto vymedzení vád plnenia žalobcu ťažila žalovaného dôkazná povinnosť označiť a navrhnúť konkrétny dôkaz na preukázanie takto vymedzených vád plnenia žalobcu vrátane preukázania vyššie vymedzenej príčinnej súvislosti označenej vady a plnenia žalobcu, teda na preukázanie skutočnosti, že označená vada je dôsledkom plnenia žalobcu, čo však žalovaný neučinil. Rovnaké konštatovania ako vo vzťahu k vade prejavujúcej sa koróziou a odlupovaním farby hliníkovej konštrukcie okresný súd uviedol v celom ich rozsahu i vo vzťahu ku tvrdeniu žalovaného o praskaní okolia okien a ohýbania okien, nakoľko ani vo vzťahu k týmto vadám, nebolo možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania bez odborného posúdenia v rámci dokazovania ustáliť, či tieto vady sú vadami plnenia žalobcu, a teda či tieto vady vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu.

18. Pokiaľ išlo o ostatné vady (zatekanie cez okno v obývačke, nedoliehanie lamiel na elektrických žalúziách) okresný súd poukázal na to, že tvrdenie o ich existencii bolo obsiahnuté výlučne v mimosúdnej komunikácii strán a v konaní pred súdom prvej inštancie uvedené nebolo, čo zdôraznil s vyústením do záveru, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu na takto vymedzené vady prihliadať a hodnotiť ich pri absencii ich výslovného tvrdenia v pomeroch tohto sporového konania, teda berúc ich do úvahy len z dôvodu ich označenia v mimosúdnej komunikácii medzi stranami. Okresný súd zdôraznil obsah vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 26.5.2017, kde tento výslovne vo vzťahu k jednotlivým stavebným konštrukciám označil žalovaným tvrdené vady plnenia žalobcu, len ktoré aj boli predmetom posudzovania zo strany okresného súdu v tejto veci. Na základe uvedeného okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému i právo na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. OF120957 v sume 5.703,28 Eur a podľa faktúry č. OF121010 v sume 2.162,62 Eur.

19. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v rámci procesnej obrany uplatnil na pojednávaní dňa 26.5.2017 vzájomnú žalobu podľa § 147 ods. 1 CSP, ktorou uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie 12.580,06 Eur z titulu zľavy z ceny diela, s výhradou doplnenia skutkových východísk a s avizovaním uplatnenia príslušenstva z titulu úroku z omeškania. Vzhľadom na takto uplatnené právo zo strany žalovaného a vymedzenie tohto práva, ale najmä vzhľadom na skutočnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania vo vzťahu k predmetu konania, tak ako bol vymedzený žalobcom, ktoré umožnili meritórne rozhodnutie o žalobcom uplatnenej pohľadávke, zvolil okresný súd procesný postup v tejto situácii najvhodnejší a podľa § 147 ods. 4 vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 12.580,06 Eur vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti považoval okresný súd za významné uviesť, že na základe vyjadrenia sa žalovaného cestou jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.5.2017, aby jednoznačne vymedzil, aký prostriedok procesnej obrany v závere podania zo 17.5.2017 uplatňuje, vychádzal súd prvej inštancie pri vyhodnotení následnej reakcie žalovaného cestou jeho právneho zástupcu formou uplatnenia vzájomnej žaloby zo záveru, podľa ktorého tento na vznesenej kompenzačnej námietke z titulu zľavy z ceny diela v sume 8.806,04 Eur, tak ako bola táto kompenzačná námietka vznesená žalovaným na pojednávaní 26.8.2016 (č.l. 171) žalovaný netrvá. I pre prípad zotrvania žalovaného na tejto kompenzačnej námietke by s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania v tejto veci bolo nevyhnutné túto vyhodnotiť ako nedôvodnú, vzhľadom na absenciu preukázania podmienok pre záver okresného súdu o samotnej existencii vád plnenia žalobcu, teda vád, vo vzťahu ku ktorým by bola daná zodpovednosť žalobcu.

20. Za aplikácie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd vyhovel žalobe i v časti uplatneného príslušenstva z titulu úroku vychádzajúc z preukázanej dohody o sadzbe úroku z omeškania 0,05 % denne a tento úrok priznal žalobcovi zo základov a za dobu omeškania, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, pričom pri základe 2.350,66 Eur bol úrok z omeškania priznaný len od 16.4.2015 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti oproti uplatnenému úroku z omeškania rozhodol súd o zamietnutí, tak ako vyplýva z výroku II. (konkrétne rozhodol o zamietnutí 0,05 % úroku z omeškania denne zo základu 2.350,66 Eur za čas od 15.1.2013 do 15.4.2015).

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol pri zohľadnení procesného zavinenia žalovaného na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 Eur podľa § 256 ods. 1 a pri zohľadnení obsahu meritórneho rozhodnutia v tejto veci, kde vo zvyšnej časti žalobe (okrem časti nepatrnej, v ktorej žalobu zamietol - v časti o zaplatenie 0,05 % úroku z omeškania denne zo základu 2.350,66 EUR od 15.1.2013 do 15.4.2015) vyhovel podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k nepatrnému neúspechu žalobcu v konaní postupoval pri aplikácii úpravy Článku 4 ods. 1, 2 CSP.

22. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu titulom nároku na zaplatenie cien za dielo s oporou v predložených písomných zmluvách o dielo ako samostatných záväzkových vzťahov za dôvodný, keď si podľa jeho názoru žalobca riadne splnil zmluvnú povinnosť vykonať dielo podľa každej zo zmlúv o dielo, uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. S uvedenými právnymi a skutkovými závermi sa žalovaný nestotožnil. Podľa žalovaného zo skutkového stavu, ktorý ustálil súd prvej inštancie, vyvodil nesprávny právny záver o tom, že žalobca ako zhotoviteľ diela preukázal základ žalovanej pohľadávky, ktorý predstavujú samostatne medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom platné zmluvy o dielo. Vyhodnotenie takéhoto skutkového stavu je v rozpore so samotným tvrdením žalobcu. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca tvrdil, že pre žalovaného plnil čiastkové diela - dodávku a montáž AL vchodových dverí, hliníkových okien, garážovej brány a príslušenstva z jedného právneho titulu, pričom i v samostatných predsúdnych upomienkach, ktoré predložil ako listinný dôkaz, špecifikuje dodávku diela vrátane montáže ako dielo jednotné. Z uvedeného, s poukazom na ust. § 266 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka je tak možné považovať skutkový záver súdu prvej inštancie o právnom základe uplatneného nároku za nesprávny, keď podľa názoru žalovaného východiskom pre posudzovanie konania osôb nemôže byť len samotné znenie formulárových zmlúv. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu, správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy, vrátane plnenia si záväzkov z uzatvoreného zmluvného vzťahu. I napriek predloženiu písomných formulárových zmlúv nie je dohoda medzi sporovými stranami jednoznačná, keďže sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako i v iných prejavoch vôle pojednáva o jednom diele. Okresný súd nepostupoval správne, ak bral na zreteľ výlučne písomnú formu zmluvy o dielo a nevykonal dokazovanie na výklad prejavu konajúcich osôb.

23. Za nesprávny považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie, že žalobca splnil dojednanú dodávku riadne a včas a že mu vzniklo právo na zaplatenie ceny diela, či už na základe existencie jedného právneho vzťahu alebo i na základe zmlúv o dielo. Podľa platnej právnej úpravy, ako i zo samotných zmlúv o dielo vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym dokončením a odovzdaním diela objednávateľovi. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo, ktoré nie je riadne dokončené. Ak by objednávateľ prevzal dielo s vadami, nič to nemení na skutočnosti, že zhotoviteľ nevykonal dielo riadne. Prevzatie diela objednávateľom diela s vadami nie je preto riadnym vykonaním diela. Uplatnenie nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny na súde pred úplným odstránením vád je predčasné, a teda zhotoviteľ nesplnil podmienku riadneho dokončenia diela.

24. Z obsahu každej zmluvy o dielo, t.j. Zmluvy o dielo č. 7397 zo dňa 25.09.2012, Zmluvy o dielo č. 7398 zo dňa 25.09.2012, Zmluvy o dielo č. 30/2011 zo dňa 22.12.2011 a Zmluvy o dielo č. 7372 zo dňa 15.08.2012 nevyplýva odlišné dojednanie zmluvných strán od úpravy v ust. § 548 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka, s výnimkou sprísnenej požiadavky vyhotovenia preberacieho protokolu o prevzatí vykonaného diela. Keďže pri jednotlivých zmluvách o dielo žalobca nepreukázal, že by vykonal dielo riadne a včas a absentuje akýkoľvek protokol o prevzatí diela s výnimkou Zmluvy o dielo č. 7397 zo dňa 25.09.2012, neuniesol dôkazné bremeno na vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Žalobcovi by vzniklo právo na zaplatenie ceny až vykonaním diela, ktoré v sebe zahŕňa riadne ukončenie, odovzdanie a prevzatie predmetu diela žalovanému ako objednávateľovi, čo žalobca nepreukázal. Sám vo svojich vyjadreniach potvrdil, že k odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným ako objednávateľom nedošlo. Žalovaný mal tak za to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym dokončením a odovzdaním diela žalovanému a rovnako nepreukázal, že by k odovzdaniu diela došlo na základe preberacieho protokolu. Tvrdenia o odovzdaní diela, eventuálne o nesúčinnosti žalovaného zostali na strane žalobcu v rovine tvrdení. Bolo dôkazným ťažiskom žalobcu, aby v konaní preukázal vznik nároku na zaplatenie ceny diela, k čomu nedošlo. Z uvedeného preto záver okresného súdu, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za dielo podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.09.2012 k dohodnutej výške 2.363,50 Eur, podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.09.2012 v sume 2.350,66 Eur, podľa Zmluvy o dielo zo dňa 22.12.2011 v sume 5.703,28 Eur, podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2012 v sume 2.162,62 Eur nie je správny, keď okresný súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu nesprávne vyložil ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Od nesprávnosti, eventuálne správnosti zistenia vzniku práva na zaplatenie ceny diela sa potom odvíja i otázka omeškania, kde priznanie úrokov z omeškania a obdobia, za ktoré je priznané, nemá právny základ. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal právny základ doby údajného omeškania zo strany žalovaného.

25. Samostatne považoval za nesprávny názor súdu prvej inštancie o priznaní úrokov z omeškania zo sumy 16.668,83 Eur, vyúčtovaných faktúrou č. OF121047, ktorú žalovaný uhradil, na základe čoho došlo k späťvzatiu časti pôvodne žalovanej pohľadávky, keďže vzhľadom na vady tohto plnenia mal žalovaný právo cenu diela zadržať až do vyriešenia otázky vadnosti tohto plnenia, a preto sa nemohol dostať do omeškania s úhradou tejto faktúry. Zhotoviteľovi až do vyriešenia otázky medzi sporovými stranami k tomuto plneniu nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie ceny diela, a teda sa žalovaný nemohol s týmto plnením dostať do omeškania. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo právo na zaplatenie ceny diela, teda že by dielo, všetky čiastkové diela dokončil riadne a včas a že by po dokončení - vykonaní diela toto odovzdal žalovanému na základe zmluvne vyžadovaného protokolu. Absencia týchto právnych skutočností nemôže byť zhojená skutočnosťou, že predmet diela objednávateľ užíva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1168/2011. Žalovaný považoval za podstatné doplniť, že s úhradou ceny sa nemohol dostať do omeškania i z toho dôvodu, že si voči žalobcovi uplatnil nárok z vád diela, pôvodne vo forme odstránenia vád, pričom v zmysle platnej právnej úpravy do doby odstránenia vád nie je povinný platiť časť ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by aj vady neboli odstránené. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že na svoje tvrdenia o vadnosti plnenia neprodukoval relevantné návrhy na dokazovanie, resp. že by tieto svoje tvrdenia neuviedol vo vzťahu k súdu. Z hľadiska obsahu vyjadrení strán sporu, predložených dôkazov bola medzi stranami nesporná existencia viacerých vád diela, pričom na tieto skutočnosti žalovaný poukazoval.

26. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil účasť na pojednávaní dňa 06.10.2017, na ktorom nemohol uplatniť svoje procesné práva, pričom išlo o zásah majúci charakter porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.05.2017 bolo konštatované, že na ďalšom pojednávaní bude daný priestor strane žalovaného vyjadriť sa k odstráneniu vád, zaujatiu stanoviska a k možnosti vyjadriť sa k veci a klásť otázky protistrane. Ďalší termín pojednávania vytýčený na 05.09.2017 bol zrušený, pričom okresný súd nariadil nový termín pojednávania na deň 06.10.2017, o ktorom žalovaného neupovedomil v súlade s ust. § 178 CSP. Okresný súd doručoval predvolanie na pojednávanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, kde sa žalovaný do času termínu pojednávania o doručení predvolania nedozvedel, pričom okresný súd konštatoval, že má predvolanie na termín pojednávania dňa 06.10.2017 včas a riadne vykázané, s čím sa žalovaný nestotožnil. V súvislosti s doručovaním predvolania žalovaný poukázal na znenie ust. § 178 CSP, § 105 ods. 1 CSP, § 106 v spojení s ust. § 112 CSP. Uviedol, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že okresný súd doručoval predvolanie na pojednávanie žalovanému výlučne do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, pričom žalovanému nebola doručená notifikácia o doručení tohto predvolania do jeho elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Keďže okresný súd predvolanie nedoručoval na adresu podľa ust. § 106 ods. 1 písm. b) CSP, žalovaný bol názoru, že neboli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania dňa 06.10.2017 a uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, porušené jeho právo na spravodlivý proces, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo a uplatniť všetky práva účastníka priznané mu CSP. Z tohto dôvodu nie je možné prisvedčiť záverom okresného súdu, že by žalovaný nevyvinul dôkaznú povinnosť a nemôže mu byť vytýkané nevykonanie aktívneho a určitého oznámenia a navrhnutie a vykonanie dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia o vadách plnenia žalobcu. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neučinil návrh podľa ust. § 206 CSP, a to s ohľadom na čl. 11 CSP. I z dôvodu predloženia listinných dôkazov týkajúcich sa oznámenia o vadách diela a uplatnenia nárokov z nich, nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že takéto tvrdenie je obsiahnuté výlučne v mimosúdnej komunikácii strán a v konaní pred okresným súdom uvedené nebolo, keďže na tieto tvrdenia v mimosúdnej komunikácii poukazovali obe zúčastnené strany a tieto listinné dôkazy boli vykonané podľa ust. § 204 CSP. Z uvedeného mal za to, že rozhodnutie okresného súdu o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie je predčasné, a to nielen z dôvodu, že na spojenie vecí sú splnené podmienky a naopak, okresný súd vylúčil nárok žalovaného na samostatné konanie bez opory v zákone.

27. Žalovaný podaným odvolaním napadol i výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý považoval za nezákonný, keď okresný súd síce zohľadnil procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 Eur podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré však nesprávne aplikoval, keďže zavinenie na zastavení konania treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. Procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, lebo zobral žalobu voči žalovanému späť a okresný súd nemohol zohľadňovať opodstatnenosť žaloby, keďže v tejto časti vec nebola prejednaná, odhliadnuc, že v tejto časti žalovaný nárok nebol dôvodný. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, žalobu zamietnuť s povinnosťou náhrady trov konania, eventuálne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, správne a v neposlednom rade aj spravodlivé. Uviedol, že na základe piatich samostatne a nezávisle od seba uzatvorených zmlúv o dielo pre žalovaného vykonal a odovzdal mu 5 rôznych diel na dvoch objektoch (rodinný dom N. a bývalý areál družstva Bitarová). Uvedené skutočnosti, t.j. najmä vykonanie piatich rôznych diel, ktoré boli dodané na základe samostatných zmlúv, neexistenciu jedného zmluvného vzťahu, ako v konaní účelovo tvrdí žalovaný, odovzdanie diel, ale aj ďalšie okolnosti s tým súvisiace, potvrdil vo svojej výpovedi najmä svedok Z.. On bol osobou, ktorá so žalovaným uzatvorenie zmlúv dojednávala, rokovala o ich predmete a obsahových náležitostiach, dohliadala na realizáciu diel a so žalovaným komunikovala aj pri odovzdávaní diel a riešila prípadné reklamácie. O vierohodnosti výpovede nie je dôvod pochybovať, nakoľko vyznieva pravdivo, logicky a správne aj vo vzťahu k ostatným vykovaným dôkazom a z nich vyplývajúcich záverov. Tieto skutočnosti vyplývali aj z listinných dôkazov a výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Ľuboša Chlebca. Žalovaný opakovane argumentoval tým, že diela mali vady, a preto neboli riadne zhotovené a odovzdané, na základe čoho mu nevznikla povinnosť zaplatiť cenu diel. Existenciu takýchto vád, najmä vo vzťahu k času, kedy boli zhotovené a odovzdané, ale v konaní nepreukázal a ním uvádzané vady v čase odovzdania diela ani neexistovali. Žalobca ako zhotoviteľ prejavil opakovane ochotu ním označené vady odstrániť, pokiaľ sa žalovaný zaviaže, že následne žalovanú sumu zaplatí. Uvedené žalobca deklaroval nie z dôvodu, že by si bol vedomý pochybenia ako zhotoviteľa, ale z dôvodu, že náklady na ich odstránenie by boli minimálne a žalobca chcel mať konečne zaplatenú žalovanú cenu diel. Žalovaný ale nič neurobil preto, aby sa veci pohli smerom dopredu a problém vyriešil. Pokiaľ žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 Eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, bolo to z dôvodu, že žalovaný sa po dvoch rokoch rozhodol, že uvedenú sumu zodpovedajúcu jednej faktúre zaplatí. Pravdou ale je, že na zadržiavanie uvedenej sumy neexistoval žiaden právny dôvod. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca namontoval hliníkovú konštrukciu naplno, boli nepravdivé, ničím nepodložené a zavádzajúce.

29. Pokiaľ okresný súd žalobcovi priznal zaplatenie úroku z omeškania aj v súvislosti s oneskorenou úhradou tomu zodpovedajúcej faktúry, postupoval správne.

30. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo výroku III., kde priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, t.j. aj za podanie žaloby v časti o zaplatenie sumy 17.256,49 Eur, keď bolo jednoznačne preukázané, že v uvedenej časti žalobca podal žalobu dôvodne a zobral ju späť po tom, ako žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne zaplatil. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že procesne zavinil zastavenie konania, a preto mu nemá byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Takýto záver považoval za nelogický.

31. K argumentácii žalovaného, že okresný súd mu nesprávnym postupom znemožnil jeho účasť na pojednávaní dňa 06.10.2017, a preto si nemohol riadne uplatniť svoje procesné práva, sa žalobca vyjadriť nevedel, pretože nemá vedomosť o tom, akým spôsobom okresný súd predvolával žalovaného. Predpokladá, že obdobným spôsobom ako žalobcu, a preto neexistuje dôvod spochybňovať záver okresného súdu vykonaný na poslednom pojednávaní, kde konštatoval splnenie podmienok na pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Žalobca považoval za správne aj rozhodnutie okresného súdu, ktorým vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Okrem toho sa žalovaný voči uvedenému výroku, i napriek tomu, že ho spochybňuje, neodvolal. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správne potvrdil, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.2.2018 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní (doručenka na č.l. 343 spisu), ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

33. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.580,06 Eur spolu s príslušenstvom a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 34. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/90/2018-366 zo dňa 16.01.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.01.2019 a na webovej stránke tohto súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. 35. Krajský súd primárne v procesnej rovine uvádza, že od 01.07.2016 bol povinný postupovať a konať podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 37. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred odvolacím súdom, keď sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalovaného vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 28.12.2017 (č.l. 338-340 spisu), a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia žalobou uplatneného nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP, za preukázaného splnenia poučovacej povinnosti okresným súdom ust. 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu jej vykonania obsiahnutej v predvolaniach na nariadené pojednávania na deň 13.2.2015 (č.l. 78 spisu) doručených stranám sporu podľa doručeniek na č.l. 77 rub spisu, na deň 21.4.2015 (č.l. 96 spisu) doručenom stranám sporu podľa doručeniek na č.l. 95 rub spisu, na deň 18.12.2015 (č.l. 113 spisu) doručenom stranám sporu podľa doručeniek na č.l. 112 spisu, na deň 17.6.2016 (č.l. 129 spisu) doručenom stranám sporu podľa doručeniek na č.l. 128 rub spisu, na deň 26.8.2016 (č.l. 143 spisu) doručenom stranám sporu podľa doručeniek na č.l. 142 rub spisu, ako i podľa § 153 CSP, § 154 podľa predvolania na nariadené pojednávanie na deň 26.5.2017 spolu s výzvou zo dňa 21.4.2017 na označenie a predloženie prostriedkov procesnej obrany žalovanému (doručenka na č.l. 207, 210 spisu), predvolania na nariadené pojednávanie na deň 6.10.2017 (doručenky na č.l. 304, 306 spisu). 38. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 39. Okruh odvolacích dôvodov žalovaného bolo možné zaradiť do roviny procesnej námietky pri tvrdení žalovaného, že okresný súd nemal splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 06.10.2017 v neprítomnosti žalovaného, ktorý nemal riadne a včas doručené predvolanie, a týmto postupom mu bolo upreté právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, dodať dôkazy svedčiace v jeho prospech. V druhom rade sa odvolacia argumentácia žalovaného viazala k samotnej správnosti rozhodnutia okresným súdom, keď žalovaný tvrdil existenciu jedného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého nedošlo k vzniku práva žalobcu na plnenie z dôvodu, že nedošlo k riadnemu vykonaniu a odovzdaniu diela.

40. K odvolaciemu dôvodu žalovaného v procesno-právnej rovine argumentácie nesplnenia procesných podmienok pre prejednanie a rozhodnutie veci okresným súdom v jeho neprítomnosti na pojednávaní konanom dňa 06.10.2017, a tým upretia práva žalovanému vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, označiť a navrhnúť dôkazy svedčiace v jeho prospech, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. Poukazuje sa na zákonný postup okresného súdu, ktorý v súvislosti s nariadeným termínom pojednávania na 6.10.2017 doručoval predvolanie žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému do elektronickej schránky podľa ust. § 105 ods. 1 veta za bodkočiarkou (Informácia o prijatí správy na spracovanie na ÚPVS na č.l. 303, 305 spisu) v zmysle doručenky zástupcu žalobcu na č.l. 304 spisu dňa 12.09.2017 a žalovanému podľa doručenky na č.l. 306 spisu s textom ,,Vypršanie úložnej lehoty s fikciou doručovania“ dňa 27.09.2017 - doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia. V tejto súvislosti sa poukazuje na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente v platnom znení, podľa ktorého elektronické podania a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Podľa § 32 ods. ods. 2 a ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy. Zároveň sa poukazuje i na ust. § 111 ods. 1 veta za bodkočiarkou a veta druhá CSP, podľa ktorého údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Z vyššie uvedeného okresný súd preto zákonným spôsobom konštatoval riadne vykázanie doručenia predvolania, a tým splnenie podmienok pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Ak okresný súd mal splnené procesné podmienky k prejednaniu veci aj v neprítomnosti žalovaného, tak takýmto postupom nebolo žalovanému odňaté jeho právo konať pred súdom.

41. Krajský súd k záveru, že žalovanému postupom okresného súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom, poukazuje aj na časový horizont, ktorý tu bol od doručenia okresným súdom vydaného platobného rozkazu č.k. 10Rob/70/2014-21 zo dňa 2.4.2014 žalovanému dňa 9.4.2014 v zmysle doručenky na č.l. 22 spisu a rozhodnutia vo veci okresným súdom napadnutým rozsudkom dňa 6. októbra 2017. Po celú túto dĺžku súdneho konania tak žalobca, ako aj žalovaný mali vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj Ústavou Slovenskej republiky garantových práv a bolo už len na stranách sporu, akým spôsobom ich budú naplňovať. Vzhľadom k dĺžke súdneho konania, ako aj jeho priebehu pred okresným súdom sa poukazuje, že vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 13.2.2015 (č.l. 77 spisu), ktoré predvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu riadne prevzal podľa doručenky na č.l. 77 rub spisu dňa 23.1.2015. Zástupca žalovaného podaním zo dňa 26.01.2015, osobne podaným Okresnému súdu v Žiline dňa 27.01.2015 (č.l. 79 spisu), požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a zároveň z tohto dôvodu žiadal ospravedlniť neprítomnosť žalovaného, ktorý trvá na osobnej účasti zástupcu a vytýčiť nový termín pojednávania. Okresný súd podaním zo dňa 3.2.2015 zaslaným e-mailom zástupcovi žalovaného oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, na čo reagoval zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 4. februára 2015, v ktorom zotrval na dôvodoch odročenia pojednávania s odkazom na rokovanie o dohode medzi stranami sporu, na čo okresný súd e-mailom zo dňa 5. februára 2015 žiadosti zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania vyhovel. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.2.2015 (č.l. 94 spisu) krajský súd zistil, že pojednávanie bolo odročené na 21.4.2015. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.4.2015 (č.l. 99-100 spisu) bola okresným súdom skonštatovaná prítomnosť právnych zástupcov, ktorí zhodne potvrdili prebiehajúce mimosúdne rokovania o predmete sporu, na čo bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že zástupca žalobcu v lehote 2 mesiacov vyrozumie okresný súd o výsledku jednaní. Predvolanie na ďalší termín nariadeného pojednávania na deň 18.12.2015 bolo žalovanému doručené podľa doručenky na č.l. 112 spisu dňa 2. decembra 2015 a jeho zástupcovi dňa 2.12.2015. Zástupca žalovaného podaním zo dňa 10.12.2015, osobne podaným Okresnému súdu v Žiline dňa 10.12.2015 (č.l. 114 spisu), požiadal o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že medzi stranami prebiehajú mimosúdne rokovania, ktoré by mohli pravdepodobne viesť k mimosúdnej dohode, z ktorého dôvodu žiadal odročiť pojednávanie na neurčito. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.12.2015 (č.l. 123 spisu), okresný súd tomuto návrhu vyhovel a pojednávanie odročil na neurčito. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 17.6.2016 (č.l. 128 spisu), ktorý bol riadne doručený žalovanému dňa 7.6.2016 a zástupcovi žalovaného dňa 6.6.2016 (doručenky na č.l. 128 rub spisu). E-mailom zo dňa 10. júna 2016 a doloženým originálom dňa 13.06.2016 zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu plánovaných termínov špecifikovaných v tomto podaní, ktorej žiadosti bolo okresným súdom podľa e-mailu zo dňa 14. júna 2016 vyhovené. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.6.2016 (č.l. 141-142 spisu) bolo pojednávanie odročené na termín 26.8.2016, ktoré predvolanie bolo doručené žalovanému dňa 4.7.2016 a zástupcovi žalovaného dňa 29.6.2016 (doručenky na č.l. 142 rub spisu). Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.8.2016 (č.l. 168-175 spisu) bolo krajským súdom zistené, že bolo nariadené pojednávanie za prítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, žalovaného a jeho zástupcu, ktorí boli vypočutí k veci, následne okresný súdom postupoval podľa ust. § 181 ods. 2 a určil nesporné a sporné tvrdenia strán a pojednávanie odročil na deň 4.10.2016 s tým, že žalobca zabezpečí účasť označených svedkov a žalovaný v určenej lehote predloží listiny, a to elektronickú komunikáciu z 11.3.2015. Podaním zo dňa 28.9.2016, doručeným osobne okresnému súdu dňa 29.09.2016 (č.l. 178 spisu), žalobca požiadal o odročenie pojednávania, z dôvodu opätovne prebiehajúcich mimosúdnych jednaní strán sporu, o čo následne požiadal i zástupca žalovaného v podaní zo dňa 03.10.2016 (č.l. 184 spisu), ktorým bolo podľa e-mailu okresného súdu zo dňa 3. októbra 2016 vyhovené, s poukazom na postup podľa ust. § 163 (č.l. 179 spisu). Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.10.2016 (č.l. 186 - 187 spisu) bolo zistené, že okresný súd rozhodol o prerušení konania podľa § 163 ods. 1 na tri mesiace. Podaním zo dňa 11.4.2017 zástupca žalobcu požiadal o vytýčenie termínu pojednávania, nakoľko nedošlo k dohode strán sporu. Okresný súd vytýčil termín pojednávania na deň 26.5.2017, ktoré predvolanie bolo doručené stranám sporu prostredníctvom ich zástupcov (doručenka na č.l. 203, 207 spisu), spolu s výzvou na označenie a predloženie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, ktoré vo veci uplatňujú s poukazom na ust. § 153 ods. 1, 2, 3 a poučením o následkoch nepredloženia týchto prostriedkov včas. Na základe výzvy okresného súdu sporové strany označili a predložili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to žalovaný v podaní zo dňa 17.05.2017 (č.l. 218-268 spisu). Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.5.2017 (č.l. 272-278 spisu) bolo vykonané pojednávanie za konštatovanej prítomnosti strán sporu a ich zástupcov, zástupca žalovaného bol doslovne oboznámený s vyjadrením zástupcu žalobcu zo dňa 4.5.2017 a zároveň bol vyzvaný, aby vymedzil v nadväznosti na podanie z 17.5.2017, aký prostriedok procesnej obrany uplatňuje, bolo vykonané dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, vyjadrením zástupcov strán, a pojednávanie bolo odročené na deň 5.9.2017, ktorý termín strany a ich zástupcovia zobrali na vedomie. Podaním zo dňa 17.07.2017, podaným osobne okresnému súdu dňa 17.07.2017, zástupca žalovaného oznámil ukončenie právneho zastúpenia v danej veci a súčasne priložil dohodu o ukončení právneho zastupovania (č.l. 282, 283 spisu). Podaním zo dňa 04.09.2017 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania na deň 05.09.2017 z dôvodu zahraničnej cesty štatutárneho zástupcu žalovaného a náhlych zdravotných komplikácií druhého štatutárneho zástupcu žalovaného. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.9.2017 bolo zistené, že pojednávanie bolo odročené na deň 6.10.2017, na ktorí budú predvolaní zástupca žalobcu, priamo žalovaný (doručenky na č.l. 304, 306 spisu). Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.10.2017 (č.l. 307 spisu) bolo okresným súdom konštatované zachovanie lehoty na prípravu pojednávania podľa § 179 ods. 1 CSP, splnenie procesných podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie, po vykonaní ktorého dokazovanie vyhlásil za skončené a vo veci rozhodol.

42. Krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, a to s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v Čl. 6 CSP, ale aj v Čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán sporu možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany civilného sporového konania, ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia, alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany sporu, nie je podstatné ani to, ktorá zo strán sporu sa stane žalobcom a ktorá je žalovaným (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu, ktorá je upravená aj v Čl. 6 aplikovať vo vzťahu ku stranám súdneho konania, t.j. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ako strana v spore pri rovnosti so žalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a je to práve súd, ktorý aj podľa Čl. 17 postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd poskytol žalovanému ako strane sporu priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje primerane aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

43. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani Ústavou garantovaných práv žalovanému ako strany v zmysle Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo v danom prípade žalovaného ako strany sporu, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov aj v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným, postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky.

44. Podľa názoru krajského súdu nebolo odňaté ani právo žalovaného v označovaní a predkladaní dôkazov. V podstate žalovaný už v rámci ním podaného odporu v podaní zo dňa 22.04.2014 proti vydanému platobnému rozkazu a následne v prebiehajúcom súdnom konaní si mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. mal možnosť označiť a pripojiť dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Plnenie si dôkaznej povinnosti tej - ktorej strany sporu nie je možno zužujúco viazať len na jedno nariadené ústne pojednávanie na deň 6.10.2017, pretože žalovaný v zmysle Čl. 8 bol povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a zároveň bol žalovaný okresným súdom poučený, že prostriedky procesnej obrany má uplatniť včas podľa § 153 ako i zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 154 CSP. Dôkazná povinnosť žalovaného sa predsa vzťahovala na ním podané prostriedky procesnej obrany. Ak boli pred okresným súdom splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, tak zákonite boli splnené podmienky k vykonávaniu dôkazov v neprítomnosti žalovaného, pre ktorú skutočnosť nie je možné konštatovať odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, a to ani v rovine vykonávania dokazovania.

45. K druhému odvolaciemu dôvodu žalovaného viažucemu sa k veci samej zvýrazňuje odvolací súd, že nepochybne s uplatneným nárokom žalobcu vymedzeným v žalobe zo dňa 18.02.2014 vo väzbe na doplnenie argumentácie a dôkazov v podaní zo dňa 27.05.2014 (č.l. 38-86 spis) v spojení s čiastočným späťvzatím žalobcu, a to v časti o zaplatenie 29.836,55 Eur spolu s úrokom z omeškania, a pripustenou zmenou žaloby okresným súdom uznesením č.k. 19Cb/101/2014-110 zo dňa 13. novembra 2015, bola spojená dôkazná povinnosť žalobcu a oproti nej stojaca dôkazná povinnosť žalovaného v rámci obrany proti tomuto nároku podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a Čl. 8, § 151 ods. 1, 2, § 154 za vzatia do úvahy procesného postupu okresného súdu, ktorý postupom podľa ust. § 147 rozhodol výrokom IV. o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného o zaplatenie 12.580,06 Eur na samostatné konanie, a žalovaný predmetný výrok osobitne nenapadol.

46. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

47. Podľa ust.§ 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

48. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 387 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k napadnutým výrokom I. a III. a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti, tak skutkového, ako aj právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ustanovenie § 387 ods. 2 umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/05, podľa ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“ a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.

49. Len na doplnenie a k odvolacím dôvodom žalovaného sa uvádza nasledovné.

50. K odvolacím dôvodom vo veci samej primárne krajský súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu. V danom prípade okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a podrobne opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal, dostatočným spôsobom vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd mal za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním žalovaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia (§ 220 ods. 2 .

51. Žalovaný odvolaním napadol prvý výrok rozsudku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12.580,06 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.363,50 od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 5.703,28 Eur od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.162,62 Eur od 12.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.938,32 Eur od 15.1.2013 do 15.4.2015, zo sumy 2.350,66 Eur od 16.4.2015 do zaplatenia a zo sumy 16.668,83 Eur od 15.1.2013 do 31.3.2015 vyhovel z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

52. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež námietka žalovaného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

53. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu, obrany žalovaného, dôsledne postupoval i v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

54. Medzi stranami v konaní boli nesporné skutkové okolnosti, a to vypracovanie písomných Zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 15.8.2012 (č.l. 42), zo dňa 25.9.2012 (č.l. 47), zo dňa 20.8.2012 (č.l. 53), zo dňa 25.9.2012 (č.l. 58) a zo dňa 22.12.2011 (č.l. 66), spísanie Preberacieho protokolu č. G43 zo dňa 15.12.2012 (č.l. 63), vypracovanie písomnej Cenovej ponuky žalobcu vo vzťahu k dodávke hliníkových konštrukcií /hliníkové vchodové dvere vrátane montáže pod č. 7156 zo dňa 10.11.2011 (č.l. 68 až 69), spísanie Preberacieho protokolu č. 4219 (č.l. 71), úhrada faktúry č. OF121047 v sume 16.668,83 Eur k 31.3.2015 žalovaným žalobcovi (č.l. 105), skutočnosť vystavenia dobropisu žalobcom v prospech žalovaného pod č. 25150001 na sumu mínus 587,66 Eur z titulu dodatkovej zľavy na 4 plastové okná, splatný dňa 15.4.2015 (č.l. 104).

55. Pri uplatnenom nároku žalobcu sa vychádzalo zo Zmlúv o dielo, uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 15.08.2012, 25.09.2012, 20.08.2012, 25.09.2012 a zo dňa 22.12.2011 tak, ako sa tieto písomne zachytené zmluvy nachádzajú na č.l. 42, 47, 53, 58 a 66 spisu. Krajský súd sa po oboznámení s obsahom žalobcom predložených písomných zmlúv o dielo stotožňuje s vyhodnotením týchto listín okresným súdom v tom smere, že predmetné zmluvy o dielo predstavujú každú jednotlivo samostatnú dohodu zmluvných strán, keďže obsahujú vymedzený predmet diela prostredníctvom jeho presnej identifikácie a špecifikácie, ktorá vyplýva buď priamo z textu listiny alebo cenovej ponuky a dohodu o cene. Predmetné listinné dôkazy doložené žalobcom sú opatrené prejavom vôle za žalobcu ako zhotoviteľa i za žalovaného ako objednávateľa, pričom každá z týchto zmlúv má samostatný predmet, ktorý je i osobitne nacenený v rámci dohody. V podstate žalovaný ako odvolateľ ani v písomnom odvolaní neuviedol, konkrétne nevyjadril, v čom vidí nesprávne právne posúdenie okresným súdom, týkajúce sa samostatne predložených zmlúv, keď odkazoval len na návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žalobca uviedol, že pre žalovaného plnil čiastkové diela. Okresný súd pri posudzovaní písomne predložených zmlúv o dielo ako samostatných právnych úkonov vychádzal správne i z toho, že síce išlo o uzatvorenie zmlúv medzi rovnakými subjektmi, ako aj ich uzatvorenie vo vzťahu k realizácii rekonštrukcie na stavbe, a to rodinnom dome štatutárneho zástupcu alebo areáli Družstva Bitarová, čo však nepredstavovalo taký jednotiaci prvok, ktorý by z týchto samostatných zmlúv o dielo činil jednu zmluvu o dielo. Súhlasí preto odvolací súd so záverom okresného súdu, vyjadreným v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v danom prípade išlo o samostatné právne vzťahy, zmluvy o dielo a nie o existenciu jedného právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom tak, ako to tvrdil žalovaný. Tento záver krajského súdu vychádza i z dikcie ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Z písomne predložených zmlúv o dielo nepochybne vyplynula určitosť každého jednotlivého diela, ktorá vyplývala z pripojeného nákresu ku každej jednotlivej zmluve o dielo, prípadne bola určená množstvom, resp. metrami štvorcovými. Predložené zmluvy o dielo tak naplnili pojmové znaky zmluvy o dielo, a to špecifikáciou predmetu a dohodou o cene.

56. K odvolacej námietke, týkajúcej sa nesprávneho posúdenia vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela, za stavu záveru jednotlivo uzatvorených zmlúv, správne okresný súd skúmal, či ku každej jednotlivo uzatvorenej zmluve vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie ceny za dielo, teda či žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Okresný súd vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 25.9.2012 (č.l. 58 spisu) na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, posúdenia obsahu zmluvy o dielo, obsahom preberacieho protokolu G43 z 15.12.2012, v rámci ktorého žalovaný potvrdil, že dielo prevzal bez závad a potvrdil ukončenie montážnych prác, v spojení s výpoveďou svedka p. Z., mal preukázanú skutočnosť postupu žalobcu pri montovaní garážových brán v zmysle pokynov žalovaného, nesporne vyplatenej zálohy vo výške 4.000 Eur, pričom dospel k správnemu záveru o vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo v dohodnutej výške 2.363,50 Eur. Vo vzťahu k plneniu podľa Zmluvy o dielo zo dňa 25.9.2012 na realizáciu plastových okien v zhode s okresným súdom i krajský súd poukazuje na tvrdenie štatutárneho zástupcu žalovaného do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.05.2017 (konkrétne na č.l. 274 spisu), kde uviedol „konštrukcia uvedená v obsahu tohto dokladu je vyhotovená, resp. bola vyhotovená bez nedostatkov, bez vád a nevykazuje vady ani teraz“. Pokiaľ sám žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil riadne vykonanie diela zo strany žalobcu, potom záver okresného súdu o vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou č. OF121046, splatnej dňa 14.01.2013 v sume 2.350,66 Eur (po zohľadnení dobropisu vo výške 587,66 Eur, ktorý dobropis rovnako žalovaným spochybnený nebol, bol správny a žalovaným nevyvrátený. V súvislosti s cenou diela vyúčtovanou faktúrou č. OF121047 podľa Zmluvy o dielo zo dňa 20.08.2012 krajský súd vo vzťahu k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny tohto diela poukazuje na výpoveď žalovaného tak, ako bola citovaná i okresným súdom v odseku 30. odôvodnenia rozsudku, ktorý potvrdil existenciu dohody o tom, že „konštrukcia bude ponechaná v takom stave ako bola vyhotovená“ a na dispozitívny úkon žalobcu vo vzťahu k časti pôvodne žalovanej pohľadávky, z dôvodu jej úhrady po začatí konania. Čo sa týka Zmluvy o dielo zo dňa 22.12.2011 a vo vzťahu k nej k faktúre č. OF120957 a faktúry č. OF121010 podľa Zmluvy o dielo zo dňa 15.8.2012, v zhode s okresným súdom i krajský súd na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu uvádza, že pri realizácii plnenia k 15.12.2012 a žalovaným tvrdenej vade, spočívajúcej vo vade hliníkových okien, konkrétne ich korózii a s tým spojené odlupovanie farby tejto hliníkovej konštrukcie, bol žalovaný povinný preukázať zodpovednosť žalobcu za predmetné vady. Na predmetné tvrdenie žalovaný relevantné dôkazné prostriedky neoznačil a ani nepredložil. V ostatnom krajský súd, a to vo vzťahu k žalovaným tvrdeným vadám primárne zdôrazňuje, že žalovaný bol v rámci svojej obrany vo vzťahu k preukázaniu vadnosti plnenia žalobcu povinný nielen tvrdiť existenciu vád, ale i príčinnú súvislosť týchto vád s plnením žalobcu, a tieto svoje tvrdenia podložiť dôkazmi. Dodáva sa, že predsa príčina vadnosti diela nie je vždy spôsobená vadným vykonaním diela. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie popísané vady boli vadami, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu. Ak žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie svoje tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázal, tak jeho obrana musela byť zhodnotená ako nedôvodná. Súhlasí krajský súd s postupom okresného súdu, ktorý v rámci svojho konania posudzoval len existenciu vád, ktoré boli výslovne tvrdené v rámci sporového konania. K poukazu žalovaného na predsporovú mimosúdnu komunikáciu strán uvádza odvolací súd, že v rámci vyvolaného súdneho konania, pokiaľ je tvrdená vadnosť, tak je predsa potrebné označiť, popísať tieto vady tak, aby sa nimi mohol súd zaoberať a zhodnotiť. K tvrdeniu, že žalovaný mimo diela podľa Zmluvy o dielo č. 7397 zo dňa 25.09.2012, neprevzal plnenie (dielo) od žalobcu preberacím protokolom, krajský súd uvádza, že predsa až vo vzťahu k prevzatému dielu je možné vytýkať vady, teda musí byť zachovaná postupnosť prevzatia diela, aby následne mohli byť vytýkané vady a vo vzťahu k týmto vytýkaným vadám i uplatnené nároky zo zodpovednosti za vady. Je logicky dané, že pokiaľ by žalovaný dielo od žalobcu neprevzal, nedostalo sa do jeho dispozície, tak by ani neriešil so žalobcom tvrdené vady. Vo vzťahu k ustáleniu vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne vychádzal z ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, a tým i správne ustálil počiatok omeškania sa žalovaného, pričom žalovaný relevantné odvolacie dôvody vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania (vznik práva na zádržné), v podanom odvolaní neuviedol.

57. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca neodovzdal dielo s požiadavkami vymienenými v zmluve, a tým, že nedošlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v lehote určenej zmluvnými stranami v jednotlivých zmluvách. Naopak, bolo preukázané, že žalobca povinnosť vykonať dielo riadne splnil, vznikol mu nárok na zaplatenie ceny vykonaného diela, a bol to žalovaný, ktorý sa splnením svojho záväzku, teda zaplatením ceny diela dostal do omeškania. Z uvedeného, preto pokiaľ okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.580,06 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania z jednotlivých súm špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a krajským súdom potvrdené.

58. V tejto súvislosti zvýrazňuje krajský súd, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma tak zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V tomto konaní o zaplatenie ceny poskytnutého plnenia mal žalobca ako veriteľ povinnosť, t.j. dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu, že na základe nej poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú cenu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmlúv a poskytnutie plnenia žalovanému, čo v danom prípade nastalo. V danom prípade tak žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný však nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali, pretože pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť, musel tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie opaku. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu, v závislosti na aktuálnom stave konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotno-právneho vzťahu. Pokiaľ žalovaný poskytoval tvrdenia vo vzťahu k celému rozsahu diela podľa ním tvrdenej jednej zmluvy o dielo, tak vzhľadom k dôkazom predkladaným žalovaným, tieto tvrdenia preukázané neboli. Ak žalovaný tvrdil vykonanie diela s vadami v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne, bol to žalovaný, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, toto tvrdenie preukázať, k čomu nedošlo.

59. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania a krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu viažuceho sa k výroku I.. Odvolaním žalovaného bol osobitne napadnutý výrok III. o nároku na náhradu trov konania, pričom odvolací súd súhlasí s vyhodnotením okresného súdu uvedeným v odseku 37. napadnutého rozsudku, ktorý zavinenie žalovaného na zastavení konania v časti o zaplatenie 17.256,49 Eur posúdil so záverom zavinenia na strane žalovaného, a pri nepatrnom neúspechu žalobcu (výrok II.) uzavrel, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol so svojim odvolaním neúspešný, bolo preto krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.