Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-301-2018.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/301/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, F., zastúpenej splnomocneným zástupcom Ing. Pavlom Jurkovičom, nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/54/2017-87 zo dňa 28.02.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedeným v k. ú. E. na LV č. XXXX ako parcela KNE 2087 - orná pôda o výmere 1389 m2 a na LV č. XXXXX ako parcela KNC 2600/2 - orná pôda o výmere 327 m2 a KNE 2046 - orná pôda o výmere 362 m2 zrušil (výrok I.). Zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX k. ú. E. ako parcela KNE 2087 - orná pôda o výmere 1389 m2 a nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXXX k. ú. E. ako parcela KNC 2600/2 - orná pôda o výmere 327 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.). Nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXXX k. ú. E. ako parcela KNE 2046 - orná pôda o výmere 362 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok III.). Žalobcovi uložil povinnosť titulom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva vyplatiť žalovanej výplatok vo výške 146,96 eur (výrok IV.). Žalovanej uložil povinnosť titulom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva vyplatiť žalobcovi výplatok vo výške 16,14 eur (výrok V.). Žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok VI.). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok VII.).
2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti , ktoré sú predmetom tohto konania každý v 1/2. Taktiež mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou ku vzájomnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo napriek tomu, že žalobca mal záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná podmieňovala jeho zrušenie a vyporiadanie tým, že tieto nehnuteľnosti žalobcovi odpredá pod podmienkou, ak od nej odkúpi všetky nehnuteľnosti - pozemky, na ktorých figuruje ako podielová spoluvlastníčka v kat. území obce E.. V prípade, ak žalobca s týmto nesúhlasí, bola ochotná odpredať žalobcovi sporné pozemky za kúpnu cenu 23,06 eur (viď písomná komunikácia medzi žalobcom a žalovanou č. l. 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46 spisu). Nakoľko medzi stranami sporu k dohode o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OZ na základe návrhu žalobcu bolo vykonané zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo súdom. Pri zrušení a vyporiadaní súd prihliadal na to, že nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom tohto konania sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a vzťahujú sa na ne ustanovenia zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré zakazujú drobenia poľnohospodárskej pôdy. Preto nebolo možné podľa veľkosti podielov žalobcu a žalobkyne vykonať vyporiadanie rozdelením pozemkov, nakoľko veľkosť podielov strán sporu to neumožňovala. Keďže rozdelenie veci nebolo dobre možné, pristúpil súd k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu. Prihliadal pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Podiely oboch strán sporu sú rovnaké. Súd prihliadal aj na to, akým spôsobom strany sporu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania využívajú. V tomto konaní nebolo sporné, že uvedené nehnuteľnosti užíva žalobca. Žalovaná vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a bydlisko (značná vzdialenosť od miesta, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú) tieto neužíva a ani neobhospodaruje, pričom táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporu sporná. Žalobca prejavil záujem, aby do jeho vlastníctva boli priznané parcely KNE 2087 orná pôda o výmere 1389 m2 a parcela KNC 2600/2 o výmere 327 m2 a do vlastníctva žalovanej p.č. KNE 2046 o výmere 362 m2. Napriek tomu, že žalobca ako uvádza v žalobnom návrhu obhospodaruje aj parcelu KNE 2046 nebolo mu ju možné zo strany súdu v celosti prikázať do jeho vlastníctva, nakoľko o túto nehnuteľnosť nemal záujem. Žalovaná nenamietala, že by jej nehnuteľnosť KNE 2046 mala pripadnúť do jej výlučného vlastníctva, preto súd aj v tejto časti žalobného návrhu žalobcovi vyhovel. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť a to určenie všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, súd vychádzal z listinného dôkazu a to znaleckého posudku predloženého žalobcom (č. l. 8 - 38), z ktorého vyplýva, aká je všeobecná trhová cena nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V znaleckom posudku znalkyňa zohľadnila pôdoznaleckú charakteristiku nehnuteľnosti, zohľadnila polohu týchto pozemkov na základe ohliadky miesta samého pričom parcele CKN 2600/2 a EKN 2046 sa nachádzajú v miestnej časti u O.. Sú prístupné len cez cudzie pozemky a nachádzajú sa v strednom svahu bezprostredne nad rodinnými domami. Sú oplotené. Parcela EKN 2046 sa využíva ako trvalý trávny porast. A parcela CKN č. 2600/2 sa využíva časť ako trvalý trávny porast na chov hydiny , na časti sú postavené dočasné prístrešky pre hydinu, na časti sa nachádza hnojisko a časť parcely tvorí príkry svah zarastený stromami a kríkmi. Parcela EKN 2087 sa nachádza taktiež v miestnej časti u O. v značnej vzdialenosti od zástavby rodinných domov, je neprístupná. V súčasnosti slúži z časti ako udržiavaný a kosený trvalý trávny porast (50 %), z časti je nekoseným trvalým trávnym porastom zarasteným burinou, stromami a kríkmi. Všetky pozemky sú vhodné na poľnohospodársku výrobu. Nie sú určené na výstavbu v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie obce Oščadnica. Pokiaľ žalovaná výšku všeobecnej trhovej ceny určenej znalkyňou spochybnila, nič jej nebránilo, aby súdu predložila listinný dôkaz preukazujúci jej tvrdenia, že všeobecná trhová cena nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania je vyššia. Listinné dôkazy predložené žalobkyňou a to záznamy o predaji pozemkov v obci Oščadnica súd nepovažuje za dôkaz o určení všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného záznamu nie je zrejmé, o aký druh pozemkov sa jedná. Či sa jedná o rovinatý, resp. svahovitý pozemok, či sú tieto pozemky prístupné priamo od cesty, prípadne cez iné susediace nehnuteľnosti, resp. neprístupné , či sa v ich blízkosti nachádza infraštruktúra, resp. nenachádza. Za hodnoverný dôkaz by súd považoval napr. potvrdenia od realitných kancelárií, ktoré by uvádzali, za akú cenu by bolo možné priamo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania predať (takýto listinný dôkaz však žalovaná súdu nepredložila). Rovnako ani kópie máp z katastra nehnuteľností predložené žalovanou všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nepreukazujú. Súd podotýka, že toto konanie je sporovým konaním. Je na stranách sporu, aby súdu predložili listinné dôkazy, ktoré ich tvrdenia súdu hodnoverným spôsobom preukážu. Zo strany žalovanej, ktorá spochybnila všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti však žiaden hodnoverný listinný dôkaz (na rozdiel od žalobcu, ktorý predložil znalecký posudok) predložený nebol. Preto súd pri stanovaní všeobecnej trhovej ceny vychádzal z tohto znaleckého posudku. Nakoľko žalobca vyslovil súhlas s vyjadrením žalovanej, že ona je ochotná žalobcovi zaplatiť za jeho spoluvlastnícke podiely raz takú sumu, ako bola stanovená znaleckým posudkom, zaviazal žalobcu vyplatiť žalovanej ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčke za jej podiely sumu 146,96 eur. A žalovanú, ktorá v tomto konaní nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu KNE 2046 o výmere 362 m2 zaviazal zaplatiť žalobcovi výplatok vo výške 16,14 eur. Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu vo vzťahu k žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Poukazuje na to, že na žalobu reagovala odbornou argumentáciou s podrobným zdôvodnením. Na pojednávaní bola zastúpená zo zdravotných dôvodov znalcom z odvetvia oceňovania nehnuteľností s dlhoročnou odbornou a prednáškovou praxou. Napriek tomu, že znalec spochybnil postup súdu, vrátane predloženého znaleckého posudku, súd sa rozhodol odborné argumenty neakceptovať. Vychádzal z listinného dôkazu, a to z účelového znaleckého posudku predloženého žalobcom. Odmietol zobrať do úvahy odborné argumenty žalovanej strany, odmietol ako listiny oficiálne listiny z časti katastrálneho operátu OÚ v Čadci, z ktorých bolo zrejmé situovanie pozemkov v bezprostrednej blízkosti stavieb. Rovnako odmietol listiny preukazujúce aktuálnu cenovú ponuku na trhu nehnuteľností. Všetky tieto listiny odmietol ako bezdôvodné, hoci mali tvoriť zákonnú prílohu posudku. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý mal posúdiť miestne pomery a zvážiť aktuálnu cenovú ponuku na trhu. Znalec je preto znalcom, aby do problematicky vstúpil svojou odbornosťou, v opačnom prípade by postačovalo cenu určiť podľa vyhláškovej východiskovej hodnoty podľa tzv. BPEJ. Poukazuje na § 2 psím. g/, kedy všeobecnou hodnotou majetku je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. V prípade pochybností sa všeobecná cena určuje hlavne porovnávacou metódou, ktorá je rovnocenná metóde polohovej diferenciácie. Pri výpočte sa používa transakčný prístup, na porovnanie prístup aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku meter štvorcový pozemku s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemkov. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu. Súd odmietol listinné dôkazy, ktoré sú zákonným pokladom pre porovnávaciu metódu. Súd bol upozornený na skutočnosť, že znalecký posudok je podaný účelovo na objednávku žalobcu, ktorý sa netajil tým, že si to na obci a na súde vybaví. Znalecký posudok bol podaný v rozpore s § 2 písm. g/. Znalecký posudok nezohľadnil podstatnú skutočnosť, že predmetný pozemok tvorí s domom funkčný celok, tvrdil, že pozemok sa používa a je vhodný na poľnohospodársku výrobu. Zároveň sa konštatuje, že je zastavaný drobnými stavbami, čo absolútne neguje predošlé tvrdenie. V tesnej blízkosti zástavby prebieha hranica zastavaného územia obce. Táto skutočnosť bola účelovo zneužitá. Výbava súdov by mala postačovať na odhaľovanie zjavných disproporcií. Už konštatovanie súdu je v rozpore s logikou, že parcela CKN 2600/2 sa využíva ako trvalý trávny porast, pričom na časti sú postavené prístrešky, na časti parcely sa nachádza hnojisko a na ďalšej časti sú stromy a kríky. Z popisu je zrejmé, že pozemky sú oplotené. Z grafickej časti katastrálneho operátu je zrejmé, že pozemky sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti stavieb. Rovnako z ortofotomapy je zrejmé, že sa tam nachádzajú stavby. Je nepochybné, že pozemky sa užívajú ako celok spolu s hlavnou stavbou. Tieto pozemky majú byť vždy a zásadne oceňované v rámci funkčného celku. Pre porovnanie je vhodné vychádzať aj z predajných cien porovnateľných pozemkov predávaných Slovenskou republikou napr. SPF Bratislava. Za absurdné považuje v súdnom rozhodnutí aj skutočnosť, že súd prikázal do jej výlučného vlastníctva parcelu, o ktorú nemá záujem. Rovnako je absurdné, aby ju súd zaviazal náhradou trov konania v rozsahu 100 %. Navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Keďže sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nemožno považovať za dôvodné. Žalovaná opakovane prezentuje tvrdenia o údajnej účelovosti znaleckého posudku. Splnomocnený zástupca žalovanej, ktorý sa prezentoval tiež ako súdny znalec, na výslovnú výzvu súdu, či navrhuje vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na pojednávaní, jednoznačne vyhlásil, že kontrolný znalecký posudok nevyžaduje a žiadal iba vyplatiť dohodnutú cenu. Žalovaná teda jasne deklarovala, že znalecké dokazovanie nenavrhuje a nenavrhla ani iné dôkazy, ktorými by mala byť cena predmetu sporu určená inak. Pokiaľ sa domáhala zaplatenia dohodnutej ceny, nepreukázala, že by medzi stranami bola uzatvorená akákoľvek dohoda. Na túto skutočnosť teda neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že súd prikázal do jej výlučného vlastníctva parcelu, o ktorú nemá záujem, toto tvrdenie nie je pravdivé. Na pojednávaní dňa 28.02.2018 opakovane prezentovala prostredníctvom zástupcu, že o predmetný pozemok záujem má. Na str. 3 zápisnice 2-krát konštatuje, že navrhuje, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej vlastníctva za cenu, ako žalobca navrhuje. Súd prvej inštancie preto konal správne, ak nehnuteľnosti reálne rozdelil tak, že zohľadnil výšku podielov, ako aj to, kto ako sa o nehnuteľnosti stará a ich užíva. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalovaná vo vyjadrení udáva, že považuje vyjadrenie žalobcu za zmätočné, nepravdivé a absolútne sa nevyjadruje k presnej a odbornej argumentácii v odvolaní. Je zrejmé, že aj bez odborných vedomostí dokáže priemerne inteligentný človek posúdiť, že 2 vedľa seba ležiace metre štvorcové v jednej záhrade nemôžu sa cenovo líšiť rádovo 100-násobne.
6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uvádza, že s ním nesúhlasí, pričom jeho argumentácia je totožná s vyjadrením k odvolaniu žalovanej.
7. Žalovaná v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu udáva, že je nepochybné, že hodnota pozemku v záhrade žalobcu je nepomerne vyššia, ako to deklaruje žalobca prostredníctvom spriazneného znaleckého posudku, keď znalkyňa ignorovala podstatné skutočnosti. Z prieskumu relevantného trhu je absolútne nepochybné, že obdobné pozemky sa obchodujú rádovo 100-násobne vyššie, ako sa ich snaží odcudziť žalobca.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok zrušil postupom v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a následne na nesprávnom právnom posúdení veci.
11. Podstatou odvolania žalovanej je namietanie skutkových zistení prvoinštančného súdu, pokiaľ ide o primeranosť náhrady, ktorú jej má vyplatiť žalobca. Má za to, že znaleckým posudkom stanovenú cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, nemožno považovať za primeranú náhradu.
12. Hoci zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým konaním v zmysle Civilného sporového poriadku, sú tu určité osobitosti, ktoré musí súd rešpektovať. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť tak, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Bez ohľadu na návrh žalobcu alebo obranu žalovaného je preto súd zodpovedný za spôsob vyporiadania, pričom zákon mu v ust. § 142 ods. 1 predpisuje jednotlivé spôsoby vyporiadania aj so záväzným poradím, ktoré je potrebné dodržať. Možno dať za pravdu súdu prvej inštancie, že reálne rozdelenie pozemkových nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, neprichádza do úvahy, keďže ide o pozemky v extraviláne a je potrebné rešpektovať zákonný zákaz drobenia pozemkov. Je preto potrebné, aby sa uplatnil druhý spôsob vyporiadania, ktorý zvolil aj súd prvej inštancie, a to prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
13. Takýto spôsob vypriadania ani jedna zo sporových strán nespochybňuje. Ustupujúci spoluvlastník však musí za svoje vlastníctvo dostať primeranú náhradu. Keďže v danom prípade súd nie je viazaný žalobou, aj určenie primeranej náhrady je vecou súdu a výška primeranej náhrady musí zodpovedať zákonným kritériám, ako aj požiadavkám ustálenej súdnej praxe. Súdy vyššej inštancie totiž vo svojej judikatúre ustálili, čo je možné považovať za primeranú náhradu.
14. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, Cpj 31/97). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Všeobecná cena by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti v závislosti od jej druhu, veľkosti, výmery, kultúry, bonity, ale aj so zreteľom na danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného druhu). Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd nemôže povinnosť určiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti preniesť na iný subjekt napr. znalca. Všeobecná cena môže byť tak vyššia, ako aj nižšia ako cena určená podľa cenových predpisov. Iba všeobecná cena nehnuteľností zistená v rozhodnom čase je rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 18/2000 uverejnený v ZSP pod č. 52/2000). Všeobecná cena nie je totožná so všeobecnou hodnotou, ktorá je výslednou objektivizovanou hodnotou nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (príloha 3 písm. A ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku). Všeobecná cena je totiž trhová hodnota alebo cena obvyklá, t. j. cena, za ktorú je možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Zisťuje sa porovnaním s už zrealizovateľným predajom a kúpou podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to dostupné informácie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 234/2008).
15. Napriek tomu, že žalovaná namietala cenu určenú znaleckým posudkom, ktorý predložil žalobca, súd sa nijako nezaoberal vyhodnotením predloženého znaleckého posudku z hľadiska, či predstavuje všeobecnú (trhovú cenu nehnuteľností). Stanovenie výšky primeranej náhrady je pritom povinnosťou súdu. Citovaný znalecký posudok vychádza z metódy polohovej diferenciácie, ktorej použitie je prípustné iba vtedy, keď použitie tzv. porovnávacej metódy alebo výnosovej metódy neprichádza do úvahy. Znalkyňa nemožnosť použitia porovnávacej metódy odôvodnila jednoduchým konštatovaním, že neexistujú objektívne podklady na porovnanie v lokalite k dátumu ohodnotenia. Uvedené tvrdenie je bez výpovednej hodnoty a nie je verifikovateľné. Naopak, odvolací súd sa domnieva, že v danej lokalite - Obec Oščadnica je živý trh s nehnuteľnosťami a je možné zistiť dopytom na realitné kancelárie pôsobiace v danej oblasti, aká cena zodpovedá dopytu a ponuke porovnateľných nehnuteľností. Navyše aj bez odborného posúdenia, len na základe všeobecne známych informácií možno konštatovať, že cena za vlastníctvo, ktoré má žalovaná stratiť, ktorá jej bola stanovená za scudzované nehnuteľnosti v rozpätí od 0,0276 eur/m2 - 0,3322 eur/m2, je absurdná a ťažko uveriť tomu, že by žalovaná mohla za takúto cenu nadobudnúť nehnuteľnosti v rovnakom čase a na rovnakom mieste v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie.
16. Žalovaná namieta nesprávne posúdenie veci v tom zmysle, že súd nesprávne stanovil primeranú náhradu za vyporiadané nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je táto jej odvolacia námietka dôvodná. Súd si nesplnil svoju úlohu, ktorú mu zákon zveruje, keď bez ohľadu na žalobu nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. V rámci zodpovednosti za spôsob vyporiadania je súd povinný pri zrušení a rozdelení spoluvlastníctva druhým v zákone uvedeným spôsobom stanoviť aj výšku primeranej náhrady tak, aby zodpovedala zákonu.
17. Z dôvodu, že súd si nezabezpečil dostatočný skutkový podklad na zistenie primeranej náhrady, možno považovať právne posúdenie veci uskutočnené súdom prvej inštancie za nesprávne. Rozhodnutie veci si vyžiada ďalšie dokazovanie, preto pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Keďže spôsob vyporiadania nie je stranami sporu zásadne spochybňovaný, bude úlohou súdu prvej inštancie stanoviť primeranú náhradu, ktorá patrí ustupujúcemu spoluvlastníkovi pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zároveň bude úlohou súdu opätovne rozhodnúť o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania.
19. Po rozhodnutí odvolacieho súdu (pred vyhotovením písomného vyhotovenia rozhodnutia) bol odvolaciemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu žalovaného z 24.1.2019. O tomto návrhu už odvolací súd rozhodnúť nemohol, bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť v ďalšom konaní o tomto návrhu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)