Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: A. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H., v konaní zast.: Mgr. Daniela Oravczová, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., o zaplatenie 13 040,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13 040,00 €, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 13 040,00 € od 02.10.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 13040,- Eur s príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zdôvodnil tým, že v dobe od marca 2017 do januára 2018 žalovanému požičal rôzne sumy, z ktorých mu aj po opakovaných výzvach zostal žalovaný dlžný sumu 13040,- Eur. Niektoré mu poukázal na jeho účet, niektoré v hotovosti. Listom zo dňa 18.9.2018 žalovaného vyzval na vrátenie do 3 dní od obdržania výzvy. Žalovaný listovú zásielku neprevzal dňa 27.9.2019, avšak žiadnu úhradu neučinil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol dňa 8.11.2018 doručený v upomínacom konaní uviedol, že už so žalobcom sú vyrovnaní, lebo za tie peniaze mu zohnal nejaké veci. Na pojednávaní dňa 30.1.2019 uviedol, že všetky peniaze žalobcovi už vrátil, v hotovosti sumu 3000,-Eur. Čísla účtov, o ktorých transakciách predložil žalobca výpisy nie sú jeho, na jeho účet nikdy nič nešlo. Len suma 650 a 150 Eur z poštových poukážok išli na jeho účet.

3. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov uvedených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP. Podľa § 470 ods. 1,2 veta prvá ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,

návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

5. Podľa §-u 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa §-u 563 Obč. zák. ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada. Podľa §-u 517 ods. 1,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca poukázal žalovanému v dobe od marca 2017 do januára 2018 sumu 13040,- Eur. Žalovaný síce poprel uvádzané skutočnosti žalobcom, nepoprel len sumu 650 Eur a 150 Eur. Avšak jeho výpoveď na pojednávaní je v rozpore s výpoveďou pred orgánom činným v trestnom konaní, keď na výsluchu v konaní ORP-187/1- VYS-KN-2018 UM pre podozrenie zo zločinu vydierania a prečin podvodu dňa 18.4.2018 uviedol, že postupne si v roku 2017 do januára 2018 od žalobcu požičiaval peniaze, pretože mal problémy a iné dlžoby. Peniaze mu dával buď do ruky alebo prevodom na účet. Preto výpoveď žalovaného na pojednávaní ako aj skutočnosti uvedené v odpore sa súdu javili ako účelové a ničím nepotvrdené. Na svoje tvrdenia žalovaný žiadne dôkazy neprodukoval.

7. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o prenechaní druhovo určených vecí, vrátenie rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Hoci dohoda o dočasnosti prenechania veci je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že je potrebné dohodnúť aj presnú dobu vrátenia. Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá, uplatní sa ustanovenie § 563 Obč. zák. podľa ktorého: „ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada“. Pri peňažnej pôžičke veriteľ splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného styku (prevodom na účet dlžníka - 33Cdo 3756/2013 NS ČR).

8. Súd mal teda preukázané, že žalobca žalovanému požičal sumu 13040 Eur. Žalovaná suma žalobcovi vrátená nebola, preto sa dňom 2.10.2018 dostal žalovaný do omeškania (predžalobnú výzvu prevzal žalovaný dňa 27.9.2018 a mal plniť do 3 dní, t.j. do 1.10.2018) s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobe celej ako dôvodnej vyhovel s poukazom na § 657 a 517 Obč. zák. Úroková sadzba bola určená 5 percentuálnych bodov.

9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.