Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/143/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, ul. Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: M. A., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XXX/XX, X., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy, so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 6, pod sp. zn. EX 1190/2008, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.01.2018, č. k. 4Er/508/2008-30, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,82 eur do pätnástich dní od právoplatnosti.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným dňa 13.08.2008 súdnemu exekútorovi domáhal vykonania exekúcie za účelom uspokojenia príslušenstva pohľadávky na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, platobného rozkazu okresného súdu Rožňava, sp. zn. 1Ro/167/2007 zo dňa 04.12.2007. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 22. 08. 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 27.12.2017 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie predmetnej exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie. Stav majetku povinného bol, žiadne prostriedky vymožené z účtu v banke, žiadne príjmy podliehajúce exekúcii, žiadna možnosť výťažku z exekúcie predajom vozidla, žiadna možnosť výťažku z predaja nehnuteľnosti, žiadne zistené nepremlčané pohľadávky, žiadne zistené hnuteľné veci, u ktorých výťažok z predaja by prevýšil náklady dražby. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora, je z preukázané z pripojených súčastí exekučného spisového materiálu zn. EX 1190/2008, že sú splnené podmienky predpokladané podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,82 eur.

3. Proti prvému výroku uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

4. Odvolanie oprávnený podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a g) Civilného sporového poriadku a uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie, nakoľko stav majetku povinného bol, žiadne prostriedky vymožené z účtu v banke, žiadne príjmy podliehajúce exekúcii, žiadna možnosť výťažku z exekúcie predajom vozidla, žiadna možnosť výťažku z predaja nehnuteľnosti, žiadne zistené nepremlčané pohľadávky, žiadne zistené hnuteľné veci, u ktorých výťažok z predaja by prevýšil náklady dražby. K tomu oprávnený namietal, že súdny exekútor pri výkone predmetnej exekúcie začatej ešte v roku 2008 k dnešnému dňu nezistil, že povinný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu spolu s pozemkom zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. X., na parcele XXXX/XXX, súpisné číslo XXX, pričom súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nedôvodne rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie. V podnete na zastavenie exekúcie bol uvedený nasledovný stav majetku povinného, žiadne prostriedky vymožené z účtu v banke, žiadne príjmy podliehajúce exekúcii, žiadna možnosť výťažku z exekúcie predajom vozidla, žiadna možnosť výťažku z predaja nehnuteľnosti, žiadne zistené nepremlčané pohľadávky, žiadne zistené hnuteľné veci, u ktorých výťažok z predaja by prevýšil náklady dražby. K tvrdeniu oprávneného o tom, že súdny exekútor pri výkone predmetnej exekúcie začatej ešte v roku 2008 k dnešnému dňu nezistil, že povinný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu spolu s pozemkom zapísaných na liste vlastníctva č. 508, k. ú. Rožňava, na parcele 1866/178, súpisné číslo 731 uviedol, že na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného zriadil exekučné záložné právo, ktoré je na liste vlastníctva zapísané v ťarchách pod č. Z2670/10. Súdny exekútor a ani súd prvej inštancie nikde neuvádza, že povinný nemá nehnuteľnosť, ale že možnosť výťažku z predaja nehnuteľností je nulový, a to z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha iba príslušenstvo pohľadávky oprávneného, čo v zmysle § 63 ods. 2 Exekučného poriadku vylučuje možnosť vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti. Navyše na predmetnom liste vlastníctva sú zriadené prednostné záložné práva so skorším poradím a prednostný záložný veriteľ už začal výkon svojho záložného práva, pričom možnosť výťažku z predaja nehnuteľnosti je v danom prípade nulový. Povinný nemá iný majetok, počas desiatich rokov sa od povinného nepodarilo vymôcť žiadnu sumu. Vychádzajúc z centrálneho registra exekúcií je na majetok povinného vedených takmer štyridsať exekučných konaní.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

11. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, a namietal, že súd prvej inštancie v napadnutej časti vec nesprávne právne posúdil.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

14. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe lustrácii a šetrení vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, je stav majetku povinného nasledovný, a to žiadne prostriedky vymožené z účtu v banke, žiadne príjmy podliehajúce exekúcii, žiadna možnosť výťažku z exekúcie predajom vozidla, žiadna možnosť výťažku z predaja nehnuteľnosti, žiadne zistené nepremlčané pohľadávky, žiadne zistené hnuteľné veci, u ktorých výťažok z predaja by prevýšil náklady dražby. Z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že na majetok povinného zapísaného na liste vlastníctva č. 508, k. ú. Rožňava, na parcele 1866/178, súpisné číslo 731 je súdny exekútorom zriadené exekučné záložné právo, avšak bez reálnej možnosti výťažku z predaja predmetnej nehnuteľnosti. Počas desiatich rokov sa od povinného nepodarilo vymôcť žiadnu sumu. Vychádzajúc z centrálneho registra exekúcií je na majetok povinného vedených takmer štyridsať exekučných konaní. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. .

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .