Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-171-2014.pdf
PDF · 135.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/171/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: J. L., bytom P. Č.. XX, X., zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát so sídlom Clementisove Sady 1616, 924 01 Galanta, proti žalovanej: C. - Slovenská J., C..R.., G. K. X, XXX XX Bratislava, A.: XX XXX XXX v konaní o náhradu škody na zdravý, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2014 sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví, ktorú utrpel v dôsledku dopravnej nehody ku ktorej došlo dňa 19.5.2012 v sume 109.098 € s príslušenstvom titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 54.549 € a náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 462,24 € spolu s príslušenstvom.
2. Žalobca tvrdí, že dňa 19.5.2012 došlo v meste Nitra na križovatke ulíc Štúrova - Piaristická k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca ako vodič motocykla P., U.: X. XXX C., utrpel ťažké poškodenie zdravia s trvalými a nezvratnými následkami. K dopravnej nehode došlo tým spôsobom, že vodič motorového vozidla K. M., U.: X. XXX O., E. R., bytom G. X/X, X., pri odbočovaní smerom doľava na ulicu Piaristická nedal prednosť oproti idúcemu motocyklu, ktorý viedol žalobca. Motorové vozidlo K. M. malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Žalobca ako 32-ročný utrpel pri predmetnej dopravnej nehode závažné poškodenie zdravia a to závažnú polytraumu - tržnú ranu krku, pomliaždenie pľúc, zlomeninu krčného stavca, zlomeninu kľúčnej kosti a lopatky vpravo s ťažkým poranením nervov hornej končatiny, ťažké poranenie nervov pravej hornej končatiny, zlomeninu predlaktia ľavej hornej končatiny, ťažké poranenie obidvoch očí a ďalšie. Utrpel aj viaceré poranenia v genitálnej oblasti a to mnohonásobné a trieštivé zlomeniny panvových kostí, hlboké tržnozmliaždené rany konečníka, hrádze, mieška a semenníkov. Žalobca utrpel aj závažné poranenia hlavy, subarachnoidálne krvácanie a došlo k rozvoju opuchu mozgu. Po úraze bol udržiavaný v umelom spánku a opakovane operovaný. Podrobil sa operácii lebky za účelom zavedenia vnútrolebečného snímača, operácii panvy za účelom repozície panvových kostí, operácii hrubého čreva za účelom vývodu čreva cez brušnú dutinu. Žalobca sa tiež podrobil dvojmesačnej rehabilitačnej liečbe v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Primárna hospitalizácia žalobcu trvala mesiac a následne bol opakovane hospitalizovaný v súvislosti s ostatnými operačnými zákrokmi. Žalobca v najproduktívnejšej etape života utrpel trvalé telesné následky ako poruchu nervového zásobenia pravej hornej končatiny s jej úplným ochrnutím na úrovni straty hornej končatiny, mnohopočetné jazvy, poruchy schopnosti udržať stolicu, ťažké zrakové poruchy, obmedzenie pohyblivosti mnohých kĺbov a ďalšie. Žalobca si listom zo dňa 14.7.2014 uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 109.908 eur za 6.620 bodov a náhradu nákladov spojených s liečením. Výška bodov vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 7.7.2014 vypracovaného MUDr. R. F., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatri a sexuológia, ktorý stanovil bodovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na 1.800 bodov a z lekárskeho posudku MUDr. Š. F. zo dňa 20.1.2014, ktorý stanovil bodovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na 4.820 bodov. Žalovaná uplatnený nárok neuhradila. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia a nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci zavinenia dopravnej nehody. Žalobca poukázal na záznam z dopravnej nehody zo dňa 18.6.2012, výsluch svedka E. G. (spolujazdec žalobcu) zo dňa 18.10.2012, svedka R. F. zo dňa 21.3.2013, z ktorých vyplýva, že vodič vozidla K. M. im vbehol do cesty nedal prednosť žalobcovi, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel. Poukázal aj na uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 30.8.2013, v ktorom sa uvádza, že vinníkom dopravnej nehody je E.X. R., ktorý nedal prednosť žalobcovi pričom poukazuje na závery znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. E. Y.. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu o spáchaní trestného činu nie je podmienkou na náhradu škody spôsobenej žalobcovi. Žalobca ďalej uvádza, že trpí sexuálnymi poruchami. Žalobca pred nehodou bol v 9 rokov trvajúcom vzťahu, ktorý bol ukončený z dôvodu, že partnerka tento vzťah vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu považovala za neperspektívny. Žalobca sa opakovane pokúšal o nadviazanie partnerského vzťahu ale z dôvodu jeho závažného postihnutia nebol úspešný. Žalobca je veľmi rodinne založený, túžiaci po deťoch. V dôsledku dopravnej nehody je obmedzený pri uspokojovaní svojich spoločenských a záujmových potrieb a činností. Pred nehodou bol plný života a plánov do budúcna. S priateľkou si kúpili a zrekonštruovali byt, žili harmonicky, spoločensky aktívne. Po nehode sa život žalobcu obrátil "na ruby". Poškodenie zdravia trvalo a výrazne sťažujú žalobcovi možnosť spoločenského uplatnenia a sebarealizácie. Je prakticky vyradený to zárobkovej činnosti. Je odkázaný na pomoc druhých. Má neustále bolesti a jeho celková miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 75%, na základe čoho mu bol priznaný invalidný dôchodok. Tieto dôvody považuje žalobca za dôvody hodné osobitného zreteľa a preto požaduje zvýšenie náhrady spoločenského uplatnenia o 50 %, čo predstavuje sumu 54.549 €.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- záznam dopravnej nehody zo dňa 18.6.2012,
- uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 29.9.2012, -list Y. adresovaný žalovanému zo dňa 14.7.2014,
- znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 7.7.2014
- lekársky posudok zo dňa 20.1.2014
- vyúčtovanie znalečného
- list C. zo dňa 25.7.2014,
- rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 12.11.2103,
- lekárska správa posudkového lekára zo dňa 30.9.2013,
4. Žalovaná nárok žalobkyne poprela. Vo vyjadrení zo dňa 21.11.2014 uviedla, že poistnú udalosť zo dňa 19.5.2012, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu eviduje na základe oznámenie K.. E. R., M.. vodiča motorového vozidla U.Y.: X.. Žalovaná tvrdila, že ku dňu vyjadrenia nebol určený subjekt zodpovedný za vzniknutú škodu, či podiel spoluzavinenia účastníkov nehody na vzniknutej škode. Konanie navrhla prerušiť do skončenia trestného konania. K nároku uplatnenému žalobcom okrem iného listom spoločnosti Y. žalovaná uviedla, že jeho nároky bude možné vysporiadať po obdržaní právoplatného trestného rozkazu a po doručení kompletnej zdravotnej dokumentácie za rok 2013 -2014.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi s poukazom na § 204 CSP bez toho, aby ich obsah oboznamoval na pojednávaní a pripojil spis Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/XX/XXXX. Z listinných dôkazov možno poukázať najmä na rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 2.3.2017 a uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.10.2017, sp. zn. XTo/XX/XXXX. Súdu a žalovanému bol predložený aj znalecký posudok znalca Ing. Y. a Ing. L..
6. Na pojednávaní strany zotrvali na svojej argumentácii. Žalobca má za to, že k poškodeniu jeho zdravia v dôsledku prišlo dopravnej nehody, ktorú nezavinil. Vyslovil názor, že na poistné plnenie má nárok aj titulom havarijného poistenia druhého vozidla u žalobcu. Žalobca poukázal na závery znaleckých posudkov. Má za to, že k nehode došlo porušením povinnosti vodiča R. dať žalobcovi prednosť v jazde. Žalobca vo vzťahu k predmetnej dopravnej nehode nebol nikdy uznaný vinným z priestupku ani z trestného činu. Žalobca poukázal na odlišný záver znalca Ing. L. oproti záverom znalca Ing. Y.. V tomto smere poukázal aj na správu o dopravnej nehode, z ktorej vyplýva, že v tom čase bol za vinníka nehody považovaný práve vodič R., ktorý nesprávnou technikou jazdy znemožnil zabráneniu nehody. Zo záverov posudku Ing. L. vyplýva, že nesprávnou technikou jazdy oboch vozidiel došlo k vzniku kolíznej situácie. Žalobca je toho názoru, že občianskoprávneho hľadiska je vyšší stupeň zavinenia na strane poistenca žalovaného.
7. Žalovaná poukázala najmä na závery rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/XX/XXXX z ktorého vyplýva, že škodu zavinil sám žalobca nesprávnou technikou jazdy. Žalobcove tvrdenia o nároku na poistné plnenie z havarijného poistenia poprela ako ničím neopodstatnené. Má za to, že príčinou nehody bolo najmä výrazné prekročenie povolenej rýchlosti zo strany žalobcu. Zodpovednosť za škodu na zdraví podľa žalovanej nesie práve sám žalobca. Nad rámec uvedeného považuje nárok žalobcu za nepreukázaný keď ani počas konania žalobca nepredložil lekárske správy o poškodení zdravia, ktorého náhrady sa domáha.
8. V ostatnom strany zotrvali na svojej argumentácii. Ďalšie návrhy na dokazovanie strany nemali.
9. Medzi stranami nebolo sporné, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v dôsledku dopravnej nehody ku ktorej došlo dňa 19.5.2012 došlo v meste Nitra na križovatke ulíc Štúrova - Piaristická, ktorej účastníkmi boli žalobca a vodič E. R., ktorého vozidlo K. M. bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. Primárne bolo medzi stranami sporná otázka zavinenia za škodu na zdraví žalobcu a následne rozsah samotnej náhrady tejto škody.
10. Z listov spoločnosti Y. M. S., C..R.. zo dňa 14.7.2014 súd zistil, že žalobca si náhradu a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nárokoval u žalovanej.
11. Z listu žalovanej zo dňa 25.7.2014 adresovaného žalobcovi súd zistil, že žalovaná nevysporiadala nároky žalobcu pre absentujúce rozhodnutie vo veci zavinenia dopravnej nehody. Požiadal žalobcu o predloženie kompletnej zdravotnej dokumentácie z priebehu liečenia za roky 2013 a 2014 a žiadala špecifikáciu uplatnených nákladov.
12. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 18.6.2012 súd zistil, že záznam uvádza, že k nehode došlo dňa 19.5.2012 o 10:40 hod., k nehode došlo pri odbočovaní vozidla K. vedného vodičom R. doľava z ulice Štúrova na ulicu Piaristickú, keď nedalo prednosť protiidúcemu motocyklu žalobcu v dôsledku čoho došlo k zraneniu motocyklistu a jeho spolujazdca.
13. Zo zápisnice o výsluchu svedka E. G., spolujazdca žalobcu, spísanej na Okresnom dopravnom inšpektoráte Nitra dňa 18.10.2012 súd zistil, že tento k priebehu nehody uviedol toľko, že na križovatke pred HyperTescom spomaľovali lebo svietil signál červená. Následne sa rozsvietil signál zelená a pokračovali v ceste. Na samotný priebeh kolízie si nepamätá, iba mu utkvelo v pamäti, že pred samotnou nehodou brzdili nakoľko im vybehlo do cesty červené auto. Vodič predmetného vozidla ho navštívil aj v nemocnici, kde sa mu ospravedlnil s tým, že asi si ich nevšimol.
14. Zo zápisnice o výsluchu svedka R. F., okoloidúceho, spísanej na Okresnom dopravnom inšpektoráte Nitra dňa 21.1.2013 súd zistil, že tento k priebehu nehody uviedol toľko že dňa 19.5.2012 šiel po chodníku na Štúrovej ulici s smere od malého Tesca k Domu Služieb. Začul hlasitý zvuk motocykla a z toho dôvodu sa obzrel. Bol vo vzdialenosti asi 20 metrov od priechodu pre chodcov na Piaristickej ulici. Uvidel motocykel rozbiehajúci sa za vozidlami jazdiacimi pred ním. Motocykel jazdil v pravom pruhu, pred ním bolo vozidlo, preradil sa do ľavého pruhu, kde pred ním a vozidlom jazdiacom v pravom pruhu išlo ďalšie vozidlo. Motocyklista obehol obe vozidlá tak, že najprv sa prešiel do ľavého pruhu, potom do pravého a následne začal prudko brzdiť. Je toho názoru, že vodič červeného vozidla asi motocyklistu nevidel, lebo bol zakrytý medzi vozidlami, ktoré obiehal.
15. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2.3.2017, sp. zn. XT XX/XXXX súd zistil, že vodič E. R. bol spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom. E. R. bol obvinený a následne obžalovaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19.5.2012 nedal žalobcovi prednosť v dôsledku čoho došlo k nárazu motocykla žalobcu do vozidla K. a ujme na zdraví žalobcu. Súd v predmetnom rozsudku prisvedčil, že došlo k brutálnym až devastačným zraneniam žalobcu v dôsledku dopravnej nehody (znalecký posudok znalca MUDr. Š. F.). Súd uviedol, že nedbanlivostné je zavinenie spočívajúce buď vo vedomej nedbanlivosti, ktorá zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý síce páchateľ nechce spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spolieha, že nenastane, alebo v nevedomej nedbanlivosti, ktorá spočíva v tom, že páchateľ mal a mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Pri riešení otázky viny vodiča osobného motorového vozidla za vznik dopravnej nehody, ktorou príčinou (resp. jednou z príčin) bolo nesplnenie povinnosti vodiča dať prednosť v jazde motocyklu pohybujúcemu sa oproti po hlavnej pozemnej komunikácii uviedol, že je nutné vychádzať z faktu, že v prípade stretu križujúcich sa vozidiel je spravidla rozhodujúcim konaním vodiča odbočujúceho doľava (primárna je povinnosť dať prednosť v jazde). Teda primárna zodpovednosť vodiča odbočujúceho vľavo je nepochybná, takto bolo nakoniec skonštatované aj v znaleckom posudku z odboru cestná doprava, ale pri výraznom cesty absolútne znemožní, aby mu dal prednosť v jazde, tak nie je vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorý má prednosť v jazde za vznik prípadnej kolízie. Výrazné prekročenie najvyššej povolené rýchlosti (napr. o viac ako 100 %) sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti uložené vodičovi motorového vozidla právnymi predpismi, pretože takéto porušenie má spravidla za následok veľmi reálne nebezpečenstvo pre život a zdravie ostatných. V takom prípade ako je i tento je treba výrazné prekročenie povolenej rýchlosti vozidla idúceho po hlavnej ceste považovať za jedinú a zásadnú príčinu dopravnej nehody. Sama skutočnosť, že primárne je potrebné v prípade kolízie vozidiel na križovatke brať na zodpovednosť vodiča vykonávajúceho odbočovací úkon vľavo, neznamená, že spôsob jazdy oprotiidúceho vozidla po hlavnej komunikácii nie je rozhodujúci. Poškodený totiž v tomto prípade viac ako dvojnásobným prekročením povolenej rýchlosti jazdy navodil taký priebeh dopravnej situácie, že vozidlo obžalovaného, ktoré mu malo dať prednosť, nestačilo včas prejsť križovatkou a takto sa sám zbavil možnosti na prítomnosť vozidla obžalovaného adekvátne reagovať. Zodpovednosť vodiča idúceho po hlavnej ceste prichádza do úvahy iba v prípade extrémnej miery porušenia jeho povinnosti. Z porovnania povinnosti oboch vodičov vyplýva, že povinnosť dať prednosť v jazde je kvalitatívne vyšším stupňom povinnosti, ako je povinnosť dodržať limit dovolenej rýchlosti. Od tejto zásady sa možno výnimočne odchýliť, ak je to odôvodnené jednak extrémnou mierou porušenia povinnosti vodiča oprotiidúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit a jednak tým, že porušenie tejto povinnosti spôsobí faktické znemožnenie vozidla odbočujúceho vľavo splnenie si povinnosti dať mu prednosť v jazde. V danom prípade poškodený rýchlosť jazdy prekročil významným spôsobom, čím znemožnil obžalovanému dať poškodenému J. prednosť v jazde, a preto došlo k dopravnej nehode, teda "menšia" povinnosť účastníka cestnej premávky bola príčinou vzniku tejto dopravnej nehody. Uvedené vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného, ktorý na úseku dopravy nespáchal nikdy žiaden priestupok, pričom vodičský preukaz na osobné motorové vozidlá má od roku 1972 (viac ako 40 rokov), ale najmä zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Y.. a z jeho výpovede, keď znalec zhodnotil, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti poškodeným, ktorý išiel rýchlosťou 95 až 105km/h v obci s maximálnou dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/h. Tiež bolo znalecky určené, že obžalovaný nemal možnosť včasnou reakciou zabrániť vzniku nehodového deja, že obžalovaný nemal možnosť predpokladať stret s motocyklom, keďže v čase, keď obžalovaný začal vykonávať manéver odbočovania vľavo, motocyklista sa nachádzal za vozidlami pred ním idúcimi a obžalovaný nemohol predpokladať, že motorka bude pre neho prestavovať hrozbu tým, že po začatí odbočovania obžalovaným začne motocykel zrýchľovať a predbiehať pred ním idúce vozidlá. Zhrnúc uvedené, obžalovaný nemohol predvídať, ani pri najlepšej viere, že poškodený poruší pravidlá cestnej premávky o maximálnej povolenej rýchlosti až natoľko, že sa dostane pred tieto vozidlá v rýchlosti 100 km/h, predíde vozidlá pred ním, a tým sa dostane do polohy, kedy už pre obžalovaného začal predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo. Toto nebezpečenstvo mohol vodič rozpoznať až v čase1,7 sekundy pred stretom, kedy, ale už pri pohybe obidvoch vozidiel nemal možnosť stretu zabrániť. Prekročením maximálne povolenej rýchlosti poškodený vytvoril obžalovanému náhlu prekážku, na druhej strane bol to práve poškodený motocyklista, kto vytvoril náhlu prekážku a to obžalovanému. Tvrdenia poškodených, ktorí mali na výsledku trestného konania záujem, pretože poistné plnenia im neboli doteraz vyplatené, že za dopravnú kolíziu je zodpovedný obžalovaný, ktorý im nedal prednosť v jazde, že ich musel vidieť a že k nehode došlo, preto že obžalovaný odbočoval odbočoval príliš pomaly, lebo pred ním odbočovalo vozidlo (poškodený nevedel uviesť, či sa pred vozidlom obžalovaného nachádzalo ďalšie vozidlo), ktoré zastalo pred priechodom pre chodcov, pred súdom neobstáli kvôli subjektivite ich zhodnotenia kolíznej situácie. Súd tu opätovne poukázal na už zmienenú zásadu gradácie príčinnej súvislosti, keď v tomto prípade bolo jednoznačne zistené, že obžalovanému sa nemôžu klásť za vinu následky, ktoré dopravnou nehodou vznikli v podobe aj ťažkých zraneniu poškodených, ale tieto možno pričítať len poškodenému, vzhľadom na jeho extrémne prekročenie rýchlosti, ktoré spôsobilo znemožnenie splnenia si povinnosti podľa § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov obžalovaným. Nakoniec aj znalec z cestnej dopravy vylúčil, že pred odbočovacím manévrom by pred obžalovaným stálo ďalšie vozidlo, ktoré by obžalovanému bránilo, resp. mohlo brániť, v plynulom odbočení vľavo. Ak by tomu tak bolo, potom by obžalovaný do takéhoto vozidla narazil. Neexistenciu ďalšieho vozidla pred vozidlom obžalovaného potvrdil aj svedok F. aj obžalovaný. Pokiaľ išlo o nízku rýchlosť vedenia vozidla obžalovaným pri odbočovaní, táto podľa znalca, mohla byť daná stým, že za križovatkou sa nachádza priechod pre chodcov a je možné, že obžalovaný dával prednosť chodcom. Tvrdenie poškodeného, že od križovatky Štúrovej a Štefánikovej sa pred ním nenachádzalo žiadne vozidlo, ktoré by obžalovanému bránilo vo výhľade na poškodeného, súd vyhodnotil ako bezpredmetnú, pretože bolo znalecky vyhodnotené, že ak by sa v pravom jazdnom pruhu žiadne vozidlá nenachádzali, obžalovaný by síce mohol vidieť motocyklistu, ale pri vzájomnej polohe oproti sebe by nemohol rozpoznať rýchlosť jeho jazdy, mohol by vidieť motocyklistu, ale nevedel by, že motocyklista zrýchľuje až na rýchlosť jazdy v čase reakcie 100 km/ h. Preto by priebeh dopravnej nehody bol identický. Okrem toho bolo toto tvrdenie vyvrátené výpoveďou obžalovaného, svedka F. a poškodeného E. G..
16. Z uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.10.2017, sp. zn. 2To/41/2017, súd zistil krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako správny. V odôvodnení uviedol, v konaní bolo preukázané, že obžalovaný nemal možnosť ani včasnou reakciou zabrániť vzniku nehodového deja pri jeho odbočovaní vľavo a pri rýchlosti jeho jazdy 16 km/h a zhodnom konaní motocyklistu. Obžalovaný odbočením nevytvoril oproti idúcemu motocyklu prekážku z technického hľadiska náhlu. S poukazom na vykonané dokazovanie uviedol, že pred motocyklistom v jeho jazdnom pruhu jazdili iné motorové vozidlá, ktoré obžalovaný žiadny spôsobom neohrozil a súčasne bezprostredne pred vznikom opravnej nehody poškodený predbehol tieto vozidlá, čo obžalovaný nemal možnosť predpokladať. Hroziace nebezpečenstvo mohol obžalovaný rozpoznať až 1,7 sekundy pred stretom, kedy už ale nemal možnosť pri pohybe motocykla stretu zabrániť. Takže motocyklista vytvoril vozidlu obžalovaného prekážku z technického hľadiska náhlu. Súd poukázal aj na závery znalca, ktorý uviedol, že pri zhodnom konaní motocyklistu počas nehodového deja, pri rýchlosti 57 až 63 km/h by zastavil pred úrovňou miesta nárazu, pri rýchlosti 71 až 79 km/h by prešiel za zadnou časťou vozidla obžalovaného a pri rýchlosti 69 až 77 km/h by vodič dal prednosť v jazde motocyklistovi. Pri rýchlosti motocyklistu 50km/h by na odbočovanie vozidlo nebolo potrebné vôbec reagovať.
17. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, Ing. E. Y., znalca z odboru cestná doprava zo dňa 19.7.2013, súd zistil, že znalec odhadol rýchlosť pohybu motorového vozidla K. v čase nárazu na 13 až 15 km/h. Rýchlosť motocykla stanovil na 85 až 93 km/h. Rýchlosť vozidla K. vyhodnotil ako pomerne nízku. V čase 5,9 až 6,5 sekundy pre stretom uviedol, že vodič vozidla K. mohol motocyklistu jazdiaceho v pravom pruhu za neznámym vozidlom vidieť, avšak v tomto okamihu pre neho nepredstavoval nebezpečenstvo. Znalec uviedol, že vodič vozidla K. za daného priebehu nehodového deja nemal možnosť vzniku nehodového deja zabrániť zastavením vozidla. Pri väčšej rýchlosťou prejazdu križovatkou (15 až 17 km/ h) by pri zhodnom konaní motocyklistu, by k nehode neprišlo. Vodič motocyklu podľa znalec reagoval na situáciu včas, preto nie je možné aby skoršou reakciu zabránil stretu. Pri rýchlosti 57-63km/h by pri rovnakej motocyklista zastavil pred úrovňou miesta nárazu, pri rýchlosti 71 až 79 km/h by motocyklista prešiel za zadnou časťou vozidla. K prednosti v jazde znalec uviedol, že túto posudzoval podľa okamihu kedy mal vodič vozidla možnosť motocyklistu vidieť a bolo zrejmé, že mu táto povinnosť vznikla. Možnosť vidieť motocyklistu mal vodič podľa znalca v čase začiatku odbočovania vľavo 6,2 sekundy pred stretom, ale v tom čase bol motocyklista za vozidlami jazdiacimi pred ním a v tomto okamihu nepredstavoval motocyklista nebezpečenstvo, resp. nebolo zrejmé, že sa následne dostane do polohy kedy mu povinnosť dať prednosť v jazde vznikne. Dať prednosť v jazde znamená povinnosť vodiča vozidla počínať si tak, aby motocyklista nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Teda z technického hľadiska mohol vodič vozidla K. donútiť motocyklistu brzdiť s polovičnou strednou hodnotou spomalenia (bez nebezpečenstva straty stability motocyklu), prípadne ho donútiť nie náhle zmeniť smer jazdy. Na základe uvedeného dospel k záveru, že aj pri rýchlosti 69 až 77 km/h by vodič vozidla K. dal prednosť v jazde proti idúcemu motocyklu. Stanovenie príčiny dopravnej nehody je otázkou právneho posúdenia. Z technického hľadiska určil ako príčinu vzniku dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy motocyklu 95 až 105 km/h v obci s maximálnou povolenou rýchlosťou 50 km/h najmä s poukazom na to, že až do rýchlosti 79 km/h by k nehode nedošlo. Záverom uvádza, že vodič vozidla K. odbočením vľavo nevytvoril oproti idúcemu motocyklistovi prekážku z technického hľadiska náhlu. V dodatku znaleckého posudku č. XXX/XXXX k posudku č. XX/XXXX sa znalec vyjadril k technickej prijateľnosti tvrdení vodiča Salaja a žalobcu o priebehu nehody. K tvrdeniu vodiča R., že svojou jazdou neobmedzil oproti idúce vozidlá uviedol, že v čase stretu jeho vozidlo križovatku neopustilo a teda takto ohrozil (a súčasne obmedzil) vodiča motocykla. Vzhľadom na rýchlosť motocykla 95 až 105 km/h vodič vozidla K. mu nedal prednosť. Do rýchlosti 69 až 77 km/h však by vodič prednosť motocyklu dal.
18. Zo znaleckého posudku znalca č. XX/XXXX Ing. E. L., znalca z odboru cestná doprava zo dňa 15.8.2017 súd zistil, že znalec odhadol rýchlosť pohybu motorového vozidla K. v čase nárazu na 21 km/h a rýchlosť motocykla na 78,01 km/h. Rýchlosť motocykla v čase reakcie na odbočujúce vozidlo stanovil na 89,9 km/h. Znalec pri analýze nehodového deja poňal do úvahy aj pohyb neznámeho vozidla nachádzajúceho sa pôvodne pred motocyklom žalobcu, ktoré sa pre účely znaleckého posudku pohybovalo konštantnou rýchlosťou 50 km/h. Znalec z technického hľadiska konštatoval, že v rámci predzrážkového deja boli účastníci nehody od seba na dohľad. Reakciu vodiča motocykla hodnotil ako včasnú. Vodič K. na prichádzajúci motocykel nereagoval. Znalec stanovil maximálnu rýchlosť motocykla, kedy by pri danom priebehu stihol zastaviť pred miestom zrážky na 61,50 km/h. Z hľadiska možnosti zabráneniu nehody znalec uviedol, že vodič K. mohol zabrániť nehode tak, že by vozidlo spomalil alebo zastavil a tak nevošiel do jazdného koridoru motocykla, ktorý bol celý čas na dohľad. Motocykel reagoval na vzniknutú situáciu včas, skoršia reakcia by vyžadovala predpoklad, že vozidlo K. vojde motocyklu do jazdnej dráhy. Vzhľadom na to, že vozidlá boli počas pred zrážkového deja vzájomne na dohľad, netrovili pre seba prekážku z technického hľadiska náhlu. Techniku jazdy posúdil tak, že vodič vozidla K. vhádzal do križovatky a odbočoval aj napriek tomu, mal na dohľad motocykel žalobcu. Nijak na prichádzajúci motocykel nereagoval, pritom na to mal dostatok priestoru a času. Túto skutočnosť označil za príčinu vzniku dopravnej nehody. Rýchlosť motocykla stanovenú na 89,9 km/h stanovil ako príčinu skutočnosti, že vodič motocykla napriek včasnej reakcii nedokázal zastaviť pred miestom zrážky. Ako technickú príčinu vzniku dopravnej nehody stanovil nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla K., keď odbočoval napriek tomu, že videl motocykel žalobcu a nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla, spočívajúcu v rýchlosti až 89,9 km/h. Technickú príčinu vyhodnotil na základe predpokladu, že motocykel mal prednosť v jazde pred odbočujúcim vozidlom K. a vodič motocykla mal jazdiť najvyššou dovolenou rýchlosťou 50km/h. Z technického hľadiska nie je možné určiť mieru týchto prvkov na vznik nehodového deja.
19. Vzhľadom na výrok a dôvody rozhodnutia, súd neuvádza osobitne ostatné listinné dôkazy, ktorých vzťahujúce sa k poškodeniu zdravia a požadovanej náhrade žalobcu.
20. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
21. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
22. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
23. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
24. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
25. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
27. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
28. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
29. Podľa § 16 ods. 4, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1., Vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
30. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku.
31. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ a h/ zákona č. 8/2009 Z. z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c/ také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, h/ nedanie prednosti v jazde.
32. Žalobca sa prejednávanej veci domáhal náhrady škody na zdraví, ktorú utrpel vo pri dopravnej nehode dňa 19.5.2012, spočívajúcej v náhrade a zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 163.647 € a nákladoch spojených s liečením vo výške 462,24 €. Svoj nárok si uplatnil voči žalovanej ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola žalobcovi spôsobená škoda.
33. Nebolo medzi stranami sporné, že škoda na zdraví vznikla žalobcovi v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 19.5.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevázkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem prevádzateľ (prevádzkovateľ) dopravného prostriedku. Tento pojem je širší ako pojem vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla (napr. štátny orgán, ktorý má právo hospodárenia s motorovým vozidlom). Nositeľom tejto zodpovednosti v prejedávanej veci je E. R., vodič vozidla K. M., U.: X. XXX O. (nositeľom rovnakého druhu zodpovednosti je aj žalobca ako vodič motocykla P. M. XXXX K. Ě.: X. XXX C.). S poukazom na § 15 ods.1 zákona č 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla si žalobca nárok uplatňuje u poisťovateľa zodpovedného subjektu. Tieto okolnosti v konaní ani neboli sporné.
34. Ako bolo uvedené, zodpovednosť podľa § 427 OZ je postavená na principe objektívnej zodpovednosti, nie je preto osobitne potrebné preukazovať zavinenie prevádzateľa dopravného prostriedku v prípade, že škoda má pôvod v prevádzke tohto prostriedku. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť okrem prípade, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať´, alebo ak prevádzateľ preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 OZ).
35. Prevádzkovateľ sa môže zbaviť zodpovednosti aj v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákonník v ustanovení § 427 a nasl. neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba však vychádzať z toho, že ustanovenie § 441 OZ, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí so zreteľom na svoju všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Už z toho vyplýva, že ho treba použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založených na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 OZ), ako aj v prípadoch osobitnej zodpovednosti vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami, a to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú alebo nemajú pôvod v prevádzke. Aj v dôvodovej správe k ustanoveniu § 441 OZ sa uvádza, že úprava následkov zavinenia poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju zavinil (§ 420 OZ), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia (§ 427 a § 428 OZ). Výslovne sa ustanovuje, že sám poškodený znáša škodu, ktorú zavinil výlučne sám.
36. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu, avšak len v tom prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods. 1 OZ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (§ 428 OZ). Ustanovenie § 427 OZ treba v tomto smere odlišovať od ustanovenia § 428 OZ, pretože v ustanovení § 427 ods. 1 OZ sa uvádza škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, zatiaľ čo v ustanovení § 428 OZ sa uvádza škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke; tento pojem je celkom iný a má na zreteli okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou (pozri rozhodnutie uverejnené pod č. 80/1970 Zbierky súdnych rozhodnutí)
37. Po oboznámení sa so znaleckými posudkami a ostatnými listinnými dôkazmi vo vzťahu k priebehu dopravnej nehody sa súd stotožňuje so závermi trestného konania (pozri odsek 15), že vzniknutú škodu žalobca ako poškodený zavinil sám. Závery záznamu dopravnej nehody nepredstavujú relevantný záver o zavinení dopravnej nehody, ani neobsahuje bližšie informácie o priebehu nehodového deja. Tento podrobne analyzovali znalci v odbore cestná doprava. Z technického hľadiska medzi podstatnými zisteniami v oboch posudkoch nie je podstatný rozdiel. V oboch je konštatované výrazné prekročenie rýchlosti zo strany žalobcu. V oboch je konštatované, že účastníci dopravnej nehody mali na seba výhľad. Najnižšia rýchlosť pri ktorej by motocykel dokázal zastať pred miestom zrážky pri zistenom nehodovom deji bol stanovený na 61,50 km/h. Podstatný rozdiel je v interpretácii nehodového deja (z technického hľadiska), keď za príčinu nehody označili nesprávnu techniku jazdy jedného, pričom druhy vodič už nemal možnosť nehode zabrániť. Sud považuje za potrebné poukázať na to, že znalecký posudok Ing. L. sa bližšie nezoberá otázkou prednosti v jazde(z hľadiska technického), ale berie povinnosť vodiča K. dať prednosť v jazde ako danú. V podstate aj obaja znalci zhodne uvádzajú, že k nehode mohlo dôjsť len popísaným dejom, pri inom priebehu nehodového deja by s najväčšou pravdepodobnosťou k nehode nedošlo. Žalobca tvrdí, že povinnosť vodiča R. dať prednosť v jazde je dôležitejšou povinnosťou. S týmto tvrdením žalobcu sa v zásade možno stotožniť a toto tvrdene má oporu v judikatúre aj v zákone o cestnej premávke (§137 ods. 2 písm. h/ zákona č. 8/2009 Z.z.) Vzhľadom na prejedávanú vec s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ možno za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky každé ich porušenie, ktoré viedlo k dopravnej nehode. Podstatné je, že na rozdiel od povinnosti neprekračovať povolenú rýchlosť, ktorá je aj objektívne merateľná a zistiteľná, povinnosť dať prednosť v jazde vyplýva z okolností cestnej premávky. Porušenie povinnosti dať prednosť v jazde z technického hľadiska, konštatovaná znalcami a žalobcom vychádzala v podstate len zo skutočnosti, že k nehode došlo. Znalec Ing. Y. sa podrobne venoval možnému nehodovému deju vzhľadom na rýchlosť motocykla a dospel k záveru, že až do rýchlosti motocykla 71 až 79 km/h by k nehode nedošlo a do rýchlosti 69 až 77 km/h by vodič vozidla K. prednosť motocyklu z technického hľadiska dal. Vzhľadom na rýchlostný limit 50km/h ide o výrazné prekročenie rýchlosti, ku ktorému by muselo dôjsť, aby z technického hľadiska nedošlo k splneniu tejto povinnosti. Žalobca šiel minimálne rýchlosťou 89,9km/h, teda takmer dvojnásobnou povolenou rýchlosťou, pričom obiehal pred ním idúce vozidlá, ktorým vodič R. prednosť dal (žiaden záver nesvedčí o opaku). Povinnosti vodiča nespočívali len v tom, aby neprekračoval povolenú rýchlosť, ale aby túto aj prispôsobil situácii v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., teda aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Obaja znalci konštatovali, že účastníci nehody boli od seba na dohľad. Zároveň konštatovali, že účastníci nehody pre seba nepredstavovali prekážku z technického hľadiska náhlu. Súd je toho názoru, že vzhľadom na závery znalcov k porušeniu právnej povinnosti dať prednosť v jazde vodiča vozidla K. neprišlo. Ak aj z technického hľadiska mohol spôsob jazdy vykazovať znaky toho porušenia k tomuto došlo len a výlučne v dôsledku výrazného prekročenia povolenej rýchlosti zo strany žalobcu (takmer o 100%), pričom aj pokiaľ by došlo k prekročeniu rýchlostného limitu o 50 % (teda približne na 75 km/h) by k nehode neprišlo (ani k porušeniu povinnosti dať prednosť v jazde). Vodič vozidla K. nemal dôvod vzhľadom na situáciu v doprave dôvod dávať prednosť žalobcovi keď začal odbočovací manéver (posudok Ing. Y.). Obaja znalci tiež konštatovali, že v prípade dodržania rýchlostného limitu žalobcom by k nehode neprišlo. V súvislosti zo závermi Ing. L., ktorý prekročenie rýchlosti zo strany žalobcu vyhodnotil ako technickú prečinu nehody v tom smere, že už nebolo vzhľadom na jeho rýchlosť možné zabrániť nehode, je potrebné poukázať aj na povinnosť podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
38. Na základe uvedeného súd dospel k rovnakému záveru ako súd v trestnom konaní, a to že škoda bola zavinená výlučne porušením právnej povinnosti poškodeného (§ 441 OZ), ktorý prekročil rýchlosť veľmi výrazne (o čom na rozdiel od ostatných účastníkov musel mať okamžitú vedomosť), pričom sa nachádzal v obci a viezol spolujazdca. Až v dôsledku intenzity porušenia právnej povinnosti žalobcu bolo vôbec možné uvažovať o poručení povinností vodiča K. dať prednosť v jazde. Preto súd žalobu zamietol.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Z Hľadiska úspech v konaní možno konštatovať úplný úspech žalovanej. Tá si nárok na náhradu trov konania síce uplatnila, zároveň však uviedla, že jej žiadne trovy nevznikli. Súd s poukazom na zásady procesnej ekonómie a rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia