Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-1-2018.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/1/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Laczu a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 677 281, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, proti žalovanému: MIKOREAL, s.r.o., so sídlom Železničiarska 14/112, Galanta, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta, o zaplatenie 2.374,93 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 06.12.2016 č.k. 30Cb/41/2014-94, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.7.2014 domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.374,93 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.374,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.462,24 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.074,37 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 631,27 eur od 18.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 281,84 eur od 27.3.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 29 ods. 1, § 26 ods. 9, , § 96 ods. 8 veta prvá zákona č. 251/2012 Z.z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzavreli dňa 10.4.2012 zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 9406 075 266, na základe ktorej sa žalobca ako dodávateľ zaviazal v zmluvnom období dodávať žalovanému elektrinu do odberného miesta č. 3110011973 a zabezpečiť mu do uvedeného odberného miesta distribúciu elektriny a ostatné regulované služby a žalovaný sa zaviazal odoberať v zmluvnom období od odberateľa elektrinu a riadne a včas zaplatiť za dodávku elektriny a distribučné služby odberateľovi ceny dohodnuté v tejto zmluve a vo VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Z opravnej faktúry č. 7010485011 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému odplatu za dodávku a distribúciu elektriny v sume 1.462,24 eur so splatnosťou 27.2.2014 za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 s číslom miesta spotreby 3110011973, keď meranie bolo vykonané elektromerom č. 538953. Z faktúry č. 7102151329 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému odplatu za dodávku a distribúciu elektriny v sume 1.074,37 eur so splatnosťou 26.2.2014 za obdobie od 1.1.2014 do 3.2.2014 s číslom miesta spotreby 3110011973, keď meranie bolo vykonané elektromerom č. 538953, z ktorej žalovaný dňa 17.2.2014 uhradil sumu 443,10 eur. Z faktúry č. 7180647730 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému odplatu za dodávku a distribúciu elektriny v sume 281,42 eur so splatnosťou 26.3.2014 za obdobie od 4.2.2014 do 26.2.2014 s číslom miesta spotreby 3110011973, keď meranie bolo vykonané elektromerom č. 501166. Z výstupu evidencie odberateľov k miestu spotreby č. 3110011973 súd zistil, že so žalovaným bola uzatvorená zmluva do 26.2.2014 a s pani Y. Q. za obdobie od 28.2.2014 do 8.11.2014.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej vyhovel. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi stranami došlo na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny č. 9406 075 266 k vzniku obchodného záväzkového zmluvného vzťahu, pričom žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Žalovaný si však svoju zmluvnú povinnosť uhradiť cenu za poskytnutú dodávku elektriny nesplnil, čím porušil dohodnuté podmienky. Medzi stranami bolo sporné ukončenie zmluvy o dodávke elektriny k odbernému miestu č. 3110011973. Žalobca preukázal ukončenie zmluvy výstupom evidencie odberateľov k miestu spotreby č. 3110011973 ku dňu 26.2.2014. S poukazom na uvedené skutkové zistenia uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.374,93 eur a taktiež povinnosť zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.462,24 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.074,37 eur od 26.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 631,27 eur od 18.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 281,84 eur od 27.3.2014 do zaplatenia. Žalovaný v konaní nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby, najmä právne relevantným spôsobom nepreukázal, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo inak ako tvrdil a preukázal žalobca. Keďže žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca má voči žalovanému podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.) s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
6. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že rozsudok bol odôvodnený jedinou vetou na pojednávaní dňa 06.12.2016, že súdom bolo preukázané uzavretie zmluvy o združenej dodávke elektriny medzi žalobcom a žalovaným. Žiadne iné dôvody súd neuviedol, ako ani dôkazy, na základe ktorých dospel k takémuto právnemu záveru. V konaní bolo preukázané, že u žalobcu došlo k chybe v evidencii elektromerov na dvoch odberných miestach, dvoch samostatných stavbách, v tej dobe vo vlastníctve žalovaného, pričom sám žalobca v liste zo dňa 30.05.2014 túto chybu písomne priznal, avšak neuviedol ani v konaní nevysvetlil, pri kontrole ktorého odberného miesta zistil zámenu elektromera, keď žalovaný má v obci dve odberné miesta. Žalovaný sa viackrát písomne domáhal od žalobcu predloženia žiadosti o prepis zmlúv na tieto dve odberné miesta, nakoľko koncom roka 2013 obe nehnuteľnosti prenajal tretím osobám, ktoré s ním mali uzavrieť aj uzavreli vlastné zmluvy na odber elektrickej energie. Práve pri prepise odberov na týchto dvoch odberných miestach došlo k zneužitiu týchto žiadostí alebo k evidenčnej chybe zo strany žalobcu a z tohto dôvodu vznikla situácia, že mu boli vyúčtované dodatočne opravné faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste 24ZZS2000012551W je uvedený dátum požadovanej zmeny 13.12.2013. Toto odberné miesto bolo evidované na žalovaného od 30.03.2014 do 26.02.214, keď časové obdobie medzi dátumom požadovanej zmeny 13.12.2013 a dátumom ukončenia zmluvy so žalovaným 26.02.2014 nebolo v konaní vysvetlené napriek opakovaným žiadostiam žalovaného, súd sa týmto vôbec nezaoberal. Žalovaný musel zaplatiť žalobcovi sumu 1.862,- eur za odber, meraný elektromerom č. 538953, čím žalobca podmienil uzavretie zmluvy s Y. Q.. Spol. SLOVMAX BA s.r.o. uzavrela zmluvu o dodávke so žalobcom dňa 16.10.2013, čiže skôr, ako podala žiadosť Y. Q. a pravdepodobne pri podaní žiadosti spol. SLOVMAX BA s.r.o. alebo pri jej spracovaní došlo k chybe u žalobcu, ak k zámene označení elektromerov, preto nebolo možné uzavrieť neskôr zmluvu s Y. Q. na rovnaké čísla elektromera. Dvo účtovacej faktúry boli vystavené žalovanému neoprávnene, pretože elektrickú energiu v tom čase odoberala iná osoba a chybou žalobcu nedošlo k uzavretiu zmlúv s týmto odberateľom. Žalovaný z tohto dôvodu žiadal, aby žalobca predložil žiadosť o zmenu odberateľa, na čo žalobca opakovane potvrdil, že túto nemá, čím dostal žalovaného do dôkaznej núdze, pretože žalovaný nemá inú možnosť ako tento dôkaz zabezpečiť. Je nepochopiteľné, že žaloba nemôže mať takúto listinu, ktorá je nevyhnutným predpokladom uzavretia následného právneho úkonu zmluvy. Na pojednávaní dňa 14.06.2016 zástupca žalobcu uviedol, že z dôvodu, aby žalovaný resp. iný subjekt neplatil za elektrinu, ktorú neodobral sa pristúpilo k výpočtu náhradných hodnôt. Vyúčtované opravné faktúry preto zrejme nevychádzajú z reálne odpočítaných hodnôt, ale z výpočtu náhradných hodnôt, keď zástupca žalovaného žiadal vysvetliť dôvod výpočtu náhradných hodnôt a preukázať tento výpočet, čo v konaní nebolo vykonané a súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal a teda je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta stručné odôvodnenie ústne vyhláseného rozsudku, rozsudok bol vyhlásený priamo po pojednávaní a preto je zrejmé, že odôvodnenie bolo z tohto dôvodu zostručnené, pričom konkrétne posúdenie skutkového a právneho stavu sa nachádza v písomnom vyhotovení rozsudku. Žalobca nie je striktne viazaný dátumom uvedeným žiadosťou zmenu odberateľa. Takáto povinnosť žalobcovi nevyplýva ani z uzavretej zmluvy so žalovaným ani so všeobecných obchodných podmienok, čo už uviedol aj na pojednávaní dňa 14.06.2016. Žalobca do súdneho spisu doložil výstup z evidencie odberateľov, ktorá sa týka tohto odberného miesta, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol ako odberateľ vedený do 26.02.2014 a p. Q. od 28.02.2014. Súd teda správne dospel k záveru, že žalovaný ako zmluvný odberateľ bol povinný na základe zmluvy platiť za dodávku elektriny na základe vystavených faktúr. Žalovaný nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k porušeniu akejkoľvek zákonnej či zmluvnej povinnosti pri prepise zmluvy so žalovaného na p. Q.. Žalovaný uvádza, že došlo k prepisu zmluvy zo žalovaného na p. Q. z toho dôvodu, že v systéme žalobcu došlo k zámene odberných miest, a preto tento prepis bol možný až od 28.02.2014, keď ide len o domnienky žalovaného a v tomto smere odkazuje na vyjadrenie zo dňa 21.03.2016, kde prehľadne uviedol skutočnosti týkajúce sa dvoch odberných miest. Jediná chyba, ktorá sa týka týchto odberných miest bolo to, že elektromery na týchto odberných miestach boli v systéme žalobcu navzájom vymenené, avšak pri prepise odberateľov zo žalovaného na spol. SLOVMAX BA s.r.o. a zo žalovaného na p. Q. ku žiadnej chybe nedošlo, nakoľko vymenená evidencia elektromerov sa prepisu odberateľa netýka, nakoľko pri zmene odberateľa na základe žiadosti je podstatná identifikácia miesta spotreby a nie číslo elektromera, ktorý je v systéme žalobcu k takémuto miestu spotreby viazaný. Domnienky žalovaného, prečo došlo k prepisu zmluvy na p. Q. až dňa 28.02.2014 sú zo strany žalovaného ničím nepodložené. Čo sa týka výpočtu náhradných hodnôt žalobca takisto odkazuje na všetky doterajšie písomné podania a ústne prednesy. Žalovanému samotný žalobca v liste zo dňa 30.05.2014 vysvetlil, ako dospel k výpočtu náhradných hodnôt. K výpočtu náhradných hodnôt musel žalobca pristúpiť na základe toho, že na odbernom mieste sa reálne nachádzal elektromer 501166, avšak v systéme žalobcu bol k tomuto odbernému miestu vedený elektromer 538953. V opravnej faktúre č. 7010485011, ktorá sa týka obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2013 je tento výpočet náhradných hodnôt uvedený. V tejto faktúre sa žalovanému vo vysokej tarife VT doúčtovalo 7.686 kWh a v nízkej tarife (NT) vrátilo 902 kWh. Na druhej strane takto faktúr je v prevej tabuľke v 13 riadku uvedený počiatočný stav VT 2862 kWh a končený stav 10.983 kWh t.j. spotreba bola 8.121 kWh. Toto je reálna spotreba na základe správneho elektromera 501166. O tri riadky nižšie je uvádzaný počiatočný stav VT rovnako 2862 kWh , avšak končený staj je 3297 (spotreba 435 kWh). Toto je však spotreba elektromera č. 538953, ktorý sa na odbernom mieste nenachádzal. Žalovanému bola teda pôvodne vyúčtovaná spotreba v VT iba 435, avšak spotreba bola 8121. Žalovanému bolo teda doúčtovaných 7.686 kWh (8121 - 435). Čo sa týka NT ide o obdobnú situáciu v 14 riadku tejto tabuľky je ako nesprávne konečný stav uvedený 6844 kWh, avšak v 15 riadku je správny konečný stav 5942 kWh. V NT teda nemal mať žalovaný spotrebu 903 kWh, ale iba jeden kWh a teda sa mu vrátilo v NT 902 kWh. Obdobne to aj s opravnou faktúrou č. 7010485012, ktorá sa týka obdobia od 01.01.2014 do 03.02.2014. V tejto faktúre sa vrátilo vo VT 53 kWh a v NT 2817 kWh. V prvom riadku na str. 2 tejto faktúry je ako konečný stav uvedená nesprávna hodnota 5.330 kWh, pričom má ísť o hodnotu v druhom riadku 5.277 kWh. Vo VT mala byť spotreba teda len 1.980 kWh a nie 2.033 kWh. V prípade NT ide o riadky 3 až 4. Končená hodnota teda nemá byť v zmysle riadku 3 10.978 kWh, ale v zmysle riadku 4 iba 1.317 kWh. V NT ide teda o spotrebu 1.317 kWh a nie 4.134 kWh. Žalobca má za to, že návrh je dôvodný, nakoľko žalovaný mal na predmetnom odbernom mieste zmluvu do 26.02.2014, pričom tohto obdobia sa týkajú žalované faktúry, ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
10. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia ceny dodanej elektriny na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi stranami sporu dňa 10.4.2012. V konaní nebolo sporné, že zmluva o združenej dodávke elektriny bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 10.4.2012, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému elektrickú energiu do miesta spotreby č. 3110011973, sporné bolo, kedy došlo k ukončeniu daného zmluvného vzťahu. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo ku dňu 26.2.2014 a to na základe dôkazu predloženého žalobcom
- výstupom z evidencie odberateľov k miestu spotreby č. 3110011973, z ktorého vyplýva, že zmluva so žalovaným trvala do 26.2.2014, nakoľko on v žiadosti o zmenu odberateľa k miestu spotreby č. 3110011973 uviedol dátum požadovanej zmeny 13.12.2012. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že žalobca bol povinný vykonať zmenu odberateľa na predmetnom odbernom mieste ku dňu, ku ktorému to žalobca požadoval vo svojej žiadosti o zmenu odberateľa a teda nevyvrátil tvrdenia žalobcu, že jemu takáto povinnosť nevyplývala ani zo zmluvy uzavretej so žalovaným ani zo všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o združenej dodávke elektriny trval do 26.2.2014.
11. V konaní nebolo sporné, že u žalobcu došlo k chybe v evidencii elektromerov na dvoch odberných miestach vo vlastníctve žalovaného, v dôsledku čoho žalobca vystavil opravnú faktúru 7010485011 na sume 1.462,24 eur, ktorej zaplatenia sa domáha spolu s vyúčtovacou faktúrou 7102151329 po čiastočnej úhrade 443,10 eur v sume 1.074,37 eur ako aj zaplatenia vyúčtovacej faktúry za elektrinu 7180647730 v sume 281,42 eur. Odvolateľ namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie vôbec skúmal, z akých hodnôt vychádzal žalobca pri vydaní opravnej faktúry, teda či vychádzajú z reálne odpočítaných hodnôt alebo z výpočtu náhradných hodnôt, keď zástupca žalovaného už v konaní pred súdom prvej inštancie žiadal vysvetliť spôsob výpočtu náhradných hodnôt a preukázať tento výpočet, avšak súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. má súd v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za dokázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Náležitosti odôvodnenia podľa citovaného ustanovenia sú zárukou toho, aby bolo rešpektované právo strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porov. ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR). Žalovaný vo svojich odvolacích dôvodoch oprávnene vytýka rozsudku súdu prvej inštancie také nedostatky, v dôsledku ktorých tento rozsudok požiadavkám uvedeného ustanovenia vôbec nevyhovuje. Odvolací súd potom posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, či súd skúmal, z akých hodnôt žalobca vychádzal pri výpočte ceny dodanej elektrickej energie v rozhodnom období, teda či vychádzal z reálne odpočítaných hodnôt alebo z výpočtu náhradných hodnôt, spôsob výpočtu ceny dodanej elektrickej energie, teda vôbec nevysvetlil postup, na základe ktorého dospel k svojim skutkovým záverom o správnosti výšky ceny dodanej elektrickej energie, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca žalobným návrhom, keď len konštatoval údaje vyplývajúce z predmetných faktúr ako je číslo faktúry, číslo miesta spotreby, fakturačné obdobie a výšku fakturovanej sumy, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania.
13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).
14. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek 1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
15. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016.
16. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
17. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
19. Úlohou súdu prvej inštancie bude znovu vo veci rozhodnúť, vysporiadať sa s námietkami žalovaného uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní, v prípade potreby doplní dokazovanie a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ust. § 220 C.s.p., s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
20. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.