Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoP-50-2018.pdf
PDF · 157.11 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľky: Ing. V. D., rod. N., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu O. č. d. XX, zastúpenej splnomocnencom: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 51 436 108, adresa sídla Trnava, Kapitulská 448/6, proti manželovi: O. D., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu G. D. W. č. d. XXX, adresa prechodného bydliska H., H. Q., zastúpenému advokátom: Mgr. Vladimír Tomaj, adresa sídla Trnava, Hlavná 22, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom 1/ O. D., nar. XX.X.XXXX, 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H., adresa sídla H., M. N. X, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 25. mája 2018 č.k. 40P/41/2017-64 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch I., II. v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a výroku IV. p o t v r d z u j e, v zostávajúcej časti výroku II. m e n í tak, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloletú D. a maloletého O. zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a vo výrokoch III. a V. r u š í a v tejto časti sa vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo Ing. V. D., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a O. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.08.2008 pred Matričným úradom Trnava, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo zväzku 77, ročník 2008, strana 7, poradové číslo 227, rozviedol (výrok I. rozsudku), maloleté deti D. D., nar. XX.XX.XXXX a O. D., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II. rozsudku), otcovi uložil prispievať na výživu maloletej D. a maloletého O. sumou 125,- Eur mesačne, jednotlivo na každé dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (výrok III. rozsudku), upravil styk otca s maloletými deťmi a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v každom párnom týždni v stredu od 15:00 hod. do štvrtku do 08:00 hod. a v každom nepárnom týždni od piatku od 15:00 hod do pondelka do 08:00 hod, pričom miestom preberania a odovzdávania detí bude školské zariadenie, ktoré deti navštevujú (výrok IV. rozsudku) a to potom, čo dokazovaním zistil skutkový stav veci:
1.2.1 Dňa 9.8.2008 uzavreli V. N., nar. X.X.XXXX a O. D., nar. XX.X.XXXX manželstvo pred matričným úradom mesta Trnava.
1.2.2 Maloletá D. a O. D. sa narodili manželom O. D., nar. XX.X.XXXX a V. D., rod N., nar. X.X.XXXX. 1.2.3 Deti sa na ÚPSVaR H. na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na stretnutí dňa 15.5.2018 vyjadrili, že s otcom sa chcú stretávať, ale tak, aby sa vrátili večer k matke a s otcom chodili na výlety, ale aby nerozprával o mame, aby sa im venoval. Obe deti vyjadrili názor, že chcú bývať s matkou, s otcom chcú byť, keď budú mať voľno. Ich najväčším prianím je, aby sa rodičia v ich prítomnosti nehádali a aby sa to už skončilo. Oboch rodičov majú radi a chcú s nimi tráviť čas. Nechcú spať na matracoch.
1.2.4 Matka žije s deťmi v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, maloleté deti majú spoločnú izbu, kde má každý svoju posteľ, skriňu, písací stôl, množstvo kníh a hračiek primeraných veku maloletých. Otec žije v prenajatom byte, ktorý pozostáva z obývacej izby prepojenej s kuchyňou, zo spálne, kde sú skrine na šatstvo a posteľ s ďalšími matracmi pre deti a sociálnych zariadení.
1.2.5 Matka za obdobie od 08/2017 do 01/2018 dosiahla zo zamestnania priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 946,50 eur.
1.2.6 Otec za obdobie od 08/2017 do 01/2018 dosiahol zo zamestnania priemerný mesačný netto príjem cca 1.135,33 eur.
1.2.7 Manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, keď manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť a preto spoločne nehospodária od decembra 2017, t. j. v čase rozhodovania súdu viac ako 5 mesiacov.
1.2.8 Navrhovateľka odmietla zotrvať v manželskom zväzku, ktorý opísala už len ako formálny a ktorý si neplní žiadnu funkciu. Manželka žiadala o rozvod manželstva, v ktorom okrem iného nevidela pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie, nakoľko medzi manželmi dlhodobo nie je vzájomne rešpektovaná dôstojnosť, pričom po rokoch odcudzenia nevidela ani žiadnu perspektívu na zmenu.
1.2.9 Obaja rodičia majú záujem podieľať sa na sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých detí. Aj z toho dôvodu na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej si dohodli úpravu stretávania, z ktorej súdu vyplýva ako preferenčný rodič na osobnú starostlivosť o maloleté deti matka. Matka býva po zániku spoločnej domácnosti v rodinnom dome svojich rodičov, kde majú deti vlastnú izbu s plným vybavením, zatiaľ čo v prenajatom byte otca, v ktorom podľa vlastného vyjadrenia otec býva od februára 2018 a celkovo sa za posledného polroka sťahoval už trikrát, majú toho času vytvorené skromnejšie podmienky, spia na matracoch.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľky na rozvod jej manželstva s manželom a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželského spolužitia a to najmä určenie, komu maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a kto má ako rodič prispievať na ich výživu podľa § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 1, 2, 4 a 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), § 96 ods. 1 a § 44 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016).
1.4 Návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva s manželom vyhodnotil vzhľadom preukázané skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2.1, 1.2.7, 1.2.8 a 1.2.9 tohto rozhodnutia ako dôvodný, vyhodnotiac vzťahy medzi manželmi za vážne narušené a trvalo rozvrátené dôvodiac, že pokiaľ manželka nemá záujem zotrvať v tomto zväzku, manžel manželku počas konania o rozvod - aj keď v silnom citovom rozrušení - opľuje alebo sa vyhráža, že seba, manželku a deti zabije, a teda napĺňa svojím konaním skutkovú podstatu nebezpečného vyhrážania, v takom prípade manželstvo neplní svoj účel a minimálne od manželky nemožno spravodlivo očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Preto súd manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citové odcudzenie sa v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z § 18 a 19 ZoR a to najmä v porušení povinnosti vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vzájomne si pomáhať, ako aj narušenú povinnosť manželov vytvárať zdravé rodinné prostredie.
1.5.1 Pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletej D. a maloletému O. na čas po rozvode manželstva a to určenie, komu maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti a kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok ďalej vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2.2, 1.2.3, 1.2.4 a 1.2.9 tohto rozhodnutia, prihliadnuc na záujem maloletých detí a najmä na nimi vyjadrený názor uzavrel, že lepšiemu zaisteniu potrieb detí v zmysle § 24 ods. 2 ZoR toho času zodpovedajú vytvorené podmienky u matky.
1.5.2 Striedavá osobná starostlivosť navrhovaná otcom sa z dokazovania súdu javila ako nevhodná forma starostlivosti, keď rodičia toho času nemajú medzi sebou nadštandardnú komunikáciu a spoluprácu, ktorá sa očakáva ako vyššia kvalita vzťahu rodičov po zániku manželského zväzku pre neohrozenie duševného a citového vývinu detí. Otec v záverečnej reči poukázal na hodnoty ako je vzájomná úcta a rešpekt, ktoré považuje za samozrejmé pri výchove detí. Vlastným správaním k matke však tieto hodnoty za posledné obdobie nenapĺňal (opľutie, vyhrážanie). Napriek preukazovanému rozvratu manželstva ním samým pre vyjadrené podozrenie z narušenej povinnosti vernosti manželkou zotrvával na jeho zachovaní, ktoré prostredie reálne medzi manželmi neexistuje a stretávania sa rodičov pri odovzdávaní a prevzatí detí nie sú harmonické.
1.5.3 Súd z dôvodu rešpektovania priania detí, aby sa „to už skončilo“, rozhodol o zamietnutí návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý návrh otca súd vyhodnotil ako nehospodárny a nerešpektujúci názor maloletých detí, keď žiadne znalecké dokazovanie nezmení to, čo závisí len na otcovi, a to reálne sa maloletým deťom v spoločne strávenom čase venovať a vytvárať im vhodné prostredie, ako si to otec sám želal na pojednávaní: poskytnúť vlastným deťom lásku, oporu, objatie a byť im dobrým vzorom do života. Podľa názoru súdu, otec toho času nie je osobnostne, emocionálne a sociálne pripravený na striedavú osobnú starostlivosť, keď faktický zánik manželstva ho podľa vlastného písomného vyjadrenia veľmi nepríjemne zaskočil, vôbec neočakával niečo také, nepríjemne ho to citovo zasiahlo a nebol schopný normálneho fungovania.
1.5.4 V tejto súvislosti ešte dôvodil, že z článku 5 ZoR vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
1.5.5 Preto súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah zveril maloleté deti do starostlivosti matky s tým, že matka bude oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
1.6 Pokiaľ ide o určenie, ako má otec (rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti) prispievať na ich výživu vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti uvedené v bode 1.2.5 a 1.2.6 tohto rozhodnutia uzavrel, že matka výdavky ohľadne maloletých detí vyčíslila, tieto otcom neboli sporované, preto určil povinnosť otca prispievať na výživu sumou 125 eur na každé z detí.
1.7 Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi zohľadniac skutkové zistenia uvedené v bode 1.2.9 tohto rozhodnutia uzavrel, že je v záujme maloletých detí aby udržiavali vzťah aj s otcom a to každý týždeň (v rozsahu uvedenom vo výroku IV. rozsudku) avšak s tým, aby miestom odovzdávania a preberania detí bolo školské zariadenie, ktoré deti navštevujú, nakoľko v takomto prípade nebude potrebné, aby rodičia prichádzali do kontaktu a neboli konfrontovaní dodatočne doznievajúcimi citovými rozrušeniami zo zániku manželstva.
1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V. rozsudku). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 52 C.m.p. a vecne len tým, že účastníci konania o náhradu trov konania nežiadali.
2.1 Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním manžel s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že tento nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.).
2.2 Skutočným dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľkou podľa jeho názoru bola skutočnosť, že manžel zistil, že táto začala udržiavať osobný aj intímny vzťah s iným mužom.
2.3 Matka svojím odmietavým postojom striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany oboch rodičov otcovi bráni v styku s maloletými deťmi prípadne sa snaží mu tento kontakt čo najviac znepríjemňovať. Ide o jej úmyselné konanie majúce za cieľ odstrániť otca maloletých detí nielen za svojho života, ale aj zo života detí.
2.4 Pokiaľ súd v rozsudku určil, že maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok len matka, rozhodol na jednej strane nesprávne, v rozpore so zákonom keďže bezdôvodne pozbavil otca rodičovských práv a na druhej strane takéto svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
2.5.1 Matka ako aj otec sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k maloletým deťom, čo potvrdila aj matka na poslednom pojednávaní dňa 25.5.2018 a tak je nepochopiteľné, prečo súd na takúto dohodu žiadnym spôsobom neprihliadol a rozhodol o obmedzení styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode. V danom prípade absentujú akékoľvek racionálne dôvody potrebné na to, aby súd striedavú starostlivosť nenariadil. Nie je možné, aby si súd z jednej vyhrotenej hádky medzi rodičmi, kedy otec opľul matku, utvoril obraz o schopnostiach, možnostiach a morálnych hodnotách otca, najmä ak nepríjemnú situáciu, dôsledkom ktorej bol práve vyššie uvedený atak matky zo strany otca vyvolala samotná matka a to tým, že sa pokúsila otcovi znemožniť styk s deťmi. Je nepochybné, že viac takýchto situácii sa nevyskytlo a šlo o výlučne len o ojedinelé rozrušene na strane otca. Otec popiera akékoľvek vyhrážanie sa násilím alebo smrťou ako navrhovateľke tak aj jej rodičom a pokiaľ súd vyhodnotil tvrdenia matky, ktorými otca obviňuje z takéhoto správania sa voči nej za pravdivé, jeho závery nie sú správne, nakoľko takéto tvrdenia matky neboli žiadnym spôsobom v konaní preukázané. Nebol správny ani postup súdu prvej inštancie keď prijal za rozhodný pre rozhodnutie vo veci názor detí zistený cestou procesného opatrovníka v mesiaci máj 2018, nakoľko v čase rozhodovania vo veci už bola situácia celkom iná, čo potvrdila aj samotná matka na pojednávaní keď prehlásila, že deti u otca prespávajú a tešia sa k nemu. Okrem toho kolízny opatrovník odporúča striedavú osobnú starostlivosť hlavne z toho dôvodu, aby si rodičia uvedomili, že sa nedá komunikovať len formou SMS správ a že táto forma starostlivosti je to najvhodnejšie pre deti.
2.5.2 Obe deti majú rovnako vybudované väzby na obidvoch rodičov a obaja rodičia dokážu rovnako zaobstarať materiálne potreby života oboch detí. Keďže otec dlhodobo býva na adrese H. Q. H. a tento byt sa nachádza zhruba 5 minút peši od školského zariadenia, ktoré obe deti navštevujú, spĺňa aj kritérium stability budúceho výchovného prostredia na rozdiel od matky, ktorá býva u svojich rodičov, je teda pravdepodobné, že sa v blízkej dobe bude sťahovať a teda o nejakej stabilite prostredia nemôže byť reč. Otec deti podporuje v ich záujmoch a krúžkoch o čom svedčí aj skutočnosť, že s maloletým synom začal navštevovať krúžok korčuľovania.
2.5.3 Súd ani kolízny opatrovník sa pri skúmaní názoru detí žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou dôvodov názoru detí, teda neskúmal dôvody, pre ktoré deti údajne nechcú bývať u otca.
2.5.4 Nesprávny bol aj postup súdu prvej inštancie, keď návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o deti v prejednávanej veci zamietol, nakoľko podľa jeho názoru jedine znalec z odboru detskej psychológie je jedinou erudovanou osobou oprávnenou povedať, či je alebo nie v záujme maloletých detí nariadenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecnej nesprávnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 3Cdo 16/2012 z 12.11.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spisovej značky 23CoP/96/2011 z 23.1.2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach spisovej značky 8CoP/183/2015, Nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 3216/13 a rozsudok Krajského súdu v Ústí nad Labem pobočka v Liberci spisovej značky 36Co 261/2016. 2.6 Pokiaľ ide o určenie výživného ďalej namietal, že matka medzi výdavky uvádza akési náklady na bývanie, ktoré však v konaní žiadnym spôsobom nezdokladovala. Za výdavky potrebné na starostlivosť o maloleté deti nie je možné považovať ani výdavky typu diaľničná známka alebo parfém. Taktiež pri výdavkoch na deti bola započítaná strava 2 krát a z toho dôvodu sú výdavky na maloleté deti uvedené matkou prehnané, nejasné a v podstate nezrozumiteľné. Súdom určené výživné zo strany otca sa otcovi javí ako vysoké a pokiaľ nedôjde k zrušeniu rozhodnutia, respektíve nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov otec navrhuje zníženie výživného na sumu 200 eur mesačne spoločne na obe deti.
3. Procesný opatrovník maloletých detí navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a to najmä s ohľadom na názor maloletých detí.
4.1 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu manžela navrhla odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, že jej vzťah s pánom P. je len vzťahom kamarátskym a menovaný pre navrhovateľku je len morálnou oporou v čase prebiehajúceho konania o rozvod manželstva, ktoré je sprevádzané častými urážkami zo strany manžela a jeho nepríjemným a nevhodným správaním sa. Poprela to, že by k rozpadu manželstva viedol domnelý vzťah navrhovateľky a pána P..
4.2 Medziľudské vzťahy sú zo strany manžela voči navrhovateľke absentujúce; manžel navrhovateľku opľul a to aj opakovane a to už počas prebiehajúceho konania, vyhrážal sa jej a deťom smrťou, neustále navrhovateľku uráža vulgarizmami, a to aj prostredníctvom SMS správ. Neustále kladie do popredia záujem identifikácie príčiny rozvratu manželstva, pričom najlepší záujem detí kladie do úzadia.
4.3 Návštevy otca detí v dome rodičov navrhovateľky (často krát vopred neohlásené) končili zväčša vyhrážkami a verbálnymi útokmi na osobu navrhovateľky. Takéto správanie sa otca preto viedlo k rozhodnutiu matky maloletých detí, že realizovanie styku otca s deťmi v dome, kde matka s deťmi býva, je absurdné a neprípustné. Styk otca s deťmi musí byť vopred dohodnutý, a to aj z dôvodu, že matka musí deti na styk s otcom pripraviť nielen fyzicky (materiálne), ale najmä psychicky (najmä v prípade maloletej D.).
4.4 Napadnutým rozsudkom neprichádza k odňatiu rodičovských práv otca. Tento má aj naďalej právo podieľať sa na výchove maloletých detí. Vzhľadom na súčasný vzťah maloletých detí k otcovi, s prihliadnutím na jeho správanie sa k navrhovateľke je práve jeho úlohou, aby upravený styk s deťmi riadne využíval a budoval si s deťmi taký vzťah, aby samotné deti mali skutočný záujem sa s ním stretávať.
4.5 Otec sa navrhovateľke vo vzájomnej komunikácii vyjadril, že mu ide hlavne o výživné a to, že v prípade jeho "výhry" v otázkach striedavej starostlivosti o deti tieto budú aj tak tráviť čas u matky. V tejto súvislosti poukázala na tabuľku realizácie styku s deťmi, ktorú navrhol sám otec tak, aby pomer styku bol 50:50 avšak takéto striedanie nedodržal a to či už pokiaľ ide o jednotlivé dni alebo aj pomer realizácie styku s deťmi. Takéto jeho správanie sa nesvedčí o jeho skutočnom záujme o striedavú starostlivosť o deti.
4.6 Skutočným dôvodom prečo deti nechcú prespávať u otca je ich pocit neistoty, ktorý si otec plne vybudoval už počas manželstva. Súčasný psychický stav maloletej D. je spôsobený aj tým, že bola opakovane svedkom nevhodného správania sa otca k navrhovateľke. Vzťah detí k otcovi je oslabený, odmietavý, čo je spôsobené do veľkej miery práve jeho správaním sa. Tieto skutočnosti vyplynuli aj zo správy procesného opatrovníka detí. Z dokazovania vyplynulo, že tvrdenia otca o jeho úcte a rešpekte k právam iných sú nehodnoverné. Obdobne nie sú hodnoverné ani jeho tvrdenia o stabilite výchovného prostredia na jeho strane, nakoľko otec naďalej býva v podnájme približne od februára 2018. Aj napriek ústnej výzve súdu nepredložil súdu nájomnú zmluvu, ktorá by aspoň čiastočne garantovala "stabilitu". Nevhodnosť bytovej otázky vo vzťahu k maloletým deťom potvrdzujú aj zistenia procesného opatrovníka.
4.7 Nevykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k prvotnosti prípadnej striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti nebolo založené len na odmietaní takejto starostlivosti navrhovateľkou, práve naopak, konajúci súd mal riadne preukázané výsluchmi účastníkov konania a správou procesného opatrovníka, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, dokonca je zrejmé, z psychického stavu D., že znalecké dokazovanie by ani nebolo v jej záujme. Súd prvej inštancie absolútne správne posúdil, čo je v záujme maloletých detí a správne prihliadol na takéto ich záujmy a na nimi vyjadrený názor na bezpečie a stabilitu prostredia.
5.1 Manžel vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu navrhovateľky k jeho odvolaniu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní poukazujúc na to, že prvoradou otázkou, ktorú si musí súd v dokazovaní stabilizovať je motív, ktorý každého z rodičov vedie k postoju k otázke striedavej starostlivosti a až po tomto zistení môže zvoliť správny postup na riešenie konfliktnej situácie pri výchove dieťaťa. Matka sa len snaží odpútať pozornosť od skutočného dôvodu na rozvod a účelovo klame a zavádza súd, keď tvrdí, že s pánom P. neudržuje iný ako výlučne kamarátsky vzťah.
5.2 Je nemysliteľné, aby sa súd prvej inštancie pri skúmaní dôvodov na rozvod manželstva uspokojil s vágnymi tvrdeniami navrhovateľky, ktorá sa snaží vinu za rozvod klásť výlučne na zodpovednosť manžela. Príkladom absurdného dôvodu na rozvod manželstva je aj navrhovateľkou v návrhu spomínaná návšteva istého podniku manželom, po ktorej s ním už údajne nedokázala ďalej intímne žiť. Napriek tomu, zhruba rok a pol po tejto návšteve, sa manželom narodilo dieťa.
5.3 Pre prípad, že matka naďalej bude popierať vzťah s p. P. navrhol vo veci vypočuť ako svedkov p. O. Z. a pána H. N. (bez toho aby bližšie ozrejmil, aké konkrétne skutkové tvrdenia účastníkov majú byť ich výsluchom preukazované alebo vyvracané - poznámka odvolacieho súdu).
5.4 Matka otcovi neposkytuje základné informácie o deťoch, ba priam ho zavádza a podsúva mu zahmlené informácie napríklad o školských výsledkoch detí. Obe deti navštevujú R. v H., pričom matka na konci školského roka tvrdila otcovi opakovane, že deti túto školu nezvládajú, flákajú to a najskôr sa do ďalšieho ročníka nedostanú. Keď si otec následne túto informáciu osobne overil u zástupcu tejto školy zistil, že deti škole nemajú žiaden problém a svoje školské povinnosti zvládajú bezproblémovo.
6.1 Navrhovateľka vo svojej duplike zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach. Poprela, že by bránila otcovi v riadnom styku s deťmi, prípadne, že by deti na styk s otcom nepripravila. Za predpokladu, že sa s otcom detí dohodne na konkrétnom termíne a čase odovzdania detí vyvíja všetku aktivitu, aby sa styk realizoval. Preberanie detí je však zo strany otca často spojené s vulgarizmami a osočovaním na jej adresu, čoho sú svedkom aj maloleté deti, čo v konečnom dôsledku negatívne vplýva na ich psychiku a v konečnom dôsledku aj ochotu stretávať sa s otcom.
6.2 Otec na jednej strane matku nedôvodne osočuje, že deti na styk nepripravuje materiálne avšak na druhej strane od vykonateľnosti rozsudku prispieva na maloleté deti výživným len vo výške 60 eur mesačne, z ktorého dôvodu bola matka nútená podať návrh na vykonanie exekúcie.
6.3 Od pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, zo strany manžela došlo k opakovanému prenasledovaniu navrhovateľky, ktorá z obavy o svoj život a zdravie maloletých detí podala na manžela trestné oznámenie pre prečin nebezpečného prenasledovania. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že navrhovateľku opľul len jeden krát, takéto jeho tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko uvedená situácia sa zopakovala, kedy manžel opľul navrhovateľku aj pred maloletými deťmi.
6.4 Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 C.m.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. preskúmal rozsudok v časti rozhodnutia o rozvode manželstva v rozsahu dôvodov uvedených v podanom odvolaní a v časti úpravy práv a povinností rodičov k malol. deťom pochádzajúcim z manželstva, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom či dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 65, 66, § 23 ods. 2 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je v časti rozhodnutia o rozvode manželstva, zverenia maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a úpravy styku otca s maloletými deťmi (výrok I., s časti výrok II. a výrok IV. rozsudku) dôvodné a sú tu dôvody pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.), čo však neplatilo pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení rodiča, ktorý bude oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (s časti výrok II. rozsudku), kde bolo potrebné odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť (§ 388 C.s.p.), ako ani v časti rozhodnutia súdu o výživnom (výrok III. rozsudku), kde neboli splnené podmienky ani pre jeho potvrdenie ani pre jeho zmenu a tak bolo potrebné v tejto časti rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.5 Predmetom konania na súde prvej inštancie pod spisovou značkou 40P/41/2017 je konanie o návrhu navrhovateľky na rozvod jej manželstva a s ním spojené konanie o úpravu práv povinnosti rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželského spolužitia na čas po rozvode manželstva.
7. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na rozsah odvolania manžela posúdenie správnosti všetkých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
9.1 Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva účastníkov konania, zverenie maloletých detí pochádzajúcich z manželstva do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletými deťmi odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas manžela s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9.2 Správnym bol záver súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel (manželia dlhodobo spolu nežijú, spoločne nehospodária, vzájomne si nepomáhajú a spoločne sa nestarajú o deti) a od manželov vzhľadom na jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľky k prípadnému obnoveniu manželského spolužitia s manželom nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Tak ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie, manželstvo je totiž dobrovoľným zväzkom dvoch ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v tomto hlboko a trvalo rozvrátenom zväzku proti jeho vôli. Obdobne správnym bol aj záver súdu prvej inštancie, že z dokazovania vyplynulo, že príčinou rozvratu manželstva bolo hlboké citového odcudzenie sa navrhovateľky voči manželovi v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z § 18 a 19 ZoR a to najmä pre porušovanie povinnosti vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vzájomne si pomáhať ako aj porušenie povinností manželov vytvárať zdravé rodinné prostredie. Neobstojí preto námietka manžela, že jedinou príčinou rozpadu ich manželstva bola nevera zo strany navrhovateľky, nakoľko takéto jeho skutkové tvrdenia z dokazovania nevyplynuli. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania manželstvo účastníkov konania z dôvodu, že sú vzťahy medzi nimi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia rozviedol, rozhodol vecne správne (§ 23 ods. 1 ZoR). Pokiaľ manžel namietal, že skutočným dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľkou podľa jeho názoru bola skutočnosť, že on zistil, že navrhovateľka začala udržiavať osobný aj intímny vzťah s iným mužom, odvolací súd dodáva, že pre takýto záver neboli podklady vo vykonanom dokazovaní a okrem toho pre rozhodnutie vo veci (či sú tu dôvody, pre ktoré je potrebné manželstvo účastníkov konania rozviesť) nie je dôležité, čo bolo posledným impulzom vedúcim navrhovateľku k jej rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva ale to, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9.3 Nedôvodnou bola aj námietka manžela, že súd prvej inštancie sa pri skúmaní dôvodov na rozvod manželstva uspokojil s vágnymi tvrdeniami navrhovateľky, ktorá sa snaží vinu za rozvod klásť výlučne na zodpovednosť manžela s tým, že príkladom absurdného dôvodu na rozvod manželstva je aj navrhovateľkou v návrhu spomínaná návšteva istého podniku manželom, po ktorej s ním už údajne nedokázala ďalej intímne žiť, pričom napriek tomu, zhruba rok a pol po tejto návšteve, sa manželom narodilo dieťa. Z odôvodnenia samotného rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu totiž vyplýva, že príčinou rozpadu manželstva bolo citové odcudzenie sa manželov (tu pozri bod 38., posledná veta rozsudku). Okrem toho skutočnosť, že sa manželom narodilo ďalšie dieťa po roku a pol po tom, čo manžel navštívil „istý podnik“ podľa názoru odvolacieho súdu nemusí znamenať, že takáto vedomosť navrhovateľky a jej konfrontovanie a vysporiadanie sa s ňou u nej nezanechali pocity jej poníženia a zneváženia jej osobnosti, ktoré následne prispeli k jej citovému ochladnutiu vo vzťahu k manželovi.
9.4 Odvolací súd považoval za nedôvodný aj návrh manžela na vypočutie pána O. Z. a pána H. N., ktorých tento navrhoval vypočuť „ak navrhovateľka bude popierať vzťah s p. P.“, nakoľko príčina rozpadu manželstva bola súdom riadne vykonaným dokazovaním preukázaná a v konaní bolo nesporné, že určitý vzťah navrhovateľka s p. P. udržiava a tak túto skutočnosť nebolo potrebné dokazovať výsluchom svedkov.
10.1 Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej D. a maloletému O. na čas po rozvode manželstva súd na jednej strane správne uzavrel, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by matka detí súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov o maloleté deti na čas po rozvode ich manželstva a otcom navrhovaná striedavá osobná starostlivosť o deti by bola v ich záujme (§ 24 ods. 2 ZoR) a na druhej strane, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti a vzhľadom na jej doterajšiu starostlivosť o deti a citové väzby detí najmä na ňu (zohľadniac názor detí) je aj v záujme maloletých detí, aby tieto boli zverené do jej osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (čl. 5 ZoR). Predpokladom pre jej fungovanie, je však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa totiž nevyhnutne musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťa, s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, so zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti, hlásením ich pobytu a pod.. Striedavá starostlivosť môže teda skutočne fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencii ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove detí. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality, bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Z dokazovania však vyplynulo, že t.č. rodičia maloletej D. a maloletého O. nedokážu účelne a efektívne o uspokojovaní odôvodnených potrieb svojich detí ani len komunikovať nie to ešte sa dohodnúť, resp. spolupracovať. Pokiaľ manžel namieta, že navrhovateľka mu neposkytuje základné informácie o deťoch, ba priam ho zavádza a podsúva mu zahmlené informácie napríklad o školských výsledkoch detí je potrebné dodať, že otec má sám právo sa informovať o školských výsledkoch detí a to či už dotazom na samotné deti alebo na školu, ktorú tieto navštevujú, prípadne sa zúčastňovať školou organizovaných rodičovských združení.
10.2 Navrhovateľka od počiatku navrhovala na čas po rozvode ich manželstva zveriť maloleté deti jej do osobnej starostlivosti (ako to v podstate namietal vo svojich vyjadreniach aj samotný otec maloletých detí) a otca zaviazať na platenie výživného a tak neobstojí ani odvolacia námietka otca, že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva medzi rodičmi jestvovala dohoda o striedavej osobnej starostlivosti o deti a súd na takúto ich dohodu bezdôvodne neprihliadol a obmedzil styk otca s maloletými deťmi.
10.3 Pokiaľ manžel namietal, že nie je možné, aby si súd z jednej vyhrotenej hádky medzi rodičmi, kedy otec opľul matku, utvoril obraz o schopnostiach, možnostiach a morálnych hodnotách otca, najmä ak nepríjemnú situáciu dôsledkom, ktorej bol práve vyššie uvedený atak matky zo strany otca vyvolala samotná matka a to tým, že sa pokúsila otcovi znemožniť styk s deťmi odvolací súd uvádza, že takáto námietka neobstojí, lebo z rozsudku súdu prvej inštancie takýto záver podsúvaný manželom na jednej strane nevyplýva avšak na druhej strane podľa názoru odvolacieho súdu pľutie na inú osobu takúto osobu hlboko znevažuje a hlboko zasahuje do jej dôstojnosti a takéto správanie sa agresora je v demokratickej spoločnosti odsúdeniahodné. Pokiaľ sa takéhoto správania dopúšťa jeden z rodičov voči druhému rodičovi a to ešte aj za prítomnosti ich spoločných detí, vzbudzuje to vážne pochybnosti o schopnosti takéhoto rodiča vychovávať deti k úcte k základným hodnotám na ktorých demokratická spoločnosť stojí a medzi ktoré patrí aj výchova detí k úcte k ich rodičom a tak je priam nevyhnutné, aby manžel pre budúcnosť od takéhoto správania sa voči navrhovateľke upustil.
10.4 Pokiaľ ide o námietku manžela, že kolízny opatrovník odporúča striedavú osobnú starostlivosť hlavne z toho dôvodu, aby si rodičia uvedomili, že sa nedá komunikovať len formou SMS správ a preto ju súd mal nariadiť, odvolací súd uvádza, že takáto námietka neobstojí, nakoľko nie je cieľom nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti ich rodičmi aby sa rodičia naučili vzájomne komunikovať, ale jej cieľom je vytvorenie najvhodnejších podmienok pre duševný a telesný rozvoj detí. Najprv musia byť rodičia schopní slušne, vecne a účelne komunikovať, sledujúc ako prvoradý cieľ uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov detí a až potom čo takúto komunikáciu zvládajú, bude možné uvažovať o tom, či nariadenie takejto starostlivosti o deti (kde sa takáto komunikácia rodičov nevyhnutne vyžaduje) bude v záujme detí (pravdaže za splnenia aj ďalších v zákone predpokladaných podmienok).
10.5 Neobstojí ani námietka manžela o nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie, keď návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej psychológie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o deti v prejednávanej veci súd zamietol, nakoľko ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie, neschopnosť komunikácie rodičov (ako prvoradého predpokladu pre nariadenie SOS) bola v konaní jednoznačne preukázaná a vyplýva aj zo vzájomných vyjadrení sa účastníkov konania prednesených aj v odvolacom konaní. Preto súd nepochybil a jeho postup bol správny. Nevykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k prvotnosti prípadnej striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti nebolo založené len na odmietaní takejto starostlivosti navrhovateľkou, práve naopak, konajúci súd mal riadne preukázané výsluchmi účastníkov konania a správou procesného opatrovníka, že striedavá osobná starostlivosť nie je v tejto veci vhodná.
11. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o úprave styku otca s maloletými deťmi a tento upravil tak (čo do rozsahu ako aj miesta odovzdávania a preberania detí, ktoré určil spôsobom umožňujúcim predísť negatívnym zážitkom detí z konfrontačných stretnutí rodičov), aby bolo rešpektované právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako aj právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 ZoR).
12. Dôvodnými boli námietky otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, kto bude oprávnený maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, ako aj o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom.
13.1 Pokiaľ ide o rozhodnutie o tom, kto bude oprávnený maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok odvolací súd dodáva:
13.2 Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
13.3 Z uvedených zákonných ustanovení teda vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil na strane otca žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom zastupovaní mal. detí a spravovaní ich majetku. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa ZoR predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 28 ods. 3, v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v danej veci nejde, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo určené, že právo zastupovať a spravovať majetok mal. detí má len matka podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
14.1 Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o výživnom odvolací súd dodáva: Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14.2 Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14.3 Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14.4 Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14.5 Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.6 Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14.7 Podľa § 35 C.m.p., súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
14.8 Podľa § 36 C.m.p., súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
14.9 Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14.10 V zmysle vyššie uvedeného, pri určovaní vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti je súd z úradnej povinnosti povinný zistiť na jednej strane odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu a sú závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho prípadného majetku a výnosov z neho a podobne. V tejto súvislosti je potrebné ďalej dodať, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ako sú jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne a preto je pri určovaní výživného treba rátať aj s takýmito nákladmi. Odôvodnené potreby dieťaťa sú pravdaže bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. V každom prípade však súd pred rozhodnutím o výživnom musí dôsledne zistiť odôvodnené potreby osoby výživou oprávnenej. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitosti, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov ktorý taký výkon neuskutočňuje. Pre náležité zhodnotenie schopností, možností a majetkových pomerov povinného treba zistiť okruh osôb, voči ktorým má povinný podľa zákona o rodine vyživovacie povinnosti.
14.11 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval a nezisťoval osobné a majetkové pomerov rodičov, ich možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželského spolužitia, ako ani odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ aj účastníci konania v priebehu konania súdu predložili listinné dôkazy, ktorými čiastočne takéto skutočnosti preukazovali, tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Zo samotného rozhodnutia nie je možné dozvedieť sa nič o tom, ako súd vyhodnotil možnosti a schopnosti toho, ktorého rodičia prispievať na výživu maloletých detí, vzhľadom na jeho príjmy dosiahnuté minimálne v predchádzajúcom roku (pri určovaní výživného je potrebné vždy vychádzať z priemerného netto príjmu rodiča dosiahnutého minimálne za predchádzajúci rok, ktorý príjem je súd povinný zisťovať priamo u zamestnávateľa toho ktorého rodiča, ktorý je povinný súdu zaslať písomný doklad o príjme rodiča v členení na jednotlivé mesiace a to tak, aby z neho bolo zrejmé, aký bol príjem brutto, netto, aké boli rodičovi vyplatené príplatky a ako bol jeho príjem postihnutý prípadnými zrážkami), jeho vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie vyživovacie povinnosti a pod.), dosiahnuté vzdelanie, respektíve odbornú kvalifikáciu, ako aj získané pracovné zručnosti a objektívnu možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej činnosti, objektívne možnosti získať ďalší príjem napríklad dispozíciou s vlastným majetkom, ak je možné takúto dispozíciu od osoby povinnej výživou spravodlivo požadovať) a doterajšiu celkovú životnú úroveň každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
14.12 Obdobne z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, aké sú odôvodnené potreby toho ktorého výživou oprávneného dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity a to či už kultúrne, športové alebo iné voľno časové aktivity pod..
15. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova prejedná, zistí príjmy oboch rodičov za posledný kalendárny rok tak, aby bolo zrejmé aký bol príjem osoby povinnej v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, zistí osobné a majetkové pomery oboch rodičov (u matky aj to s kým žije v spoločnej domácnosti a ako sa prípadne tieto osoby podieľajú na nákladoch na bývanie a vedenie domácnosti), ich životnú úroveň, ich vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti posúdenia ich možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb a to či už bežných (náklady na bývanie, dochádzku do práce a pod., pravdaže okrem bežných nákladov na stravu, obliekanie, hyg. potreby a pod.) alebo zvýšených, ďalej zistí odôvodnené potreby oboch detí a náklady rodičov vynakladané na uspokojovanie ich odôvodnených osobných potrieb, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o deti osobne stará a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom voči tomu ktorému dieťaťu. Podľa ustálenej súdnej praxe sú rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí (tu rozumej všetkých detí voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť) v rozsahu 20% - 30% z ich netto príjmov. Takto určená suma sa potom delí medzi všetky deti, pravdaže zohľadniac odôvodnené potreby každého z nich samostatne. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 C.s.p. tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).